Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/220/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116225660
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116225660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: INVESTMENTS
NOMINEES INC., založená a existujúca podľa práva štátu Delaware, Spojené štáty americké, 113
BarksdaleProffessionalCenter,Newark,DE19711-3258,Delaware,Spojenéštátyamerické,zastúpený:
TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti
žalovanému: TECHNOPOL SERVIS, a.s., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 700 840, zastúpený:
AK Castiglione s. r. o., Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 51 635 046, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: O.. M. W., F..Č.. XXXXXX/XXX, U. XX, XXX XX N., zastúpený: slc

partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 47 246 634, o určenie neplatnosti
uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/184/2016-581 zo dňa 02.07.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 31Cb/184/2016-581 zo dňa 02.07.2019 v časti proti I. výroku odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/184/2016-581 zo dňa

02.07.2019 v časti II. a III. výroku potvrdzuje.

III. Žalobca má proti intervenientovi na strane žalovaného právo na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom návrh na prerušenie konania zamietol. II.
výrokom určil, že všetky uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného (uznesenie č.
1, 2, 3, 4, 5, 6, 7), ktoré sa konalo dňa 02.12.2016 o 9:00 hod. na notárskom úrade JUDr. Miloslava
Kováča, so sídlom Zámocká 6, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, sú neplatné. III. výrokom

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému a intervenientovi
na strane žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2016 domáhal,
aby súd určil neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo
dňa 02.12.2016 o 9:00 hod. na notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča, a to uznesenie č. 1,

ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie M. W. za predsedu mimoriadneho valného
zhromaždenia, za zapisovateľa O.. M. W., a za overovateľov zápisnice O.. V. Š. a M.. R. M.; uznesenie č.
2, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo 100 % prítomných hlasov zmenu sídla spoločnosti
z doterajšej adresy sídla: Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, na novú adresu sídla: Hurbanovo námestie7, 811 03 Bratislava; uznesenie č. 3, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie 100 % hlasov prítomných
schválilo zmenu počtu členov predstavenstva spoločnosti na najmenej jedného člena, t.j. zmenu znenia
bodu 23.2. stanov spoločnosti; uznesenie č. 4, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo 100

% hlasov prítomných úplné znenie stanov spoločnosti; uznesenie č. 5, ktorým mimoriadne valné
zhromaždenie schválilo 100 % hlasov prítomných odvolanie L.. A. N. z funkcie predsedu predstavenstva,
a to ku dňu prijatia tohto rozhodnutia; uznesenie č. 6, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo
100%hlasovprítomnýchodvolanieA.A.zfunkciepodpredsedupredstavenstva,atokudňuprijatiatohto
rozhodnutia; uznesenie č. 7, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo 100 % hlasov prítomných

ustanovenie O.. M. W. do funkcie predsedu predstavenstva, a to ku dňu prijatia tohto rozhodnutia.
Žalobca popísal postavenie strán konania tak, že žalovaný je slovenská akciová spoločnosť, ktorého
akcionárom je žalobca vlastniaci listinné akcie na meno s celkovou menovitou hodnotou 1.842.267
eur; a TRICORN INVESTMENTS LIMITED vlastniaci listinné akcie na meno s celkovou menovitou
hodnota akcií 331.943 eur, pričom za majoritného akcionára žalovaného sama seba považuje pani W.
A., ktorá vyhlasuje, že vlastní listinné akcie žalovaného na meno v celkovej menovitej 1.842.267 eur

(ďalej „pôvodné akcie“), a to na základe skutočnosti, že má v neoprávnenej držbe pôvodné akcie, ktoré
odcudzila z trezoru žalovaného a svoje identifikačné údaje doplnila do biankorubopisov pôvodných akcií
bez právneho dôvodu a bez súhlasu žalovaného na prevod akcií v zmysle stanov. Dodal, že z trezoru
žalovaného boli odcudzené aj listinné akcie na meno v celkovej menovitej 331.943 eur (ďalej „pôvodné
akcie 2“). Keďže listinné akcie žalovaného neboli v držbe legitímnych akcionárov, predstavenstvo

žalovaného na deň 16.06.2016 zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie na notárskom úrade JUDr.
Šikutovej, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o zmene stanov 100 % hlasmi všetkých akcionárov, v
dôsledkuktorejsazmenilpočetamenovitáhodnotaakciížalovaného.Súčetmenovitejhodnotyvšetkých
pôvodných akcií a menovitých hodnôt nových akcií zostal rovnaký a predstavuje sumu 2.174.210 eur.
Dňa 01.07.2016 vyhlásilo predstavenstvo v súlade s čl. 6.4. stanov pôvodné akcie a pôvodné akcie 2 za

neplatné a žalovaný akcionárom - žalobcovi a TRICORN INVESTMENTS LIMITED vydal bezodplatne
nové akcie. Žalovaný informáciu o vydaní nových akcií a vyhlásení pôvodných akcií a pôvodných akcií
2 za neplatné zverejnil v Obchodnom vestníku a nové rozdelenie akcií bolo zapísané do Obchodného
registra SR. K priebehu napadnutého mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 02.12.2016 žalobca
uviedol, že sa o ňom dozvedel dňa 07.12.2016 na základe zmeny zápisu predstavenstva a sídla

