Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319010382
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2020:6319010382.4

Rozhodnutie

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovanej S. G., nar.

XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa obžalovaná S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Za G. XXX/XX

pre skutok, že

dňa 2.7. 2019 v čase asi 0 05.30 h v Domove sociálnych služieb G. C. 1. mája XX/XX na
druhom poschodí v izbe č. X-XXX „B" oddelenia v čase o 05.30 h v postavení opatrovateľky odomkla
a otvorila okno, nato odišla do kúpeľne vyčistiť nočník, pričom nezabezpečila, aby sa v izbe počas jej
neprítomnosti sama nezdržiavala D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. C., X. C. XX/XX, klientka
uvedeného domova, zbavená svojprávnosti, ktorá využila jej nepozornosť a vypadla z otvoreného okna
na trávnatú plochu pred domovom, pričom utrpela komplexnú zlomeninu panvy s porušením panvového

kruhu, zlomeninu horného konca stehnovej kosti vpravo, zlomeninu tela 7. hrudného stavca, zlomeninu
priečneho výbežku vpravo 4. a 5. driekového stavca, pomliaždenie pľúc obojstranne, úrazový hemotorax
obojstranne, zlomeninu pätovej kosti vpravo, pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo s podkožným
hematómom a hemoraický šok, ťažké život ohrozujúce zranenie s dobou liečenia najmenej X mesiacov
s predpokladom trvalých následkov, svojím konaním porušila ustanovenia § 1X ods. 2 písm. a/ X. č.XXX/
XXXX Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

ustanovenie § 81 ods. písm. a/ X. práce č. XXX/XXXX Z.z.,

ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. X písm. a), b) Tr.
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona a na ustanovenie § X39 ods. 1 písm.

f) Tr. zákona

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko nebolo preukázané že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 20.12.2019 obžalobu na obvinenú S. G. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a
§ 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a) Tr. por., že je nevinná.

Obžalovaná S. G. na svoju obranu uviedla, že pracuje ako opatrovateľka v Domove sociálnej

starostlivosti v G. C. od roku 2009. Má stredné vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva a po nástupe
do Domova sociálnych služieb si urobila opatrovateľský kurz so zameraním na opatrovanie mentálne
postihnutých osôb. Kurz trval asi 2 mesiace a jeho súčasťou bolo aj aktívne stretávanie sa s postihnutými
pacientami.Pracuje naoddeleníA,naoddeleníimobilnýchklientov,aleslúžinočnéslužbyajnaoddelení
B, kde sú mobilní klienti a kde bola umiestnená aj poškodená. V nočnej službe má obžalovaná na
starosti viaceré oddelenia a to A, B aj E, kde sú samostatnejší klienti a vykonáva náplň práce na

týchto oddeleniach obdobne ako cez dennú zmenu. Dňa 01.07.2019 obžalovaná o 18.00 hod. nastúpila
do nočnej služby spolu s kolegyňou C. D.. Každé dve hodiny kontrolovali svoje oddelenia. Ráno dňa
02.07.2019o5.30hodinekontrolovalaizbu,kdebolaumiestnenápoškodenáspolu sďalšími4klientami.
Poškodená sedela na posteli, ostatní klienti spali, pričom v predmetnej izbe bol nedýchateľný vzduch a
smrad, nakoľko po celú noc bolo uzavreté okno. Následne obžalovaná zistila, že pri posteli poškodenej

bol nočník so stolicou poškodenej, pričom poškodená bola od stolice zašpinená. Keďže sa v izbe nedalo
dýchať, obžalovaná otvorila okno na izbe. Následne išla umyť nočník ako aj ruky poškodenej, preto
opustila predmetnú izbu, pričom nenechala poškodenú v izbe samotnú, ale zobrala ju so sebou do
kúpeľne. Kým obžalovaná umývala nočník, poškodená sa prehrabávala v koši, nakoľko tam hľadala
špaky. Obžalovaná umyla poškodenej ruky, doumývala nočník a kým ešte upravovala kôš, poškodená

sa jej vyšmykla a bežala do izby. Obžalovaná za ňou bežala, kričala na ňu, ale kým prišla do izby,
poškodená stihla vyskočiť. Obžalovaná nikdy

nemala skúsenosť s poškodenou, že by chcela vyskakovať z okna, skôr sa schovávala pod posteľou.

