Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205717
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117205717.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: Y.

Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XX, štátna občianka SR, zastúpená právnym zástupcom:
Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO:
36 806 498, proti žalovanej: Obec Nededza, so sídlom 013 02 Nededza 1/1, IČO: 00 321 516, zastúpená
právnym zástupcom: doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom Južná trieda 1, 040
01 Košice, v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 5 738 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5 738 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5 738 eur od 11.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

III. Znalec MUDr. Y. Q., so sídlom C. Z. XX, XXX XX F. F., IČO DPH SK 1086083526 m á voči žalovanej
nárok na znalečné v rozsahu 100 % znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Žilina dňa 15.02.2017 domáhala vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 5 738 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 738 eur od 11.12.2016 do zaplatenia.
2.Žalobuodôvodnilatým,žedňa19.10.2015utrpelanapohrebiskuvobciW.,ktoréhoprevádzkovateľom
je žalovaná úraz, pri ktorom si zlomila ľavú stehennú kosť. Žalobkyňa po skončení prác vykonávaných na
rodinnom hrobe zostupovala po schodoch vyhotovených zo zatrávňovacích tvárnic, pričom po stúpení
na jeden zo schodov sa tento nadvihol, následkom čoho žalobkyňa stratila rovnováhu a spadla na múrik
hrobu. Písomným návrhom na dobrovoľnú úhradu škody zo dňa 03.06.2016 si žalobkyňa uplatnila nárok
na náhradu škody u žalovanej. Žalovaná listom zo dňa 03.07.2016 žalobkyni oznámila, že jej návrh

na dobrovoľnú úhrady škody neakceptuje. Žalobkyňa listom zo dňa 07.11.2016 vyzvala žalovanú na
vyplatenie náhrady škody spôsobenej úrazom na cintoríne. Žalovaná listom zo dňa 19.12.2016 odmietla
žalobkyni nahradiť škodu na zdraví. Vzhľadom na odmietavé stanovisko žalovanej sa žalobkyňa obrátila
na súd. Poukázala na § 17 ods. 1, 3 písm. f) zákona č. 131/2010 Z. z., čl. 4 písm. a) VZN č. 4/2012,
§ 420, § 442 ods. 1, § 444 OZ, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Mala za to, že príčinou škody na
jej zdraví bola nedostatočná údržba komunikácie na pohrebisku - schodiska na cintoríne, t.j. porušenie
právnej povinnosti uloženej žalovanej zákonom. Mala za to, že žalovaná zodpovedá za škodu na zdraví,

ktorú žalobkyňa utrpela. Uviedla, že výška uplatňovaného nároku 5 738 eur predstavuje súčet náhrady
za bolesť 3 089 eur určenej podľa lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Q. C. (XXX bodov x 17,16
eur) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 649 eur určenej podľa lekárskeho
posudku MUDr. Q. C. (150 bodov x 17,66 eur). Uplatnila si aj úroky z omeškania od 11.12.2016 s tým,že žalovanú vyzvala na úhradu náhrady škody do 10.12.2016. V prípade úspechu žiadala priznať nárok
na náhradu trov konania.
3. Žalovaná v podanom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2017 uviedla, že si splnila všetky povinnosti

v súlade s § 415 OZ, že žalobkyňa musí hodnoverne preukázať splnenie všetkých zákonných
predpokladov zodpovednosti za škodu a že žalobkyňa nešpecifikuje presné miesto vzniku škody.
Spochybnila lekárske potvrdenie o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.10.2016, z
ktorého vyplýva dátum ukončenia liečenia 17.05.2016 a 18.07.2016 a absentuje akékoľvek odôvodnenie
určenej výšky nárokov, a teda v tejto časti je nárok žalobkyne nepreskúmateľný. Poukázala na

predpoklady vzniku zodpovednosti podľa § 420 OZ. Namietala, že nedošlo k porušeniu povinnosti
žalovanej ako prevádzkovateľa pohrebiska pokiaľ ide o údržbu komunikácií a zelene na pohrebisku.
Uviedla, že v mesiaci 9/2015 boli dorobené priečne schodíky zo zatrávňovacích kociek, ktoré zakúpila
žalovaná vo vlastnej réžii a práce realizoval miestny živnostník. Práce boli dokončené 04.09.2015.
Žalobkyňa utrpela úraz 19.10.2015. Mala za to, že si povinnosť údržby komunikácií splnila, zabezpečila
osadenieschodiska.Schodiskomalobyťodovzdanévstavespôsobilomnaužívanie,čojasnedeklaroval

podnikateľ pri odovzdávaní diela. Mala pochybnosti o správnom hodnotení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, nakoľko lekárske posudky čo do obsahu označila ako nepreskúmateľné.
Uviedla, že musí byť preukázané, že posudok bol vypracovaný v čase, kedy sa zdravotný stav žalovanej
považoval za ustálený, že bol náležite zdôvodnený a že bol spracovaný posudzujúcim lekárom a
vydaný v zdravotníckom zariadení, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok, že došlo

k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. spravidla po uplynutí
jedného roka od poškodenia zdravia. Namietala tiež, že nie je preukázaná príčinná súvislosť, a to či
v dôsledku uvoľnenej zatrávňovacej tvárnice došlo ku škode, resp. či škoda v celom rozsahu bola
spôsobená pádom v dôsledku uvoľnenej tvárnice. Tiež uviedla, že nie je zrejmé, či ku skutkovým
okolnostiam došlo tak ako to popisuje žalovaná, či potom čo stúpila na schod zo zatrávňovacej tvárnice

sa tento nadvihol, šmykla sa a noha jej zapadla do jamy medzi schod a blízky hrob a došlo k pádu.
Poukázala, že v prepúšťacej správe je začiernené slovo a uvádza sa, že žalovaná sa pošmykla na
cintoríne a spadla do jamy. Mala za to, že je potrebné posúdiť, či škoda bola spôsobená aj zavinením
žalovanej. Poukázala, že v liste zo dňa 03.06.2016 žalovaná uviedla, že úraz sa jej nestal preto, že bola
pod vplyvom alkoholu. Mala za to, že tvrdenie je potrebné preukázať. Žiadala žalobu v celom rozsahu

zamietnuť.
4. V replike zo dňa 13.06.2017 žalovaná zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Spochybnila
tvrdenia žalovanej, že si splnila svoju povinnosť údržby komunikácií na cintoríne. Mala za to, že príčinou
škody na zdraví žalobkyne bola nedostatočná údržba komunikácie na cintoríne, a to schodiska na
cintoríne, ktoré dňa 19.10.2015 nebolo v stave spôsobilom na užívanie a nebolo z takéhoto dôvodu

riadne označené. Tvrdenia žalovanej označila za nepreukázané a nepreskúmateľné. Namietala, že
žalovaná uviedla len všeobecnú formuláciu o miestom živnostníkovi, ktorého však neidentifikovala ani
nepredložia objednávku, zmluvu o dielo alebo faktúru, či preberací protokol.
5. Žalovaná v duplike zo dňa 20.07.2017 zotrvala na vyjadrení k žalobe. Ďalej uviedla, že na miestom
cintoríne na základe objednávky realizovala práce, a to vybudovanie priečnych chodníkov na svahu a

zatrávňovaciu dlažbu. Tieto práce vykonal podnikateľ Š. Z., C. XXX/XA, W., kde sa zaviazal na uvedené
práce a ich kvalitu poskytnúť záruku až do 31.08.2020. Prebraté práce boli dňom 31.08.2015. Mala
za to, že urobila všetky potrebné opatrenia a zabezpečila, aby cintorín bol bezpečný a za tým účelom
si objednala aj výkon prác. Poukázala na to, že v podaných listinách sú zjavné rozpory a vzájomne
protichodné vyjadrenia. Tieto ani vo vyjadrení neboli odstránené. Z komunikácie so starostom obce

je zrejmé, že žalobkyňa sa na svedkov obrátila s už pripraveným textom a žiadala o ich podpísanie.
Spochybnil čestné vyhlásenia, nakoľko tieto nezodpovedajú skutočnosti, ale tomu ako to chcela mať
žalobkyňa.
6. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré sa konali dňa 04.12.2017, 05.02.2018, 04.02.2019,
07.11.2019 a 16.01.2020, na ktorých vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci

samej.
7. Právny zástupca žalobkyne pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že žalobkyňa
predložila lekársky posudok, ktorý bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou, pričom žalovaný
nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval závery lekárskeho posudku. Nerozporoval položenie
zatrávňovacích tvárnic. Uviedol, že na konci augusta malo byť dielo odovzdané, a k úrazu došlo

19.10.2015 Uviedol, že ak by aj žalovaná prevzala schodisko v stave spôsobilom, dňa 19.10.2015 v deň
úrazu však schodisko nebolo bezpečné, čo je v rozpore s povinnosťou žalovanej udržiavať komunikáciu
vstaveschopnomprevádzky.Spochybnilvýpoveďsvedkap.Z.,s týmžepoukázalnanekorešpondujúce
dátumy prevzatia diela 04.09.2015 a 31.08.2015 Tiež poukázal na objednávku č. XX/XXXX zo dňa23.03.2015 stavebných prác, a to uloženie zatrávňovacej dlažby pre vybudovanie priečnych chodníkov
do svahov na miestom cintoríne. Poukázal, že išlo o objednávku práce pre projekt nadácia Pontis,
kultúrne a historické pamiatky žalovanej. Z objednávky nie je však zrejmé, že sa jedná o zhotovenie

schodiska a nie je zrejmé v akom rozsahu. Nie je uvedená projektová dokumentácia. K výsluchu svedka
p. Z. a listinnej dokumentácii vo vzťahu k dielu zhotovenia schodov uviedol, že vzhľadom na predmet
projektu nadácie Pontis spochybňuje tvrdenia svedka p. Z., ktorými žalovaná preukazuje vykonanie
diela toho schodiska na cintoríne. Zhotovenie schodiska na cintoríne nebolo predmetom projektu a
nemohlo byť ani predmetom prác, ktoré boli vykonávané na základe objednávky vyhotovenej v súvislosti

s týmto projektom. Ďalej uviedol, že predmetná jama bola vytvorená zhotoviteľom, pritom ako zhotovoval
schodisko. Tiež zdôraznil, že zodpovednosť žalovanej vyplýva priamo zo zákona a nemôže sa jej
zbaviť nejakým zmluvným vzťahom s treťou osobou, nájomcom hrobového miesta. V prípade škody si
následnemôže,aktomástreťouosoboudohodnuté,uplatniťvyplatenýnárok,alezmluvnýmvzťahomsa
nemôžu brániť voči poškodenému, tým, že existuje nejaká nájomná zmluva. Zdôraznil, že zodpovednosť
žalovanej je objektívna, vyplýva zo zákona. Bolo teda povinnosťou žalovanej zabezpečiť, aby tam

nebola žiadna jama. Ďalej uviedol, že syn žalobkyne nahlásil úraz 21.10.2015, ak zamestnankyňa
obecného úradu nedodržala proces žalovanej, ktorej bolo nahlásené, je to v neprospech žalovanej, nie
žalobkyne, ktorá reálne v čase škody, škodu ohlásila, bola v nemocnici, poverila syna. Uviedol, že
žalovaná nehovorí pravdu o zhotovení schodiska. Tvrdil, že schody boli po úraze žalobkyne opravované.
K spochybnenému znaleckému posudku navrhol výsluch znalca. K znaleckému posudku zdôraznil,

