Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211357
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614211357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava (predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava), IČO:
35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
proti žalovanému: H. P., L. Š. X. XXX/X, K.F., o zaplatenie 2.305,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24. marca 217, č.k. 7C/361/2016-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.603,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.603,14 eur od 21.06.2013
do zaplatenia, žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a konanie v časti o zaplatenie
sumy 702,47 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2.305,61 eur od 13.11.2011 do
20.06.2013 a s úrokom z omeškania 0,75 % ročne zo sumy 702,47 eur od 21.03.2013 do zaplatenia
zastavil a žalovanému náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznal. Rozhodol, že žalobcovi vracia
súdny poplatok v sume 35,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy2.305,61eursúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročneod13.11.2011dozaplatenianazáklade
zmluvy o pôžičke č. 5007238 uzavretej medzi stranami dňa 20.05.2011. Vykonaným dokazovaním zistil,
že na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému účelovú pôžičku vo
výške 1.908,49 eur, strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 95,58 eur v počte 25 a celkovej výške
pôžičky v sume 2.389,50 eur, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 24,01 % a ročná úroková sadzba
vo výške 24,01 %, konečná splatnosť bola uvedená 25 mesiacov a účelom použitia pôžičky bola úhrada

záväzkov voči spoločnosti Slovenská požičovňa, na základe zmluvy zo dňa 07.05.2010 v sume 1.432,17
eur a tiež voči spoločnosti Quatro na základe zmluvy zo dňa 14.05.2007 vo výške 476,32 eur. Z prehľadu
splátok zistil, že zo strany dlžníka nedošlo k žiadnej úhrade, právny predchodca žalobcu si účtoval
pokutu v sume 238,97 eur. Písomnosťou s označením - vypovedanie zmluvy zo dňa 27.10.2011 právny
predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky ku dňu 27.10.2011, dlžná suma
predstavovala 2.108,26 eur, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť v lehote 5 dní od doručenia, písomnosť
bola žalovanému doručená dňa 07.11.2011. V priebehu konania žalobca čiastočne zobral žalobu späť

a trval na zaplatení sumy 1.603,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.06.2013 do
zaplatenia s odôvodnením, že pri posúdení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy by mu vznikol nárok
na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou 1.908,49 eur a zaplatenou sumou (0 eur), hodnota
úverovej splátky bez úroku bola v sume 76,34 eur, podľa jeho názoru k predčasnému zosplatneniu úverunedošlo, a preto konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.06.2013, t.j. splatnosťou poslednej 25. splátky
a podľa jeho názoru námietka premlčania vznesená žalovaným je len čiastočne dôvodná, nepremlčané
sú úverové splátky vo výške 76,34 eur od v poradí 5. úverovej splátky splatnej dňa 20.10.2011 do

poslednej 25. splátky splatnej dňa 20.06.2013, t.j. 21 úverových splátok po 76,34 eur, spolu v sume
1.603,14 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 657, § 565 Obč. zákonníka, §
1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení ku dňu uzavretia zmluvy a posúdil predmetný spotrebiteľský úver, poskytnutý formou účelovej
pôžičky právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov,

keď zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pretože lehota splatnosti určená iba počtom mesiacov,
nie je v súlade s uvedeným ustanovením a taktiež zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 4ods. 2
písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, keď v zmluve je uvedená len výška splátky 95,58 eur bez bližšej špecifikácie. Písomnosť,
ktorou právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému ako vypovedanie zmluvy ku dňu 27.10.2011 s

prihliadnutím na všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je uvedené, že obe zmluvné strany môžu
vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu, ale zároveň si zmluvné strany dohodli, že zmluva skončí
úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti, vyhodnotil ako
predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Obč. zákonníka, a to ku dňu 27.10.2011 a dospel k záveru, že
žaloba doručená súdu dňa 17.10.2014 bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, a preto

posúdil námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a
bezpoplatkovosť bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 1.908,49 eur, ktorá predstavuje poskytnutú výšku
účelovej pôžičky, z ktorej žalovaný neuhradil žiadnu splátku, avšak žalobca žiadal zaplatenie iba sumy
1.603,14 eur, čo predstavuje 21 úverových splátok (očistených od úroku) po 76,34 eur, a preto žalobcovi
priznal túto sumu spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej
lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyrovnal sa s predloženými dôkazmi a návrhmi a

