Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204999
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716204999.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v individuálnom pracovnoprávnom spore žalobcu:
N.. O. O., bytom B. I. XXX, štátne občianstvo U. G., práv. zast. JUDr. Štefan Kamenický, advokátska
kancelária so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanému HK POPRAD, s.r.o., so
sídlomPoprad,Štefánikova6,IČO:36506176,práv.zast.Beňo&Partnersadvokátskakancelárias.r.o.,

Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, v konaní o určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 12Cpr/7/2016-70 z 20.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Súd u r č u j e , že výpoveď daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 19.01.2016 je n e p l a t n á .

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1- 4, § 7 ods. 1 - 3, § 15, § 17 ods. 3,
§ 42 ods. 1,2, § 43 ods. 1, § 63 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 66 ods. 3, § 133 ods. 1-4, § 134, § 135
ods. 1,2, § 135a ods. 1, § 566 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka. Výrok o
trovách konania ustanoveniami § 255 a § 262 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že listom zo dňa 19.01.2016 pod názvom výpoveď, skončenie právneho
vzťahu založeného zmluvou zo dňa 30.06.2005, žalovaný so žalobcom rozviazal pracovný pomer
výpoveďou. V liste sa uvádza, že žalovaný týmto dáva podľa § 63 ods.1 písm. d) bodu 2 ZP výpoveď
z pracovného pomeru zamestnancovi N.. O.C. O. a ukončuje s ním právny vzťah založený zmluvou zo
dňa 30.06.2005 v znení neskorších dohôd o zmene pracovných podmienok. Ďalej sa konštatovalo, že
pracovný pomer uzavretý medzi účastníkmi pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2005 v znení neskorších

dohôd skončí uplynutím výpovednej doby. Poukazujúc na ust. § 42 ods. 2 ZP bolo tiež uvedené, že
žalobca bol vymenovaný do funkcie konateľa spoločnosti s účinnosťou od 31.05.2005. Podľa pracovnej
zmluvy zo dňa 30.06.2005 bol zamestnanec zaradený vo funkcii konateľ s dohodnutým nástupom
zamestnanca do práce 01.07.2005. Pracovná zmluva bola teda so zamestnancom uzatvorená podľa
citovaného zákonného ustanovenia na základe jeho vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu
spoločnosti podľa osobitného predpisu. Jediný spoločník žalovaného svojim písomným rozhodnutím

zo dňa 31.12.2015 rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa dňom 31.12.2015. Odvolaním z
funkcie zanikli predpoklady vykonávania funkcie konateľa spoločnosti. Tým boli splnené podmienky preskončenie pracovného pomeru. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Prílohou výpovede
mala byť kópia rozhodnutia o odvolaní z funkcie konateľa. Prílohu však tvoril list zo dňa 19.01.2016,
ktorým žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie zverených vecí a dokumentácie z dôvodu, že tento

bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti rozhodnutím zo dňa 31.12.2015 a vymenované veci už
nie sú ďalej potrebné na výkon jeho činnosti. Listom zo dňa 23.02.2016 žalobca oznámil žalovanému
neplatnosť výpovede z pracovného pomeru s odôvodnením, že dňom 01.03.2009 došlo k uzavretiu
dohody o zmene pracovných podmienok so zmenou pracovného zaradenia žalobcu ako zamestnanca s
tým, že s účinnosťou od 01.03.2009 začal zastávať funkciu: riaditeľ a konateľ spoločnosti. Týmto zánik

funkcie konateľa spoločnosti nijakým spôsobom neovplyvnil jeho pozíciu riaditeľa spoločnosti. Vzťah
medzi konateľom a spoločnosťou je vždy vzťahom obchodnoprávnym a tento bol zo strany žalovaného
ukončenýodvolanímjehoosobyzfunkciekonateľa.Pracovnoprávnyvzťahzaloženýpracovnouzmluvou
v znení jej dodatku neskončil, pretože žiaden vnútorný predpis zamestnávateľa neustanovuje voľbu
alebo vymenovanie ako požiadavku pre výkon funkcie vedúceho zamestnanca riaditeľa. Zároveň
požiadal žalovaného o prideľovanie práce. Žalovaný v liste zo dňa 03.03.2016 požiadal žalobcu o

zaslanie dokumentu svedčiaceho o zamestnaní v pracovnom pomere vo funkcii - riaditeľ odlišnej od
funkcie - konateľ spolu s náplňou práce.

