Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201595
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1011201595.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a

členov senátu JUDr. Jozef Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobkyne: B.. Z. W., Ú. U.
X, Z., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava,
za účasti: 1/ X.. R.. V. Z., H.., B. XXX/X, I. X., 2/ R.. F. Z., B. XXX/X, I. X., o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného (Krajského stavebného úradu v Bratislave)
č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/150/2011-373 zo dňa 25.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave č.k. 2S/150/2011-373 zo dňa 25.07.2018 podľa ust.
§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. A-2011/1185-DLD zo
dňa 05.09.2011.

2. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v prvom rade súd pri prieskume zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok zameral svoju pozornosť na to, či preskúmavané rozhodnutie
nie je postihnuté vadou nezákonnosti v dôsledku neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti výroku
rozhodnutia.

3. Podľa názoru krajského súdu je z obidvoch rozhodnutí celkom zrejmé, ako bolo v konečnom dôsledku
rozhodnuté, a to i bez prácneho porovnávania znenia rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov
(ako to namietala žalobkyňa). Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán zmenil znenie
podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v rozsahu úvodného odseku až po časť
označenú: „Po prestavbe vzniknú v objekte RD dve bytové jednotky“, a to takým spôsobom, že nemôžu
byť žiadne pochybnosti o tom, ako bolo rozhodnuté. Ďalej do záväzných podmienok doplnil podmienku

č. 1a, „podľa ktorej sú stavebníci povinní riešiť zábradlie, resp. uskutočniť také opatrenia na terase na 3.
NP v časti priľahlej k pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. M. W., aby sa v záujme zachovania pohody bývania
zabránilo priamemu výhľadu na tento susedný pozemok.“4. V súvislosti s námietkou vágnosti tejto časti rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalovaný v tomto bode
v podstate vyhovel žalobkyni, a to v záujme zachovania pohody bývania, pričom samotné riešenie, ktoré
zabráni priamemu výhľadu na susedný pozemok, celkom správne ponechal na stavebníkov. Existuje

totiž nepochybne viacero riešení, ktoré však závisia výlučne od stavebníkov, resp. ich projektanta.
Spôsob, akým stavebníci túto podmienku dizajnovo zabezpečia, je nutné ponechať na ich rozhodnutí, a
to bez ingerencie žalobkyne. Samotné splnenie podmienky - vykonanie takých opatrení, ktoré zabránia
priamemu výhľadu na susedný pozemok, je predmetom kontroly v kolaudačnom konaní. K námietke
žalobkyne ohľadne uvedenia dátumu vypracovania PD v 03/2010 a neskôr v 07/2010 treba uviesť,

že postreh žalobkyne v tomto smere je správny, avšak ide celkom zrejme o chybu v písaní, ktorá
nepredstavuje neurčitosť a vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyni nesporne a v
podstate každému, kto sa oboznámi s dokumentáciou a napadnutým rozhodnutím, musí byť zrejmé,
o akú konkrétnu PD sa jedná bez toho, aby vedel, ktorým dátumom je opatrená. Ako správne uviedli
stavebníci, stavba sa navyše realizuje na základe dokumentácie overenej stavebným úradom, resp.
žalovaným, takže táto dokumentácia je jednoznačne určená. K námietkam žalobkyne uvedeným v bode

I. A. treba dodať, že odvolací orgán môže napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť, a to spravidla
vtedy, ak bol skutkový základ veci zistený správne, a ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti
druhostupňového orgánu. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť,
ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je v danom prípade
charakteristická svojou jednoduchosťou a prehľadnosťou, takže nie je potrebné prácne porovnávanie

výroku napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.

5. Pokiaľ ide o uvedený formálny nedostatok rozhodnutia (chybu v písaní), správny súd dal do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého „...je neúčelné a nehospodárne

formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania...“

6. V danom prípade boli relevantné dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, a preto žalovaný

akoodvolacíorgánpostupovalvsúlades§59ods.2správnehoporiadku,keďprvostupňovérozhodnutie
vyššie uvedeným spôsobom zmenil.

