Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 30, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911010507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911010507.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného V. Z. pre prečin krádeže
podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí dňa
30. mája 2012 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa
22.03.2012, sp.zn. 3T 146/11 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 22.03.2012, sp.zn. 3T 146/11 bol okrem iných
obžalovaný V. Z. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
b) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

v presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca máj 2011 v katastri mesta H. v časti zvanej G., po
predchádzajúcej dohode na chate č. XXXX, patriacej O. Y., obžalovaný W. vylomil okenicu kuchynského
okna, rozbil sklo na okne a spoločne vošli dnu, odkiaľ odcudzili 2 ks rádiomagnetofónov nezistenej
značky, 1 kg údenej slaniny, 3 ks mäsových konzerv 400 g a 8 ks domácich zaváranín, čím spôsobili O.
Y. odcudzením veci škodu vo výške 100,- Eur a poškodením okeníc a rámov škodu vo výške 200 Eur,

napriek tomu, že obžalovaný O. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn.
3T 121/09 zo dňa 03.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.12.2009, odsúdený pre prečin krádeže
podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov
podmienečne na skúšobnú dobu troch rokov,
a obžalovaný V. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T 9/11 zo dňa 05.04.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2011 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2

písm. a) Tr. zák. k treste odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h),
m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov
nepodmienečne a podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného V. Z. a v tomto čase už právoplatne odsúdeného O. W.
zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému O. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H.,
M. XXX/X, škodu vo výške 150,- Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný V. Z., a
to do výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že trest, ktorý mu bol uloženýprvostupňovým súdom, považuje za neprimerane prísny vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní,
konanom dňa 22.03.2012 uznal svoju vinu a priznal sa k spáchaniu skutku a tento aj úprimne oľutoval.
Vyslovil názor, že súd pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na jeho ťažké osobné pomery, zlú

finančnú situáciu, z čoho vyplývajúcu nemožnosť zabezpečenia výživy jeho detí, ktorá bola hlavnou
príčinou spáchania skutkov, za ktoré bol uznaný za vinného. Poznamenal, že v budúcnosti sa žiadneho
trestného činu nedopustí. Samostatným podaním doplnil odvolanie, pričom vyslovil názor, že v jeho
prípade mal súd ukladať nie úhrnný, ale súhrnný trest.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na základe podaného odvolania odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí, uvedených v ust. § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, týkajúce sa uloženého trestu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

V prvom rade treba poznamenať, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie podľa
§ 250 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako

v tomto prípade), s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesením, proti ktorému nie je
sťažnosť prípustná - § 185 ods. 2 Tr. por.) obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním
napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorým bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa.
Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 3 veta
prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti

prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.

Okrem toho z ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok
môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku
o vine, v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolací súd sa riadiac vyššie uvedenými ustanoveniami sa potom zaoberal len dôvodmi odvolania
obžalovaného, ktoré sa týkali uloženého trestu.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy na
rozhodnutieotreste,tedadôkazysúvisiacesprofilomobžalovaného,akoajsďalšímilistinnýmidôkazmi,
na tento výrok nadväzujúce.

Odvolací súd preto nemá pochybnosti o tom, že skutok tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého

rozsudku, obžalovaný V. Z. spolu v tomto čase s už odsúdeným O. W. spáchal, preto si v celom
rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, uvedený skutok sa stal tak, ako to správne
zistil a ustálil na základe dôkazov, vykonaných v prípravnom konaní prvostupňový súd.

Prvostupňový súd nepochybil pri úvahách o druhu a výmere trestu, pričom dôsledne hodnotil všetky
okolnosti, významné pre rozhodnutie o treste v zmysle ust. § 34 Tr. zák. a nasl. Bral do úvahy spôsob
spáchania skutku, motív, spôsobený následok, ale i osobu páchateľa, pričom u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a
trestné činy úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac

trestných činov a písm. m) predmetného ustanovenia, že bol v minulosti odsúdený za trestný čin.

Okrem toho správne tiež zistil, že obžalovaný V. Z. bol rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote,
sp.zn. 2T 9/11 zo dňa 05.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2011 odsúdený pre prečin
krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6

mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Ďalej treba poznamenať, že obžalovaný V. Z. vykonáva trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
OkresnéhosúduvRimavskejSobote,sp.zn.2T17/09zodňa21.04.2009,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 15.05.2009 pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobodyvo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov, pričom uznesením
Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 17/09 zo dňa 22.09.2011 súd vyslovil, že sa odsúdený v
skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil výkon podmienečného trestu vo výmere 20 mesiacov a pre výkon

trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedeného teda možno skonštatovať, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa, a to úhrnný vo
výmere 16 mesiacov nepodmienečne, považuje odvolací súd z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevenciezaprimeraný,zákonnýasprávny.Odvolacísúdlenpoznamenáva,ževdanomprípade nebolo

možné ukladať súhrnný trest, nakoľko obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil v prvej polovici
mesiaca máj 2011, pričom za predchádzajúce protiprávne konanie bol rozsudkom Okresného súdu v
Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 9/11 dňa 05.04.2011 právoplatne uznaný za vinného, a preto v jeho prípade
ide o recidívu. Ukladanie súhrnného trestu by bolo v rozpore s ust. § 42 Tr. zák., pretože podľa tohto
ustanovenia, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na

uloženie úhrnného trestu, čo v danom prípade splnené nebolo.

Keďže ide o obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov bol jedenásťkrát súdne trestaný, iný
trest ako nepodmienečný vo výmere 16 mesiacov pri zohľadnení všetkých poľahčujúcich aj priťažujúcich
okolností nebolo možné ukladať. V tomto smere jeho argumentácia ohľadne motívu spáchania trestného

činu uvedená v odvolaní neobstojí. Ide totiž o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou bez úsilia
zabezpečovať si prostriedky na živobytie legálne.

Správne prvostupňový súd postupoval, keď jednak zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj zaviazal obžalovaného k

náhrade škody a keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom
smere, postupoval podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.