tvrdeniami žalovaného a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že vo svojom vyjadrení k žalobe, ako aj vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 20.03.2017 navrhol súdu,
aby sa zaoberal otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5007238, resp. jej
jednotlivých častí, pretože podľa jeho názoru ide o absolútne neplatnú zmluvu z dôvodu absencie jej
podstatných náležitostí, ktoré jej neplatnosť spôsobujú od počiatku a vzniesol námietku premlčania voči

vymáhanej pohľadávke v celej jej výške. Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 4 ods. 2
písm. g/ konečnú splatnosť úveru a ust. § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe vykonaného dokazovania dospel
prvoinštančný súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu, keď i napriek
absencii podstatných náležitostí zmluvy o úvere konštatoval, že bol úver poskytnutý formou účelovej

pôžičky právnym predchodcom žalobcu žalovanému a tento sa považuje v zmysle § 4 ods. 3 posledná
veta Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Rovnakého pochybenia sa súd
prvej inštancie dopustil i pri vyhodnotení písomnosti právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.10.2011,
ktorú označil ako predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Obč. zákonníka, a to ku dňu 27.10.2011.
Ďalej uviedol, že nikdy nedal súhlas písomne ani ústne s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru aj nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.
3. Žalobca sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal
proti žalovanému po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenia sumy 1.603,14 eur s príslušenstvom na
základe zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej medzi stranami dňa 20.05.2011, ako aj na posúdenie

opodstatnenosti tvrdení žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovýmzáverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, že spotrebiteľský úver poskytnutý formou účelovej
pôžičky právnym predchodcom žalobcu žalovanému, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a že
námietka premlčania vznesená žalovaným, nie je dôvodná. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe

vyhovel v časti uplatnenej istiny 1.603,14 eur s úrokom z omeškania, aj dostatočne odôvodnil, keď
s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto
záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto
nedôvodne namieta nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie.
6. V konaní medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky dňa 20.05.2011, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému účelovú pôžičku v sume 1.908,49 eur
a žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 2.389,50 eur, účelom ktorej bola úhrada predchádzajúcich

záväzkov žalovaného a taktiež nebolo sporné, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku z poskytnutej
pôžičky žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Vzhľadom na zistenie, že predmetná zmluva
o poskytnutí účelovej pôžičky neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, správne súd prvej inštancie posúdil túto pôžičku ako bezúročnú a bez
poplatkov. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že ide o absolútne neplatnú zmluvu z dôvodu

absencie jej podstatných náležitostí, keď z ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že pri absencii náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ cit. zákona, je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal črpať, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z
uvedeného je zrejmé, že právna úprava platná v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami,

nesankcionuje nedodržanie uvedených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere neplatnosťou
zmluvy, ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V danom prípade došlo k čerpaniu
spotrebiteľského úveru poskytnutého formou účelovej pôžičky tým, že z tejto pôžičky boli uhradené
predchádzajúce záväzky žalovaného. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému plnenia na
základe uzavretej zmluvy, ktorá aj súdom správne bola posúdená ako platná, a preto správne súd

prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu nemožno posudzovať z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, na premlčanie ktorého by sa vzťahovala dvojročná premlčacia doba, ale v danom prípade
sa na premlčanie vzťahuje trojročná premlčacia doba, a keďže k zosplatneniu úveru došlo ku dňu
27.10.2011 a žaloba bola podaná dňa 17.10.2014, bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej
doby a nedôvodná je námietka premlčania žalovaného.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci konal v neprítomnosti
strán, keď žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti a žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z
dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, avšak o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal.
Nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že nedal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, keď

z ust. § 183 C.s.p. vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a to na návrh
strany,pričomstrana,ktoránavrhujeodročeniepojednávania,musíoznámiťdôvodbezodkladne,čosao
ňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutímnavšetkyokolnostimohlapredpokladať.
Žalobca, písomným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2017, ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní dňa 24.03.2017 z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti, o ktorej priložil aj doklad a

ktorý dôvod možno považovať za dôležitý, avšak o odročenie pojednávania z tohto dôvodu nepožiadal,
a preto neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 C.s.p.
8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v
ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mali z následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).