Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoSr/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619203158
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619203158.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v
právnej veci žalobkyne XX.XX.XXXX,, naXX,XX trvale bytom I. XXX XXXX/XX, W. proti žalovanému
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
8Csr/1/2019-96 zo dňa 19. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 8Csr/1/2019-96 zo dňa 19. februára 2020 z r u š u j e a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
12.07.2019 domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971, s ustanoveným rozhodcom U..

E. U., LL.M zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. F. XXXXX/XX (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Zistil,
že dňa 21.11.2008 bola medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca
žalovaného“) a žalobkyňou uzatvorená Zmluva č. XXXXX. Dňa 28.12.2016 žalobkyňa a žalovaný
uzatvoriliDohoduouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachč.XXXXXXX(ďalejlen„dohodao
uznaní záväzku“). Dohodu o uznaní záväzku žalovaná podpísala vo Fiľakove dňa 28.12.2016 a žalovaný

v Bratislave dňa 25.11.2016. Dňa 28.12.2016 podpísala žalobkyňa a dňa 25.11.2016 podpísal žalovaný
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

3. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa
30.04.2019 a žalobu doručila súdu prvej inštancie dňa 12.07.2019, teda žalobu doručila včas v lehote
stanovenej v § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“).

4. Konštatoval, že dôvody, pre ktoré môže účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
podať žalobu proti druhému účastníkovi na súde a domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku
vyplývajú z § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka bola uvedená do omylu, pretože jej

žalovaný predložil nekalým spôsobom listinné dokumenty s tým, že uznáva premlčaný záväzok podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky, pričom podľa žalobkyne išloo nekalú obchodnú praktiku, pretože žalobkyňa - spotrebiteľka, ako laik, neznalá právnych predpisov
nebola zrozumiteľne oboznámená s jednotlivými predmetnými článkami a konkrétnymi ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tiež tvrdila, že Žiadosť a Zmluva o poskytnutí pôžičky uzavreté dňa

24.11.2008 medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou neobsahovala všetky náležitosti,
ktoré vyžadoval zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ale ani ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Dôvodom pre podanie žaloby bolo ustanovene § 40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa tiež namietala tú skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, ktorá jej bola doručená pred bytový dom neznámou osobu (údajne pracovníkom žalovaného),
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky.
Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku ku ktorému nemalo dôjsť, pretože
právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

5. Súd prvej inštancie zistil, že dôvodom žaloby žalobkyne bolo ustanovenie § 45 písm. e) zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Po preskúmaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súd
prvej inštancie zistil, že bola individuálne dohodnutá, písomná, na samostatnom liste, žalobkyňou
podpísaná dňa 28.12.2016 a žalovaným dňa 25.11.2016. Z uvedeného dôvodu ju nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne bola podpisovaná v čase existencie záväzku žalobkyne.

Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o porušení jej práv uzatvorením spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ako spotrebiteľky a poukázal na to, že žalobkyňa nemusela rozhodcovskú
zmluvu podpísať, pokiaľ jej nerozumela, mohla vyhľadať odbornú právnu pomoc, prípadne kontaktovať
aj žalovaného, aby jej vysvetlil obsah dokumentov predtým, ako ich podpíše. Súd prvej inštancie sa
stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom, že aj Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa

ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Za takejto dikcie bolo potom
možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na prejednávaný
spor v prípade, ak žalobkyňa v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.12.2016 a dohode o
uznaní záväzku zo dňa 28.12.2016 (súd prvej inštancie nesprávne uviedol 28.12.2015) nerozumela,
mohla ich odmietnuť podpísať. Žalobkyňa podpísaním spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy prejavila

súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
zákon nevylučuje. Žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje tvrdenia o nedostatku právomoci Stáleho
rozhodcovského súdu konať vo veci. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil a žalobkyňa tvrdenia
žalovaného, že pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy prebiehali medzi stranami
mimosúdne rokovania s cieľom žalobkyne zaplatiť pohľadávku, ktorú žalovaný nadobudol postúpením,

nespochybnila. Výsledkom týchto rokovaní bola vôľa aj ochota žalobkyne pohľadávku zaplatiť, ale
nemala dostatok finančných prostriedkov, nevedela ju zaplatiť jednou splátkou, preto jej žalovaný
poskytolmožnosťdlhzaplatiťvsplátkachnavrhnutýchžalobkyňou adoručiljejdohoduouznanízáväzku
vo výške 20,-- Eur mesačne spolu so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Žalobkyňa mala možnosť
sa s obsahom dokumentov oboznámiť, vyplniť ich, aj podpísať vtedy, pokiaľ s ich obsahom súhlasí.