že znalec vyšetril žalobkyňu osobne, bol informovaný o všetkých skutočnostiach vzniku zranenia, mal
k dispozícii aj všetky informácie potrebné na vypracovanie znaleckého posudku. Skutočnosť, že si
niekto dva krát zlomí tú istú nohu neznamená príčinnú súvislosť. Vysvetlil spadnutie do jamy, pričom
poukázal na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 04.12.2017, kde žalobkyňa popísala cely priebeh
škodovej udalosti s jamou. Mal za to, že žalovaná neustále prekrúca nehodový dej. Žalobkyňa žiadnym

spôsobom nemení a ani nikdy nemenila priebeh nehodového deja. Tvrdenia žalobkyne označil za
konzistentné. Zdôraznil bod 1.1, 1.1.3, v znaleckom posudku, kde znalec sa vyjadril k príčinnej súvislosti
osteoporózy a poranenia. Bol názoru, že znalec zodpovedal všetky námietky a otázky vznesené v
súvislosti so znaleckým posudkom. Poukázal na CSP v tom zmysle, že ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa
klame, neuvádza skutočnosti tak ako boli, podvádza alebo nejakým spôsobom koná protizákonne je jej

povinnosťou v rámci unesenia dôkazného bremena takéto tvrdenia aj preukázať. Mal za to, že znalec
jednoznačne vysvetlil, že nespochybňoval záver iných lekárov. Vychádzal z lekárskeho vyšetrenia, ktoré
bolo vykonané 8 mesiacov po úraze v máji 2016. Prepúšťacia správa je z októbra 2015, takisto aj správa
MUDr. Q., na ktorú poukazuje žalovaná je z februára 2016. Pokiaľ ide o priebeh nehodového deja
zdôraznil podanie, ktorým si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody u žalovanej zo dňa 03.06.2016,

kde už v tomto podaní žalobkyňa opisuje akým spôsobom došlo k nehode a tento popis je totožný s
popisom, ktorý uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní, takže tvrdenie žalovanej o tom, že nevedela
ako k tomu došlo a že je tu nejaká nezrovnalosť ohľadom pádu do jamy je len účelovým tvrdením.

8. Právny zástupca žalovanej pred súdom nad ráme uviedol, že dáva do pozornosti, že treba rozlišovať

medzi správou pohrebiska a existujúcimi nájomnými zmluvami na jednotlivé hrobové miesta, kde
povinnosť starať sa o jednotlivé hrobové miesta a najbližšieho okolia je daná nájomnou zmluvou, a je
to povinnosť nájomcu a nie správcu. Tiež uviedol, že žalobkyňa neoznámila bezprostredne tento úraz
a ani jej rodinní príslušníci na obecnom úrade, ale až následne s argumentáciou, že bude požadovať
relatívne vysoké sumy. Mal pochybnosti o tom, že kde a akým spôsobom sa nachádzala jama, do

ktorej mala žalobkyňa spadnúť. Zdôraznil, potrebu zvýšenej opatrnosti pri pohybovaní sa na danom
cintoríne, ktorý je vo svahovitom teréne, o čom mala žalobkyňa vedomosť a napriek tomu sa v uvedený
deň vrátila na cintorín už bez doprovodu rodinných príslušníkov. Namietal, tiež príčinnú súvislosť,
pretože prijímacia správa uvádza, že v danom prípade ide o fluktuujúci obsah, a teda nešlo o prvý
úraz. Mal za to, že príčinná súvislosť je otázkou odbornou a predmetnom znaleckého dokazovania.

Mal za to, že v danej veci je veľa neujasnených skutkových okolností z pohľadu výstroja, obuvi a
počasia. Tiež tvrdil, že k odvozu žalobkyne sanitkou nedošlo v areáli cintorína, ale zídením až mimo
areálu. Mal za to, že je potrebné vyšpecifikovať presné miesto úrazu, a to ohliadkou na mieste samom.
Spochybnil fotodokumentáciu miesta samého vyhotovenú žalobkyňou. Uviedol, že časové súvislosti
procesu nahlásenia úrazu na obecnom úrade sú veľmi dôležité o to viac, že dcéra žalobkyne je

zamestnankyňou obce. Neoznámila túto skutočnosť, čo je na ťarchu žalobkyne. Tvrdil, že ak by sa
vykonala ohliadka ihneď, mohla byť táto vec už dávno ukončená. Tvrdil, že žalovaná do dnešného
dňa od úrazu žiadnu dlažbu na cintoríne neopravovala, a nikto sa neprišiel sťažovať. Skutočnosť,
že žalobkyňa spadla nespochybňoval. Namietal súkromný znalecký posudok Mudr. Q.. Namietal, žeznalec sa odvoláva na úpravu a hodnoty pre získané zmeny pred úrazom. Konštatuje, že zlomenina
je s najväčšou pravdepodobnosťou v príčinnej súvislosti a nie je ovplyvnená chorobou trvajúcou pred
posudzovanou udalosťou. Namietal, že znalec nedisponoval žiadnou zdravotnou dokumentáciou, ani

obsahom súdneho spisu a tiež nedisponoval ani ďalšími zdravotnými dokumentáciami v súvislosti s
následnými pádmi a chorobou a liečbou, ku ktorej došlo. Mal za to, že súkromný znalecký posudok
bol spracovaný len na základe prepúšťacej správy, 2x lekárskej správy a kópie ambulantnej správy.
Namietal, že znalec konštatoval, že úraz nie je ovplyvnený chorobou trvajúcou pred posudzovanou
udalosťou, a to bez lekárskej dokumentácie z predchádzajúcich období. Rovnako ak krátil bodové

hodnotenie s argumentáciou pre získané zmeny pred úrazom. Mal za to, že tento posudok nemôže
obstáť a je potrebné skúmať príčinnú súvislosť v nadväznosti na to, čo vyplynulo z dokazovania.
Príčinnú súvislosť je potrebné kvalifikovane odôvodniť a zohľadniť aj tie skutočnosti, ktoré zakladajú
samotný základ nároku. Pokiaľ ide o výšku nároku tá súvisí s doterajším stavom a priebehom tejto
liečbyaleboajnáslednejliečbyzdravotnýchpoškodení.Navrholzabezpečiťsúdomkompletnúzdravotnú
dokumentáciu z predchádzajúcich období ako aj časť zdravotnej dokumentácie vzťahujúcu sa na úraz a

ustanoviť znalca, tak aby bolo možné sa kvalifikovane vyjadriť k otázkam príčinnej súvislosti, či k pádu a
následnému úrazu mohlo dôjsť spôsobom ako opisuje žalobkyňa v tomto konaní. Nevedel tiež uviesť, či
ide o znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie. Mal za to, že výsluch znalca neodstráni pochybnosti
znaleckého posudku. Z obsahu posudku vyplýva, že znalec nedisponoval relevantnými informáciami
Súčasťou posudku nie sú žiadne dokumenty viažuce sa na predchádzajúce choroby. Znalec nemôže

vyhodnocovaťpríčinnúsúvislosť,keďsaneoboznámilsobsahomspisu.Malzato,ževrámciznaleckého
posudku jej potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou , že došlo k ďalším úrazom na tú istú nohu.
Poukázal na osteoporózu žalobkyne vyplývajúcu z listinných dôkazov. Uviedol, že žalovaná akceptuje
stav, že k úrazu došlo na cintoríne. Znalcovi kládol otázky najmä v súvislosti, či disponoval celkovou
zdravotnou dokumentáciou. Trval na znaleckom dokazovaní, nakoľko mal za to, že znalec MUDr. Martin

Holas vybral zopár správ a na základe týchto správ spracoval znalecký posudok. Mal za to, že znalec
spochybnil závery iných lekárov a ďalšie skutočnosti ani nevysvetlil. Vyslovil pochybnosti tiež k otázke
ako nehodový dej v príčinnej súvislosti prebiehal. Mal za to, že bez objektívneho znaleckého posudku
nie je možné posúdiť základ nároku, a to či je v danom prípade príčinná súvislosť medzi vznikom
úrazu a škodovou udalosťou. Mal za to, že v súkromnom znaleckom posudku nebola preukázaná

kompletnosť zdravotnej dokumentácie. Mal tiež za to, že od toho sa odvíja aj výška nároku. Zdôraznil tiež
nadštandardnú opatrnosť pri pohybe na cintoríne, ktorá musela byť žalobkyni zrejmá. Opatrnosť by mal
súd tiež zohľadniť. Mal za to, že otázka príčinnej súvislosti je nielen otázkou skutkovou, ale aj právnou.

9. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že 19.10.2015 bola s dcérou na cintoríne opravovať rodinné hroby. Po

schodoch predtým nechodila, lebo po nich sa zle išlo. Avšak išla po vodu pred domom smútku a mala to
bližšie po tých schodoch. Uviedla, že keď schádzala po schodoch, jeden schod sa uvoľnil a ona spadla
do jamy, ktorú vysvetlila tak, že zhotoviteľ schodov vykopal jamu cca 80 cm po obrubník hrobu aby tam
poukladal tie tvárnice. Noha sa jej pošmykla a ľavá noha sa jej dostala do tej jamy medzi tvárnicou a
obrubníkom hrobu. Noha jej tam zostala, zvalila sa na pravú stranu a zostala ležať na schodoch. Uviedla,

že nie je pravdou, že ju zniesli dole, alebo že sama zišla dole. Dole ju zniesli až záchranári. Prišla dcéra
aj so zaťom a ten ju videl ako leží na schodoch. Zavolal sanitku a zišiel na hlavnú cestu čakať sanitára.
Dcéra zostala pri nej. Prišiel aj jej syn. Naložili ju a zniesli po tých schodoch. V sanitke jej povedali, aby
nahlásila tie schody na obecnom úrade, lebo sa pol dediny pozabíja. Úraz nahlásila žalovanej, keď ležala
v nemocnici tak, že povedala synovi aby išiel na obecný úrad nahlásiť úraz, ktorý tak aj urobil. Presný

dátum nahlásenia úrazu na obecnom úrade však uviesť nevedela. Uviedla, že prístup k hrobu bol aj
zhora cintorína kde je tráva, kadiaľ obvykle chodievala. Ponáhľala sa však pre vodu a po schodoch jej to
bolo bližšie. Prístup zvrchu zhora cintorína označila za lepšie schodný, bezpečnejší. Uviedla, že noha jej
zapadla medzi priestor schodu a hrobu, tvárnica sa uvoľnila a tým pádom jej noha zapadla do priestoru
medzi tvárnicou a hrobom. Pred úrazom však nevedela, že na schodoch jej hrozí nebezpečenstvo,

nevedela že tie schody sú zle spravené. Uviedla, že schody robil p. Chabada so synom, ktorý jej povedal,
že sa mohlo stať, že tvárnica sa zvážila, nakoľko tvárnice osádzali na trávu a na hlinu, pričom oni mali
tvárnice vykopať a osadiť a obecný úrad mal tvárnice zasypať. Obecný úrad však tvárnice nezasypal,
zasypal ich až po dlhom čase. Od pracovníka obecného úradu sa dozvedela, že tieto žalovaná zasypala
až po jej úraze.

10. Svedkyňa V. Y., dcéra žalobkyne pred súdom uviedla, že pri úraze nebola, ale keď na cintorín prišla
žalobkyňa ležala na schodoch a nemohla sa ani pohnúť, mala zlomeninu. Zavolali sanitku, naložili ju na
nosítka, museli ju štyria niesť, lebo sa zle chodilo po tých schodoch. Záchranár uviedol, že na tie schodysi majú dávať pozor, pretože si na nich môžu mnohí spôsobiť úraz. Obecnému úradu úraz nahlásil jej
brat, s tým, že sa blíži sviatok všetkých svätých, aby tie schody opravili. Ona úraz nenahlasovala, hoci jej
zamestnankyňou obecného úradu. Nevedela uviesť presný dátum, kedy jej brat úraz obecnému úradu

nahlásil. Uviedla, že počasie bolo normálne, keby pršalo na cintorín nejdú. Určite nepršalo. Žalobkyňa
bola spôsobilá pred úrazom sama chodiť, nemala žiadne problémy. Nemôže zabrániť žalobkyni, aby
sama chodila na cintorín. Povedala jej, že to urobia zajtra, ale žalobkyňa hroby chcela mať už urobené.
Svedkyňa schody cestou hore k hrobu využívala, dole po schodoch už nechodila. Po schodoch stále
nechodí. Schody boli zatrávňovacie kocky, na niektorých miestach neboli vysypané, boli tam také jamy.

Nevedela uviesť, či schody boli pohyblivé, uviedla, že neboli vysypané hlinou.

11. Svedkyňa H. V., kamarátka žalobkyne pred súdom uviedla, že na cintoríne počula krik. Jej manžel
videl žalobkyňu, ktorá mala nohu pod sebou a nemohol ju vytiahnuť. Potom ju vytiahol, ale žalobkyňa
sa nemohla pohnúť, nechali ju ležať, rýchlo bežala za synom žalobkyne, aby prišiel na cintorín a zavolal
sanitku. Miesto, kde žalobkyňa spadla videla. Uviedla, že po pravej strane majú hroby, kde sa ide tiež

do kopca, toto bolo už nižšie ako sa chodilo na schody dole, tak to bolo to medzi hrobmi z jednej, druhej
strany. Uviedla, že keby si aj ona stala na kraj tých schodov, tak aj jej sa to možno stane. Nevedela
sa vyjadriť k stavu schodiska. Prišla dcéra žalobkyne aj so sanitkou. Pád žalobkyne nevidela, bola
chrbtom, ale keď vyšla hore videla žalobkyňu ležať medzi schodmi pred takým ešte jedným hrobom, v
tej uličke. Žalobkyňa ležala na začiatku schodov. Počasie si nepamätala. Uviedla, že žalobkyňa mala

nohu zapadnutú medzi zatrávňovacou doskou a hrobom.

12. Svedok Š. Z., realizátor predmetných schodov, pred súdom uviedol, že má za to, že nie je pravdou,
že schod sa uhol. Schody boli riadne realizované a ukotvené. Zasypané boli z časti, nie do plna. Schody
si prešli zo starostom obce, všetky schody, celé chodníky a boli odovzdané bez nejakých závad, chýb,

všetko bolo v poriadku. Fotodokumentácia sa nerobila. Po odovzdaní diela neboli zo strany žalovaného
uplatnené žiadne nároky z reklamácie. Mal za to, že pri vykonanom spôsobe osadenia tvárnic nemohli
byť pohyblivé. Uviedol, že tvárnice boli zasypané pred úrazom žalobkyne.

13. Svedok M. Š., syn žalobkyne, pred súdom uviedol, že sestra mu povedala, že žalobkyňa spadla na

cintoríne, zobral auto a so sestrou išli na cintorín. Po príchode na cintorín išli na miesto úrazu. Prišiel
k žalobkyni, ktorá ležala v bolestiach na zemi. Povedala mu, že sa šmykla a spadla a že ju bolí noha.
Pri dotyku ju noha bolela, tak s ňou nemanipuloval. Prišla sanitka, sanitkárov doviezol na miesto úrazu.
Naložili žalobkyňu na nosítka, on švagor a dvaja sanitkári a niesli žalobkyňu od miesta úrazu do sanitky,
pričom schádzali po tých schodoch, ktoré však museli obchádzať, pretože akonáhle stúpili na tie schody,

tak tie schody sa hýbali. Nafotené miesto v spise je miesto úrazu. Pri úraze nebol, len videl ako na
tom mieste, kde sa to stalo, žalobkyňa ležala. Žalobkyňa ho poprosila, aby informoval obecný úrad o
úraze. Úraz nahlásil 21.10.2015. Pracovníčka obecného úradu vedela o úraze, poprosil ju, nech niečo
urobia s tými schodmi, nakoľko sa blížil sviatok všetkých svätých a schody neboli vo vyhovujúcom stave.
Pamätal si, že pri nesení žalobkyne do sanitky, ak chceli využiť tie schody a postaviť sa na ne, tak keď na

jeden stúpil, tak tie schody sa hýbali. Neboli bezpečné, obchádzali ich. Nevedel povedať, ktoré schody
v poradí sa hýbali. Určite bol jeden pohyblivý na ktorý sa postavil, keď sa to začalo hýbať, začali to
obchádzať, ale na niektoré vzhľadom na priestor museli stúpiť. Zostupovali po schodoch, tie sa však
hýbali, zo schodov museli zostúpiť. Schody boli pohyblivé. Žalobkyňa mu vysvetlila ako sa úraz stal,
a to že sa šmykla na cintoríne a spadla do jamy nadiktoval lekár, on nebol prítomný pri vyšetrení v

ambulancii. Na mieste ohliadky určil presné miesto, kde našiel ležať žalobkyňu. Uviedol, že dva dni po
úraze bol na obecnom úrade. Pani, ktorá tam bola, informoval, čo sa stalo na cintoríne, povedal jej o
stave predmetných schodov. Pani na obecnom úrade povedala, že schody dá do poriadku. Na úrad išiel
za účelom oznámenia úrazu, sľúbil to žalobkyni. Nehodu nahlasoval pani J..

14. Svedok U. V., záchranár, pred súdom uviedol, že v inkriminovaný deň boli zavolaní do obce W..
Išlo o výjazd k pani, kde bolo nahlásené, že má zlomenú nohu, alebo že spadla. Prišli na nahlásené
miesto, bolo to na cintoríne, spadla na nejakom chodníku, kde bola porušená dlažba. Žalobkyňa ležala
na chodníku, na prístupovej komunikácii, ktorá bola z dlaždíc a tie dlaždice boli nestabilné a jedna z nich
sa posunula a vtedy spadla a vtedy sa stal ten úraz. Žalobkyňa určite chodiť nemohla, mala zranenie,

s ktorým sa nedalo chodiť, museli ju odtiaľ odniesť. Do sanitky zaparkovanej pri cintoríne. Úraz nevidel,
boli privolaní až následne. Zisťoval mechanizmus úrazu, ako sa to stalo. Žalobkyňa uviedla, že na tom
mieste sa jej posunula tvárnica a spadla, bolo zjavné, že tá dlaždica bola posunutá. Dlaždica nebola na
svojom mieste, tam kde mala byť. Tam kde sa tá dlaždica odsunula bola medzera, jama. Pamätá si, žežalobkyni hovoril, aby tie schody nahlásila, lebo že sa stane ešte horší úraz, lebo keď ju niesli dole tak
ten chodník bol celý nestabilný. Nestabilné boli viaceré dlaždice. Museli dávať pozor, aby aj oni nespadli.
Počasie si nepamätal. Uviedol, že žalobkyňu našli na mieste, na ktorom spadla, pripustil, že mohla byť

posunutá, ale len o kúsok. Určite nebola znesená, znášali ju oni ako posádka sanitky.