7. Krajský súd bol názoru, že žalovaný pri posudzovaní stavebného zámeru stavebníkov z hľadiska
definície „zmeny dokončenej stavby“ správne vzal do úvahy rozhodujúcu okolnosť, a to, že nadzemná

časť pôvodnej stavby rodinného domu typu Okál, je zo škodlivého materiálu - azbestu, t.j. z materiálov,
ktoré nezodpovedajú súčasným hygienickým normám, a preto zachovanie nadzemných stavebných
konštrukcií a ich zakomponovanie do investičného zámeru nebolo možné ani prípustné. Potreba
zachovania časti pôvodných stavebných konštrukcií pritom priamo determinuje osadenie nadzemných
stavebných konštrukcií. Žalovaný vzal celkom dôvodne do úvahy aj to, že navrhované riešenie

zachováva pôvodný stav umiestnenia nadzemnej časti stavby s výnimkou odstránenia časti stavby na
pozemku žalobkyne (problém z minulosti), a preto vychádzal z toho, že s poukazom na špecifickú
situáciu vytvorenú v dôsledku závadnosti pôvodných stavebných konštrukcií, pôvodné pôdorysné
ohraničenie stavby zostalo zachované. Ak by bolo možné zachovať pôvodné stavebné konštrukcie
stavby (ak by neboli zdravotne závadné), nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, ako vyplýva z PD, by

bola z územno-plánovacieho hľadiska prípustná, keďže rešpektuje všetky záväzné regulatívy.

8. Stavebníci potvrdili, že už pred samotnou kúpou nehnuteľnosti zisťovali u príslušných orgánov
možnosti rekonštrukcie alebo prestavby nehnuteľnosti a odpoveď všetkých dotknutých orgánov bola
kladná v takom rozsahu, akú požadovali. I keď bola pôvodná stavba takmer v celosti odstránená,

pričom mali zostať len pôvodné základy (žalobkyňa tvrdila, že aj tie boli odstránené, čo dokazovala
fotodokumentáciou, avšak táto otázka nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale
mala byť riešená pri výkone štátneho stavebného dohľadu alebo pri kolaudácii, kde sa posudzuje,
či bola stavba zhotovená podľa platnej PD), súd súhlasí s názorom žalovaného, že stavebno-právna
legislatíva nedefinuje kritériá alebo číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či

v konkrétnom prípade ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. V danom prípade ide o
stavbu, ktorá je kombináciou stavebných úprav a nadstavby pôvodnej stavby tak, ako je to definované v
§ 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného zákona. Zastavaná plocha stavby zodpovedá zastavanej plochepôvodného objektu s výnimkou odstránenia časti pôvodnej stavby, ktorá bola postavená na cudzom
pozemku (žalobkyne).

9. Vzhľadom k uvedenému krajský súd v danom prípade považoval za správny postup žalovaného, keď
v konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie realizácie predmetnej stavby, upriamil svoju pozornosť
k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany
uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania, a to tak v prípade
stavebníkov ako aj žalobkyne.

10. Zastavaná plocha stavby v danom prípade síce presahuje index 0,20, ktorý je záväzným regulatívom
funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre sektor č. 10/14-1 a dosahuje 24,28 %,
avšak uviedol, že navrhovaný RD zachováva pôdorysné ohraničenie pôvodnej stavby (postavenej
pred prijatím územného plánu zóny predchádzajúcim vlastníkom), a teda zachováva aj pôvodne
daný regulatív zastavanosti pozemku, pričom odstránením časti stavby z pozemku žalobkyne došlo k

miernemu zníženiu tohto ukazovateľa.

11. K namietaným procesným vadám týkajúcim sa rozhodovania zamestnancom, ktorý mal byť vylúčený
pre zaujatosť a neposkytnutie možnosti žalobkyni, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, krajský súd uviedol, že

žalobkyňa síce správne citovala príslušné ustanovenia právnych predpisov, avšak súd sa s jej tvrdením
o existencii závažných procesných vád nestotožnil.

12. Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho

nepredpojatosti (§9 ods. 1 správneho poriadku).

13. Keďže sa touto námietkou (predpojatosti) zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí a súd sa s
jeho odôvodnením na strane 10 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a účastníci konania
poznajú dôvody rozhodnutia.

14. K námietkam žalobkyne súvisiacich s § 33 ods. 2 správneho poriadku súd opätovne poukázal
na správne teoretické východiská žalobkyne, s ktorými sa stotožnil. Konkrétne okolnosti tohto prípadu
však celkom zrejme nasvedčujú tomu, že síce došlo k pochybeniu správneho orgánu, avšak určite
nejde o takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a potrebu jeho zrušenia.

