Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200229
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1619200229.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Generali poisťovňa,

a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: C., o zaplatenie
1.143,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť sumu
1.143,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. od 23.06.2016 do zaplatenia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 31.01.2019 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.143,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

p.a. od 23.06.2016 do zaplatenia, a to z titulu náhrady poistného plnenia vyplateného z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keďže žalovaný nesplnil povinnosť oznámiť vznik škodovej
udalosti mimo územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa jej vzniku. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným dňa 27.12.2012 uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. S. s EČV: V.. Dňa 15.09.2015 sa stala škodová
udalosť v Rakúsku, pri ktorej žalovaný s poisteným vozidlom v dôsledku mikrospánku vošiel do druhého
jazdnéhopruhuanarazildomotorovéhovozidlasEČV:X.,ktorépoškodil.Žalobcapoškodenémuvyplatil

za škodu prostredníctvom likvidačného zástupcu Generali Wien poistné plnenie vo výške 1.443,16 Eur.
Keďže sa škodová udalosť stala mimo územia Slovenskej republiky, bolo povinnosťou žalovaného jej
vznik žalobcovi oznámiť v lehote 30 dní odo dňa jej vzniku. Žalovaný túto povinnosť nesplnil, pretože
škodovú udalosť nahlásil až 21.10.2015, žalobcovi preto v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona
o povinnom zmluvnom poistení vzniklo právo na náhradu vyplateného poistného plnenia. Žalobca
žalovaného na takú náhradu vyzval listom zo dňa 23.05.2016, pričom mu stanovil paričnú lehotu do
22.06.2016. Následne žalovaného vyzval na plnenie tiež predžalobnou výzvou zo dňa 31.01.2017.

2. V predmetnej veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 32C/6/2019-20 zo dňa 15.04.2019, proti
ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. Súd preto uznesením č.k. 32C/6/2019-26 zo dňa
17.06.2019 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že v čase uvádzanom žalobcom mal
nehodu v Rakúsku, ktorá bola zapríčinená jeho mikrospánkom, posádka poškodeného vozidla mu však
tvrdila, že na ich vozidle nevznikla žiadna škoda. U žalobcu mal havarijné aj povinné zmluvné poistenie,
ktoré vždy včas platil. Žiada, aby ustanovenie zmluvy, podľa ktorého má pri opomenutí včas nahlásiť

vznik škodovej udalosti povinnosť nahradiť poistné plnenie, bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Nevie, či zmluvu čítal, resp. vôbec dostal.3. Žalobca v replike uviedol, že povinnosť nahlásiť včas poistnú udalosť nevyplýva žalovanému zo
zmluvy, ale priamo zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to konkrétne z jeho ust. § 10
ods. 1. Ust. §12 ods. 1 písm. g) zákona potom zakotvuje povinnosť poistníka nahradiť vyplatené

poistné plnenie, ak si oznamovaciu povinnosť včas nesplní. Poistná udalosť v posudzovanej veci
nastala 15.09.2015 v Rakúsku, nahlásená bola až 21.10.2015. Vo vyjadrení zo dňa 11.03.2020 doplnil
žalobca k námietkam žalovaného ohľadom spôsobenej škody, že zo správy o nehode vyplnenej na
mieste účastníkmi dopravnej nehody vrátane žalovaného vyplýva, že voľným okom bolo rozpoznané
poškodenie zrkadla a bočnej strany vozidla. Pri likvidácií poistnej udalosti bol spracovaný tiež posudok

k rozsahu a vyplatenej výške náhrady. Žalovaný bol s návrhom poistnej zmluvy riadne oboznámený, čo
potvrdil svojím podpisom. Žalobca súdu predložil tiež potvrdenie o vyplatení poistného plnenia, z ktorého
vyplýva, že likvidačnému zástupcovi poukázal prostriedky v celkovej výške 1.443,16 Eur, pričom 300,00
Eur predstavovali výdavky likvidačného zástupcu, ktoré si žalobca voči žalovanému neuplatňuje.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 12.03.2020, kde konal v neprítomnosti