15. Svedok Š. S., záchranár, pred súdom uviedol, že keď prišli žalobkyňa bola medzi nejakých
chodníkomahrobom.Boltamnejakýžľabavtommalazapichnutúnohu.Onijuodtiaľvlastnedostalivon.
Zobral nosítka, prišli k žalobkyni, šmykla sa mu noha, nevie na čom, vyzeralo to buď ako kocka, alebo

nejaká doska. Žalobkyňa spadla z nejakej tej kocky, tá kocka sa hýbala hore dolu. Prekladali ju ďalej, aby
si ešte viac neublížila. Bolo to hneď na konci nejakého hrobu, rohu. Kocky obchádzali, aby tiež nespadli.
Zniesli ju do sanitky a nemocnice. Žalobkyňu našli v polosede, pravá noha bola na chodníku a ľavá noha
bola medzi hrobom v akej úžľabine. Miesto bolo v kopci, nebol moc prudký, ale bol to kopec. Žalobkyňa
určite chodiť nemohla, mala zlomenú nohu. Nebolo možné aby sa odtiaľ dostala preč. Pamätal si jednu
nestabilnú kocku, nevedel uviesť koľko ich bolo nestabilných. Pamätá si túto jednu, pretože tam okolo

žalobkyne chodili, to bola taká priekopa 40 -50 cm. V hĺbke asi 40 cm a potom už bola stena hrobu, čo
mali vymurované. Žalobkyňa tam v tom mala nohu. Pamätal si, že svietilo slnko. Nevedel sa vyjadriť,
či miesto možno považovať nebezpečné pre starých ľudí. Uviedol, že žalobkyňu našli na mieste úrazu,
na mieste, kde spadla. Následne ju znášali do sanitky. Potvrdil, že žalobkyňu našli priamo na mieste
konkrétnych schodov, pritom jedna kocka bola posunutá a tam mala žalobkyňa zapadnutú nohu.

16. Starosta žalovanej obce pred súdom uviedol, že to, že niekde zákon napísal všeobecnú
zodpovednosť obce je v poriadku, ale platí aj zvykové právo, cintorín má zlý terén. Uviedol, že každý
si je vedomý, že ak ide na cintorín musí dbať na potrebnú opatrnosť. Tvrdil, že x krát povedal ľuďom,
že je tam sneh nech tam nejdú, ale oni tam idú. Tvrdenia žalobkyne označil na vode postavené, spadla

do jamy. Všade sa uvádza, že spadla do jamy, avšak žiadna jama na cintoríne nebola. Trval na tom,
že schody sa nehýbali, žiadny podstupeň sa nehýbal, žiadna jama, ani jamka tam nebola. Uviedol, že
nespochybňuje, že žalovaná spadla na cintoríne. Žiadal však citlivosť pri posudzovaní tohto nároku,
nakoľko sa jedná o precedens. Tvrdil, že žalovaná nebola privolaná k úrazu. Schody boli urobené tak ako
mali byť, nič sa nehýbalo. Na cintoríne je vzhľadom na svahovitý terén dôležité dodržiavať vysokú mieru

bezpečnosti. Škodu žalobkyne nezapríčinila žalovaná, nebol zanedbaný výkon povinnosti, že boli zle
spravené schody. Nikto nevidel ako spadla. Obecné zastupiteľstvo náhradu škody žalobkyni odmietlo.

17. Svedkyňa Y. L., suseda žalobkyne, pred súdom uviedla, že o úraze žalobkyne sa dozvedela až po
niekoľkých dňoch. Žalobkyňa jej povedala, že spadla na cintoríne. Uviedla, že pri jej návšteve cintorína,

pred úrazom žalobkyne, zatrávňovacie tvárnice už boli položené, bola prekvapená, že to je spravené.
Hovorila svojmu synovi, nech dáva pozor, aby si nezlomili nohu. Tvárnice boli pekné, čisté, osadené.
Vyzeralo to tak, že bol vykopaný len nejaký stupeň, aby sa tam dala položiť tvárnica. Tvárnica bola len
položená, nebolo tam pod tým žiadne štrkové lôžko, ani otvory v tvárniciach neboli ničím vysypané.
Hovorila synovi, ako to mohli urobiť, keď sa blíži sviatok všetkých svätých, nakoľko ľudia si môžu ublížiť.

Mala za to, hoci nie je stavbár, že nakoľko sa cintorín nachádza v brehu malo to byť urobené lepšie.
Mali tam byť plné kocky a nie zatrávňovacie tvárnice. V čase, keď tam bola absolútne neboli vysypané.
Stav bez zatrávňovacích tvárnic bol podľa nej bezpečnejší. Nevidela ako žalobkyňa spadla, v tom čase
tam nebola.

18. Svedkyňa Q. U., pred súdom uviedla, že dva dni pred sviatkom všetkých svätých išla na cintorín a
zakopla do škrabáku na nohy, do toho išli chalani a niesli kamene vo vedrách, avšak nevedela uviesť
na čo ich mali a čo s nimi robili. Videla ich v prednej časti cintorína. V časti, kde došlo k úrazu žalobkyne
ich nevidela. Nevidela, že by pred sviatkom všetkých svätých, niekto niečo robil. Uviedla, že bola na
cintoríne tri dni potom, ako žalobkyňa už bola v nemocnici.

19. Svedkyňa Y. Ď., pred súdom uviedla, že úraz žalobkyne nevidela, videla ju spadnutú až na zemi.
Opýtala sa jej, že čo tu ležíš a žalobkyňa je povedala, že takto spadla a čakala na sanitku. Bola pri nej
kým prišla sanitka, a netrvalo to dlho a tým sa všetko skončilo. Po schodoch nekráčala.

20. Znalec. MUDr. Y. Q. pred súdom uviedol, že bol oslovený žalobkyňou vypracovaním znaleckého
posudku. Po oslovení ju videl prvý krát, prišla na vyšetrenie na znalecké dokazovanie. Vypracoval
znalecký posudok, nie odborné vyjadrenie, v obsahu znaleckého posudku sa jedná len o pisársku
chybu. Uviedol, že žalobkyňu vyšetril, mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, ktorú žalobkyňadoniesla, t.z. zdravotnú kartu, v ktorej by malo byť všetko. Žalobkyňa doniesla celú svoju zdravotnú
dokumentáciu, zdravotnú kartu od obvodného lekára, ktorú celú prešiel a veci, ktoré mali vplyv a sú
relevantné k posudzovanej veci vytiahol. Nevytiahol veci, kde mala zápal žlčníka a pod. Zdôraznil,

že mal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu, ktorú následne odovzdal pacientke a tá ju vrátila
obvodnému lekárovi. Dokumenty, ktoré cituje v posudku má v kópiách aj v jeho archíve a sú všetky
skopírované, ktoré považoval k danej veci za relevantné. Následné úrazy, ak necituje, nemali vplyv na
predmetnú vec. Nevidel dôvod vyjadrovať sa k iným úrazom. Nevidel dôvod sa obrazne vyjadrovať k
zlomenine hornej končatiny, keď rieši hybnosť bedra zlomenej stehennej kosti a obmedzenie kolena.

Členok neodškodňuje. Členok ani nespomenul. Nemal potrebu sa vyjadrovať k veciam ktoré nemajú
súvis s posudkom. V zdravotnej dokumentácii bol nález artrózy kolenného kĺbu, preto znížil obmedzenie
hybnosti podľa zákona o 3 na 3, ako mu ukladá zákon, lebo tam je predpoklad, aj spoluúčasť
degeneratívneho alebo iného ochorenia k vzniku trvalých následkov, tak ako káže zákon. K členku
sa nevyjadruje, nemá prečo riešiť jeho zlomeninu. To, že bol členok zlomený nemá žiadny vplyv ani
na to, čo sa stalo, ani na trvalé následky. Uviedol, že nerozumie tvrdeniu žalovanej ako ovplyvní

pohyblivosť bedra zlomenina členka. Členok mala zlomený až po rozhodnej škodovej udalosti. Predtým
nekrívala, na udalosti predtým zlomenina členka nemala vplyv. Naviac to ani neriešil, keď problém
bola zlomenina stehennej kosti, ktorá nemôže mať za vplyv obmedzenie pohyblivosti člena, tak to
neriešil. Uviedol, že môže mať vplyv na obmedzenie priľahlých kĺbov a napríklad skrátenú končatinu.
Uviedol, že znova poranenia nemôžu mať vplyv a ovplyvniť bolestné. Bolestné je dané zákonom.

Žalobkyňa mala zlomeninu stehennej kosti a mala následnú operáciu. Nemá tam iné čo riešiť. Uviedol,
že môže byť aj 6x zlomená stehenná kosť a vždy bude mať rovnaké bolesti. Bol názoru, že s najväčšou
pravdepodobnosťou bol úraz v príčinnej súvislosti so škodou. Opieral sa len o to čo povedala pacientka,
úlohou súdu je ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa mu povedala, že spadla na cintoríne, že tam bola
nejaká jama, ak si dobre pamätá. Mal za to, že toto nie je v jeho právomoci riešiť. Uviedol, že úraz

mohol samozrejme vzniknúť, tak ako žalobkyňa uviedla, že spadla do jamy. Nepamätá si presne, čo
mu žalobkyňa povedala, je to napísané vo vyšetrení, spadla na cintoríne. V zdravotnej dokumentácii
tam bolo spomínané čosi o jame alebo výtlku. On ale toto neposudzoval, on je úrazový chirurg. K
príčinnej súvislosti dospel zo zdravotnej dokumentácie, lebo sa o tom píše v každej zdravotnej správe,
už aj po hospitalizácii a tiež z výpovede toho čo mu povedala žalobkyňa pri osobnom vyšetrení. V

prepúšťacej správe nie sú iné skutočnosti ako mu povedala žalobkyňa. Nevidel rozdiel v skočila a spadla
do jamy. Zdôraznil, že v znaleckom posudku píše, že žalobkyňa spadla na cintoríne. Zdôraznil, že z
medicínskeho hľadiska je jedno, či došlo k takejto ujme v dôsledku pádu do jamy, na rovnej ploche
alebo na ploche šikmej. Uviedol, že mechanizmus úrazu ako je uvedené v správach a ako povedala
žalobkyňa môže vysvetliť úraz, ktorý bol následne liečený. Nebola tam jednoznačná diskrepancia,

že by to bol napríklad ľahký úder niečím, že sa o niečo buchla, alebo že to bola dopravná nehoda
a kde sa nikomu nič nestalo. Toto jednoznačne môžeme tým vysvetliť . Uviedol, že zo zdravotnej
dokumentácie žalobkyne zistil príčinu medzi úrazom a následkom. Žalobkyňa bola hneď ošetrená,
nebol tam časový rozostup, aby sa to dalo spochybňovať, nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť, že to
tak nemusí byť. Zdôraznil, že jeho úlohou nie je zaoberať sa dejovými a skutkovými okolnosťami.