Žalobkyňa totiž v súvislosti s tým, že jej žalovaný bezprostredne pred vydaním rozhodnutia neoznámil,
že má možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, nebola nijako ukrátená na svojich právach, keďže
z obsahu spisu vyplýva, že bola či už prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným viackrát upovedomená
o doplnení spisového materiálu s možnosťou vyjadriť sa a toto svoje právo aj reálne využívala.

15. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa vzniesla viackrát námietky či už písomne alebo na ústnom
pojednávaní, a to dokonca aj po lehote stanovenej stavebným úradom, ktoré však boli tiež vzaté do
úvahy vzhľadom na to, že v upovedomení zo dňa 22.03.2011 neurčil a nepoučil účastníkov, že na
neskôr podané námietky nebude prihliadať. Žalovaný opätovne po doplnení dokladov dňa 19.07.2011
upovedomil účastníkov konania o doplnení podkladov pre rozhodnutie s možnosťou nahliadať do

spisového materiálu, čo žalobkyňa využila a dňa 11.08.2011 podala písomné vyjadrenie.

16. Podľa názoru krajského súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku,
keďže správne orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

17. S ohľadom na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/6/201 zo dňa 27.10.2017, ktorým
bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 150/11-260 zo dňa 23.09.2015 zrušený a vrátený
na ďalšie konanie, ako primárnu riešil otázku, či predmetná stavba postavená na základe stavebného
povolenia č. 8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 na stavbu: Zmena dokončenej stavby
- „Rekonštrukcia rodinného domu, Ú. Č.. X, Z.“ zmenené právnym predchodcom žalovaného č.

A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 mala byť považovaná za novostavbu, ako to vo svojej žalobe tvrdí
žalobkyňa.18. Stavebný zákon platný a účinný v čase rozhodnom pre posúdenie veci (v čase vydania žalobou
napadnutýchrozhodnutí)definoval„stavbu“akostavebnúkonštrukciupostavenústavebnýmiprácamizo
stavebnýchvýrobkov,ktorájepevnespojenásozemoualeboktorejosadenievyžadujeúpravupodkladu.

Pevným spojením so zemou sa pritom rozumie aj spojenie pevným základom.

19. Ako vyplýva z administratívneho spisu zmena dokončenej stavby pribratých účastníkov mala
byť realizovaná v rozsahu odstránenia nadzemnej časti stavby so zachovaním základov pôvodného
rodinného domu mimo časti základov, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobkyne. Medzi účastníkmi

bolo sporné, či z dôvodu takéhoto rozsahu nedošlo vlastne k postaveniu novej budovy.

20. Krajský súd uviedol, že aj samotné základy po odstránení zvyšných častí spĺňali definíciu stavby
podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona. Z uvedeného možno dedukovať, že charakter stavby bol
zachovaný aj v čase vyvrcholenia odstránenia pôvodných častí stavby. To znamená, že pokiaľ si
zachová rekonštruovaná (prerábaná) stavba povahu stavby ako je definovaná príslušným právnym

predpisom (stavebný zákon), nebude môcť byť takáto stavebná činnosť charakterizovaná inak ako
zmena dokončenej stavby, teda nepôjde o budovanie novostavby.

21.Podľanázorusprávnehosúdu,možnotedazhrnúť,ženedošlokzánikupôvodnéhoobjektuakvzniku
úplne nového objektu. V danom prípade predmetná stavba v intenciách určených stavebným povolením

spĺňalanepretržitekritériádefinovanéprestavbu,apretoišlonapriekpochybnostiamžalobkyneozmenu
dokončenej stavby a nie o budovanie novostavby.

22. Z administratívneho spisu ako i z písomných podaní účastníkov konania vyplynulo, že rozloha
predmetnej rekonštruovanej stavby podľa stavebného povolenia v znení rozhodnutia žalovaného,

keďže bola zachovaná pôvodná časť základov, zodpovedá v plnej miere pôvodnému objektu. Výška
stavby je tiež súladná s územným plánom zóny. Časť základov a stavby, ktoré sa nachádzali
na pozemku žalobkyne, boli v súlade so stavebným povolením odstránené. Bola tiež odstránená
nadzemná časť stavby (montovaný dom typu „Okál“), ktorý bol vybudovaný použitím azbestu, materiálu,
ktorý nezodpovedá súčasným hygienickým normám. Súd opakuje, že Európska komisia rozhodla

o všeobecnom zákaze používania všetkých druhov azbestu z dôvodu jeho preukázanej zdravotnej
škodlivosti.