4. Podľa mzdového listu na rok 2016 žalobca v mesiacoch január, február, marec a apríl odpracoval
21, 21, 23, 21 dní a bola mu vyplatená za uvedené mesiace mzda. Dňa 01.03.2009 uzavrel žalobca

s prezidentom Hokejového klubu L. a jediným spoločníkom HK L., s.r.o. dohodu o zmene pracovných
podmienok s odkazom na ust. § 54 Zákonníka práce s tým, že písomná pracovná zmluva uzavretá
medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa dňom 01.03.2009 mení tak, že dochádza k zmene
pracovného zaradenia zamestnanca na funkciu: riaditeľ a konateľ spoločnosti. Ostatné ustanovenia
pracovnej zmluvy zostávajú v platnosti. Zmluvné strany vyslovili súhlas s obsahom dohody, ktorá

bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch. Dňa 01.03.2009 bola vyhotovená pracovná náplň riaditeľa
spoločnosti HK L., s.r.o., konkretizovaná v bodoch 1 až 17 tak, že riaditeľ vykonáva všetky potrebné
činnosti spojené s organizovaním a účasťou tímu v A-extralige, zabezpečuje úlohy súvisiace s činnosťou
klubu voči spoločnosti L. hokej, a.s., U. a i., zabezpečuje a dohaduje trénerské a hráčske zmluvy,
zabezpečuje a organizuje účasť A-mužstva v súťaži riadeným spoločnosťou L. V., a.s., vybavuje

platné registračné preukazy, transfery, dohaduje prípravné zápasy, dopravu na zápasy, zabezpečovanie
stravy v dňoch konania zápasov, aktualizuje súpisku mužstva, kontroluje a objednáva hokejovú výstroj,
pripravuje podklady k odohratiu zápasov, vykonáva všetky úkony potrebné po ukončení zápasu, vedie
realizačný tím (maséri, lekári, PA manažér, tréneri), je nápomocný v riešení zdravotných problémov
hráčov, pripravuje organizačne akcie aj nehokejové s A - mužstvom, spolupracuje s klubmi ligy

pri zabezpečovaní hráčov na striedavý štart, sprostredkováva reklamné zmluvy pre žalovaného,
zabezpečuje a organizuje tatranský pohár. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, predmetom
činnosti žalovaného je prenájom nehnuteľností, organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských
podujatí, reklamná a propagačná činnosť, marketing a i. Podľa výpisu od 28.01.2010, ako jediný
spoločník, je uvedený hokejový klub L.. Žalobca bol evidovaný ako konateľ spoločnosti od 31.05.2005

do 27.01.2016. Od 28.01.2016 bol konateľom spoločnosti N.. L. Ž. a počnúc dňom 28.07.2017 je jediným
konateľom B. V.. V mesiaci apríl 2017 sa strany pokúsili viesť mimosúdne jednania o vyriešení sporu,
o čom svedčí elektronická pošta, no neúspešne.