Skúmal celú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne a vyšetril ju. Žalobkyňa doniesla celú zdravotnú kartu,
obvodný lekár má v úlohe udržiavať komplet celú zdravotnú dokumentáciu. Laboratórne vyšetrenia
sú v zdravotnej dokumentácii. V zdravotnej karte sú popisy zobrazovacích metód. Nevedel uviesť, či
videl aj rontgen, ale popisy mal dispozícii v zdravotnej dokumentácii. Konziliárne správy k dispozícii
nemal, tie nie sú súčasťou zdravotnej dokumentácie, to je zdravotná karta v nemocnici. Nevidel potrebu

túto dokumentáciu žiadať, nevidel diskrepanciu. Videl však opis, čo napísal prepúšťací lekár. Nemal
dôvod overovať si postup prepúšťacieho lekára, nebola žiadna diskrepancia, z jeho pohľadu to bol
jednoduchý postup. Pracoval s celou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, so záznamov v zdravotnej
karte a osobne vyšetril pacientku. Nespoliehal sa na žiadne papiere alebo vyšetrenia inými lekármi, čo sa
týka trvalých následkov. Našiel vyšetrenie kolegu, že na kolene sú začínajúce artrotické degeneratívne

zmeny, vyšetrenie bolo po úraze, ale degeneratívne zmeny nevznikli za pol roka, rok, predpokladal, že
tam bola získaná zmena pred úrazom počínajúca artróza, preto podľa § 10 ods. 6 zákona znížil na 3
hodnotu ako hovorí zákon. Jedná sa o kolegu Baučeka a jeho správu z 18.07., kde popisuje artrotické
zmeny. Tam je dôkaz, že som čítal celú kartu. To bolo proste následné nejaké vyšetrenie, kde našiel
tieto zmeny a tým pádom znížil objektívne bodové hodnotenie. Nevedel si predstaviť aký vplyv by mala

táto zmena na úraz. Zdôraznil, že úraz je náhle vzniknutá zmena zdravia, ako môže mať na úraz vplyv
niečo čo bolo predtým. Nemožno miešať úraz a následok úrazu, to sú dve rôzne veci, a teda tieto zmeny
vplyv na úraz nemali. Na následky úrazu áno, preto objektívne znížil bodové hodnotenie. Zameriaval
sa na možnú príčinnú súvislosť predchorobia v zmysle osteoporózy, keďže u žalobkyne sa jedná ostaršiu pani. Našiel v zdravotnej dokumentácii ani nie pol roka starý záznam, že netrpela osteoporózou.
Zlomenina stehennej kosti nepatrí medi zlomeniny osteoporotickej kosti. Patrí medzi vysoko energické
úrazy. Osteoporotická kosť sa láme v iných oblastiach, kde by sa dalo rozmýšľať o príčinnej súvislosti

z predchorobia v zmysle osteoporózy, ktoré vzhľadom na charakter úrazu, nález denzitometrického
vyšetrenia, kde sa osteoporóza vylúčila nepredpokladal vplyv takéhoto ochorenia u žalobkyne. Keďže
bola stará to bolo prvé čo ho napadlo, že to mohla byť osteoporotická zlomenina, avšak nebola. Ani
charakter zlomeniny, ani zdravotná dokumentácia nenasvedčovala tomuto. Mal za to, že 8 mesiacov
po vyšetrení nemohla trpieť osteoporózou, osteoporóza je pomalé ochorenie a na kontroly sa chodí

každé dva až tri roky u pacientov, ktorí nemajú osteoporózu práve pre to, že sa to nezmení za pol
roka alebo za 8 mesiacov. Predpokladal, že v čase úrazu netrpela osteoporózou, medicína nie je
matematika, zlomenina nebola charakteru osteoporotickej zlomeniny. Je nepravdepodobné, že by v
čase úrazu trpela osteoporózou. Žalobkyňa bola na vyšetrení 26.05.2016 na denzinometrii, kde jej
vyšetrovalihustotukostíanálezbolnormálny.Netrpelaaniosteopéniou,čojenejakýmedzistupeňmedzi
normálnou kosťou a osteoporózou, takže bola vyšetrená. Osteoporóza bola vylúčená u žalobkyne 8

mesiacov po úraze, čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie. Žalobkyňa nemohla trpieť osteoporózou v
čase úrazu, ak nebola liečená. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že na osteoporózu liečená nebola.
V prepúšťacej správe je napísaná osteoporóza, ale neopiera sa to o žiadne vyšetrenie. Osteoporóza
sa diagnostikuje len na základe denzitometrického vyšetrenia z toho mája 2016, takže v správe sa o
toto vyšetrenie neopierajú. Na rontgene sa nedá posúdiť osteoporóza, je to nemožné. Osteoporóza

nemá vplyv na predoperačné vyšetrenie. Trval na svojom znaleckom posudku. K záveru, že žalobkyňa
netrpela osteoporózou vychádzal najmä z denzitometrikého vyšetrenia. Uviedol, že osteoporóza nie je
úraz, je veľmi pomaly vznikajúce aj pomaly liečiace sa ochorenie, ak pacient má dobré denzitometrické
vyšetrenie 8 mesiacov po úraze musel mať rovnaký nález pri úraze. Zdôraznil, že jediné vyšetrenie,
ktoré osteoporózu potvrdí alebo vylúči je denzitometrické vyšetrenie. To je nevyvrátiteľný dôkaz. V čase

vypracovania prepúštacej správy vzhľadom na časové súvislosti lekári denzitometrické vyšetrenie z
mája 2016 mať nemohli. Predpokladal, že na základe zlomeniny stehennej kosti poslali žalobkyňu
na takéto vyšetrenie aj vzhľadom na jej vek. Vzhľadom na krátky časový odstup medzi predmetným
úrazom a denzitometrickým vyšetrením mal za to, že žalobkyňa v čase úrazu osteoporózou netrpela.
V súvislosti s vykonávanou operáciou takéto vyšetrenie vykonávané nie je a nebolo, nakoľko to nie je

v prepúšťacej správe. Denzitometria sa pri hospitalizácii nerobí, ani keď je podozrenie na osteoporózu,
nijak to nezmení operačný postup. Nebola robená denzitometria počas hospitalizácie, nakoľko o tom
nie je záznam v prepúšťacej správe a v bežnej praxi sa to ani nerobí. Opätovne zdôraznil, že mal k
dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, ktorú mu doniesla známu aj ako zdravotná karta.
Nevidel tak dôvod na vyžiadanie záznamov z hospitalizácie, nebola tam žiadna diskrepancia. Uviedol, že

pri vyhotovovaní znaleckého posudku je povinný si vyžiadať okrem zdravotnej dokumentácie ktorú ma
v držbe obvodný lekár aj komplet celú zdravotnú dokumentáciu, ktorá sa nachádza v nemocnici iba v
prípade keby bola diskrepancia v prepúšťacej správe, keby tam niečo medicínsky nesedelo. Uviedol, že
ani obvodný lekár nevie garantovať celú zdravotnú dokumentáciu, ale z tohto čo posudzoval nevznikla
žiadna pochybnosť, že jeho závery nie sú správne. Nemožno špekulovať či mala osteoporózu alebo

nie, bola na ňu vyšetrená a teda nie je pochybnosť, že ju nemala. Iné okolnosti vplývajúce na úraz
nevzhliadol. Uviedol, že žalobkyni dal 2 položky a 3 položky na trvalé následky, na ktoré objektívne
nemohlo mať vplyv ako to, čo bolo v zdravotnej dokumentácii. Mohlo by mať vplyv artrotické zmeny, ktoré
boli popísané na kolene, preto objektívne znížil trvalé následky obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu,
lebo sa nedá jednoznačne, alebo dá sa predpokladať, že tam mohla byť spoluúčasť degeneratívnych

zmien. Iné veci tam spomenuté neboli. To, že mala hypertenziu, nemá vplyv na to, že má skrátenú
končatinu. Tam nie je priama príčinná súvislosť následku úrazu. To že si zlomila stehno, na to nemá vplyv
žiadne predchorobie. Zvýšený tlak nemohol mať vplyv na úraz, žalobkyňa neudáva kolaps. Uviedol,
že to nemá príčinnú súvislosť s pádom na zem. Zlomenina stehennej kosti je vysoko energický úraz
a kolaps je nízko energetické poranenie. Keby mala žalobkyňa kolaps je o tom záznam v prijímacej

správe, kolaps ohrozuje pacienta na živote. Iné anamnézy, na ktoré bola žalobkyňa liečená nemohli mať
vplyv na vznik úrazu. Na následky úrazu degeneratívnej zmeny v kolennom kĺbe mohli mať súvislosť
s následkami úrazu a to ľahkým obmedzením pohyblivosti v kolennom kĺbe, čo objektívne zohľadnil v
bodovom hodnotení úrazu. Ak by žalobkyňa skolabovala bol by o tom záznam v prijímacej správe. Nič
také však zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplýva. V posudku spomenul len veci, ktoré mali

súvis s úrazom. Nevidel dôvod rozoberať poruchu očí pacientky. Diagnózy z kúpeľnej správy žalobkyne
z M. M., okrem artrózy kolenného kĺbu nemali vplyv na úraz, následok a príčinnú súvislosť úrazu a
následku. Bol názoru, že nehodový dej ako ho opísala žalobkyňa mohol spôsobiť úraz a následok. On
vychádzal pri znaleckom posudku z toho, že spadla na cintoríne.21. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom
materiáli, ohliadkou na mieste samom, ako sa aj oboznámil z obsahom znaleckého posudku. Zistil

nasledovný skutkový stav veci.

