Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201622
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1016201622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek

senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):
EUREDing s.r.o., so sídlom M. Pišúta 1311/29, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 655 081, právne zastúpený:
Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, proti žalovanému: Úrad
pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.BOX 58, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 1. augusta 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti
sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/185/2016-44 zo dňa 13. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave č.k. 2S/185/2016-44 zo dňa 13. júna 2018 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 2S/185/2016-44
zo dňa 13. júna 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 01.08.2016. O trovách konania rozhodol s poukazom na §
168 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutím č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 01.08.2016 žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy
pre verejné obstarávanie podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 167 ods. 2 písm. b/ zákona č. 343/2015
Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vo veci námietok žalobcu proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet podlimitnej zákazky
„Kanalizácia a ČOV pre združenie obcí - Aglomerácia Hronovce, stavebný dozor“, vyhlásenom verejným
obstarávateľom Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE, Levická cesta 3, 935 61 Hronovce, vo

Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 zo dňa 29.09.2015 pod zn. 19599-WYS rozhodol tak, že
konanieonámietkachzastavilpodľa§139ods.1písm.c/zákonač.25/2006Z.z.overejnomobstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“).

3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že je povinnosťou navrhovateľa s podaním námietok
priložiť ako ich prílohu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní aj doklad preukazujúci

oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Žalovaný
preskúmaním podania navrhovateľa/žalobcu zistil, že s podaním námietok predložil úradu ako prílohu
týchto námietok len doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, a teda súčasťou námietok nebol doklad
preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/. Preskúmaním dokumentáciek predmetnému verejnému obstarávaniu, najmä ponuky navrhovateľa zistil, že doklad preukazujúci
oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/ nebol predložený kontrolovanému. Námietky
navrhovateľa boli podpísané Ing. Mgr. Q. C. označeným ako konateľ spoločnosti. Prílohou námietok

nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o
verejnom obstarávaní a tento doklad nebol predložený ani kontrolovanému. Preto nebolo žiadnym
spôsobom preukázané oprávnenie Ing. Mgr. Q. C. konať v mene navrhovateľa, a teda aj podpisovať
námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní. Dodal, že účelom predloženia
dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní je preukázanie skutočnosti,

že osoba, ktorá podpísala námietky, bola na to oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného
registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať v mene právnickej osoby
alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu na
podpísanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň priložiť k námietkam doklad, z ktorého
vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie a zároveň, ak je splnomocnenie udelené právnickej
osobe, doklad preukazujúci oprávnenie konať v mene splnomocnenca. Predloženie dokladu, z ktorého

vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa,
sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita
preukazovania tejto skutočnosti. Zákon o verejnom obstarávaní ustanovením § 138 ods. 6 a 7 vyžaduje
obligatórne uvedenie všetkých v ňom taxatívne stanovených skutočnosti a predloženie všetkých
taxatívne uvedených dokladov a v prípade absencie ktoréhokoľvek dokladu nie je možné pokračovať

v konaní o námietkach. Splnenie týchto skutočností je jednou z obligatórnych náležitosti, ktorá je
podmienkou pre ďalší postup úradu v konaní o námietkach a ich nesplnenie je úrad povinný skúmať z
úradnej povinnosti. Procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie o oprávnenosti námietok v konaní
o námietkach sú splnené len vtedy, ak sú preukázané skutočnosti a predložené doklady taxatívne
stanovené v § 138 ods. 6 a 7 zákona o verejnom obstarávaní. Zo skutočností zistených úradom

vyplynulo, že pre konanie o námietkach navrhovateľa neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím
pre úrad nastali neodstrániteľné prekážky brániace meritórnemu rozhodovaniu v konaní o námietkach
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Preto úrad postupoval podľa §
139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie o námietkach zastavil.

4. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že podľa § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na konanie
podľa § 138 až § 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak,pričomsanepoužijú§19,§23,§28až§30,§32ods.1,§49,§50,§60a§71až§80všeobecného
predpisu o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané
náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich

v určenej lehote odstránil, súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Zákon o verejnom obstarávaní
vylučuje taxatívnym spôsobom ustanovenia Správneho poriadku (mimo iného § 19 ods. 3 a 32 ods. 1
Správneho poriadku), v dôsledku čoho úrad len mechanicky vylúčil ich aplikáciu, čím obišiel podstatu a
zmysel základných zásad správneho konania. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku sú správne orgány
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými

osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať,najmäsavyjadriťkpodkladurozhodnutia,auplatniťsvojenávrhy.Vdanomprípadezdôvodu,
žeprílohounámietokneboldokladpreukazujúcioprávneniepodpisovaťnámietkyavdôsledkučohoúrad
zastavil konanie o námietkach, došlo k popretiu vyššej uvedenej zásady správneho konania. Ing. Mgr.
Q. C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o.. Práva a povinnosti konateľov v spoločnosti s ručením

obmedzeným upravuje § 133 Obchodného zákonníka a nasl.. Konateľ spoločnosti predstavuje výkonný
orgán, ktorého právom a povinnosťou je riadiť spoločnosť a za spoločnosť konať. Ide o štatutárny orgán
spoločnosti - je teda osobou, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach,
ktoré sa spoločnosti týkajú (napr. podpisuje v mene spoločnosti zmluvy, uzatvára obchody a i.). Konateľ
spoločnosti má komplexnú spôsobilosť konať v mene spoločnosti. V tomto kontexte žalobca pripomínal,

že predloženie námietok úradu v konaní o námietkach je nepochybne úkonom v mene spoločnosti
navonok voči tretím osobám. Žalobca v tomto prípade mal za to, že originál výpisu z Obchodného
registra bol predložený v ponuke žalobcu, nakoľko súčasťou ponuky žalobcu bolo čestné vyhlásenie v
zmysle § 32 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým preukazoval splnenie podmienok účastí,
t.j, aj splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, konkrétne splnenie podmienky

účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f/ zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa v súlade s § 26 ods. 2
písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní preukazuje dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať
stavebné práce alebo poskytovať službu (výpis z obchodného registra). Tento doklad je uverejnený
na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie v sekcii Registre hospodárskych subjektovvedené Úradom pre verejné obstarávanie - Zoznam hospodárskych subjektov - Doklady preukazujúce
splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia pod ev. č. el-21553/2013/L. Podľa zákona
o verejnom obstarávaní uchádzač nepredkladá doklady, ktoré sú dostupné z verejných zdrojov, čo je

v tomto prípade verejný Zoznam hospodárskych subjektov vedený na samotnom úrade. Úrad teda
disponoval výpisom z obchodného registra žalobcu, pričom podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

5. Podľa správneho súdu v tejto veci bolo ústrednou otázkou posúdenie postupu žalovaného, ktorý pre

absenciudokladupreukazujúcehooprávneniepodpisovaťnámietkyzastavilkonanieonámietkachpodľa
§ 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že vo vzťahu
k zákonu o verejnom obstarávaní ako osobitnému predpisu sa Správny poriadok aplikuje subsidiárne
(§ 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní). Ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c/ predstavuje osobitnú
úpravu špecifickej prílohy podaných námietok a tou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať
námietky podľa ods. 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Krajský súd vyslovil názor, že

konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom. Podanie námietok je právnym
úkonom, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája určité právne následky. Pri posudzovaní
skutočnosti či námietky obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a prílohy, vrátane dokladu
preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky, je potrebné vychádzať z charakteru samotných
námietok, ktoré sú procesným úkonom žalobcu, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája vznik

určitých právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy
možno považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a prílohy použiteľné pre právne úkony.
Zákon o verejnom obstarávaní obsahuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok podľa
§ 138 ods. 7 písm. c/, ktorou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm.
g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Oporu v zákone nemala ani žalobcova námietka, že na konanie

o námietkach je možné subsidiárne aplikovať Správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní
stanovuje v tomto prípade osobitnú úpravu. V takom prípade meritórna otázka nesúvisela s procesom
dokazovania, ale s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok.