žalovaného v Obchodnom registri vykonaného ku dňu 06.12.2016. Poukázal na to, že na napadnutom
valnom zhromaždení sa ako vlastník pôvodných akcií prezentovala spoločnosť AAROW, s.r.o., konajúca
prostredníctvom pána O.. M. W., ktorá pôvodné akcie mohla získať do neoprávnenej držby od pani A..
Namietal, že mimoriadne valné zhromaždenie dňa 02.12.2016 nebolo zvolané oprávnenými osobami,
nezákonne odvolaní členovia predstavenstva ani legitímni akcionári nemali vedomosť o konaní tohto

mimoriadneho valného zhromaždenia a nezúčastnili sa ho. Uviedol, že AAROW, s.r.o. nemohol pôvodné
akcienadobudnúť,keďžežalobcabolaždomimoriadnehovalnéhozhromaždeniavjúni2016vlastníkom
pôvodných akcií, ktoré nikdy nepreviedol a následne je vlastníkom akcií, ktoré nahradili pôvodné akcie;
AAROW, s.r.o. nemohol od pani Pávkovej nadobudnúť pôvodné akcie, nakoľko pani A.Á. pôvodné akcie
nikdy nevlastnila; na základe mimoriadneho valného zhromaždenia v júni 2016 boli pôvodné akcie

vyhlásené za neplatné; TRICORN INVESTMENTS LIMITED ako minoritný akcionár sa na mimoriadnom
valnom zhromaždení nezúčastnil, nakoľko mu nebola doručená pozvánka. Mal preto za to, že AAROW,
s.r.osanemoholstaťvlastníkompôvodnýchakciíaniejeakcionáromžalovaného.Namietal,žeAAROW,
s.r.o. samého seba potvrdil za akcionára žalovaného bez relevantných dokumentov, čím odňal žalobcovi
možnosť vykonávať svoje práva z akcií a zároveň protizákonne ovládol žalovaného, ktorého majetok

začal okamžite rozpredávať.
Žalovaný namietal, že žalobca ako bývalý akcionár nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
takéhoto návrhu, nakoľko sa ho žiadne z rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia netýka,
neexistuje žiadna súvislosť medzi postavením žalobcu ako bývalého akcionára žalovaného a
napadnutými uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia. Uviedol, že predmetné mimoriadne

valné zhromaždenie prebehlo v súlade so zákonom, neboli porušené stanovy ani iné dokumenty
spoločnosti, ani práva žalobcu. V ďalšom vyjadrení poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č.k. 30Cb 3/2017-304 zo dňa 08.08.2017.
Dňa 18.04.2019 súdu prvej inštancie oznámil vstup intervenienta na strane žalovaného do konania O..
M. W.. Namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Navrhol prerušenie

konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
30Cb 3/2017, nakoľko určenie, kto je akcionárom žalovaného je kľúčové pre osvedčenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní a prejudiciálne posúdenie tejto otázky konajúcim súdom a prípadné
opačné rozhodnutie, môže spôsobiť vysokú mieru právnej neistoty v právnych vzťahoch strán konania.Na základe námietok strán súd prvej inštancie uznesením č.k. 31 Cb 184/2016-488 zo dňa 29.04.2019
pripustil vstup intervenienta na strane žalovaného do konania.
K návrhu intervenienta na strane žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia

konania sp. zn. 30Cb 3/2017 súd uviedol, že v prípade otázok týkajúcich sa platnosti uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia je konajúci súd v tomto konaní jediným, ktorý môže danú otázku
posúdiť. V prípade otázky ničotnosti právnych aktov, ktoré by mohol posúdiť akýkoľvek súd, poukázal na
to, že táto otázka nebude predmetom prieskumu v konaní sp. zn. 30 Cb 3/2017, keďže pre rozhodnutie
o predmete žaloby v danom konaní nebude podkladom posúdenie otázky platnosti, prípadne ničotnosti

právnych aktov prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 02.12.2016. S poukazom na
uvedené vyslovil názor, že obe otázky je možné vyriešiť komplexne práve v tomto konaní. S ohľadom
na štádium predmetného konania, keď žaloba o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného
zhromaždenia bola podaná skôr a súd prvej inštancie v predmetnej veci už aj pojednával (na rozdiel od
súdu v konaní sp. zn. 30Cb 3/2017), dospel súd k záveru, že nie je dôvod na prerušenie predmetného
konania. Uviedol, že jednou z otázok, ktorou sa musí pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie zaoberať