23. Z vyššie uvedeného zhrnutia faktov, podľa názoru krajského súdu, jednoznačne vyplynulo, že
postavenie žalobkyne z hľadiska jej právnej sféry sa po vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí

nezhoršilo, ale práve naopak, zlepšilo. Rozloha novej nadzemnej časti stavby nebola väčšia ako
stavba pôvodná, po odstránení časti pôvodnej stavby táto už nezasahovala do pozemku vo vlastníctve
žalobkyne a odstránením zdravotne závadných materiálov z pôvodnej stavby došlo i k zlepšeniu
životného prostredia žalobkyne.

24. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené prekročenie koeficientu zastavanosti 0,20 platného pre danú zónu,
niet pochýb o tom, že stavba po rekonštrukcii neprekračuje svojim zastavaním rozsah pôvodnej stavby.

25. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako
príslušný správny orgán postupoval (vzhľadom na rámec vymedzených námietok v žalobe) pri vydaní

napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami a pri svojom rozhodovaní
nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného
dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

26. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala žalobkyňa v postavení
sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“) dňa 14.09.2018 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou

sa domáhala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie Krajského stavebného
úradu v Bratislave č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 v spojení s rozhodnutím stavebného úradu
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 zruší a
vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.27. V dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedla, že s dôvodmi rozsudku krajského súdu sa nemožno
stotožniť, pretože sú vnútorne nekonzistentné, postrádajúce vecný základ a v konečnom dôsledku

svojvoľné a arbitrárne. Navyše je rozsudok súdu nepreskúmateľný, pretože sa súd opomenul
vysporiadať so všetkými námietkami sťažovateľa. Súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho
súdu SR.

28. Sťažovateľka tvrdila, že boli odstránené kompletné základy pôvodnej stavby (základová doska a

dokonca aj základové pásy, ktoré mali byť zachované). Z pôvodnej stavby nezostalo nič, pričom už od
počiatku bolo zrejmé, že to tak musí byť a bude, ako sťažovateľka od počiatku argumentovala. Bola teda
splnená podmienka, že došlo k výmene (zbúraniu a novopostaveniu) všetkých stavebných konštrukcií.

29. Podľa jej názoru, aj keby došlo k tomu, že súčasťou novej stavby sú pôvodné základové pásy, čo sa
nestalo, aj tak by platilo, že došlo k výmene všetkých stavebných konštrukcií. Aj keby pôvodné základové

pásy boli súčasťou novej stavby, nakoľko sa nachádzajú mimo kontaktu so zemou, je zrejmé, že už
neplnia a ani nemôžu plniť pôvodnú funkciu. Ich funkciu prevzala úplne nová stavebná konštrukcia.

30. Tvrdenie súdu, že samotné základy (presnejšie základové pásy) spĺňali definíciu stavby a boli
zachované aj v čase vyvrcholenia odstránenia pôvodných častí, podľa sťažovateľky, nie je pravdivé. V

danom prípade došlo k úplnému odstráneniu základov pôvodnej stavby.

31. Spoločným logickým menovateľom nadstavby, prístavby a stavebných úprav je to, že základné prvky
pôvodnej stavby, zostávajú zachované v zásade pôvodnom rozsahu. V prípade nadstavby základy,
obvodovémúryakzmenedochádzalenvčasti,ktorásarozširuje.Vprípadestavebnýchúpravzostávajú

zachované základy, obvodové múry a aj výškové ohraničenie (strecha).

32. Stavebnú činnosť, ktorú nie je možné subsumovať pod § 139a ods. 5 stavebného zákona, nie je
možné považovať za zmenu dokončenej stavby, ale za stavbu novú.

33. Z uvedeného je zrejmé, že súd zákon aplikoval opätovne úplne svojvoľne a nezmyselne, resp. ho
neaplikoval vôbec.

34. Je zrejmé, že odôvodnenie rozsudku nie je koherentné, a teda presvedčivé, t.j. také, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 243/07).

35. Podľa sťažovateľky sa krajský súd:
- opätovne vôbec neriadil záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu SR

a len zopakoval odôvodnenie, ktoré už raz Najvyšší súd SR posúdil ako nedostatočné;
- vôbec nezaoberal podstatou námietok žalobcu;
- odôvodnenie založil z hľadiska podstaty na irelevantných skutočnostiach.