5. V súvislosti s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti výkonu funkcie konateľa spoločnosti a výkonu

závislej práce na základe pracovnej zmluvy u tej istej spoločnosti súd prvej inštancie uviedol, že
skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná za konateľa spoločnosti sama o sebe nebráni tomu,
aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na funkciu riaditeľa.
Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol výkon funkcie
štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

5 M Cdo 92/97/. Náplň práce konateľa a súčasne zamestnanca spoločnosti sa nesmú zamieňať a
navzájom si konkurovať. V rozpore so zákonom by teda bola situácia, keby bola vykonávaná činnosť
štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa na základe pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva uzavretá na
výkon funkcie konateľa spoločnosti by bola teda neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko výkon funkcie
konateľa nie je výkonom práce podľa Zákonníka práce. Súd musí skúmať tieto okolnosti a to nielen z

hľadiska formálneho označenia pracovnej pozície, ale predovšetkým z hľadiska obsahu, náplne práce
vykonávanej na základe pracovnej zmluvy a posúdiť, či náplň práce vyplývajúcej z pracovnej zmluvy
nie je totožná s činnosťou konateľa spoločnosti. Činnosť konateľa spoločnosti upravuje Obchodný
zákonník v ust. § 133 a nasl. prípadne zakladateľská listina. Konateľ je v prvom rade štatutárnymorgánom spoločnosti, ktorý koná v mene spoločnosti. V mene spoločnosti napr. uzatvára kontrakty,
prijíma zamestnancov a uzatvára s nimi pracovné zmluvy atď. Dá sa teda povedať, že sa jedná o konanie
„navonok“. Funkcia konateľa vzniká vymenovaním valným zhromaždením. Nie je a ani nemôže byť

výkonom závislej práce.

6. Súd prvej inštancie v prvom rade vzhľadom k obrane žalovaného, že pracovný pomer nevznikol,
riešil otázku, či v čase výpovede existoval pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom. Tento podľa tvrdenia žalobcu mal vzniknúť na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 30.06.2005, v znení dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009.

7.Medzistranamivroku2005 nemoholplatnevzniknúťpracovnýpomerpodľa§42ods.1ZPnazáklade
pracovnej zmluvy pri uvedení pracovnej funkcie žalobcu konateľ, ak by žalobca vykonával činnosť v
rozsahu iba funkčných povinností konateľa. Omnoho dôležitejším, než označenie druhu práce, je však
stanovenie obsahu pracovného pomeru a rozsahu kompetencií danej osoby. Zo súčasného právneho

výkladu problematiky je totiž zrejmé, že obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie štatutárneho
orgánu nesmie prekrývať. Aj keď súdu prvej inštancie nebola predložená pracovná zmluva zo dňa
30.06.2005, na základe ktorej mal žalobca nastúpiť do práce dňom 01.07.2005 a vykonávať funkciu
konateľa, táto skutočnosť medzi stranami sporná nie je. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že už od roku
2005 vykonával činnosti, ktoré nezodpovedali iba výkonu funkcie konateľa, avšak neboli v pracovnej

zmluve inštitucionalizované funkčným pomenovaním druhu závislej činnosti. Sám žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že rozsah jeho prác uzavretím dohody o zmene pracovných podmienok sa nijako
podstatne nezmenil. V danom prípade z predložených listinných dôkazov a vypočutím žalobcu súd prvej
inštanciedospelkzáveru,žeužodroku2005žalobca plnilpovinnosti,ktorénespadalivýlučnedonáplne
štatutárneho orgánu, aj keď neboli osobitne popísané. Od 01.03.2009, kedy strany uzavreli dohodu

o zmene pracovných podmienok, došlo k formálnemu zosúladeniu skutočného výkonu práce žalobcu
mimo funkcie konateľa. Pracovná zmluva sa takto doplnila podstatným spôsobom, čo malo za následok,
že od dohodnutého dňa vznikol nový pracovnoprávny vzťah. Došlo v ňom k dojednaniu o podstatných
náležitostiach druhu práce, dňa nástupu do práce, pričom miesto výkonu a mzdové podmienky sa
oproti pôvodnému dojednaniu nemenili a sporné medzi stranami nie sú. Praktický výkon práce žalobcu