22. Listom zo dňa 04.06.2016 vyzvala žalobkyňa žalovanú na dobrovoľnú úhradu škody, s tým,
že dňa 19.10.2015 sa rozhodla ísť na cintorín upratať rodinný hrob, pričom po ukončení prác od
hrobu k prístupovej ceste cez cintorín zostupovala po novoosadených schodoch vyhotovených zo

zatrávňovacích tvárnic. Po stúpení a jeden zo schodov sa tento nadvihol, následkom čoho sa šmykla,
noha jej zapadla do jamy medzi schodom a blízkym hrobom stratila rovnováhu a spadla na múrik
hrobu. Pocítila bolesť v oblasti stehna ľavej nohy. Pokúsila sa vstať, ale bolesť v nohe jej to nedovolila.
Nebola pod vplyvom alkoholu nemala obutú nevhodnú obuv ale jedine z dôvodu, že stúpila na nekvalitne
osadenú zatrávňovaciu tvárnicu, ktorá sa zodvihla. Prevzatím takto zhotovenej zákazky si žalovaná
nepočínala v súlade s § 415 OZ a v zmysle § 420 OZ zodpovedá za škodu. 21.10.2015 syn žalobkyne

úraz nahlásil u žalovanej. Schody boli opravené v týždni po úraze.

23. Žalovaná listom zo dňa 03.07.2015 výzve žalobkyne nevyhovela a návrh na dobrovoľnú úhradu
škody(nazákladezáverukomisiekultúry,mládežeašportu,ktorázasadala22.06.2016azáverukomisie
stavebnej, životného prostredia a verejného poriadku, ktorá zasadala 23.06.2016 a neodporučili úhradu

škody formou dobrovoľnej úhrady) neakceptovala.

24. Žalobkyňa si listom zo dňa 07.11.2016 uplatnila u žalovanej nárok na náhradu škody vzniknutej na
cintoríne dňa 19.10.2015 s tým, že dňa 19.10.2015 sa rozhodla ísť na cintorín upratať rodinný hrob,
pričom po ukončení prác od hrobu k prístupovej ceste cez cintorín zostupovala po novoosadených

schodoch vyhotovených zo zatrávňovacich tvárnic. Po stúpení na jeden zo schodov sa tento nadvihol,
následkom čoho sa šmykla, noha jej zapadla do jamy medzi schodom a blízkym hrobom stratila
rovnováhu a spadla na múrik hrobu. Príčinou škody na zdraví žalobkyne bola nedostatočná údržba
komunikácie na pohrebisku, schodiska na cintoríne.

25. Žalovaná listom zo dňa 19.12.2016 žalobkyni oznámila, že obecné zastupiteľstvo požadovanú
náhradu škody neschválilo, keď oprávnenosť uplatnených nárokov žalobkyne nie je jednoznačná a ich
vyplatením by mohlo dôjsť k nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami obce.

26. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.05.2016

začiatok liečenia žalobkyne bol dňa 19.10.2015 a ukončenie liečenia dňa 17.05.2016, z toho bola
žalobkyňa od 19.10.2015 do 29.10.2015 v ústavnej starostlivosti. Pracovnú neschopnosť nevyžadovala,
žalobkyňa je dôchodkyňa. Diagnóza bola podľa položky 189d prílohy č. 1 časť I a III zákona č. 437/2004
Z.z., a to zlomenina ľavej stehennej kosti riešená operačne s počtom bodov 180.

27. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.10.2016
začiatok liečenia žalobkyne bol dňa 19.10.2015 a ukončenie liečenia dňa 18.07.2016. Žalobkyňa je
dôchodkyňa. Diagnóza bola uvedená 396 b položky z prílohy č. III a IV zákona, a to obmedzenie
pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa po extrakcii materiálu s počtom bodov 150.

28. Podľa prehlásenia Y. Ď. táto bola dňa 19.10.2015 na miestnom cintoríne, keď žalobkyňa spadla na
schodoch cintorína bola pri nej až do príchodu záchranky. Na schodoch cintorína bezpečnostná páska
nebola.

29. Podľa prehlásenia S. V. tento bol dňa 19.10.2015 na miestnom cintoríne. Žalobkyňa po úprave

hrobov odchádzala domov, kde spadla na schodoch a stal sa jej úraz na nohe. Žalobkyni pomohol k
lepšej polohe, nakoľko nebol ďaleko od miesta pádu, až do príchodu sanitky.

30. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 29.10.2015 bola diagnóza žalobkyne zlomenina diafýzy stehennej
kosti. Podľa anamnézy sa žalobkyňa lieči na vysoký tlak a osteoporózu. Podľa terajšieho ochorenia bola

žalobkyňa privezená RZP, pričom 19.10.2015 o 17:00 hod sa pošmykla na cintoríne a skočila do jamy
a spadla LDK utrpela zlomeninu.31. Podľa správy MUDr. Q. C. zo dňa 05.06.2017 bolestné vo výške 180 bodov je presne podľa
položky v zbierke zákonov č. 427/2004 Z.z.. Rozpor medzi dobou liečenia vznikol tak, že ešte bodovala
trvalé následky tak dňa 18.07.2016 mala žalobkyňa poslednú kontrolu na úrazovke a týmto dňom bola

nasmerovaná na ortopédiu.

32. Podľa prehlásenia N. Y. táto bola dňa 19.10.2015 na miestom cintoríne, pričom schody
bezpečnostnou páskou označené neboli.

33. Podľa prehlásenia Y. L. táto v mesiaci 10/2015 zbadala, že sú na miestnom cintoríne urobené schody
zo zatrávňovacích tvárnic, tieto schody tam doposiaľ neboli. Po prechádzaní po schodoch si musela
dávať pozor, pretože neboli stabilné. Po úraze žalobkyne sa schody opravovali.

34. Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 31.08.2015 na cintoríne v obci W. boli v zmysle
vystavenej objednávky medzi žalovanou a dodávateľom Š. Z. vykonané stavebné úpravy. Dodávateľ

uskutočnil stavebné úpravy, a to uloženie zatrávňovacej dlažby pre vybudovanie priečnych chodníkov do
svahu na miestnom cintoríne v zmysle objednávky č. 29/2015 zo dňa 23.03.2015. Zatrávňovacia dlažba
bola uložená na pevný hlinený podklad, chodové stupne boli zabezpečované roxormi proti sklznutiu.
Dátum začatia prác 26.08.2015 a dátum dokončenia prác 31.08.2015. Stavba bola zhotovená podľa
platných STN ON. Na stavbe neboli pri obhliadke zistené žiadne zjavné závady a nedorobky. Odchýlky

od projektu nie sú. Termín vypratania staveniska dňa 31.08.2015. Záručná doba do 31.08.2020.

35. Podľa objednávky č. 29/2015 si žalovaná objednala u Š. Z. práce pre projekt nadácie Pontis kultúrne
a historické pamiatky žalovanej.

36. Podľa správy z urgentného príjmu žalobkyňa dňa 19.10.2015 privezená RPZ okolo 17:00 hod.
Žalobkyňa sa pošmykla na cintoríne, skočila do jamy a spadla na ľavú nohu. Diagnóza vyvrtnutie a
natiahnutie kolenného kĺbu, natrhnutie fibulárneho vonkajšieho bočného väzu.

37. Podľa záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 19.10.2015 žalobkyňa bola na

cintoríne, pošmykla sa a spadla na ľavý bok.

38. Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou obsiahnutou na č.l. 84, 85, 110-135 spisu.

39. Z mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobkyne a nadáciou pontis podľa správy

žalovanejsaprostredníctvomfinančnýchprostriedkovznadačnéhofondupodariloopraviťpredovšetkým
kaplnku, materiálne vybavenie materskej školy.

40. Podľa zmluvy o nájme hrobového miesta zo dňa 02.01.2008 žalovaná ako prevádzkovateľ
pohrebiska je povinná počas trvania nájomnej zmluvy zabezpečiť prístup k hrobovému miestu a zdržať

sa akýchkoľvek zásahov do hrobového miesta okrem prípadov, keď je bezodkladne potrebné zaistiť
bezpečné prevádzkovanie pohrebiska. Nájomca je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu
hrobového miesta a oznamovať prevádzkovateľovi pohrebiska všetky zmeny údajov potrebné pre
vedenie evidencie hrobových miest. Nájomca je povinný dodržiavať prevádzkový poriadok pohrebiska
a zdržať sa takého konania, ktoré by sťažovalo výkon nájomného práva iným nájomcom.

41. Súd vykonal aj ohliadku na mieste samom dňa 14.11.2018 a o tejto spísal zápisnicu a vyhotovil
fotografie (č.l. 210-218, 220 spisu). Na miestnej obhliadke žalobkyňa určila presné miesto cintorína, na
ktoromspadla,atopredmetnéschody.Žalobkyňanamiesteukázala,kdepresnejejmalazapadnúťnoha
medzi zatrávňovacou tvárnicou a hrobom. Uviedla, že predmetné schody v deň úrazu mali prevýšenie

cca 25-30 cm.

42. Podľa znaleckého posudku č. 21/2019 vypracovaného MUDr. Y. Q. vo veci znaleckého posúdenia
bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s následkom úrazu,
ktorý utrpela žalobkyňa pri úraze dňa 19.10.2015. Znalec vypracoval bodové hodnotenie náhrady

škody na zdraví bolestné spôsobenej žalobkyni úrazom dňa 19.10.2015, bodové hodnotenie náhrady
škody na zdraví sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobenej žalobkyni úrazom dňa 19.10.2015.
Vyjadril sa k námietkam žalovaného obsiahnutých v jeho vyjadrení zo dňa 10.11.2017, a to vo
vzťahu k vzniku úrazu, výške bodových hodnotení a k ďalším zisteniam v súvislosti s posudzovanýmprípadom. Podklady pre vypracovanie znaleckého posudku bola žiadosť o vypracovanie, zdravotná
dokumentácia žalobkyne, odborná literatúra. Podľa bodu 2.2 došlo k osobnému vyšetreniu žalobkyne.
Znalec vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa spadla na cintoríne. Bolestné určil v počte 190 bodov

a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 225 bodov. Dospel k záveru, že škoda žalobkyni, a to
zlomenina ľavej stehennej kosti vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou v priamej príčinnej súvislosti
s posudzovanou udalosťou a nie je ovplyvnené chorobou trvajúcou pred posudzovanou udalosťou. V
prílohách uviedol žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku, vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.11.2017,
prepúšťaciu správu žalobkyne zo dňa 29.10.2015, kópiu lekárskej správy žalobkyne MUDr. R. Q. zo

dňa 16.02.2016, kópiu lekárskej správy denzitometrie MUDr. F. zo dňa 26.05.2016, kópiu ambulantnej
správy MUDr. Y. F. zo dňa 18.07.2016, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku.

43. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola

škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
spoločenského uplatnenia.
Podľa§4ods.3písm.f)zákonač.369/1990Z.z.oobecnomzriadeníobecprivýkonesamosprávynajmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,

obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce.
Podľa § 17 ods. 1, 3 písm. f) zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve obec môže prevádzkovať
pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej alebo prenechať
jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska. Prevádzkovanie pohrebiska zahŕňa údržbu

komunikácií a zelene na pohrebisku.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len „následok“).

Podľa § 2 ods. 3 písm. a) b) c) zákona poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom,
chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie
na zdraví, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len

„poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 208 ods. 3 CSP Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v
znaleckom posudku.

Podľa § 209 ods. 1, 2 CSP Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký

posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

44. V prvom rade okresný súd považuje za potrebné uviesť, že pasívna vecná legitimácia žalovanej

je jednoznačne daná a preukázaná. Žalovaná je prevádzkovateľom pohrebiska, ktorá skutočnosť
nebola medzi stranami ani sporná. Žalovaná mala a má v zmysle príslušných vyššie uvedených
zákonných ustanovení zákona o pohrebníctve povinnosť pri prevádzkovaní pohrebiska vykonávať
údržbu komunikácií a zelene na pohrebisku. Zároveň v zmysle príslušných ustanovení zákona o
obecnom zriadení žalovaná pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu, údržbu a vykonáva

správu obecného cintorína. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná prevádzkovala pohrebisko
prostredníctvom inej právnickej osoby. Nebolo možné dospieť ani k záveru, že pasívne legitimovaný by
bol nájomca hrobového miesta. Nájomnou zmluvou hrobového miesta sa zákonná povinnosť žalovanej
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako prevádzkovateľa a správcu pohrebiska nemôže
preniesťnatútotretiuosobu-nájomcu.Zodpovednosťžalovanejtakvyplývapriamozozákonaanemôže

sa jej zbaviť nejakým zmluvným vzťahom s treťou osobou, nájomcom hrobového miesta. Zmluvným
vzťahom sa žalovaná ako prevádzkovateľ pohrebiska nemôže brániť voči žalobkyni ako poškodenej
tým, že existuje nejaká nájomná zmluva. Zodpovednosť žalovanej je objektívna, vyplýva zo zákona.
Nájomca hrobového miesta nemôže niesť zodpovednosť za správu a prevádzku pohrebiska. Naviac v
zmysle predloženej nájomnej zmluvy (č.l. 159 spisu) takáto povinnosť nájomcovi hrobového miesta ani

nevyplýva.

45. Následne okresný súd skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu
vzniknutejžalobkyni.Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žepredpokladomvznikuzodpovednostizaškodu
je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre

vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri
neexistenciičoilenjednéhoznichzodpovednosťzaškoduniejedaná.Poškodenýmusípreukazovať,že
došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška
je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky
viny naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil.

46. Okresný súd uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 19.10.2015 utrpela
úraz a tento utrpela na cintoríne, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná. Nebol tak medzi stranami
sporný úraz žalobkyne a vznik škody žalobkyne. Sporné však bolo konkrétne, presné miesto úrazu
žalobkyne na cintoríne. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa utrpelaúraz na konkrétnom mieste, tak ako v konaní po celú dobu tvrdila, a to na novo osadenom schodisku
cintorína. Z vykonaného dokazovania, či už z listinných dôkazov, výsluchov svedkov, ale aj z ohliadky
na mieste samom bolo preukázané presné miesto vzniku škody, a to novo osadené schodisko na

cintoríne žalovanej. Najmä z výsluchu svedkov vyplynulo, že žalobkyňa utrpela úraz, resp. spadla na
novo osadenom schodisku cintorína a na tomto zotrvala až do príchodu rýchlej záchrannej služby.
Záchranári (posádka rýchlej záchrannej služby) U. V. E. Š. S. uviedli, že žalobkyňu našli na mieste, kde
spadla, t.j. na novo osadenom schodisku cintorína. Uviedli, že mala zlomeninu, veľké bolesti, a teda
nebolo možné, aby sa z miesta úrazu premiestnila, alebo bola preložená. Rovnako z výsluchu svedkyne

Y. Ď., H. V., ako aj čestného prehlásenia S. V. bolo preukázané, že žalobkyňa spadla na novo osadenom
schodisku cintorína, kde zotrvala do príchodu rýchlej záchrannej služby. Tiež z výsluchu svedkyne V. Y.
a M. Š. vyplynulo, že keď na cintorín prišli, žalobkyňa ležala na novo osadenom schodisku cintorína a
nemohla sa ani pohnúť, pre veľké bolesti s ňou nebolo manipulované.
47. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že dňa 19.10.2015 predmetné novo osadené
schodisko cintorína, na ktorom spadla žalobkyňa, sa pri pohybe po ňom hýbalo, bolo nestabilné.

Nestabilitu schodov novo osadeného schodiska pri pohybe na týchto pri výsluchu potvrdil nielen svedok
M. Š., ale aj samotní záchranári U. V. E. Š. S., ktorí žalobkyňu znášali z miesta úrazu do sanitky.
Svedkovia uviedli, že po predmetných schodoch na novo osadenom schodisku cintoríne nemohli pri
znášaní žalobkyne chodiť, nakoľko tieto sa hýbali, čím boli nebezpečné nielen pre žalobkyňu, ktorá
už na nich spadla a ktorú znášali, ale aj pre nich samotných. Bolo tak preukázané, že predmetné

novo osadené schodisko na cintoríne žalovanej, na ktorom vznikol dňa 19.10.2015 úraz žalobkyne,
nebolo vo vyhovujúcom stave. Okresný súd má za to, že možno dospieť k záveru, že novo osadené
schodisko bolo všeobecne prístupné, bolo určené a užívané pre chodcov na cintoríne, a teda sa jedná
o komunikáciu na cintoríne. Vzhľadom na stav novo osadeného schodiska v čase úrazu 19.10.2015
možno tak konštatovať nedostatočnú údržbu komunikácie na cintoríne žalovanej. Nedostatočnú údržbu

komunikácie na cintoríne možno vyhodnotiť ako zavinené porušenie právnej povinnosti uloženej
žalovanej zákonom, a to či už zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve alebo zákonom č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení. Je tak na strane žalovanej daný a naplnený predpoklad zodpovednosti za
škodu a to, protiprávne konanie. Uvedené nebolo vyvrátené ani výsluchom svedka Štefana Chabadu,
zhotoviteľa predmetného schodiska. Tento svedok uviedol, že so starostom obce si prešli všetky

schody, celé chodníky a boli odovzdané bez nejakých závad, či chýb, pričom všetko bolo v poriadku.
Okresný súd však zdôrazňuje, že k ukončeniu diela, t.j. k odovzdaniu a prevzatiu novo osadeného
schodiska došlo podľa vykonaného dokazovania dňa 31.08.2015. K úrazu žalobkyne na novo osadenom
schodisku došlo dňa 19.10.2015, t.j. cca 2 mesiace po odovzdaní a prevzatí diela. Výpoveď tohto
svedka tak nepreukazuje stav predmetného schodiska ku dňu úrazu žalobkyne, t.j. ku dňu 19.10.2015.

Výsluchom svedka Š. Z. tak nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že dňa 19.10.2015 bolo schodisko
vo vyhovujúcom, bezpečnom stave pre chodcov. Vykonaným dokazovaním tak bola preukázaná závada
naschodnostipredmetnýchnovoosadenýchschodov. Zvykonanéhodokazovanianebolozistené,žeby
nebolo v medziach možností žalovanej predmetné závady na schodisku odstrániť a vynaložiť dostatočné
úsilie na to, aby schodisko opravila v čase pred úrazom žalobkyne.

48. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovanej (nedostatočná údržba komunikácii na cintoríne, t.j. predmetného novo osadeného schodiska)
a škodou žalobkyne (zlomenina). Bolo preukázané, že v dôsledku nedostatočnej údržby schodiska na
miestom cintoríne, v dôsledku jeho nestability, žalobkyňa dňa 19.10.2015 pádom na ňom, pri posunutí, či
nadvihnutí schodu, utrpela úraz, a to zlomeninu stehennej kosti. V konaní bola jasným a jednoznačným

spôsobom opísaná a vysvetlená aj existencia jamy, do ktorej mala žalobkyňa spadnúť. Uvedené vyplýva
nielen z podanej žaloby, ale rovnako a totožne aj z výsluchu samotnej žalobkyne na pojednávaní, ako aj
z listinného dôkazu s názvom návrh na dobrovoľnú úhradu škody a uplatnenie nároku na náhradu škody.
Pojem jama, resp. existencia jamy, bola vysvetlená aj samotnými svedkami, a to záchranármi Š. S. a U.
V., ktorý zisťovali mechanizmus úrazu priamo na mieste úrazu. Pred súdom uviedli, že žalobkyňa bola

medzi nejakým chodníkom a hrobom. Bol tam nejaký žľab a v tom mala zapichnutú nohu. Žalobkyňu
našli v polosede, pravá noha bola na chodníku a ľavá noha bola medzi hrobom v akej úžľabine. Dlaždica
nebola na svojom mieste, tam kde mala byť. Tam kde sa tá dlaždica odsunula bola medzera, jama.
49. Okresný súd uvádza, že naviac príčinná súvislosť úrazu žalobkyne na novo osadenom schodisku
a následku úrazu žalobkyne (zlomenina) vyplýva zo znaleckého dokazovania. Zo znaleckého posudku

a následne aj výsluchu samotného znalca vyplýva, že pád žalobkyne na cintoríne dňa 19.10.2015, t.j.
úraz žalobkyne na cintoríne je v priamej príčinnej súvislosti s následkom úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa
pri úraze, t.j. zlomenina stehennej kosti. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že škoda
žalobkyni, a to zlomenina ľavej stehennej kosti vznikla v priamej príčinnej súvislosti s pádom. Rovnakobolo znaleckým dokazovaním preukázané, že vzniknutá škoda žalobkyne, nie je ovplyvnená chorobou
trvajúcou pred posudzovanou udalosťou, a teda obrana žalovanej osteoporózou žalobkyne nebola
dôvodná. Sám znalec MUDr. Y. Q. zodpovedal pochybnosti ohľadom možnej príčiny vzniku škody