Obžalovaná ďalej poukázala na to, že poškodená je takého vzrastu ako ona, preto nevie, či by dokázala
poškodenej zabrániť v tom, aby vyskočila z okna, keby sa rozhodla to urobiť. Poškodená je konfliktná
pacientka, má poruchy správania. Obžalovaná poprela, že by svedkyni bývalej riaditeľke zariadenia,
W.. K. E. T. povedala, že v predmetný deň po tom, ako sa stal úraz, bola poškodená sama na izbe,
keď izbu vetrala. V predmetný deň bola veľká horúčava, bol v izbe zlý vzduch a vetračka nebola

postačujúca na vetranie. Predmetné zariadenie je určené aj pre mentálne postihnutých klientov, ale
miera postihnutia je u jednotlivých klientov rozdielna. V súčasnosti už poškodená nie je umiestnená na
2. poschodí, je umiestnená o poschodie nižšie. Nemá následky svojho zranenia, normálne komunikuje a
chodí bez pomôcok. Obžalovaná priznala, že zamestnankyniam bolo vysvetlené zo strany riaditeľky, ako
sa majú uzamykať okná a ako sa má vetrať v jednotlivých izbách. Zamestnanci nesúhlasili s rozhodnutím

riaditeľky, že budú z okien odstránené mreže, nakoľko im to vážne sťažovalo prácu. Z toho dôvodu aj
viackrát žiadali bývalú riaditeľku, aby boli mreže znovu namontované, keďže sa napríklad stalo, že jedna
klientka sa vyškriabala na okno a tri opatrovateľky ju z okna nemohli dostať na zem. Na ich žiadosť im
bývalá riaditeľka uviedla, že mreže nie je možné namontovať, nakoľko je to pokyn z VÚC, pretože mreže
na oknách sú nehumánne.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu obžalovanej vypočul opatrovníčku poškodenej
C.. C. O., ďalej svedkyňu C.. K. L., riaditeľku odboru sociálnych služieb VÚC Banská Bystrica,
prečítala výpoveď svedkyne, bývalej riaditeľky K. sociálnych služieb W.. K. E. T., ako aj listinné dôkazy
vzťahujúce sa na vec, a to psychologické vyšetrenie poškodenej, zápisnicu z porady zamestnancov

ohľadne manipulácie s oknami, ďalej správu VÚC k výmene okien na budove DSS, kolektívnu zmluvu
zamestnancov DSS na rok 2019 a zriaďovaciu listinu DSS G. C., pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Opatrovníčka poškodenej C.. C. O. uviedla, že taktiež je zamestnaná v Domove sociálnych služieb.
Čo sa týka poškodenej, tak zo zranení sa veľmi dobre dostala, momentálne komunikuje, chodí a nemá

žiadne následky úrazu. Čo sa týka mreží na oknách, aj opatrovníčka mala vedomosť, že sa rozhodlo,
že keď sa budú meniť okná na predmetnej budove, mreže už na oknách nebudú. Bolo povedané,
že zo strany VÚC prišlo nariadenie, že mreže musia byť odstránené. Čo sa týka zriaďovacej listiny
predmetného ústavu, tak Domov sociálnych služieb je ústav aj pre mentálne postihnutých pacientov,pričom jednotlivé mentálne postihnutia sú u pacientov vážnejšie aj menej vážne. Poškodená je klientka
s mentálnym postihnutím, preto splnila podmienky pre prijatie do tohto ústavu. Keďže v ústave sú
umiestnení klienti s ťažším aj menej ťažkým mentálnym postihnutím, myslí si, že by pre ochranu klientov

a uľahčenie práce opatrovateľkám, by bolo vhodné, aby na horných poschodiach boli namontované
mreže. Myslí si, že podmienky práce jednotlivých opatrovateliek sú ťažké, na nočnej zmene síce klienti
väčšinou spia, ale na jednu sestru pripadá až 40 ľudí.

