Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/156/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519202674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519202674.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky - manželky V.
O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou,
advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti manželovi - O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XX, XXX XX K., zastúpený JUDr. Ivanou Halahijovou, advokátkou so sídlom Vazovova 9/A,
811 07 Bratislava, v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, zo dňa 23.01.2020, č.k. 15Pc/8/2019-45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 23.01.2020, č.k. 15Pc/8/2019-45 rozviedol manželstvo
V. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v
knihe manželstiev Obecného úradu P., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 1. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),

§ 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), a vecne tým, že pre
rozvodmanželstvabolisplnenévšetkyhmotnoprávnepodmienky.Súdprvejinštanciemalpovykonanom
dokazovaní za preukázané, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t. j., že muž
a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si
pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Skonštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené, trvalo rozvrátené a zmenu tohto
stavu nemožno očakávať. Po uzavretí manželstva sa medzi manželmi ukázala povahová a názorová

nezhoda najmä v otázke spôsobu života, zabezpečovania kvality spoločného života a uspokojovania
potrieb jednotlivých členov rodiny, ako aj v oblasti emocionálneho prežívania a neskôr aj v oblasti
komunikácie medzi manželmi. Navrhovateľka s manželom spolu intímne nežijú, hospodária oddelene a
hoci bývajú v spoločnej domácnosti, toto spolužitie nemožno nazvať manželským, pričom navrhovateľka
jednoznačneaopakovaneuviedla,ženemázáujemnaobnovenímanželskéhospolužitia,aniospoločnú
návštevu manželskej poradne. Na strane navrhovateľky za zrejmé považoval, že došlo k úplnému
citovému ochladnutiu voči manželovi. Uviedol, že aj keď sa obaja v minulosti pokúsili každý individuálne

vyhľadať psychologickú pomoc, táto neviedla v reálnom živote k očakávanému zlepšeniu vzájomných
vzťahov z dlhodobého hľadiska. Vychádzajúc z toho, že účelom manželského spolužitia je vytvorenie
trvalého partnerstva, ktorého obsahom je nielen pozitívna náklonnosť manželov voči sebe samým, ale
aj ich vôľa byť druhému oporou, pomáhať si navzájom a vytvárať pozitívne rodinné prostredie, súd prvejinštancie uzavrel, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo a vážne rozvrátené a nie je možná
ich náprava. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva účastníkov považoval úplné vzájomné odcudzenie
oboch manželov po všetkých stránkach z dôvodu odlišných predstáv oboch účastníkov o spôsobe

fungovania v manželskom vzťahu. Ďalšie zotrvanie v manželstve by podľa názoru súdu prvej inštancie
neviedlo k obnoveniu vzájomného spolužitia a odstráneniu príčin rozvratu. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomzvolenejprávnejzástupkyneodvolanie

manžel, navrhujúc rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť. Mal za to, že súd v dostatočnej miere
neprihliadol na jeho postoj, v dôsledku ktorého je možné uvažovať o obnovení
manželských vzťahov. Uviedol, že nespochybňuje, že medzi ním a manželkou boli v poslednom období
vážne partnerské nezhody, ale je jeho prioritným záujmom obnoviť spolužitie s manželkou a pokúsiť sa
zachrániť ich vzťah. Za týmto účelom navrhoval a bol ochotný sa pokúsiť o zmierne riešenie mediáciou
v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2 CMP, a zúčastniť sa terapie v psychologickej poradni. Uviedol,

že súd vychádzal výlučne z tvrdení navrhovateľky a nebral ohľad aj na jeho potreby a jeho zdravotný
stav.Navrhovateľkauviedla,ževminulostivyhľadalapsychologicképoradenstvo,rovnakotakajmanžel,
avšak párovej terapie sa nikdy nezúčastnili. Je zrejmé, že tak dlho trvajúce manželstvo prechádza
viacerými fázami a práve z tohto dôvodu je potrebné uskutočniť všetky kroky, ktoré by mohli prispieť
k jeho záchrane.