jeurčenie,ktojeakcionáromspoločnostižalovanéhoakeďžeideootázkupredbežnú,ktorújeoprávnený
súd skúmať aj v tomto konaní a ktorej vyriešenie môže priniesť právnu istotu do vzťahov medzi stranami
konania, zamietol návrh intervenienta na prerušenie konania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 193, § 215 ods.
1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), § 261 ods. 6 písm. a), § 131 ods. 1, 2, 3, 4, § 183, § 156 ods. 4, 5, 6, 7, 9, § 184 ods. 1, 2, 3,
§ 173 ods. 1 písm. d), § 187 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 19
ods. 1, § 20, § 21 ods. 1, § 30 ods. 3, 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“). Pri rozhodovaní prihliadal aj na
čl. 6.4. stanov spoločnosti žalovaného.

Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 16.06.2016 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie
spoločnosti žalovaného na notárskom úrade JUDr. Šikutovej, kde bolo rozhodnuté podľa čl. 6.4 stanov
o zmene stanov v dôsledku prijatia uznesenia týkajúceho sa počtu a menovitej hodnoty akcií bez zmeny
výšky imania. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie o zmene stanov po márnom uplynutí lehoty vo
výzve akcionárom na predloženie pôvodných akcií a pôvodných akcií 2 žalovaného za účelom ich

výmeny za nové listinné akcie, vyhlásilo predstavenstvo dňa 01.07.2016 v súlade s čl. 6.4. stanov
pôvodné akcie a pôvodné akcie 2 za neplatné. Následne žalovaný ako emitent zverejnil informáciu
o vydaní nových akcií a vyhlásení pôvodných akcií a pôvodných akcií 2 za neplatné v Obchodnom
vestníku a zápis týchto zmien sa uskutočnil aj v Obchodnom registri. Platnosť uznesení prijatých na
mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 16.06.2016 nebola napadnutá. Sporným v konaní

nebolo ani to, že počet a menovitá hodnota akcií spoločnosti žalovaného, ktorým sa mali osoby prítomné
na mimoriadnom valnom zhromaždení v decembri 2016 prezentovať ako akcionári nekorešpondovala
so zápisom v Obchodnom registri ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia, pričom
žalovaný nepoprel ani tvrdenie žalobcu, že s pani A. neuzavrel (písomnú) zmluvu na prevod akcií a
že spoločnosť žalobcu ako akcionár žalovaného nepožiadal predstavenstvo žalovaného o udelenie

súhlasu k prevodu týchto akcií. Rovnako bolo nesporné tvrdenie žalobcu, že ku dňu 19.09.2016,
02.12.2016 nebola spoločnosť AAROW, s.r.o. zapísaná v zozname Centrálneho depozitára cenných
papierov SR, a.s. ako akcionár žalovaného. Za spornú v konaní považoval súd námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, keď žalovaný tvrdil, že vlastníkom 84,73 % podielu akcií žalovaného je
spoločnosť AAROW, s.r.o. a žalobca je len bývalým akcionárom, ktorého sa nedotýka žiadne z unesení

prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení, preto chýba vecná súvislosť medzi porušením práv
bývalého akcionára a prijatými uzneseniami na mimoriadnom valnom zhromaždení, naproti čomu
žalobca tvrdil, že spoločnosť AAROW, s.r.o. sa nikdy nestala vlastníkom predmetných akcií a nemohla
platne uskutočniť mimoriadne valné zhromaždenie v decembri 2016, keďže akcie, ktoré má AAROW,
s.r.o. v neoprávnenej držbe a ktoré boli predložené notárovi na mimoriadnom valnom zhromaždení,

boli na základe mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 16.06.2016 v čase konania mimoriadneho
valného zhromaždenia dňa 02.12.2016 neplatné, pričom spoločnosť AAROW, s.r.o. nebola zapísaná v
zozname akcionárov, a preto nemohla ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia vykonávať
akcionárske práva, čo samo osebe zakladá neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia.
Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že na pojednávaní dňa 11.06.2019 (po zmene zápisu v