Žalobkyňalistinypodpísala28.12.2016,odkedy malazačaťplniťpodmienkydohody,zasielaťdohodnuté
splátky,čonerobila,splátkypravidelneneplatila,pretožalovanýoddohodyodstúpilapohľadávkuuplatnil
v rozhodcovskom konaní.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že Stály rozhodcovský súd skúmal svoju právomoc v spore rozhodovať

podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Najskôr sa zaoberal posúdením neprijateľnosti
rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny,
týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých z dohody o uznaní záväzku.
Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že jeho právomoc na konanie bola založená zákonom o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, bol príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci samej. Po
vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
svoje tvrdenia o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, práve naopak, z uvedených dôvodov
považoval spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za uzavretú v súlade so zákonom.

7. Súd prvej inštancie nezistil ani dôvod žaloby podľa § 45 písm. j) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a stotožnil sa so závermi stáleho rozhodcovského súdu o neexistencii
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve (Žiadosť a Zmluva o poskytnutie pôžičky
uzavretej dňa 24.11.2008 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného), lebo žalobkyňaposkytnutý úver nezaplatila, splátky neplatila riadne a včas a porušila tým zmluvné povinnosti
vyplývajúce z citovanej zmluvy. V spore neboli žiadne pochybnosti o tom, že citovaná zmluva je
spotrebiteľskou, bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, a to podľa § 2 písm. a), b). Pokiaľ strany dňa 28.12.2016 uzavreli
dohodu o uznaní záväzku, ktorou žalobkyňa uznala svoj dlh pozostávajúci z istiny 1.603,65 Eur,
známeho príslušenstva v sume 505,52 Eur, úroku z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 2.293,65 Eur
od 01.06.2013 do zaplatenia, stalo sa tak v súlade s § 558 a § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka. Stotožnil sa so závermi Stáleho rozhodcovského súdu o tom, že uznanie dlhu žalobkyňou
bolo jednostranným právnym úkonom voči veriteľovi, išlo samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý svoju
zabezpečovaciu funkciu plnil tým, že zakladal právnu domnienku dlhu v čase jeho uznania. K platnému
uznaniu dlhu je okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony
potrebné uvedenie dôvodu vzniku dlhu, výšky v akej sa dlh uznáva a vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh
zaplatiť, pričom doba, kedy bude dlh splnený, nemusí byť vôbec uvedená. Uznať možno aj premlčaný

dlh, hoci neexistuje žiadna zákonná povinnosť dlžníka uznať svoj dlh voči veriteľovi. Dokazovaním mal
súdprvejinštanciepreukázané,žepopostúpenípohľadávkyvočižalobkyninažalovaného(06.06.2013),
čiže takmer 5 rokov od poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyni (zmluva zo dňa 24.11.2008),
žalovaný viedol mimosúdne rokovania so žalobkyňou (žalobkyňa toto zistenie ničím nespochybnila),
v snahe dosiahnuť zaplatenie postúpenej pohľadávky. Žalobkyňa nebola schopná dlh zaplatiť jednou

splátkou (čo tiež v konaní nevyvrátila), a preto žalovaný pristúpil k uzavretiu dohody o uznaní záväzku
v ktorej poskytol žalovanej možnosť dlh zaplatiť v splátkach 20,-- Eur mesačne od 25.01.2017, a to
dňa 25.11.2016 (kedy dohodu o uznaní záväzku podpísal) a žalobkyňa ju podpísala až o mesiac
neskôr (dňa 28.12.2016) zrejme preto, že vedela o svojej povinnosti pohľadávku zaplatiť, veď aj začala
mesačne splátky splácať, znovu však s platením prestala a žalovaný až dňa 28.03.2018 doručil Stálemu