36. Súd založil zamietnutie žaloby na tvrdení, že postavenie sťažovateľky sa z hľadiska jej právnej sféry

po vydaní napadnutých rozhodnutí nezhoršilo, ale naopak, zlepšilo. Toto tvrdenie je jednak irelevantné
(aj keby bolo pravdivé, čo nie je) a jednak v absolútnom rozpore s obsahom administratívneho spisu.

37. Skúmanie a preukazovanie dôsledkov rozhodnutia vo vzťahu k právam, ktorých ochrany sa
sťažovateľka domáhala, je úplne irelevantné. Jediné relevantné je to, či napadnuté rozhodnutie trpí

vadami podľa § 191 ods. 1 SSP, teda či je alebo nie je nezákonné. Sťažovateľka zdôraznila, že sa
vo všeobecnosti nemusí domáhať ochrany subjektívnych práv, môže sa domáhať len ochrany právom
chránených záujmov. A potom už vôbec neprichádza do úvahy, aby preukazoval nejaký negatívny zásah
do svojich subjektívnych práv alebo ich porušenie.

38. Podľa názoru sťažovateľky, krajský súd neodpovedal na námietku sťažovateľky. Nejde o to, či stavba
neprekračuje zastavením rozsah pôvodnej stavby, ale o to, že stavba (všetky stavebné objekty), ktorá
bola povolená, svojím rozsahom zastavanosti porušuje záväzný regulatív, ktoré porušenie je (bolo)
dôvodom na zamietnutie návrhu stavebníkov.39. Rovnako je irelevantné, podľa názoru sťažovateľky, aj tvrdenie súdu, že uvedená situácia (teda
porušenie záväzného regulatívu) neprivodilo sťažovateľke žiadnu ujmu, jej právne postavenie sa

nezhoršilo,neboloporušenéjejprávoakovlastníčkysusednejnehnuteľnosti.Skúmanieapreukazovanie
dôsledkov rozhodnutia vo vzťahu k právam, ktorých ochrany sa sťažovateľka domáhala, je úplne
irelevantné. Jediné relevantné je to, či napadnuté rozhodnutie trpí vadami podľa § 191 ods. 1 SSP, teda
či je alebo nie je nezákonné.

40. Tvrdenie krajského súdu, že na úspech pred správnym súdom sa vyžaduje, aby napadnutým
rozhodnutím alebo opatrením bola dotknutá právna sféra sťažovateľky, t.j. keď sa jednostranný úkon
správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom závažne a autoritatívne
dotýka ich právnej sféry, nemá oporu v SSP. Toto tvrdenie je svojvoľné a arbitrárne.

41. V nadväznosti na vyššie uvedené, ak Najvyšší súd SR v poradí druhý rozsudok krajského súdu zrušil

pre absenciu dostatočného odôvodnenia (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pričom krajský súd v napadnutom
rozsudku len inými slovami zopakoval vysporiadanie sa s niektorými námietkami sťažovateľky, čo už
Najvyšší súd SR posúdil ako nedostatočné odôvodnenie a navyše krajský súd na zvyšné námietky
nereagoval vôbec, aj napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a je potrebné ho zrušiť, resp.
zmeniť.

42. Nedostatok riadneho odôvodnenia je objektívnou prekážkou na to, aby strana mohla účinne uplatniť
opravnéprostriedky(okreminého).Procesnýmprávomstranyjejednakprávopoznaťdôvody,naktorých
je rozhodnutie založené, a jednak tieto následne spochybniť v opravnom prostriedku.

43. Z uvedených dôvodov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a súčasne došlo aj k vade podľa
§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

44. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.02.2019, ktorý uviedol, že
napadnuté rozhodnutie č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 bolo vydané na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu veci, správnej úvahy a v súlade so zákonom.

45. Z uvedeného dôvodu sa nestotožňuje s dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti a navrhuje, aby ju
najvyšší súd zamietol.

46. Ku kasačnej sťažnosti podali vyjadrenie pribratí účastníci konania, X.. R.. V. Z., H.. a R.. F. Z., ktorí
uviedli, že predmetná stavba je dokončená a má kolaudačné konanie. Preto nechápu účel, z akého
dôvodu by malo byť rozhodnutie zrušené.

47. V ostatnom sa pridržiavajú svojich doterajších vyjadrení, ktoré v predmetnom konaní písomne, resp.

ústne, pred súdom už urobili.

III.
Konanie na kasačnom súde

48. Najvyšší súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1
SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 449 ods. 1 SSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 445 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.

49. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/150/2011-373 zo
dňa 25.07.2018. Predmetným rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou

sa táto domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného (predtým Krajský stavebný
úrad Bratislava) č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011.50. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave
dňa 26.09.2011 sa sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011, ktorým právny predchodca

žalovaného ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu stavebného úradu
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 8762/57037/2010/URS/Bud-A/30 zo dňa 14.12.2010 podľa §
59 ods. 2 správneho poriadku tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vo výrokovej
časti tak, že zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, do záväzných
podmienok doplnil podmienku č. 1a, podmienku č. 6 doplnil o ďalšiu vetu a v celom rozsahu zmenil časť

výroku týkajúcu sa rozhodnutia o námietkach účastníkov konania.

51. Zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného
úradu. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 14.12.2010 povolil stavebníkom X.. R.. V. Z., H.. s manželkou,
R.. F. Z., stavbu „Zmena dokončenej stavby - rekonštrukcia rodinného domu Ú. Č.. X, Z., nehnuteľnosť
súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, v k.ú. M. W., podľa projektovej

dokumentácie vypracovanej Ing. arch. W., v 03/2010.“

52. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/150/2011-171 zo dňa
05.06.2013 tak, že žaloba bola zamietnutá. Na odvolanie sťažovateľky Najvyšší súd SR, ako súd
odvolací, uznesením sp.zn. 2Sžp/29/2013 zo dňa 18.03.2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie
a dôsledné vysporiadanie sa s námietkami sťažovateľky.

53. Následne Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S/150/2011-260 zo dňa
23.09.2015 tak, že žalobu opätovne zamietol. Po odvolaní sťažovateľky najvyšší súd uznesením sp.zn.

6Sžo/6/2016 zo dňa 27.10.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že opakovane vytkol krajskému súdu nedostatočné
odôvodnenie, pričom podľa právneho názoru najvyššieho súdu sa krajský súd nedostatočne zaoberal
otázkou, či skutkové okolnosti prípadu zodpovedajú relevantnej právnej úprave vzťahujúcej sa na
prejednávanú vec a či by išlo o porušenie práv sťažovateľky, ak by bola predmetná zmena dokončenej

stavby posúdená ako novostavba.

54. Krajský súd v Bratislave vec opätovne prejednal a rozsudkom č.k. 2S/150/2011-373 zo dňa
25.07.2018 žalobu opätovne zamietol. Tento rozsudok je predmetom kasačnej sťažnosti.

IV.
Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

55. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom.

56. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

57. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

58. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi.59. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

60. Podľa ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnením stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa

požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

61.Podľaods.4cit.ustanoveniastavebnýúradspojíúzemnékonanieoumiestnenístavbysostavebným
konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia
jednoznačné, vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že

podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

62. Podľa ust. § 139b ods. 5 stavebného zákona zmenami dokončených stavieb sú:
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s

doterajšou stavbou,
c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

63. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v
Bratislave. Potom ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku preskúmavaného rozsudku. S týmito sa kasačný
súd stotožňuje v celom rozsahu.

64. S poukazom na uvedené má za to, že rozsudok krajského súdu je vecne správny, a preto podľa ust.
§ 461 kasačnú sťažnosť zamietol.

65. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, vo vzťahu k jednotlivým sťažnostným bodom,
Najvyšší súd SR uvádza, že predmetom kasačného konania boli námietky sťažovateľky, totožné, ktoré

táto už uviedla tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní.

66. Je nepochybné, že Najvyšší súd SR svojimi uzneseniami zo dňa 18.03.2015, sp.zn. 2Sžp/29/2013,
ako aj zo dňa 27.10.2017, sp.zn. 6Sžo/6/2016, rozsudky Krajského súdu v Bratislave zrušil ako
nedostatočne odôvodnené. Vecou sa preto krajský súd zaoberal opakovane a s námietkami

sťažovateľky sa dostatočne vysporiadal.

67.RozsudokKrajskéhosúduvBratislavezodňa25.07.2018,č.k.2S/150/2011-373,ktorýjepredmetom
kasačného konania, kasačný súd vyhodnotil ako vecne správny.

68. Kasačný súd konštatoval, že kasačná sťažnosť sťažovateľky neobsahuje žiadne právne relevantné
tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
Krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so všetkými námietkami sťažovateľky zaoberal a nenechal
otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by zostalo na kasačnom súde.