Obchodnom registri predsedu predstavenstva pána A.) žalovaný zmenil doterajšiu argumentáciu tak,
že uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalobcu ohľadom tvrdenia, kto je akcionárom žalovaného. S
ohľadom na závažnosť námietok vzťahujúcich sa k aktívnej vecnej legitimácii, ktoré súd musí vždy
skúmať, považoval konajúci súd za potrebné zaoberať sa posúdením rozhodujúcej otázky, či žalobca jevlastníkomakciíemitovanýchspoločnosťoužalovaného,ktorépredstavujú84,73%podielnazákladnom
imaní žalovaného. V tejto súvislosti zdôraznil, že tvrdenie žalobcu týkajúce sa vyhlásenia neplatnosti 135
listinných akcií na meno, medzi nimi aj tzv. pôvodné akcie, považoval za nesporné. Následne poukázal

na zmenu menovitej hodnoty a počtu akcií na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 16.06.2016,
pričom konštatoval, že určenie, že akcionárom podieľajúcim sa 15,27 % podielom akcií na riadení
spoločnosti žalovaného je TRICORN INVESTMENTS LIMITED, nebolo namietané. Tieto skutočnosti
neboli rozporované žalovaným a zároveň ich mal súd preukázané aj výpisom z Obchodného vestníka,
Obchodného registra a zoznamu akcionárov Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s.. Z

vykonaného dokazovania súd prvej inštancie jednoznačne ustálil, že žalobcovi svedčí aktívna vecná
legitimácia v konaní, nakoľko je preukázateľne akcionárom žalovaného vlastniacim 21 kusov akcií
emitovanýchspoločnosťoužalovanéhosvlastníctvom84,73%podielunazákladnomimanížalovaného.
Uvedené mal súd zistené v nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že neuzavrel s pani A. zmluvu o prevode
akcií, teda chýbal akýkoľvek prejav vôle žalobcu ako majiteľa akcií na ich prevod, čo znamená, že
nemohlo dôjsť ani k rubopisovaniu akcií. V tomto smere poukázal na to, že v rámci negatívnej dôkaznej

teórie, bolo dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia na žalovanom, ak tvrdil, že k nadobudnutiu
akcií a prevodu vlastníckeho práva k akciám došlo. S ohľadom na žalobcom tvrdenú absenciu vôle
na prevod akcií a teda samotnej zmluvy, ako aj absenciu vlastných tvrdení k predmetnej otázke zo
strany žalovaného a intervenienta, súd v konaní nemal za sporné tvrdenie žalobcu o tom, že písomná
forma zmluvy týkajúca sa nadobudnutia a prevodu akcií neexistuje. Zároveň žalobca tvrdil, že v

prípade prevodu nebola na strane žalobcu žiadna vôľa, ani prejav vôle predmetné akcie previesť na
inú osobu a pani A. „doplnila svoje identifikačné údaje do biankorubopisov pôvodných akcií takým
spôsobom, že pôvodné akcie boli rubopisované na jej rad, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu,
pretože pani A. neuzatvorila s INVESTMENTS NOMINEES INC. žiadnu právne relevantnú zmluvu o
prevode akcií“. Na základe absencie skutkových tvrdení zo strany žalovaného/intervenienta súd preto

ani nemohol dospieť k záveru, na základe akého právneho titulu mali byť akcie údajne prevedené. V
tomto smere zdôraznil, že nie je možné automaticky z iného konania - v danom prípade trestného,
prevziať tvrdenia iných osôb, ako pani A. o darovaní cenných papierov za tvrdenia žalovaného, či
intervenienta a následne ich preskúmavať ako rozporné s tvrdeniami žalobcu. S ohľadom na uvedené
konštatoval, že v konaní zo strany žalovaného/intervenienta absentovali účinné popretia skutkových

tvrdení vlastnými tvrdeniami, čo vedie k strate sporu. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k spoločnosti je prevod
akcií na meno účinný až zápisom nového akcionára do zoznamu akcionárov. Súd mal výpisom zo
zoznamu akcionárov vedeným Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. zistené, že ku dňu
konania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 02.12.2016 bol zapísaným výlučným vlastníkom
z celkovej emisie žalovaného v počte 21 kusov akcií INVESTMENTS NOMINEES, INC. a v počte 3

a 2 kusov akcií TRICORN INVESTMENTS LIMITED, čo znamená, že v čase konania mimoriadneho
valného zhromaždenia sa nemohla spoločnosť AAROW, s.r.o. domáhať výkonu akcionárskych práv,
teda aj účasti a hlasovania na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného, ak by aj
takéto valné zhromaždenie bolo riadne zvolané. Poukázal na to, že žalovaný nerozporoval tvrdenie
žalobcu, že predstavenstvo žalovaného nebolo žiadnym spôsobom požiadané o udelenie súhlasu

na prevod akcií v zmysle príslušného ustanovenia stanov, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čestného
vyhlásenia L.. A. N. zo dňa 08.12.2016, čo má vplyv na účinnosť prejavu vôle vlastníka akcií týkajúceho
sa prevodu akcií na inú osobu v prípade, ak by takáto zmluva bola vôbec uzatvorená. Konštatoval,
že v konaní nebolo ani tvrdené, že zmluva o prevode akcií bola uzavretá a už vôbec nebol titul a
modus nadobudnutia akcií preukázaný predložením všetkých rubopisovaných akcií, čím v konaní nebola