žalobkyne podmienenou osteoporózou a túto skutočnosť jednoznačne vylúčil, pričom sa opieral o
denzitometrické vyšetrenie žalobkyne, ktoré jediné vyšetrenie, buď osteoporózu potvrdí alebo vylúči.
Rovnako vylúčil súvis úrazu a následku úrazu s vysokým krvným tlakom, kolapsom, či poruchou očí tak
ako sa snažila tento súvis naznačiť žalovaná. Uviedol, že tieto choroby nemali vplyv na úraz a následok.
Zdôraznil, že z lekárskych správ nevyplýva takýto súvis. Uviedol, že v lekárskych správach sa neuvádza

žiadny kolaps. Okresný súd má tak za to, že nemožno v tomto smere ani uvažovať o vyvinení sa
žalovanej spod zodpovednosti za škodu. Rovnako nemožno dospieť k záveru o vyvinení sa žalovanej vo
vzťahu ku správaniu sa žalobkyne v rozhodnom čase 19.10.2015 a možnom spoluzavinení žalobkyne na
vzniknutej škode. Bolo preukázané, že žalobkyňa ani pri opatrnej chôdzi po novo osadenom schodisku,
rešpektujúc aj skutočnosť, že schodisko je v prudkom teréne (vo svahu), nemohla predpokladať, že
novo osadené predmetné schodisko je nestabilné a toto sa pri chôdzi po ňom pohne. Predmetné

novo osadené schodisko nebolo označené, že je nevyhovujúce, závadné alebo nebezpečné, a že ho
nemožno používať, resp. možno ho používať len na vlastnú zodpovednosť. Z čestného prehlásenia
Y. Ď. vyplýva, že schodisko nebolo označené bezpečnostnou páskou. Nemožno byť tak na ťarchu
žalobkyne, že sa rozhodla si skrátiť cestu, keď išla po vodu, po týchto predmetných schodoch, keď
nemohla predpokladať, že tieto sú pre ňu nebezpečné. Učinená výstraha o bezpečnosti pohybu na

cintoríne, či bezpečnosti pohybu na predmetnom novo osadenom schodisku v čase úrazu žalobkyne
nebola preukázaná ani výpoveďou starostu obce. Starosta obce síce v konaní tvrdil, že obyvateľov
obce upozorňoval na nebezpečnosť pohybu na cintoríne, avšak žalovaná uvedené tvrdenie ničím
nepreukázala. Súdu nedoložila a ani v tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie. Tiež netvrdila a
ani nepreukázala, že k predmetnému cintorínu sa vzťahuje, resp. v čase úrazu dňa 19.10.2015 sa

vzťahovala, nejaká výstražná tabuľa pre vstup len na vlastné riziko alebo vlastnú zodpovednosť, že táto
tabuľabolaumiestnenánaviditeľnommiestecintorína,alebobolotakétoupozorneniezakomponovanév
prevádzkovomporiadkucintorína,čivšeobecnomzáväznomnariadeníobce,takabybolatátoinformácia
verejne dostupná či už obyvateľom obce alebo aj návštevníkom cintorína žalovanej. Na tomto mieste
okresný súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie podľa Civilného sporového poriadku

je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou. Strana súdneho konania má povinnosť tvrdenia,
obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho nároku a povinnosť dôkaznú,
obsahom ktorej je označovanie a predkladanie dôkazov. Strana sporu je povinná najskôr relevantné
skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi. Z
prejednacej zásady vyplýva zodpovednosť strany sporu za zistenie skutkového stavu veci. Tiež bolo

preukázané, že dňa 19.10.2015 bolo priaznivé počasie. Svedok Š. S., záchranár, pred súdom uviedol, že
v rozhodný deň 19.10.2015 svietilo slnko. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by žalobkyňa požila
alkohol. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z doložených lekárskych správ. Okresný súd dodáva, že na
žalobkyni ani neležalo dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti, t.j. že v čase úrazu nepožila
alkohol. Dôkazné bremeno v tomto smere (vyvinenie sa, spoluzavinenie žalobkyne), či žalobkyňa bola v

časeúrazupodvplyvomalkoholuležalonažalovanej,ktorávšakvtomtosmeresúdunepredložilažiadne
dôkazy,aninenavrhlažiadnedokazovanie.Nebolavkonaníanipreukázanáprípadnáneopatrnosť,resp.
podcenenie situácie žalobkyňou nevhodne zvolenou obuvou do daného terénu.
50. Okresný súd v danej veci tak pri naplnení predpokladov zodpovednosti za škodu, a to protiprávne
konanie žalovanej (zavinená nedostatočná údržba komunikácie na cintoríne), vznik škody žalobkyni

(zlomenina) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou dospel k záveru o danosti
základu nároku.
51. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku 5 738 eur okresný súd túto považoval za dôvodnú.
Výška nároku je odôvodnená lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaným MUDr. Q. C., doplneným písomným zdôvodnením lekárskeho posudku MUDr. Q. C., ako

aj znaleckým posudkom a výsluchom znalca MUDr. Y. Q.. Uplatnená náhrada za bolesť vo výške 3 089
eur je daná počtom 180 bodov x 17,16 eur (2% z 858 eur) v zmysle vyššie citovaného zákona. Rovnako
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 649 eur je daná počtom 150 bodov x 17,66
eur (2% z 883 eur) v zmysle vyššie citovaného zákona (§ 5 ods. 1, 2 zák. 437/2004 Z.z.). V danej veci sa
výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaspolu5738eursprávne

určila, resp. vychádzala z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku, či následne znaleckom posudku (§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).
Tak z lekárskeho posudku, ako aj zo znaleckého posudku vyplýva diagnóza ako aj položka pod ktorou
je diagnóza uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Súd nevidel dôvod spochybňovať záverylekárskeho posudku, ktorý bol MUDr. Q. C. aj písomne odôvodnený (č.l. 45 spisu) a následne jeho
správnosť bola podporená aj znaleckým posudkom MUDr. Y. Q.. Vychádzajúc z odborného lekárskeho
posudku, ako aj znaleckého posúdenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia mal súd

zistenú a preukázanú výšku škody 5 738 eur ako aj príčinnú súvislosť úrazu žalobkyne s uplatnenou
výškou škody 5 738 eur.
52. Okresný súd vzhľadom na lekársky posudok a tiež súkromný znalecký posudok a výsledky
dokazovania zamietol návrh žalovanej na ďalšie znalecké dokazovanie ako nepotrebné, neúčelné
a nehospodárne. Okresný súd má za to, že výsluchom znalca boli odstránené a vyvrátené všetky

pochybnosti vzniknuté v dôsledku tvrdení žalovanou. Znalec jednoznačne uviedol, že sa jedná o
znalecký posudok. Tak zo znaleckého posudku (č.l. 2 spisu), ako aj z výsluchu znalca je preukázané,
že znalec sa oboznámil s celou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a žalobkyňu aj osobne vyšetril,
na základe čoho dospel k záveru, že úraz žalobkyne zlomenina ľavej stehennej kosti je následkom
škodovej udalosti pádu na cintoríne. Uviedol, že mechanizmus úrazu vyplývajúci z lekárskych správ
a vyšetrenia žalobkyne vysvetľuje úraz, ktorý bol následne liečený. Znalec pred súdom uviedol, že

posudzoval veci relevantné k danej veci. Nemal dôvod sa vyjadrovať k iným úrazom a k veciam, ktoré
nemalisúvisstýmtoposudkom.Nemožnotaksúhlasiťsožalovanou,žezoznaleckéhoposudkuvyplýva,
že znalec nedisponoval so žiadnou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne z predchádzajúcich období.
Okresný súd má za to, že zo znaleckého posudku vyplýva rozhodná otázka, a to súvislosť škody a jej
výšky s nesporne preukázaným úrazom žalobkyne na novo osadenom schodisku cintorína žalovanej.

Znalec vysvetlil výšku škody aj s prihliadnutím na zníženie hybnosti, a teda bodového hodnotenia o
3. Zdôraznil, že výška bolestného je daná zákonom. Okresný súd zdôrazňuje, že znalecký posudok
je opatrený aj znaleckou doložkou. Okresný súd dopĺňa, že odborná otázka bola zodpovedaná tak
lekárskym posudkom, následným písomným zdôvodnením, ako aj znaleckým posudkom a výsluchom
znalca a okresný súd nemal relevantný dôvod závery odborne spôsobilých osôb spochybňovať. Tieto

závery neboli relevantným spôsobom spochybnené ani zo strany žalovanej. Všetky námietky žalovanej
znalec ako odborne spôsobilá osoba pred súdom vysvetlil a na tieto odpovedal.
53. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995
Z.z. žalobkyni aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 5 738 eur od
11.12.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa nesporne a preukázateľne vyzvala žalovanú na náhradu škody do

10.12.2016. Omeškanie žalovanej tak nastalo nasledujúcim dňom (§ 563 OZ).

54. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z

uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má ako plne úspešná strana sporu voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 258 ods. 2 CSP Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 CSP.

56. V súlade s § 258 CSP priznal znalcovi MUDr. Y. Q. voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu
nárok na znalecké v rozsahu 100 %, keď tento bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 CSP a pri výsluchu

si náhradu znalečného uplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.