Z výsluchu svedkyne C.. K. L., riaditeľky odboru sociálnych služieb VÚC Banská J., ktorá vypracovala

správu k výmene okien na predmetnom domove sociálnych služieb súd zistil, že v našej krajine od roku
1989 prebieha humanizácia zariadení sociálnych služieb, pričom je snaha, aby tieto zariadenia mali
charakter rodinných zariadení. Čo sa týka mreží na oknách, je súčasťou trendu, aby takéto mreže boli
odstraňované, nakoľko nie sú vhodné. Preto si myslí, že aj pri výmene okien na predmetnom zariadení
sa postupovalo v tomto duchu. Neexistuje však žiadny konkrétny normatív, prípadne nariadenie VÚC,
ktoré by zakazovala mreže na domovoch sociálnych služieb. Čo sa týka normatívov, koľko klientov

má pripadať na jednu ošetrovateľku, svedkyňa si myslí, žeby to malo byť asi tak 2 klienti na jednu
ošetrovateľku, ale všetko závisí od rozhodnutia vedúcich jednotlivých ústavov. Myslí si však, že 40
klientov na jedného ošetrovateľa v nočnej službe je veľa. Svedkyňa ďalej poukázala na to, že odbor
sociálnych služieb VÚC sa dlhšiu dobú snaží, aby boli vytvorené samostatné ústavy pre mentálne
postihnutých pacientov. V súčasnosti je však situácia taká, že sú umiestňovaný v domovoch sociálnych

služieb. Zo žiadneho predpisu ale nevyplýva, že by v takýchto zariadeniach sa o mentálne postihnutých
pacientov museli starať len zdravotné sestry, môžu sa o nich starať aj vyškolení pracovníci. Čo sa týka
predmetného úrazu, jej osobný názor je taký, že vzhľadom na mentálne postihnutie poškodenej, by
ani školený pracovník nemohol predpokladať, ako sa bude poškodená v jednotlivom momente správať.
Takýto pacienti dlhodobo nemusia mať žiadne problémy a potom nastane zmena nálady a môže dôjsť k

podobným problémom. To sa môže stať bez toho, či na oknách sú alebo nie sú umiestnené mreže. Pri
takomto množstve pacientov s rôznymi problémami sa takáto podobná tragédia môže stať.

Z výsluchu bývalej riaditeľky K. sociálnych služieb W.. K. E. T. z prípravného konania súd zistil, že po
úraze v rozhovore s obžalovanou zistila, že približne o 5.30 hod. obžalovaná vošla do izby poškodenej.

Otvorila okno, na ktorom bolo sieťka proti hmyzu, aby vyvetrala zápach, zobrala nočník poškodenej a
šla ho vyprázdniť na toaletu. V tom čase sa v izbe nachádzalo 6 klientiek, 5 z nich ležalo v posteliach
až na poškodenú. Tá šla za obžalovanou smerom na záchod, išla za ňou na chodbu, tam sa však
otočila a vrátila sa do izby. Obžalovaná vošla na záchod, kde vyprázdnila nočník a keď sa vrátila
do izby, všimla si, že je poškodená sieťka proti hmyzu a poškodená leží na trávniku pod oknom.