splnená povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúca povinnosť unesenia dôkazného bremena, ktorá v
zmysle negatívnej dôkaznej teórie spočívala na žalovanom. V nadväznosti na uvedené upozornil na
zistené skutočnosti z tvrdení žalobcu, podporené listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný účinne nepoprel,
a to že akcionári na základe písomnej zmluvy o úschove zverili svoje akcie emitované žalovaným do
úschovy žalovaného, tieto akcie boli biankorubopismi, pričom identifikačné údaje do biankorubopisov

doplnila pani A. bez uzatvorenia so žalobcom akejkoľvek relevantnej zmluvy o prevode akcií, teda
samotného prejavu vôle vlastníka akcií. Na základe zistených nesporných skutočností, a to chýbajúcej
vôle žalobcu akcie previesť, či odplatne formou kúpnej zmluvy alebo bezodplatne formou darovacej
zmluvy, ktorá musí byť navyše písomná, bez predloženia akcií, ktoré by boli žalobcom rubopisované
a bez súhlasu predstavenstva žalovaného, ktorý bol potrebný a účinného prevodu zápisu do zoznamu

akcionárov, súd prvej inštancie konštatoval, že k zmene majiteľa akcií dôjsť nemohlo. S poukazom na
zmenu argumentácie žalovaného po zmene člena predstavenstva, keď sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu
o tom, kto je akcionárom spoločnosti žalovaného, súd pristúpil k skúmaniu rozporu záujmov žalovaného
a intervenienta na strane žalovaného, ktorí uvádzali za majoritného akcionára žalovaného rozdielneprávnické osoby. S ohľadom na ničotnosť konaného mimoriadneho valného zhromaždenia a uznesení
na ňom prijatých, ktorými mal byť zvolený intervenient za predsedu predstavenstva konštatoval, že
v uvedenom konaní pán W. obhajoval len svoje vlastné záujmy, a to zotrvanie vo funkcii predsedu

predstavenstva, ktoré nekorešpondujú so záujmami žalovaného na tom, aby svoje akcionárske práva
vykonávali právnické osoby, ktorým tieto práva riadne prináležia. Súd ďalej uviedol, že mimoriadne
valné zhromaždenie konané dňa 02.12.2016 nezvolala spoločnosť žalovaného a nezúčastnili sa na ňom
akcionári spoločnosti žalovaného, a preto ide o tzv. fiktívne valné zhromaždenie, nazývané aj ničotné
valné zhromaždenie a akékoľvek uznesenia prijaté na takomto valnom zhromaždení nie sú uzneseniami

prijatými spoločnosťou žalovaného v súlade so zákonom, preto ide o vadu, ktorá zakladá ich ničotnosť.
Zdôraznil, že na rozdiel od vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, záver o ničotnosti
uznesenia valného zhromaždenia je možné prijať v akomkoľvek konaní. Konštatoval, že aj keď ide o tzv.
ničotné právne akty, ktoré boli prijaté na ničotnom valnom zhromaždení spoločnosti, je potrebné pristúpiť
k ich skúmaniu a vzhľadom na procedurálne hľadisko predmetného typu konania vysloviť aj neplatnosť
týchto uznesení, pre potrebu naliehavosti takéhoto skúmania zo strany žalobcu. Záverom súd vyslovil

názor,ževpredmetnomprípadesazásadnýmspôsobompredmetnýmiuzneseniamizasiahlodoštruktúr
spoločnosti, stanov a zmeny celého predstavenstva spoločnosti, v dôsledku ktorého vykonávali funkciu
štatutárneho orgánu osoby, ktoré na to neboli oprávnené, nehovoriac o prijatých ďalších rozhodnutiach
týchto osôb, ktoré vyvolali ďalšie prebiehajúce spory, o ktorých má súd vedomosť z dopytov a žiadostí
iných súdov. Nemenej podstatnou skutočnosťou, ktorú súd zohľadňoval pri vyslovení neplatnosti boli

zápisy v Obchodnom registri a účinnosť dopadov týchto zápisov pre fungovanie samotnej spoločnosti,
ako aj vyhlásenie neplatnosti z dôvodu právnej istoty a usporiadania pomerov medzi stranami konania
a jednoznačného stanovenia neexistencie účinkov uznesení (vyhlásenie neplatnosti uznesení pôsobí
na zrušenie účinkov prijatých uznesení valného zhromaždenia od počiatku prijatých uznesení spätne -
ex tunc ku dňu konania takéhoto zhromaždenia). Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná, pričom v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
a voči intervenientovi na strane žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane
žalovaného. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP.
Uviedol, že predmetom uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 02.12.2016

