Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011246
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619011246.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom 9. júna 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovanou X. K., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 3T/62/2019-141 z 15.1.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej X. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/62/2019-141 z 15.1.2020 bola obžalovaná X.
K. uznaná za vinnú, že:

dňa 28.12.2018 v čase asi o 15.15 hod. v OD Tesco na ul. Kamenné pole č. 4447/2 v
Liptovskom Mikuláši, si dala do nákupného košíka TESCO nákupnú tašku v hodnote 0,35 eura, Kofolu

2 l PET v hodnote 0,69 eura, 6 ks kaizerka nat. 60 g v celkovej hodnote 0,60 eura, TESCO zemiaky
2 kg v hodnote 1,69 eura, 2 ks Orion Margot 90 g v celkovej hodnote 0,78 eura, Fil. losos 900 g v
hodnote 12,99 eura a s tovarom prešla cez pokladňu bez zaplatenia, čím spol. TESCO STORES SR,
a.s., IČO: 31 321 828, so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava spôsobila škodu v celkovej výške
17,10 eura, tohto činu sa dopustila napriek tomu, že dňa 25.11.2018 v čase o 14.40 hod. v Bille na
ul. Garbiarskej č. 2585 v Liptovskom Mikuláši sa dopustila priestupku proti

majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo bola
postihnutá rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš o priestupku č. 737/2018/013146 zo dňa
4.2.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2019, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške 50,- eur
a uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 0T/57/2018 zo dňa 3.10.2018, právoplatným dňa 3.10.2018, odsúdená za spáchanie
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s
podmienečným odkladom a so skúšobnou dobou na 16 mesiacov,

čím spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. (v znení
účinnom do 31.7.2019). Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom do 31.7.2019)

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd
zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/37/2019 zo dňa 28.8.2019, právoplatný dňa 14.1.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline, sp.zn. 1To/99/2019 zo dňa 14.1.2020, ktorým bol obžalovanej podľa § 212 ods. 3, § 38 ods. 3, §
36 písm. l) Tr. zák., v znení účinnom do 31.7.2019, uložený trest odňatia slobody vo výmere 10

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlo ich zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť
poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO:
31 321 828, škodu vo výške 17,10 eura.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 15.1.2020 (č.l. 133-139 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva
podať odvolanie a obžalovaná uviedla, že si ponecháva lehotu.

Dňa 29.1.2020 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovanej X. K., podané prostredníctvom
obhajcu, a to proti výroku o treste, s tým, že odvolanie písomne odôvodní po doručení písomného
vyhotovenia rozsudku.

Dňa 23.3.2020 okresnému súdu bolo doručené odvolanie obžalovanej, podané prostredníctvom
zvoleného obhajcu, v ktorom uviedla nasledovné odvolacie argumenty:

„Čo sa týka výroku o treste, nemôžem sa stotožniť s názorom súdu, že trest, ktorý mi bol uložený je
plne spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá vyžadované zákonom. Nesúhlasím s tvrdením
súduobsiahnutýmvodvolaní,vktoromargumentujepotrebouuloženianepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody. Mám za to, že v mojom prípade by vzhľadom na závažnosť spáchaného činu, bolo

dostačujúci už uložený trest v predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
2T/37/2019, zo dňa 28.08.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/99/2019
zo dňa 14.01.2020, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Som
toho názoru, že uložením tohto trestu bolo splnené ako kritérium individuálnej prevencie, tak aj prvok
generálnej prevencie, keďže už uložený trest, bude pre mňa dostatočným poučením, ktoré mi zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a takýto trest bude aj dostatočnou „hrozbou odstránenia“ pre páchateľov
obdobnej trestnej činnosti a morálnym odsúdením páchateľa spoločnosťou, v súlade s § 34 ods. 1
Trestného zákona.
Čo sa týka mojej osoby, som mladý človek, ktorý urobil chyby, verím však, že dokážem nájsť poučenie
a nápravu mojej osoby aj bez navýšenia nepodmienečného trestu odňatia slobody. V rámci skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia som žila príkladným životom, je pravdou, že som spáchala trestný čin,
čo bolo z mojej strany zlyhanie vo vedení riadneho života počas skúšobnej doby, avšak toto nedosiahlo
až tak vysokú závažnosť, aby mi musel byť navýšený nepodmienečný trest.
Závažnosť činu nebola tak vysoká, aby plne odôvodňovala uloženie vyššieho trestu odňatia slobody.
Mám šesť maloletých detí, a to N. 11 rokov (základná škola), P. 10 rokov (základná škola), Z. 8 rokov