ospravedlneného žalobcu a kde žalovaný uviedol, že poškodení boli Slováci v aute s rakúskymi
značkami. Po nehode bol otrasený, už si ju presne nepamätá, poškodení mu však určite uviedli, že na
ich aute nie je žiadne poškodenie. V krátkom čase po tejto nehode sa mu stala ďalšia nehoda, o ktorej
komunikoval s poisťovňou a ktorá mu z dôvodu totálnej škody na vozidle poskytla poistné plnenie. Až
potom mu došlo, že zrejme riešia aj túto predchádzajúcu nehodu. Nenahlásil ju, lebo po druhej nehode

bolveľmiotrasenýaajpreto,žemyslel,ženavozidlepoškodenýchnieježiadnaškoda.Nevie,čizáznam
o nehode podpisoval tak, ako bol súdu predložený, teda najmä či tam boli vyznačené poškodenia.
Nechápe, prečo si poisťovňa voči nemu nárok uplatňuje, keď vždy platil poistné v plnej výške a včas.
Sú tu dané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré zmeškal 30-dňovú lehotu. Súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi v spise: Oznámenie o registrácií škodovej udalosti zo dňa 21.10.2015,

Oznámenie škody z poistenia zo dňa 21.10.2015, Uplatnenie nárokov poškodeného z PZP, Likvidačná
správa zo dňa 09.05.2016, Oznámenie o vybavení nároku zo dňa 06.04.2016, Oznámenie o ukončení
likvidácie poistnej udalosti zo dňa 09.05.2016, Výzva na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa
23.05.2016 s doručenkou, Výzva na náhradu vyplateného poistného plnenia - predžalobná upomienka
zo dňa 31.01.2017 s doručenkou, Záznam o dopravnej nehode zo dňa 15.09.2015, Výpis z účtu žalobcu,

Poistná zmluva zo dňa 17.12.2012, Besichtigungsbericht zo dňa 04.02.2016.

5. V liste doručenom súdu dňa 30.03.2020 uviedol žalovaný, že jeho druhá dopravná nehoda sa stala
dňa 26.10.2015. Nevie, či je to v rámci 30-dňovej lehoty na ohlásenie prvej dopravnej nehody, ale ak
nie, bude rešpektovať rozhodnutie súdu. Zaplatiť dlh však nemá z čoho, lebo je bezdomovec a spláca

vysoké záväzky svojej firmy. K druhej dopravnej nehode žalovaného sa vyjadril aj žalobca listom zo dňa
23.06.2020, ktorý uviedol, že táto nastala až po uplynutí 30-dňovej lehoty na nahlásenie prvej škodovej
udalosti, preto nemôže predstavovať ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty žalovaným.

6. Na pojednávaní dňa 25.06.2020 súd doplnil dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalobcom:

Záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 26.10.2015. Na pojednávanie sa nedostavili
strany sporu, z ktorých žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žalobca zároveň navrhol, aby súd
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak sa tento nedostaví bez ospravedlnenia. Na to
však podľa názoru súdu neboli splnené zákonné dôvody, resp. by taký procesný postup súdu zakladal
neprípustné odopretie spravodlivosti žalovanému. Súdu totiž boli známe námietky žalovaného voči

žalobe, žalovaný neostal v konaní nečinný. Na prvé pojednávanie sa dostavil a toto bolo odročené len
za účelom doplnenia tvrdení žalovaného ohľadom (ne)existencie okolností hodných osobitného zreteľa
pre zmeškanie 30-dňovej lehoty, pričom tieto tvrdenia žalovaný aj riadne a včas doplnil. Kontumačný
rozsudok ako sankcia za nečinnosť žalovaného teda nebol na mieste.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom
vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase dopravnej nehody.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.9. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu:

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

10. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o PZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku,
ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

12. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4,.

13. Podľa § 15 ods. 1 a 2 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

14. Súd považoval za nesporné, že medzi stranami bola uzavretá poistná zmluva na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky S., z ktorej bolo žalovaným
v čase nehody riadne uhradené poistné.