boli personálne zmeny štatutárneho orgánu a zmena sídla žalovaného. Nakoľko žiadne z rozhodnutí
prijatých na predmetnom valnom zhromaždení sa žalobcu, ako bývalého akcionára, netýkalo, naďalej
namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie takejto určovacej žaloby. Podľa odvolateľa
nemožno prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že nie je dôvod na prerušenie konania až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/3/2017

o určenie, kto je akcionárom žalovaného, tak ako to navrhol intervenient. Mal za to, že za predpokladu,
že Okresný súd Bratislava I v danom konaní určí, že akcionárom žalovaného nie je žalobca, bude
zrejmé, že tento nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. S ohľadom na zásadu hospodárnosti
konania mal za to, že návrh na prerušenie konania je opodstatnený a zodpovedá § 164 CSP. S ohľadom
na všetky relevantné okolnosti daného sporu je podľa neho účelné a hospodárne konanie prerušiť

do skončenia uvedeného konania, pretože výsledok tohto konania, v ktorom sa rieši otázka majúca
podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie, môže podstatne zmeniť rozhodnutie vo veci samej. Okrem
toho namietal, že súd prvej inštancie v spore nevykonal dôkazy navrhnuté zo strany intervenienta, ktoré
mali význam pre rozhodnutie vo veci samej a viaceré dôkazy, ktoré v spore vykonal, nevzal pri svojom
rozhodovaní vôbec do úvahy. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhol výsluch svedkov za účelom

preukázania prevodu a nadobudnutia akcií obchodnou spoločnosťou AAROW s.r.o., ktorá je majoritným
akcionárom žalovaného a akcionárskej štruktúry žalovaného v rozhodnom období. Mal za to, že v súlade
s negatívnou dôkaznou teóriou, práve vykonanie dôkazov, ktoré navrhoval, bolo spôsobilé preukázať,
kto je akcionárom žalovaného. V súvislosti so svojou odvolacou argumentáciou zároveň odkázal na
svoje predchádzajúce podania. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa
21.08.2019. Uviedol, že výsluch intervenientom navrhovaných svedkov nebol potrebný na zistenierozhodujúcich skutočností, keďže intervenient v konaní nepredložil zmluvu o prevode akcií a ani netvrdil,
že zmluva o prevode akcií existuje, taktiež neuviedol skutkové tvrdenia týkajúce sa vysvetlenia prevodu
akcií, nepredložil príslušné akcie s rubopisom, ktorým sa mali prevádzať, nepreukázal, že bol daný

súhlas predstavenstva žalovaného na prevod akcií žalobcu a absentoval aj zoznam akcionárov, z
ktorého by vyplývalo, že ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 02.12.2016 bol v
zozname akcionárov zapísaný AAROW s.r.o.. Poukázal na to, že v tejto situácii dôkaznej núdze, nie je
zrejmé, k čomu mali intervenientom navrhované výsluchy svedkov viesť, keďže intervenient neuniesol
dôkazné bremeno ani vo vzťahu k existencii prevodu akcií. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie v

bode 30. rozsudku jasne a náležite odôvodnil, z akých dôvodov nevykonal výsluch intervenientom
navrhnutých svedkov. Na základe uvedeného mal za to, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. e) CSP. Ohľadne námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie poukázal na to,
že žalovaný na pojednávaní dňa 11.06.2019 nerozporoval, že žalobca je akcionárom žalovaného a
intervenient v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že existuje zmluva o prevode akcií a ani neuviedol
okolnosti, akým spôsobom mali pani A. a následne AAROW s.r.o. akcie nadobudnúť. Vo vzťahu k

námietkam intervenienta o neprerušení konania uviedol, že v zmysle § 357 písm. n) CSP je možné podať
odvolanie len proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. V tomto
smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/15/2018 zo dňa 04.12.2019, podľa
ktorého proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP, nie je
odvolanie prípustné. Žiadal, aby súd na námietky intervenienta, že súd konanie neprerušil, neprihliadal,

nakoľko sa nejedná o odvolací dôvod v zmysle CSP. Súd prvej inštancie podľa neho rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania náležite odôvodnil v bode 31. a 32. rozsudku. Vzhľadom na
uvedenénavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilvcelomrozsahuazaviazalintervenienta
na náhradu trov konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného podaním doručeným súdu
dňa 04.10.2019. Zdôraznil, že výsluch svedkov navrhol práve za účelom preukázania prevodu a
nadobudnutiaakciíspoločnosťouAAROWs.r.o.,atedaniejemožnépovažovaťjehoaktívnuparticipáciu
na prebiehajúcom konaní, spočívajúcu v navrhovaní dôkazov za účelom preukázania ním tvrdených
skutočností, ako neunesenie dôkazného bremena, keď tieto dôkazy neboli vykonané zo strany súdu,

hoci boli spôsobilé objasniť skutočnosti podstatné pre toto konanie. V ďalšom odkázal na svoju predošlú
argumentáciu.