presahoval funkčné povinnosti konateľa. Žalobca vykonával všetky činnosti spojené s organizovaním
a účasťou hokejového tímu v extralige, denný chod klubu, riadil realizačný tím predstavujúci trénerov,
manažérov, lekára, masérov, účtovníčku, ktorá zabezpečovala účtovnícke práce pre firmu. Tieto osoby
pre žalovaného v rôznych obdobiach pracovali aj na základe zmluvného pracovnoprávneho vzťahu.
Uvedené činnosti nie je možné nazvať právnymi úkonmi navonok, smerovali do vnútra spoločnosti a

boli činnosťami majúcimi charakter aktov riadenia vykonávaných vedúcim zamestnancom. V tejto práci
žalobca pokračoval minimálne do mesiaca január 2016 aj po odvolaní z funkcie konateľa. Žalovaný
navyše viedol žalobcovi mzdový list, evidoval jeho pracovnú zmluvu, dodatok, neskôr mu vyhotovil
pracovnú náplň vo funkcii riaditeľ spoločnosti, čím u žalobcu neexistovala pochybnosť trvania platného
pracovnoprávneho vzťahu. Minimálne od roku 2009 do roku 2015 exitovali u žalobcu vo vzťahu k

žalovanému súčasne dva právne vzťahy, a to zmluvný pracovnoprávny vzťah pre druh práce riaditeľ a
obchodnoprávny vzťah riadiaci sa ustanoveniami mandátnej zmluvy pre výkon funkcie konateľa podľa
ust. § 66 ods. 3 Obch. zák., pretože žalovaný so žalobcom pri vzniku funkcie konateľa neuzavrel žiadnu
inú zmluvu, napr. zmluvu o výkone funkcie, manažérsku zmluvu, mandátnu zmluvu, v ktorých by bližšie
konkretizoval rozsah jeho oprávnení.

8. Žalovaný so žalobcom rozviazal pracovný pomer výpoveďou zo dňa 19.01.2016. Súd prvej
inštancie pri preskúmavaní rozviazania pracovného pomeru zo strany organizácie skúma komplexne
podmienky stanovené zákonom pre platnosť takéhoto úkonu. Pre platné skončenie pracovného
pomeru organizáciou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce musí organizácia splniť

tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené zákonom. Písomná výpoveď bola žalobcovi
doručená dňa 10.02.2016 do vlastných rúk. Žalobca žalobu podal dňa 31.05.2016, teda žaloba bola
podaná v zákonnej lehote. Pretože vznik pracovného pomeru s funkciou riaditeľ nebol podmienený
vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorým je konateľ spoločnosti, a ani iný
vnútornýpredpiszamestnávateľaneustanovovalvoľbualebovymenovanieakopožiadavkuvykonávania

funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa spoločnosti, nebol naplnený výpovedný dôvod pre rozviazanie
pracovného pomeru z dôvodu uvádzaného žalovaným v písomnej výpovedi, teda jeho odvolaním z
funkcie konateľa. Zákonník práce v ust. § 42 ods. 2 upravuje osobitné podmienky možnosti vzniku
pracovného pomeru. Osobitný predpis, teda Obchodný zákonník ustanovuje vymenovanie, ako vznikfunkcie konateľa spoločnosti, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti. Bez ďalšieho sa však z titulu
vymenovania nestáva zamestnancom a ani Zákonník práce s funkciou konateľa ako zamestnancom
nepočíta. Preto s ním nie je potrebné na výkon funkcie konateľa uzatvárať pracovný pomer, a

po ukončení funkcie konateľa pracovný pomer rozväzovať. Ak žalovaný tvrdí, že pracovný pomer
medzi stranami platne nevznikol, je spochybnený akýkoľvek výpovedný dôvod uvádzaný žalovaným v
písomnej výpovedi. Preto je výpoveď neplatnou. Pri uplatnení daného výpovedného dôvodu organizácii
vyplývala z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce ďalšia povinnosť a to pracovníkovi ponúknuť inú vhodnú
prácu podľa podmienok stanovených zákonom. V písomnej výpovedi ani z iných dôkazov nevyplynulo,

aby si spoločnosť túto povinnosť splnila. Aj uvedený dôvod činí výpoveď neplatnou.