(základná škola), J. 7 rokov (základná škola), A. 6 rokov (materská škôlka), O. 4 roky (rodičovský
príspevok), ktoré sú odkázané na moju výživu, aj toto je dôvod na uloženie miernejšieho trestu.
V zmysle § 34 ods. 3 platí zásada personality trestu, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Je tak v rozpore s
touto zásadou navýšiť nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade, ak možno

uvažovať aj o upustení od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného zákona, využitie ktorého
by nepredstavovalo tak výrazný zásah do práv blízkych osôb obžalovanej.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že v mojom prípade boli preukázané dôvody pre upustenie od
uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného zákona a nebolo preukázané, že by uložený trest
bol plne spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá, ktoré zákon vyžaduje pri ukladaní trestu.

S poukazom na všetky vyššie uvedeným skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Žiline
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/62/2019 zo dňa 15.01.2020 zrušil a upustil od
uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného zákona.“

Dňa 30.3.2020 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovanej a

jeho odôvodneniu, v ktorom vyjadrení prokurátor uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za
správne a zákonné a odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka uviedla, že považuje odvolanie
obžalovanej za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. Obhajca obžalovanej a obžalovaná uviedli, že

na rozdiel od okresného súdu sú toho názoru, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie bude
splnený účel trestu upustením od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. Preto navrhujú zrušiť
výrok o treste rozsudku okresného súdu a u obžalovanej upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 44 Tr. zák.Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaná X. K. podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i
prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o
vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., v znení účinnom do 31.7.2019)
je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V

tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred
prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaná X. K. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobila
vyhlásenie, že je vinná zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaná zároveň odpovedala kladne na
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods.
7 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej X. K. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovanej uvedené v
písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanej
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľka sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného
rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu v podstate nezostáva nič iné, len v podrobnostiach
poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom

tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu
možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti
č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Z dôvodov odvolania obžalovanej je nesporné, že obžalovaná primárne namieta neprimeranosť trestu,

ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účeluTrestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto

spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi

páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľkou treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj

so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal

nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcej
okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák.).

Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

1 rok považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý a stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie
obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňomstráženia.Tentozákonnýstavneboliodvolacieargumentyobžalovanejspôsobilézvrátiťvrámci
odvolacieho konania, pričom obžalovanou navrhované upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa §44Tr.zák.byvokolnostiachprípadu,ktorétvoriatakskutkovéokolnosti,akoajosobapáchateľky,nebolo
trestom primeraným. Práve naopak, odvolací súd bol toho názoru, že v záujme naplnenia individuálnej a
generálnejprevenciebysvojúčelsplnilvyššítrest,atotrestvhornejpolovicitrestnejsadzby.Obžalovaná

je osoba, na ktorú očividne nepôsobí účel trestu tak, ako by mal, čoho dôkazom je aj to, že pravidelne
pácha trestnú činnosť rovnakého druhu, nejedná sa u nej prvýkrát o špeciálnu recidívu a obžalovaná
ani náznakom nejaví známky toho, že sa poučila zo svojich predošlých konaní. Vzhľadom k absencii
odvolania prokurátora však odvolací súd trest obžalovanej nemohol navýšiť.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovanou,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup
obžalovanej v priebehu konania pred súdom prvého stupňa iný dôvod dovolania neprichádza do úvahy.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovanej X. K. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.