5. K vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa
21.10.2019. Zdôraznil, že výsluch intervenientom navrhovaných svedkov nebol potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, resp. jednalo by sa o dôkaz, ktorý by bol zbytočný, neúčelný a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Vyjadril názor, že výsluch svedkov k štruktúre žalovaného
zároveň nie je potrebný z dôvodu, že táto vyplýva z Obchodného registra, pričom intervenientom
navrhovaní svedkovia boli členmi orgánov žalovaného len do roku 2015, t.j. nemohli sa vyjadriť
k okolnostiam mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 02.12.2016, keďže v danom čase už u

žalovaného nepôsobili. Vo zvyšku žalobca zopakoval svoju predošlú argumentáciu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu intervenienta nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku napadnutého rozsudku
je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a v

časti II. a III výroku je potrebné napadnutý rozsudok č.k. 31Cb/184/2016-581 zo dňa 02.07.2019 potvrdiť
ako vecne správny.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že intervenient podal odvolanie i proti I. výroku rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Odvolací súd poukazuje na to, že
v zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, iba
ak to zákon pripúšťa. Odvolanie je prípustné len v taxatívne uvedených prípadoch v ustanovení § 357
CSP. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu o prerušení konania podľa §

162 ods. 1 písm. a) a § 164. Civilný sporový poriadok však v ustanovení § 357 nepripúšťa odvolanie voči
uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd z tohto dôvodu odvolanie podané
intervenientom voči I. výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania,
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje na právny názor „Ak bol však podaný návrh
na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie

podľa § 357 písm. n).“(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.)

12. Podľa § 359 CPS odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 360 ods. 1, 2 CSP odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so
súhlasom strany podľa § 359.

14. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

15. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/184/2016-581 zo dňa 02.07.2019, pretože vykazuje známky
vecnejsprávnosti.Vodvolaníintervenientnastranežalovanéhoneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v

odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

20. Predmetom konania bol návrh žalobcu na určenie neplatnosti všetkých uznesení č. 1 až 7
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 02.12.2016 o 9:00 hod. na

notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča. Dňa 18.04.2019 súdu prvej inštancie oznámil O.. M. W.
vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného. Intervenient v predmetnom podaní navrhol
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 30Cb/3/2017 o určenie, kto je akcionárom spoločnosti žalovaného. Na základe námietok stránsúd prvej inštancie uznesením č.k. 31Cb/184/2016-488 zo dňa 29.04.2019 pripustil vstup intervenienta
na strane žalovaného do konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zamietol
uvedený návrh na prerušenie konania, II. výrokom určil že všetky uznesenia mimoriadneho valného

zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 02.12.2016 o 9:00 hod. na notárskom úrade JUDr.
Miloslava Kováča, sú neplatné a III. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie intervenient
na strane žalovaného, pričom namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov, nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a nesprávny názor súdu prvej inštancie o tom, že nie je dôvod na prerušenie konania.

21. Odvolací súd sa primárne zaoberal tým, či odvolanie podané intervenientom na strane žalovaného
je prípustné. Právo intervenienta podať odvolanie je závislé od toho, či strana, pri ktorej intervenient
vystupoval v konaní, bola úspešná alebo nie. Ak nebola úspešná, pretože rozhodnutie bolo vydané
v jej neprospech, môže odvolanie podať tak strana, ako aj intervenient. Podľa § 360 ods. 1 CSP
odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V prípade, ak z povahy veci vyplýva, že tvoria strana a jej intervenient nerozlučné spoločenstvo,
odvolanie intervenienta je bez ďalšieho prípustné, t.j. právo intervenienta podať odvolanie nie je viazané
na súhlas strany (§ 360 ods. 2 CSP a contrario). V zmysle § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo
je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí

i pre ostatných. Súd prvej inštancie v uznesení č.k. 31Cb/184/2016-488 zo dňa 29.04.2019, ktorým
pripustil vstup intervenienta na strane žalovaného do konania, konštatoval, že „z obsahu spisu vyplynuli
také skutočnosti, ktoré na základe osobitného predpisu zakladajú záväznosť rozsudku pre intervenienta,
a teda, ktoré zakladajú medzi ním a žalovaným, na strane ktorého vystupuje, nerozlučné spoločenstvo.“
V danom prípade mal aj odvolací súd preukázané, že intervenient tvorí so žalovaným nerozlučné

spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 CSP a nepriaznivé rozhodnutie sa vzťahuje okrem žalovaného i na
intervenienta. Uvedené potom zakladá právo intervenienta podať odvolanie voči napadnutému rozsudku
v súlade s § 359 v spojení s § 360 CSP.