4. Manželka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne aj formálne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej
inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli, vyvodil z nich správne skutkové zistenia,
tie podradil pod správne právne normy a jeho výrok bol za tejto skutkovej a právnej situácie jediný

možný. Konanie manžela v podobe odvolania voči rozsudku považovala za špekulatívne a nesledujúce
zákonom prezumovaný účel. Uviedla, že jej nie je zrejmé čo vedie manžela k úplnej strate sebareflexie,
keď mu opakovane uviedla, že k nemu už nemá žiadne city a že po toľkých rokoch nespokojnosti v
manželstve vylučuje, že by sa jej city mohli niekedy obnoviť. Manžela považuje za cudzieho človeka a
po tom čo nedokáže akceptovať ani jej rozhodnutie nežiť s ním v manželstve, sa pripravil aj o zbytky

úcty, ktorú k nemu pociťovala. Uviedla, že ani po pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok,
nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností z ktorých by bolo možné usudzovať čo i len nádej na
obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú, obývajú jednu nehnuteľnosť, ktorá patrí do
ich BSM, avšak v domácnosti sa obchádzajú, nekomunikujú spolu, ich spálne sú oddelené, neposkytujú
si navzájom pomoc, ani v domácnosti, ani inde, svoje potreby (údržba šatstva, stravovanie, upratovanie

domácnosti) si obstaráva každý sám pre seba, navzájom sa o sebe neinformujú, nevedia o svojom
pohybe, nezaujímajú sa jeden o druhého. Ani pred vyhlásením rozsudku o rozvode manželstva, ale ani
po ňom , manžel nevyvinul vôbec žiadnu aktivitu na obnovenie spolužitia, ani vo vzťahu k zabezpečeniu
prípadného odborného poradenstva, na ktoré v odvolaní poukazuje. Úkon odvolania manžela voči
rozsudku o rozvode je podľa jej názoru oddialiť zánik ich BSM.

5. Manžel prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky
nesúhlasil s vyjadrením manželky o vážnom narušení a trvalom rozvrátení ich manželstva.
Uviedol, že manželka mu nevysvetlila a nekomunikovala s ním o nejakých problémoch
ich manželstva pred podaním návrhu na rozvod, nezbadal žiadnu nespokojnosť manželky vo vzťahu.

Uviedol, že sa snažil o obnovenie manželského spolužitia a pochybenie súdu prvej inštancie videl v tom,
že ich napriek jeho návrhu nevyzval na zmierne riešenie mediáciou. K ich BSM uviedol, že manželka v
decembri 2019 bez jeho vedomia dala nájomcovi bytu na Y. ulici v O. výpoveď, preto od januára 2020
platí výlučne on všetky náklady na byt vo výške 180 eur mesačne. Uviedol, že s manželkou si zobrali
úver na kúpu domu v P. vo výške 88.000 eur, ktorý spláca vo výške 413 eur mesačne sám a keďže je na

invalidnom dôchodku má za to, že na tieto náklady by mu mala manželka prispievať 300 eur mesačne.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380
a § 38 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k
záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval

vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu manželky na rozvod
manželstva, vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutieajnáležiteapodrobnezdôvodnil,pričomvodvolaníneboliuvedenéžiadnenovéskutočnosti,
ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod

manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvodov,
keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému
formalistickémuposudzovaniuvzťahov.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmi

musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené
ustanovenie (§ 23 Zákona o rodine) zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat
vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,
resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek
rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí

javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.

14. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom
konaní preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva predpokladané v ustanovení § 23
Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej

inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s
odvolacími dôvodmi manžela, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné
podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, t.j. ich citové odcudzenie

sa navzájom, stratu spoločného života, ako aj správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je
predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím
nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Odvolací súd vyhodnotil
odvolacie námietky manžela, a síce záujme podrobiť sa odbornému poradenstvu ako nedôvodné, keď
manžel v tomto smere neavizoval žiadnu aktivitu, ani zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré by nastali

v manželstve účastníkov konania po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).