9.Prvoinštančnýsúdzvýpisuzobchodnéhoregistrazistil,žežalobcabolvedenýakokonateľspoločnosti
do 27.01.2016. Je preto právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že jeho odvolanie z funkcie pokladá
za neplatné. V konaní o neplatnosť výpovede sa súd nemôže zaoberať otázkou neplatnosti odvolania
z funkcie konateľa ani ako otázkou predbežnou, k čomu súd prvej inštancie poukázal na právnu

argumentáciu žalovaného, s ktorou sa stotožnil.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Jeho odvolacie námietky možno

zhrnúť do nasledovných rovín: (1) nesprávne právne posúdenie otázky rozsahu činnosti a kompetencií
konateľa, (2) nesprávne skutkové zistenia ohľadne charakteru činnosti vykonávaných žalobcom pre
žalovaného, čo potom v súhre viedlo k nesprávnemu právnemu posúdenie právneho vzťahu medzi
stranami sporu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, súčasne si
uplatnil trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

11. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.
Ďalej uviedol, že z obsahu odvolania vyplýva, že ak podľa názoru žalovaného mal byť iba konateľom
spoločnosti, a že vykonával iba činnosti plynúce mu z povinnosti konateľa, prečo sa potom žalovaný
vôbec nezaoberal otázkami, z akého dôvodu žalovaný so žalobcom vôbec uzatvoril pracovnú zmluvu, z

akého dôvodu mu potom žalovaný dával výpoveď, prečo sa žalovaný nezaoberal postavením žalobcu
od 31.12.2015 do doručenia výpoveď, a ani s jeho postavením do 30.04.2016, kedy mala výpovedná
lehota uplynúť. Ak teda medzi stranami sporu bol iba obchodnoprávny vzťah a odvolaním z funkcie
konateľa tento zanikol, potom obdobie od 01.01.2016 do 22.02.2016 bolo podľa žalobcu obdobím, kedy
pre žalovaného s jeho súhlasom a vedomím vykonával práce, a uvedené sa nedá posúdiť inak, ako

pracovný pomer faktický, uzavretý bez písomnej pracovnej zmluvy, ktorý však zakladá pracovný pomer
na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby. Žalobca mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný s
ním uzavrel pracovnú zmluvu, že robil k nej dodatky, určil mu pracovnú náplň, platil mu mzdu, teda ho
považoval za zamestnanca. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
uplatnil si trovy odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanému je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie oprel dôvodnosť žaloby o zistenie, že už od roku 2005 žalobca plnil povinnosti,
ktoré nespadali výlučne do náplne štatutárneho orgánu, aj keď neboli osobitne popísané. Praktický
výkon práce žalobcu podľa súdu prvej inštancie presahoval funkčné povinnosti konateľa. Žalobca

vykonával všetky činnosti spojené s organizovaním a účasťou hokejového tímu v extralige, riadil
denný chod klubu, riadil realizačný tím predstavujúci trénerov, manažérov, lekára, masérov, účtovníčku,
ktorá zabezpečovala účtovnícke práce pre firmu. Uvedené činnosti nebolo možné podľa súdu prvej
inštancie nazvať právnymi úkonmi navonok, smerovali do vnútra spoločnosti a boli činnosťami majúcimi
charakter aktov riadenia vykonávaných vedúcim zamestnancom. Podľa súdu prvej inštancie minimálne

od roku 2009 do roku 2015 existovali u žalobcu vo vzťahu k žalovanému súčasne dva právne vzťahy,
a to zmluvný pracovnoprávny vzťah pre druh práce riaditeľ a obchodnoprávny vzťah riadiaci sa
ustanoveniami mandátnej zmluvy pre výkon funkcie konateľa. Pretože vznik pracovného pomeru s
funkciou riaditeľ nebol podmienený vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorým jekonateľspoločnosti,aaniinývnútornýpredpiszamestnávateľaneustanovovalvoľbualebovymenovanie
ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa spoločnosti, nebol naplnený
výpovedný dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu uvádzaného žalovaným v písomnej

výpovedi, teda jeho odvolaním z funkcie konateľa.