69. V prejednávanej veci je nesporné, že Krajský stavebný úrad v Bratislave (právny predchodca
žalovaného) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, po doplnení konania o ďalšie podklady dospel
k záveru, že boli splnené podmienky pre povolenie stavby a za týmto účelom zmenil príslušnú časť
výroku prvostupňového rozhodnutia.

70. Je nepochybné, že stavebníci podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 30.08.2010.
Žiadosť doložili projektovou dokumentáciou, vypracovanou Ateliérom SPACIO, so sídlom Pražská 33,
Bratislava, Ing. arch. Martin Németh a dokladmi potrebnými k vydaniu rozhodnutia. Súčasťou spisu je aj
stanovisko Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5214/2010/213984/URS/Klo-St zo dňa 31.05.2010k spojenému územnému a stavebnému konaniu, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že stavbu možno
prejednať v spojenom územnom a stavebnom konaní.

71. Nakoľko stavebný úrad vyhodnotil podanú žiadosť ako úplnú, dňa 04.10.2010 podľa ust. § 36 a §
61 stavebného zákona oznámil známym účastníkom konania a dotknutým osobám začatie spojeného
územného a stavebného konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

72. Sťažovateľka v administratívnom konaní vznášala námietky písomne ako aj na ústnom pojednávaní

prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu. Týmito sa stavebný úrad riadne zaoberal.
Nemožno preto hovoriť o porušení procesných práv účastníka konania.

73. Na základe výsledkov uskutočneného konania vydal stavebný úrad dňa 14.12.2010 stavebné
povolenie, v ktorom rozhodol aj o námietkach účastníkov konania (sťažovateľky).

74. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.09.2011.

75. Zo spisu je nesporné, že projektová dokumentácia, ktorá bola súčasťou postúpeného spisového
materiálu rieši zmenu dokončenej stavby - rekonštrukciu existujúceho objektu rodinného domu, ktorý

bol tvorený z trojpodlažného podpivničného domu typu „Okál“, dvojpodlažnej prístavby typu „Okál“ a
jednopodlažnej garáže. Zmena dokončenej stavby spočívala v odstránení časti stavby umiestnenej na
cudzom pozemku, parc. č. XXXX/XX, výmera 5 m2 a tiež s tým spojenou nadstavbou a stavebných
úpravách existujúceho objektu na pozemku, parc. č. XXXX/XX a XXXX/X.

76. Navrhovaný rodinný dom mal mať po prestavbe jednopodzemné podlažie, dve nadzemné podlažia
a jedno ustúpené podlažie. Po odstránení presahujúcej časti rodinného domu bude novovybudovaná
obvodová stena osadená od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXXX/X minimálne 0,18 m.
Stavebné povolenie nepočítalo so zväčšením existujúcej zastavanej plochy a zastrešenie rodinného
domu malo byť riešené rovnou strechou.

77. Z uvedeného je nesporné, že navrhovaná stavba bola povolená ako zmena dokončenej stavby.

78. Keďže súčasťou odvolania bol znalecký posudok pôvodnej stavby navrhovanej na prestavbu spolu
s nákresom jednotlivých podlaží, podľa ktorého sa v pôvodnej stavbe nenachádzal suterén, v dôsledku

čoho vznikol rozpor s predloženou projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom, Krajský
stavebný úrad v Bratislave uskutočnil dňa 03.04.2011 na mieste stavby miestne zisťovanie, za účelom
overenia si skutkového stavu stavby konfrontáciou s predloženou projektovou dokumentáciou. Odvolací
orgán zistil, že pôvodný objekt nemá suterén, v rámci prvého nadzemného podlažia je iba vyhĺbený
priestor pre osadenie kotla, v dôsledku čoho výkres č. PS-01 nezodpovedal skutočnosti. Dané zistenie

malo za následok, že navrhované zadanie stavby, ktoré nevyhnutne rátalo s existujúcim suterénom, sa
stalo nereálnym.

79. V nadväznosti na toto zistenie, stavebníci dňa 14.03.2011 predložili odvolaciemu orgánu zmenenú
projektovú dokumentáciu, v ktorej zmenili zakladanie stavby a rozsah zachovaných pôvodných

stavebných konštrukcií. Na základe doplnených dokladov pre rozhodnutie, Krajský stavebný úrad
upovedomil účastníkov konania o zmene projektovej dokumentácie a poskytol im možnosť vyjadriť sa
v lehote 10 pracovných dní k doplneným podkladom pre rozhodnutie. Túto možnosť splnomocnený
zástupca sťažovateľky využil.