22.Intervenientvodvolanínamietal,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,ktorémalipodľa

neho význam pre rozhodnutie vo veci samej a viaceré dôkazy, ktoré v spore vykonal, nevzal pri svojom
rozhodovaní vôbec do úvahy. Uviedol, že navrhol výsluch svedkov za účelom preukázania prevodu
a nadobudnutia akcií obchodnou spoločnosťou AAROW s.r.o. a práve vykonanie ním navrhovaných
dôkazov bolo spôsobilé preukázať, kto je akcionárom žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vyčerpávajúcim

spôsobom vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal intervenientom navrhované dôkazy, na ktoré odvolací
súd zároveň v ďalšom odkazuje. Súd prvej inštancie správne uviedol, že vykonanie intervenientom
navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov W. A., M. W., F. B., O. A., V. A. vo vzťahu k prevodu
akcií a štruktúre spoločnosti žalovaného, by bolo nadbytočné. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosti ohľadne štruktúry spoločnosti žalovaného vyplývajú z

Obchodného registra. Rovnako súd prvej inštancie správne uviedol, že výpoveď týchto svedkov nemôže
nahradiť absenciu skutkových tvrdení, právny titul prevodu akcií a modus prevodu akcií, ktorý musí
byť vykonaný písomnou zmluvou. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade
so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP, keď nevykonal predmetné dôkazy
navrhnuté intervenientom na strane žalovaného. Odvolací súd zastáva názor, že i bez vykonania

intervenientom navrhnutých dôkazov mal súd prvej inštancie dostatočne zistený skutkový stav na to,
aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd ďalej pripomína, že v zmysle § 185 ods. 1
CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom súd prvej inštancie zároveň v bode
30. odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne
vysvetlil, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy. Vo vzťahu k námietke intervenienta, že súd prvej inštancie viaceré dôkazy,
ktoré v spore vykonal, nevzal vôbec pri rozhodovaní do úvahy, odvolací súd poukazuje na to, že ide o
neurčitú námietku, intervenient žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne dôkazy má
na mysli, pričom zároveň ide o tvrdenie neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval
tieto námietky intervenienta za nedôvodné.

23. Intervenient ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu, že
žiadne z rozhodnutí, prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 02.12.2016, sa žalobcu, ako
bývalého akcionára, netýkalo (išlo o personálne zmeny štatutárneho orgánu a zmenu sídla žalovaného).Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie
oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa

v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Odvolací súd sa však ani s
touto námietkou intervenienta nestotožnil, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie bola preukázaná
aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní, keď práve žalobca je tým subjektom, ktorému
svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda je nositeľom subjektívneho práva. Súd prvej inštancie
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní dostatočne skúmal a svoj záver presvedčivým spôsobom

zdôvodnil. Odvolací súd sa s jeho právnym názorom plne stotožňuje a v tejto súvislosti odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu
v spore bližšie zaoberal. Odvolací súd len zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalobca je akcionárom žalovaného vlastniacim 21 kusov akcií
emitovanýchspoločnosťoužalovanéhosvlastníctvom84,73%podielunazákladnomimanížalovaného.

V konaní totiž okrem iného nebola preukázaná existencia zmluvy o prevode akcií medzi žalobcom a
pani Pávkovou, a teda absentoval prejav vôle žalobcu ako majiteľa akcií na ich prevod, následne preto
nemohlo dôjsť ani k rubopisovaniu akcií. Je potrebné tiež poukázať na to, že žalovaný a intervenient
na strane žalovaného v tomto smere ani neuviedli vlastné skutkové tvrdenia k predmetnej otázke a
účinným spôsobom nepopreli relevantné skutkové tvrdenia žalobcu. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a

nadväzujúcej dôkaznej povinnosti následne viedlo k strate sporu žalovaného a intervenienta na strane
žalovaného.

24. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd

ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

25. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka

vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

26. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď podľa názoru intervenienta
napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,odvolací
súd poukazuje na to, že intervenient tento odvolací dôvod bližšie nešpecifikoval, z odvolania nie je
zrejmé,ktorúkonkrétnuprávnunormumalpodľanehosúdprvejinštancienaprejednávanúvecaplikovať

nesprávne, pričom odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žiadny takýto nedostatok
nezistil. V prípade, že intervenient mal na mysli ustanovenie § 164 CSP o prerušení konania, odvolací
súd poukazuje na bod 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani
jeden z intervenientom uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený, súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec správne právne posúdil.

27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

28. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené odvolanie proti I. výroku napadnutého rozsudku v zmysle
§ 386 písm. c) CSP odmietol, nakoľko smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné

a zároveň napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/184/2016-581 zo dňa 02.07.2019
v časti II. a III. výroku v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobca má voči intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).