15. Z listu „Oznámenie o registrácii škodovej udalosti“ zo dňa 21.10.2015 v spojení s Oznámením škody

z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré boli prílohou
žaloby, súd zistil, že žalovaný dňa 21.10.2015 žalobcovi oznámil, že dňa 15.09.2015 približne o 17,00
hod. spôsobil dopravnú nehodu v Rakúsku pri obci Gänsendorf, kde v dôsledku mikrospánku vošiel do
protismeru, v ktorom jazdilo vozidlo poškodeného - dodávka s EČV X. 3. Na vozidle poškodeného bolo
spôsobené podľa Oznámenia poškodenie spočívajúce v poškriabanom blatníku.

16.Zozáznamuonehode,ktorýbolspísanývnemeckomjazykudňa15.09.2015súdzistil,žepoškodený
a žalovaný svojimi podpismi potvrdili, že pri nehode dňa 15.09.2015 bolo na vozidla poškodeného
poškodené ľavé spätné zrkadlo a jeho ľavá strana. Obe strany potvrdili, že príčinou nehody bol prechod
vozidla žalovaného do protismeru.

17. Listom zo dňa 09.05.2016 oznámil žalobca žalovanému, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a
vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 1.143,16 Eur. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že
poistné plnenie poukázal poškodenému dňa 12.05.2016.

18. Listom zo dňa 23.05.2016 vyzval žalobca žalovaného na náhradu vyplateného poistného plnenia z
dôvodu,žežalovanýakopoistníknesplnilpovinnosťdo30dnínahlásiťvznikškodovejudalostižalobcovi.
Nasplnenietohtozáväzkumužalobcastanovillehotudo22.06.2016.Žalovanýbolžalobcomnanáhradu
poistnéhoplneniavyzvanýtiežopakovanelistomzodňa31.01.2017,pričomtumubolastanovenálehota
na plnenie do 02.03.2017.

19. V predmetnom konaní sa žalobca domáha voči žalovanému tzv. postihového práva v zmysle § 12
ods. 1 písm. g) Zákona o PZP. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný ako poistník zavinil
dňa 15.09.2015 dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na majetku tretej osobe vo výške 1.143,16Eur, pričom vznik škodovej udalosti oznámil žalobcovi až 21.10.2015, teda po uplynutí 30-dňovej lehoty
stanovenej v ust. § 10 ods. 1 Zákona o PZP. Vzhľadom na uvedené má žalobca voči nemu nárok na
náhradu poistného plnenia, ktoré v dôsledku takej nehody vyplatil poškodenému. Námietky žalovaného,

ženavozidlepoškodenéhonevzniklažiadnaškoda,bolivyvrátenédôkazmipredloženýmižalobcom,ato
najmä záznamom o dopravnej nehode, ktorý žalovaný vyplnil priamo po nehode spolu s poškodeným a
kdesúpoškodeniaobochvozidielzdokumentované.Oopaku,tedažežalovanýsibolpoškodeniavozidla
poškodeného vedomý, svedčí tiež ním vyplnené Oznámenie škody z poistenia zo dňa 21.10.2015, kde
je poškodenie predmetného vozidla popísané ako „poškriabaný blatník“. Žalovaný sa bránil tiež tým, že

po nehode zo dňa 15.09.2015 mal ešte jednu vážnu dopravnú nehodu, následkom ktorej nebola táto
prvá nehoda ohlásená včas. Z jeho listu doručeného súdu dňa 30.03.2020 však vyplýva, že táto druhá
nehoda sa mu mala stať až dňa 26.10.2015, teda až po uplynutí 30-dňovej lehoty na oznámenie prvej
spôsobenej nehody, ako aj po tom, čo bola prvá nehoda dňa 21.10.2015 žalobcovi oznámená. Takáto
druhá nehoda preto nemohla mať ani teoretický vplyv na povinnosť žalovaného oznámiť žalobcovi prvú
spôsobenú nehodu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy

1.143,16 Eur, ktorá predstavuje výšku žalobcom vyplateného poistného plnenia.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu, vzniklo žalobcovi právo požadovať tiež
úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí paričnej lehoty stanovenej žalovanému
žalobcom v jeho výzve na náhradu vyplateného poisteného plnenia zo dňa 23.05.2016, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 06.06.2016. Lehotu na plnenie žalobca stanovil do 22.06.2016, odo dňa

23.06.2016 tak bol žalovaný v omeškaní. ??

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov posudzoval súd úspech v spore. Žalobca bol so žalobou v celosti
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).