V roku 2017 v rámci obnovy domova sociálnych služieb došlo k výmene okien na tejto budove. Vo
vybraných miestnostiach, kde sa zdržujú klienti boli namontované okná s bezpečnostným uzamykacím
mechanizmom v kľučke. V oknách je umiestnený zámok, od ktorého má kľúče personál a tento slúži na
uzamykanie okna v jednotlivých polohách. Teda pokiaľ je zámok uzamknutý, nie je možné napr. zmeniť
polohu z vetrania na zatvorenú alebo otvorenú. Personál je pravidelne preškoľovaní podľa zákona a

školenia BOZP vykonáva externý pracovník. Po montáži okien boli zamestnankyne riadne oboznámené
s mechanizmom bezpečnostného zámku okien, keďže v súčasnosti nesmú byť namontované pred
oknami mreže. Po tragickom úraze, ktorý sa stal v domove v roku 2018 každá zamestnankyňa domova
fyzicky ukázala, že vie ako funguje mechanizmus uzamykania okna, z toho je spísané aj prehlásenie
o oboznámení, ktoré podpísali všetci zamestnanci. O tomto poučení, ako manipulovať s predmetnými

oknami, bola vykonaná aj pracovná porada, o ktorej bola spísaná

aj zápisnica zo dňa 18.06.2018. Zamestnanci boli poučení, ako majú byť uzamknuté okná v zatvorenej
polohe, alebo uzamknuté v polohe vetrania. Zamestnanci môžu otvoriť okno dokorán a vyvetrať izbu iba
keď je izba prázdna, alebo je v prítomnosti aj zamestnanec.

Z vyjadrenia VÚC Banská J., odboru sociálnych služieb a zdravotníctva zo dňa 12.08.2019, ktorý
vypracovala riaditeľka tohto odboru C.. K. L. vyplýva, že zariadenia sociálnych služieb nemajú povinnosť
zabezpečiť budovu mrežami na oknách. Pri zadávaní verejného obstarávania na výmenu okien na
predmetnej budove, zo strany riaditeľky W.. E. T. bola požiadavka na bezpečnostné prvky na oknách,

ako aj nerozbitnosť skiel a možnosť uzamykania okien, pričom nebola požiadavka na namontovanie
mreží na oknách.Z vyjadrenia zamestnancov K. sociálnych služieb G. C. k predmetnému pracovnému úrazu zo dňa
02.07.2019 súd zistil, že zamestnanci nesúhlasia s trestným stíhaním obžalovanej S. G.. Myslia si, že
je hlavne povinnosťou zamestnávateľa vytvárať vhodné pracovné podmienky a jednou zo základných

je aj bezpečné a dostatočné vetranie. Zhodne uviedli, že keď boli na predmetnom domove umiestnené
mreže na oknách, zamestnanci mohli bez strachu vetrať. Mreže boli hlavne pre bezpečnosť a ochranu
zdravia klientov. Keďže sa vyskytli situácie, že klienti sa pokúšali násilne otvoriť aj takto zabezpečené
okná,upozorňovalinadriadenýchapožadovaliďalšiezabezpečenieokien,aleneúspešne.Dočkalisalen
písomného opatrenia, v ktorom bolo špecifikované uzamykanie a vetranie pod dozorom. Ďalej poukázali

na fakt, že ak by aj zamestnanci stáli a strážili otvorené okno, môže náhle vzniknúť konflikt, situácia na
oddelení, kedy musia odvrátiť pozornosť a v okamihu sa stane nešťastie.

Zo Zriaďovacej listiny K. sociálnych služieb G. Maša súd zistil, že predmetom činnosti tohto domova
je poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti zdravotne postihnutým deťom a dospelým, zdravotne
postihnutýmobčanomsmentálnympostihnutím,sduševnýmiporuchamiaskombinovanýmpostihnutím

dennou a celoročnou formou pobytu - nevyhnutnej starostlivosti: bývanie, stravovanie, zaopatrenie a
ďalšia starostlivosť.