14. K tomu odvolací súdu uvádza, že je nepochybným, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže byť
vykonávaná v rámci výkonu práce, to znamená, nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu
na základe pracovnej zmluvy a nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce

zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah činností štatutárneho orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v
prípadnej pracovnej zmluve je zrejmé, že sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho
orgánu, táto zmluva nemôže byť považovaná za pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa § 43 ZP.

15. Pôsobnosť konateľa možno rozčleniť na vonkajšiu a vnútornú pôsobnosť. Vonkajšia pôsobnosť
sa prejavuje v postavení konateľa ako štatutárneho orgánu, t. j. v oprávnení konateľa konať v mene

spoločnosti vo všetkých veciach navonok voči tretím osobám. Vnútorná pôsobnosť sa prejavuje v
jeho oprávnení rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti a v rozhodovaní o iných vnútorných
záležitostiach spoločnosti, ktoré svojou povahou nie sú rozhodovaním o obchodnom vedení spoločnosti.
Pod pojem obchodné vedenie možno zahrnúť rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o
technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky podniku, o podnikateľskom zámere spoločnosti

a podobne. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že konateľ okrem pôsobenia navonok vykonáva aj
vnútornú pôsobnosť v spoločnosti.

16. Ak žalobca vykonával „organizovanie účasti klubu v lige“ a „riadil realizačný tím“ javí sa potom, že by
malo ísť o obchodné vedenie spoločnosti, čo je základná a typická kompetencia konateľa podľa § 134

Obch. zák. Rovnako ak žalobca „riadil účtovníčku“, ktorá mala zabezpečovať „účtovnícke práce“, javí sa
potom, že aj uvedená činnosť by mala spadať pod činnosť konateľa podľa § 135 ods. 1 Obch. zák.

17. Ak súd prvej inštancie vychádzal z opačného názoru, teda, že vyššie uvedené činnosti
žalobca vykonával ako riaditeľ žalovaného, predčasne to konštatoval, lebo zúžil rozsah konateľských

kompetencií výlučne iba na konanie konateľa na „navonok“, bez náležitého konkretizovania uvedených
činností a ich dôsledného rozlíšenia na ,,riaditeľské“ a ,,konateľské“.

18. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

19. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie bez ohľadu na označenie právnych úkonov (pracovná
zmluva, dohoda o zmene pracovných podmienok) a pracovných pozícií (konateľ, riaditeľ) posúdiť
činnosti žalobcu podľa ich obsahu, a následne ustáliť, či obsah tých činností, ktoré mal žalobca

vykonávať ako „riaditeľ“, sa neprekrýva s obsahom funkcie konateľa. Ich prekrytie je pritom neprípustné.
V nadväznosti na toto zistenie, bude potom úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či medzi stranami sporu
išlo o obchodnoprávny, alebo pracovnoprávny vzťah, a v nadväznosti na to, nanovo posúdiť dôvodnosť
žaloby. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie samozrejme v zmysle zásad uvedených v § 220
ods. 2 CSP aj náležite odôvodní.

20. Okrem toho odvolací súd poznamenáva, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, ktorý je okrem
iného ovládaný aj „vyšetrovacou zásadou“ (§ 319 CSP), čo znamená, že súd vyvíja zvýšenú aktivitu
súvisiacu s obstarávaním dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej, ale len za predpokladu,
že pre rozhodnutie vo veci samej mu nepostačujú dôkazy predložené stranami sporu, resp. ich tvrdenia.

V tomto smere môže do sporu priniesť viac informácií aj pôvodná zmluva uzavretá medzi stranami sporu
z 30.06.2005, ktorá nateraz obsah spisu netvorí.

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).