rozhodcovskému súdu písomnú žalobu voči žalobkyni (čiže takmer o 5 rokov odvtedy, ako ju postúpením
nadobudol). Uvedeným zisteniam zodpovedá aj správanie sa žalobkyne v tom, že dňa 28.12.2016
podpísala aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu so žalovaným (ten ju podpísal už 25.11.2016), ktorej
predmetom bola dohoda o uznaní dlhu, ktorý existoval, mala o ňom vedomosť, pričom dokazovaním bolo
preukázané, že žalobkyňa nielenže neodmietla podpísanie dohody o uznaní záväzku a spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy, ale ničím ani nepreukázala svoje tvrdenia v žalobe. Pokiaľ v konaní tvrdila,
že dohode o uznaní záväzku a spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nerozumela, lebo je laikom,
spotrebiteľkou, čiže slabšou stranou v spore, súd prvej inštancie považoval tieto tvrdenia za účelové
s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť svoj dlh, ktorý existuje aj v súčasnosti a v tejto súvislosti tiež
poukázalnaprávnynázorvyslovenývrozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.41CoSr/6/2018

zo dňa 31.07.2018 a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Sžr/38/2011 dňa
08.11.2011.

8. Vzhľadom na to, že nezistil, že by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá dňa
28.12.2016obsahovalaneprijateľnézmluvnépodmienky,štandardnýmspôsobomvysvetľovalapodstatu

rozhodcovského konania a žalobkyni dala možnosť výberu ako spotrebiteľke rozhodcovskú zmluvu
podpísať resp. nepodpísať, pričom žalobkyňa v konaní nepreukázala, že bola nútená spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu podpísať, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V tomto spore bol žalovaný úspešný
v plnom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania od neúspešnej žalobkyne.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.

Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Dala do pozornosti, že pri podpise dohody o uznaní dlhu bola ako spotrebiteľ uvedená
do omylu, nakoľko veriteľ - žalovaný jej nekalým spôsobom predložil túto listinu s tým, že uznáva
premlčaný záväzok podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky a že

nebola zrozumiteľne a s odbornou starostlivosťou oboznámená s jednotlivými článkami tejto dohody
a s konkrétnym ustanovením Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na skutočnosť, že k návšteve jej
neznámej osoby a predloženiu listín k podpisu došlo po piatich rokoch po postúpení pohľadávky, teda po
uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby. Uviedla, že v čase podpísania dohody o uznaní záväzkunevedela o premlčaní uznaného dlhu a nemala dostatok času na odbornú radu a na preštudovanie
listín. Uplatnený nárok žalovaného považovala za protizákonný a mala za to, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v rozpore s platnou judikatúrou Slovenskej republiky. Poukázala na to, že podanie žaloby

odôvodnila s poukazom na § 40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
namietala,žespotrebiteľskározhodcovskázmluvapodpísanádňa28.12.2016jeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe
tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože
rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

11. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spotrebiteľskú zmluvu
uzatvorenú medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného. V tomto zmluvnom vzťahu mala postavenie
spotrebiteľa. Vyslovila názor, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na záver uviedla, že neuznáva dlh a vzniesla námietku premlčania podľa ustanovení
Občianskehozákonníkaanavrhla,abyodvolacísúdvyslovil,žepredmetnáspotrebiteľskározhodcovská

zmluva a dohoda o uznaní dlhu je neplatná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a zrušil rozhodcovský rozsudok a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za zákonné a vecne správne. Nestotožnil sa s tvrdením

žalobkyne ohľadom uzatvorenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vyslovil
názor, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a žalobkyňa neuniesla bremeno svojich tvrdení. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Zároveň si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného ohľadne
uzatvorenia rozhodcovskej doložky a opätovne poukázala na to, že predmetná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola individuálne dojednaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozhodol tak, ako žiadala v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobkyne
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné,

a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.07.2019 sa
žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že pri podpise dohody

o uznaní dlhu bola uvedená do omylu, nakoľko žalovaný jej ju nekalým spôsobom predložil s tým,
že uznala premlčaný záväzok podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a
výšky, pričom ako laik, spotrebiteľ nebola zrozumiteľne oboznámená s jednotlivými článkami dohody
o uznaní dlhu a konkrétne s ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že zmluva o
poskytnutí pôžičky č. XXXXX uzavretá medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu dňa 24.11.2008 je

spotrebiteľská zmluva, ktorá neobsahovala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch.Žalobuďalejodôvodnilatým,žespotrebiteľskározhodcovskázmluvajeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku odôvodnila s poukazom na § 40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní.

16. Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 28.12.2016 uzavretá
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (žalobkyňa podpísala dňa 28.12.2016 a žalovaný podpísal dňa
25.11.2016). Z článku I. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že Stálym rozhodcovským
súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž,

so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 45 744 971, spotrebiteľským rozhodcovským konaním sa
na účely tejto zmluvy rozumie rozhodcovské konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj podľa štatútu a rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu platných v čase začatia rozhodcovského konania, webovým sídlomStáleho rozhodcovského súdu je www.arbsud.sk , adresa pre elektronickú
komunikáciusoStálymrozhodcovskýmsú[email protected]
a že rozhodným právom sa na účely tejto zmluvy rozumie právny poriadok Slovenskej republiky. V

článku II. si zmluvné strany dohodli predmet zmluvy, podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú z
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 21.11.2016, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych
vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky tejto dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom

podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu. Článok III. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi. Žalobkyňa uvedenú spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu podpísala. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nachádzala na samostatnom
tlačive, nebola súčasťou žiadnej inej zmluvy, a teda žalobkyňa mala možnosť rozhodnúť sa, či
rozhodcovskú zmluvu podpíše. Jej uzatvorenie nebolo podmienené ani podpísaním Dohody o uznaní

záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, keďže sa jedná o dve samostatné listiny. Zároveň z obsahu
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd mal preukázané, že táto obsahuje všetky zákonom
stanovenénáležitostipodľa§3zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,t.j.mápísomnúformu,
je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje dojednania, ktoré nesúvisia
so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, obsahuje identifikačné údaje zmluvných strán, označenie

spotrebiteľskej zmluvy, na spory, z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, označenie
stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, webové sídlo stáleho rozhodcovského
súdu, ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
adresu pre elektronickú komunikáciu a poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe
uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená platne, nie je súčasťou

formulárovej zmluvy a jej dojednanie nie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve tak, ako
to tvrdí žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. K námietke platnosti uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
odvolací súd uvádza, že žalobkyňa mala možnosť preštudovať si predmetnú dohodu vo svojom bydlisku,

pretože táto jej bola doručená poštou, mohla si jej obsah nechať vysvetliť ak jednotlivým ustanoveniam
nerozumela ako tvrdí, prípadne mala možnosť túto dohodu nepodpísať. Z bodu 4.1 dohody vyplýva, že
táto bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok,
že pred podpisom si dohodu v celosti i s prílohami prečítala, porozumela jej obsahu a na znak
súhlasu ju podpísala. V bode 5 dohody si zmluvné strany dohodli mediačnú doložku. Z uvedených

dôvodov odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala dostatok času
sa s predmetnou dohodou oboznámiť, v dohode bol dlh presne špecifikovaný, bola špecifikovaná aj
zmluva, na základe ktorej predmetný dlh vznikol. Žalobkyňa nebola nútená predmetnú dohodu podpísať,
podpísanie dohody mohla odmietnuť. Podpis tejto dohody nebol podmienený podpisom žiadnych iných
dokladov, nebol nijak časovo limitovaný, teda žalobkyňa mala dostatok času na to, aby si predmetnú

dohodu pozrela, oboznámila sa s ňou a v prípade, ak s jej obsahom súhlasila ju podpísať. Odvolací
súd zároveň poznamenáva, že žalobkyňa ani nenamietala, že by uznaný dlh napríklad v uznanej výške
v čase uznania neexistoval. Z obsahu dohody o uznaní záväzku však nevyplýva, či žalobkyňa v čase
uznania dlhu mala vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, pričom podľa § 558, druhá veta
Občianskeho zákonníka pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh

uznal, vedel o jeho premlčaní. Súd prvej inštancie sa však námietkou žalobkyne, že nemala vedomosť
o tom, že uznáva premlčaný dlh žiadnym spôsobom nezaoberal, pričom podľa § 3 ods. 7 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto

odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neskúmal námietku žalobkyne,
že nemala vedomosť o tom, že dohodou o uznaní záväzku uznáva premlčaný dlh a následne na
základe tejto námietky neskúmal platnosť uznania dlhu žalobkyňou, čo môže mať vplyv na platnosť

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
preskúma, či žalobkyňa mala alebo nemala vedomosť o tom, že v dohode o uznaní záväzku uznávapremlčaný dlh a následne v súlade s § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní posúdi
platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).