6. V nadväznosti na to krajský súd uviedol, že dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 343/2015

Z.z. o verejnom obstarávaní. Podľa § 187 ods. 4 tohto zákona, v konaní, ktoré začne úrad po 17.
apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa ods. 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov
účinných do 17. apríla 2016. Nakoľko oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané
na uverejnenie dňa 28.09.2015, na konanie o námietkach bol aplikovaný zákon č. 25/2006 Z.z. o
verejnom obstarávaní. Oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý

musí tvoriť prílohu námietok, a z ktorého aj vyplýva toto oprávnenie pre osobu konať v mene spoločnosti,
podávajúcej námietky. Z listín založených v administratívnom spise žalovaného týkajúceho sa konania
o námietkach žalobcu je evidentné, že k námietkam nebol priložený žiaden doklad, ktorý by preukazoval
oprávnenie označeného konateľa tieto podpísať. Tak ako bolo konštatované judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/74/2014 zo

dňa 26.05.2016): „v prípade verejného obstarávania ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu
prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem
iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak
nebol predložený kontrolovanému.“ Najvyšší súd tak poukázal na to, že v zmysle zákona ide o špecifický
druhrozhodovaniasformálnymiobsahovýmináležitosťami,ktorésúpreposúdeniedôvodnostinámietok

uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa jeho názoru nepostačuje ani iba prípadný odkaz v
rámci dobrej správy na obchodný register. Túto argumentáciu podporuje aj autentický výklad (subjektu
ktorý právny predpis prijal) t.j. dôvodová správa k novelizácii zákona č. 503/2009 Z.z.. Zákon zároveň
neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa
doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne

si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Správny súd rovnako prijal záver,
že absencia zákonom požadovanej náležitosti podaných námietok predstavuje dôvod pre obligatórne
zastavenie konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní.
Žalovaný preto postupoval zákonným spôsobom, keď pri nepredložení náležitosti námietky nevyzval
žalobcu na jej doplnenie. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že

žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi
normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy.7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/
S.s.p.kasačnúsťažnosť,ktorousadomáhal,abyNajvyššísúdSlovenskejrepublikynapadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby tento rozsudok zmenil tak, že

rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľ v úvode kasačnej
sťažnosti zopakoval svoju žalobnú argumentáciu uplatnenú už v konaní pred krajským súdom, pričom
zdôraznil, že originál výpisu z obchodného registra bol predložený v ponuke sťažovateľa, nakoľko bol v
čase verejného obstarávania zapísaný v Zozname hospodárskych subjektov
pod ev. č. el-21553/2013/L, ktorého súčasťou bol aj výpis z obchodného registra, t.j. preukazoval

splnenie podmienok účasti jedným zo zákonných spôsobov, ktorým majú uchádzači možnosť preukázať
splnenie podmienok účasti. Vzhľadom na ust. § 128 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní sú údaje
zapísané v zozname podnikateľov účinné voči každému verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi,
nie je potrebné ich v postupoch verejného obstarávateľa overovať a verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ je povinný na účely posudzovania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní
podľa § 26 zabezpečiť preukázanie splnenia podmienok účasti vyžiadaním si údajov, zapísaných v

zozname podnikateľov alebo potvrdenia úradu o tom, že údaj nie je zapísaný v zozname podnikateľov
podľa § 133 ods. 2. Pokiaľ ide o samotný Zoznam hospodárskych subjektov, sťažovateľ uviedol, že
v zmysle zákona ide o zoznam podnikateľov, ktorí preukázali spôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo
rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní. Správnym orgánom, ktorý vedie predmetnú databázu je
Úrad pre verejné obstarávanie, t.j. ten istý správny orgán v pôsobnosti ktorého je vedenie konania o