Zo zápisnice z pracovnej porady zamestnancov DSS konanej dňa 18.06.2018 vyplýva, že všetci
zamestnanci boli v súvislosti s výmenou okien za plastové okná upozornení a poučení na dôsledné

uzamykanie a otváranie okien. Pani riaditeľka zdôraznila, že okná sú zabezpečené bezpečnostným
zámkom, ktorý je na kľučkách okien, čím sa zabezpečí bezpečnosť klientov. Všetci zamestnanci si
vyskúšali otváranie a zatváranie okien, vetranie izieb len v prítomnosti službukonajúceho zamestnanca
alebo v tom istom prípade, keď v miestnosti nebude žiadny klient. Zamestnanci potvrdili svojim podpisom
túto skutočnosť, vrátane obžalovanej.

Z lekárskej správy poškodenej zo dňa 30.01. 2019 vyplýva, že poškodená má diagnózu H.. V minulosti
bola opakovane hospitalizovaná G. Y. na

psychiatrickom oddelení, naposledy to bolo v roku 2015. U poškodenej dominuje obraz H..

Z rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/17/2007 - 24 zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že poškodená D.
N. bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka jej bola ustanovená
C. O..

Z odborného vyjadrenia znalca z odvetvia traumatológie C.. O. O. vyplýva, že poškodená v dôsledku
pádu z výšky 2. poschodia na trávnatú plochu utrpela komplexnú zlomeninu panvy s porušením
panvového kruhu, zlomeninu horného konca stehennej kosti pravo, zlomeninu tela siedmeho hrudného
stavca, zlomeninu priečneho výbežku vpravo, štvrtého a piateho stavca, pomliaždenie pľúc obojstranne,
úrazový hemotorax obojstranne, zlomeninu pätovej kosti vpravo, pohmoždenie hlavy v temennej oblasti

vpravo s podkožným hematómom a hemoragický šok. PN a liečbu znalec ustálil na dolnej hranici asi 6
mesiacov. Podľa znalca zranenia zanechajú u poškodenej trvalé následky.

Z čl. 13 Kolektívnej zmluvy na rok 2019 pre zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme
v Domove sociálnych služieb G. C. vyplýva, že pre účely kolektívnej zmluvy sa spolurozhodovaním

rozumie taká forma vzájomných vzťahov, keď na vykonanie určitého právneho úkonu alebo prijatia
opatrenia zo strany zamestnávateľa, sa vyžaduje vecne a časovo daný súhlas alebo predchádzajúci
súhlas, alebo dohoda s odborovou organizáciou. Na základe príslušných zákonných ustanovení
zamestnávateľ spolurozhoduje s odborovou organizáciou najmä o pravidlách o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, vydávanie a zmien pracovného poriadku, o zavedení pružného pracovného času a

podobne.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení
neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je
povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi

predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zlepšovať
pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pri tom meniace sa skutočné a
predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky.Po zhodnotení vykonaného dokazovania, hlavne výpovedi obžalovanej a svedkov dospel súd k záveru,
že v konaní bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý
jejkladiezavinuobžaloba.ZozápisnicezpracovnejporadyzamestnancovK.sociálnychslužiebkonanej

dňa 18.06.2018 vyplýva, že zamestnanci tohto domova, vrátane obžalovanej, boli oboznámení s tým,
ako majú manipulovať s predmetnými plastovými oknami. Hlavne im bolo povedané, že možno vetrať
jednotlivé miestnosti pri otvorené celého okna, len v prítomnosti službukonajúceho zamestnanca alebo
v prípade, keď sa v miestnosti nenachádzajú žiadni klienti. Aj napriek tomu, že tento interný pokyn zo
strany riaditeľky, nebol prejednaný s odborovou

organizáciou, obžalovaná nepoprela, že bola s ním oboznámená, ale poprela, že by v čase vzniku
predmetnéhoúrazupoškodenej,konalavrozporesním.Obžalovanápočasceléhoprípravnéhokonania,
akoajnahlavnompojednávaní,zotrvalanatom,žepoškodenúnenechalavpredmetnejmiestnostisamú
pri tom, ako vetrala zlý vzduch v miestnosti. Keď opustila pri vetraní miestnosť, zobrala so sebou aj
poškodenú, aby jej v kúpeľni umyla ruky. Až následne začala poškodená bežať naspäť do izby, a kým ju