80. Na základe ním uplatnených námietok stavebníci doplnili požadované podklady.

81. V nadväznosti na doplnenie dokladov stavebný úrad opakovane upovedomil účastníkov konania o
doplnení týchto podkladov s možnosťou nahliadnuť do spisového materiálu.

82. Pokiaľ ide o posúdenie navrhovanej stavby v jej výslednej podobe, z územnoplánovacieho
hľadiska, stavebný úrad predložený návrh posúdil z hľadiska jeho súladu s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou, východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu bol územný plán zóny „Kráľovské
územie - Bôrik“. Stavba je súčasťou sektoru 10/14-1. Stavebný úrad dospel k záveru, že navrhovanýstavebný zámer rešpektuje všetky záväzné regulatívy, a to aj s prihliadnutím na jestvujúcu stavbu,
založený skutkový stav, ktorý s výnimkou odstránenia stavby z cudzieho pozemku zostane zachovaný.

83.Stavba,ktorámávzniknúťpoprestavbebudemaťjednopodzemnépodlažie,dvenadzemnépodlažia
a jedno ustúpené podlažie, ktoré bude spĺňať parametre rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami.

84. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad riešil aj odstupové vzdialenosti podľa ust. § 6
vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ako aj otázku svetlotechniky.

85. V danom prípade sa Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu stotožnil v
celom rozsahu so závermi stavebného úradu a síce, že v danom prípade boli splnené podmienky pre
povolenie stavby v spojenom konaní, že prvostupňový stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých
orgánov v spojení s odvolacím orgánom, sa podmienkami na umiestnenie a uskutočnenie stavby
zabezpečilo dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a ochrana práv ako aj

právom chránených záujmov účastníkov konania, sústredili sa aj na posúdenie návrhu z hľadiska
podmienok stanovených v ust. § 39 a § 62 stavebného zákona. Predloženú projektovú dokumentáciu
preskúmali a z hľadiska zabezpečenia záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných
predpisov a konštatovali, že odvolací orgán preskúmal podklady konania a zistil, že predmetná stavba
spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho,

bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, o čom svedčia aj súhlasné stanoviská dotknutých
orgánov.

86. Podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých orgánov boli určené ako záväzné podmienky
umiestnenia a realizácie stavby, ktorých splnenie stavebný úrad preskúmal v kolaudačnom konaní,

konštatoval ich splnenie, keďže v súčasnom období je stavba skolaudovaná.

87. Kasačný súd konštatoval, že vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, osobitne z projektovej
dokumentácie,pripojenýchposudkov,jezrejmé,žesprávneorgánysadostatočne,vsúladesozákonom,
vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré odvolateľka (sťažovateľka) uvádzala v administratívnom

konaní a táto v tomto smere neuvádza žiadne nové skutočnosti ani v kasačnej sťažnosti, s ktorými by
sa žalovaný, či krajský súd už neboli zaoberali a náležite odôvodnili.

88. Z obsahu spisového materiálu je podľa názoru kasačného súdu skôr zrejmé, že v preskúmavanej
veci viac ako o námietky v zmysle ust. § 127 OZ, či stavebnotechnický problém, ide o medziľudské

vzťahy dvoch susedov.

89. Najvyšší súd SR konštatoval, že námietky sťažovateľky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli
spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, neobsahujú žiadne nové
skutočnosti, s ktorými by sa už krajský súd nebol podrobne vysporiadal a ktorými by sťažovateľka

preukázala konkrétne porušenie, resp. ohrozenie svojich subjektívnych práv alebo preukázala, že neboli
splnené zákonné podmienky pre uvedený postup stavebných orgánov, resp. že by stavebné orgány v
konaní a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia správneho poriadku, či stavebného
zákona.

90. Nesúhlas sťažovateľky s právnym názorom krajského súdu a jeho neprijateľnosť pre ňu nie je v danej
veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych
záveroch krajského súdu.

91. Keďže podľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie

žaloby sťažovateľkou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani
protizákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, považujúc jeho
odôvodnenie za logické, jasné, zrozumiteľné a vyčerpávajúce, nezistil žiadny rozpor so stavebným
zákonom a vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, kasačnú sťažnosť zamietol.

92. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ust. § 170 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 a § 167 ods. 1, § 175 ods. 1 tak, že neúspešnej sťažovateľke nárok na náhradu trov
konania nepriznal, rovnako ako ani ostatným účastníkom, ktorým nevznikli (§ 168 SSP).93. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.