námietkach. Sťažovateľ opätovne poukázal na to, že zákon o verejnom obstarávaní vylučuje taxatívnym
spôsobom určité ustanovenia Správneho poriadku (mimo iného § 19 ods. 3 a § 32 ods. 1 Správneho
poriadku), v dôsledku čoho žalovaný len mechanicky vylúčil ich aplikáciu, čím obišiel podstatu a zmysel
základných zásad správneho konania. Tvrdenie správneho súdu, že v danom prípade zákon o verejnom
obstarávaní predstavuje osobitnú právnu úpravu však nie je možné po právnej stránke považovať

za správne. Mal za to, že aj keď zákon o verejnom obstarávaní neupravuje možnosť správneho
orgánu vyžiadať doplnenie niektorej z náležitosti námietok, resp. možnosť pomôcť odstrániť účastníkovi
konania nedostatky jeho podania, nemôže predstavovať prekážku pri aplikácii základných zásad a
princípov správneho konania, t.j. okrem iných aj princíp úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi
konania. Sťažovateľ taktiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, v rámci

ktorej poukázal na skutočnosť, že Ing. Mgr. Q. C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o., pričom
dal do pozornosti, že práva a povinnosti konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje §
133 Obchodného zákonníka. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
8Sžf/74/2014 zo dňa 26.05.2016, o ktorý správny súd oprel svoje rozhodnutie, sťažovateľ uviedol, že
predmetný rozsudok vychádza z odlišných skutkových aj právnych skutočností. Dôvodom zastavenia

konania o námietkach v predmetnej veci bola skutočnosť, že prílohou námietok ani administratívneho
spisu žalovaného nebol doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie advokáta konať v mene advokátskej
kancelárie a aj podpisovať námietky zastupujúc žalobcu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
mal sťažovateľ za to, že v konaní o námietke nebol zastúpený, t.j. štatutár sťažovateľa bol jedinou
osobou oprávnenou podpisovať námietky, pričom doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky

bol súčasťou Zoznamu hospodárskych subjektov, v ktorom je sťažovateľ vedený a teda verejnému
obstarávateľovi a zároveň aj žalovanému predložený bol.

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že normatívna úprava zákona o verejnom
obstarávaní jasne a jednoznačne vymedzuje obsahové náležitosti podaných námietok a ich prílohy,

pričom z ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní jednoznačne vyplýva, že prílohou
podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm.
g/ zákona o verejnom obstarávaní. Jedinou z tohto zákona vyplývajúcou výnimkou, kedy doklad
preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138
ods. 7 písm. c/ situácia, kedy bol tento doklad záujemcom, resp. uchádzačom predložený verejnému

obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda
je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ, resp.
obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 tohto zákona predkladá žalovanému na účely
rozhodnutia o námietkach. Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje expressis
verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade

meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových náležitostí sťažovateľom podaných námietok,
pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť
návrhu zodpovedá navrhovateľ. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok je
postupom úradu ako nezávislej autority v oblasti verejného obstarávania, ktorého účelom je poskytnúťrýchlu a efektívnu ochranu subjektom, ktoré boli konaním zadávateľa zákazky dotknuté na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch. V prípade ak námietky neobsahujú všetky obligatórne
náležitosti a prílohy je úrad povinný toto konanie zastaviť. Úrad nie je oprávnený v prípade absencie

niektorej z náležitosti alebo príloh vyzvať navrhovateľa na doplnenie. Žalovaný taktiež uviedol, že môže
postupovaťlenpodľazákonaanemožnolegitímneočakávať,abyvkonkrétnomkonaníporušovalprincíp
legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 58/2001 zo dňa 31.10.2001. Ďalej uviedol, že účelom
zoznamu podnikateľov je administratívne zjednodušiť preukazovanie podmienok účasti podľa § 26

zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi znamená že podnikateľ zapísaný do tohto zoznamu nemusí
v procese verejného obstarávania preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia
podľa § 26 zákona o verejnom obstarávaní administratívne náročnejším spôsobom, t.j. prostredníctvom
dokladov upravených v § 26 ods. 2 tohto zákona, ale všetky doklady v zmysle tohto ustanovenia môže
nahradiť platným potvrdením o zapísaní do zoznamu podnikateľov. Zápis do zoznamu podnikateľov
v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez prílohy podľa § 138

ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko výpis zo zoznamu podnikateľov slúži celkom
na odlišný účel. Obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach posudzovať
ako tzv. ,,notoriety“, t.j. na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného
výkonu verejnej moci. Uvedenú argumentáciu žalovaného podporuje aj právny názor Krajského súdu
v Bratislave vyslovený v rozsudkoch sp.zn. 6S/50/2015 zo dňa 29.03.2018, sp.zn. 6S/84/2015 zo dňa

14.12.2017, sp.zn. 2S/150/2016 zo dňa 13. 6.2018, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
rozsudku sp.zn. 5Sžo/57/2014 zo dňa 29.06.2016. Záverom zdôraznil, že zatiaľ čo v prípade neúplného
podania v správnom konaní ukladá Správny poriadok povinnosť správnemu orgánu pomôcť účastníkovi
konania nedostatky podania odstrániť, zákon o verejnom obstarávaní inštitút vyzvania na odstránenie
nedostatkov podania nepozná. Tu je totiž potrebné mať na zreteli skutočnosť, že prípadná povinnosť

úradu korigovať imperfektnosť podania by mohla viesť k ďalšiemu predlžovaniu samotného konania o
námietkach a tým automaticky aj k predlžovaniu celého procesu verejného obstarávania. S poukazom
na uvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z
toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas
(§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442
ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

10. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského

súdu.

12. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 2S/185/2016-44 zo
dňa 13. júna 2018, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 01.08.2016, ktorým žalovaný vo veci námietok sťažovateľa
proti vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet podlimitnej zákazky ,,Kanalizácia a ČOV pre
združenie obcí - Aglomerácia Hronovce, stavebný dozor“, vyhlásenom verejným obstarávateľom

Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE, Levická cesta 3, 935 61 Hronovce, vo Vestníku verejného
obstarávania č. 192/2015 zo dňa 29.09.2015 pod zn. 19599-WYS rozhodol tak, že konanie o námietkach
podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní zastavil.14. Podľa § 138 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní námietky doručené úradu musia obsahovať
a) identifikačné údaje navrhovateľa,
b) identifikačné údaje kontrolovaného,

c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú,
d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok
musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o
nápravu,
e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov,

f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo 3,
g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.

15. Podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní prílohami námietok sú
a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti
o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a), písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa §

136 ods. 6 písm. b) alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote
nevybavil,
b) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu,
c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený
kontrolovanému.

16. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o
námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7.
17. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné posúdiť správnosť
záverov krajského súdu v súvislosti s postupom žalovaného orgánu verejnej správy pri posudzovaní

perfektnosti návrhu/námietok (zahŕňajúcim jeho obsahové náležitosti vrátane príloh) v konaní o
námietkach podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď žalovaný dospel k záveru o nutnosti postupom
podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní zastaviť toto konanie (bez vecného
preskúmania námietok) po zistení, že sťažovateľ podal námietky podpísané Ing. Mgr. Radoslavom
Bohušom (označeným ako konateľ sťažovateľa) bez toho, aby k ním pripojil zákonom o verejnom

obstarávaní (§ 138 ods. 7 písm. c/) obligatórne stanovenú prílohu - doklad preukazujúci oprávnenie
podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/, pri súčasnom splnení podmienky, že tento doklad
nebol predložený kontrolovanému.

18. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že zakotvenie zákonnej požiadavky, spočívajúcej v

predložení dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bolo nepochybne
vedené zámerom zákonodarcu preukázať skutočnosť, že osoba, ktorá podpisovala námietky, bola na to
oprávnená. Splnenie tejto podmienky je pri právnickej osobe/obchodnej spoločnosti potrebné preukázať
predovšetkým predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby
konať a podpisovať za právnickú osobu. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou poukazoval

na to, že oprávnenie konateľa konať v mene spoločnosti s ručením obmedzeným a teda i podávať
námietky podľa zákona o verejnom obstarávaní vyplýva priamo z Obchodného zákonníka, majúc za to,
že toto oprávnenie nebolo možné spochybňovať, kasačný súd uvádza, že predmetná kogentná úprava
síce upravuje spôsob konania spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak len v abstraktnej normatívnej
rovine, čím prezumuje podmienku, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka je oprávnený konať v jej mene samostatne a bez obmedzenia.
Avšak to, že konkrétna osoba Ing. Mgr. Q. C. je konateľom sťažovateľa a teda konateľom konajúcim
samostatne za právnickú osobu, zo samotného znenia zákona nevyplýva a je potrebné ju verifikovať
dokladom preukazujúcim túto skutočnosť.

19. Ako už kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát poznamenal, v zmysle zákona o
verejnom obstarávaní ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi/obsahovými náležitosťami, ktoré
sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, a preto nepostačuje iba
prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register. K námietke sťažovateľa, ktorou s poukazom
na verejnú dostupnosť obchodného registra, namietal, že splnenie zákonnej požiadavky v zmysle § 138

ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní si môže preveriť samotný žalovaný je potrebné uviesť,
že zákon o verejnom obstarávaní trvá na splnení tejto zákonnej podmienky navrhovateľom (s výnimkou
ak nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/, predložený
kontrolovanému) bez toho, aby sa na odstraňovaní tohto nedostatku podieľal žalovaný preverenímúdajov v obchodom registri, resp. v zozname podnikateľov vedeným žalovaným ex offo. Výklad
prezentovaný sťažovateľom v naznačenom smere by evokoval nadbytočnosť podmienky zakotvenej v
ust. § 138 ods. 7 písm. c/, pričom by mohol viesť k neprijateľnému záveru, t.j., že navrhovateľ by nebol

povinný predkladať žiadnu z obligatórne stanovených príloh podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom
obstarávaní, nakoľko žalovaný by si tieto skutočnosti mohol preveriť vlastnou činnosťou.

20. Kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ by zákonodarca s nesplnením podmienky navrhovateľom
zmysle v ust. § 138 ods. 7 písm. c nemienil spájať procesné následky bezprostredne smerujúce k

zastaveniu konania v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/, neuviedol by ju ako obligatórnu prílohu námietok,
resp. by v súvislosti s odstraňovaním tohto nedostatku upravil i konkrétny procesný postup žalovaného.
V tejto súvislosti však nemožno prehliadať ani to, že takouto procesnou aktivitou žalovaného (i keď
v záujme ochrany práv navrhovateľa) by došlo k nedovolenému prenosu zodpovednosti za správnosť
údajov, resp. kompletnosť obsahových náležitostí námietok na žalovaného. Takéto prekročenie rámca
zákonom mu zverených kompetencií, by mohlo viesť až k porušeniu princípu legality štátnej moci

zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Taktiež je potrebné uviesť aj to, že zákon
o verejnom obstarávaní (upravujúci okrem iného aj konanie o námietkach vyznačujúce sa špecifickou
povahou právnej úpravy napr. vo vzťahu k otázke začatia tohto konania, náležitosti podania, plynutí
procesných lehôt atď.) neumožňuje nápravu tohto nedostatku žalovaným v súčinnosti s navrhovateľom

predmetného úkonu (napr. výzvou na odstránenie nedostatku), keďže vzhľadom na vylúčenie aplikácie
Správneho poriadku, čo i len v subsidiárnom režime, nebol žalovaný viazaný na procesnú aktivitu za
účelom odstránenia vád námietok.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na vyššie uvedené dospel k záveru, že skutočnosti,

ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli
v zásade totožné s námietkami, ktoré namietal už v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné
námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto považujúc námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za

nedôvodné kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. zamietol.

22. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1
S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a
žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.