obžalovaná dobehla, poškodená stihla vyskočiť z okna. Obžalovaná síce poukázala na to, že poškodená
mala poruchy správania, často sa správala nevyspytateľne ale dovtedy s ňou nemala skúsenosť, žeby
vyskakovala z okna, skôr sa schovávala pod posteľ. Poukázala na to, že nevie, že keby aj bola prítomná
v izbe, či by bola schopná zabrániť tomu, aby poškodená vyskočila z okna. Už v minulosti sa stalo, že
klienti chceli vyskočiť z okna a boli potrebné až tri pracovníčky na to, aby klienta stiahli znovu na zem.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ani nebolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že konanie obžalovanej bolo v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom poškodenej, teda že
obžalovaná konala v rozpore s interným predpisom, a vetrala miestnosť tak, že v čase vetrania nebola v
miestnosti prítomná, a poškodená ostala v miestnosti sama. Súd je názoru, že poškodená postupovala

v súlade s interným predpisom, nenechala poškodenú samu v miestnosti, keď opustila miestnosť išla s
ňou aj poškodená. To, že sa jej poškodená nakoniec vytrhla, utekala do miestnosti a následne vyskočila
z okna, tomu už obžalovaná nemohla zabrániť. V tomto smere treba poukázať aj na to, že obžalovaná
mala v nočnej zmene na starosti 40 pacientov, pričom musela jednotlivé izby kontrolovať a snažiť sa
aby zabezpečila riadnu starostlivosť všetkým pacientom. Aj k predmetnému vetraniu pristúpila len preto,

že nebolo možné miestnosť vyvetrať vetračkou, v izbe bol nedýchateľný vzduch, pričom sa tam okrem
poškodenej nachádzali ešte ďalšie osoby, ktoré spali.

Súdpretoobžalovanúpodľa§285písm.a)Tr.por.spodobžalobyoslobodil,nakoľkonebolopreukázané,
že sa dopustila skutku pre ktorý bola stíhaná.

Súd sa stotožňuje s názorom obhajoby, že zamestnávateľ nevytvoril pracovníkom také pracovné
podmienky, ktoré by zohľadňovali náročnosť ich práce a predchádzali by podobným úrazom klientov
tohto zariadenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadne nariadenie odboru sociálnych vecí VÚC
prípadne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Európskej únie nenariaďuje, že majú v

obdobných zariadeniach byť odstránené mreže z okien. Odstránenie mreží z okien bolo rozhodnutie
bývalej riaditeľky K. sociálnych služieb, ktorá pri objednávaní výmeny okien nezadala požiadavku aj na
mreže na oknách. Konala tak v súlade s trendom humanizácie obdobných zariadení sociálnych služieb.
Teda na oknách boli odmontované mreže, napriek tomu, že v domove boli umiestňovaní pacienti aj
s vážnym mentálnym postihnutím, pričom títo pacienti boli umiestnení aj na vyšších poschodiach a

ošetrovateľky, ktoré mali často iba ošetrovateľský kurz v dĺžke 2 mesiacov, sa v nočnej službe starali
aj o 40 klientov.

Na záver treba podotknúť, že v prípade, ak by aj daný úraz poškodenej vznikol v príčinnej súvislosti s
konaním obžalovanej, vinu obžalovanej v tomto prípade nemožno odvodzovať od porušenia ustanovení
Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko tento právny predpis by sa
vzťahoval na konanie obžalovanej v prípade vzniku pracovného úrazu, v tomto prípade nešlo o pracovný
úraz, ale o úraz klientky K. sociálnych služieb, ktorá bola v starostlivosti obžalovanej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.