Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Csp/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118304719
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:6118304719.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobkyne: JUDr.

Zuzana Vilčeková, advokát, IČO: 50 364 472, so sídlom Kubínska 1104/6, Žilina, Slovenská republika;
právne zastúpená: Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7, Bratislava,
PSČ: 811 02, IČO: 50 218 107, proti žalovanému: I.. I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. N. Q. XXXX/XX, I., C.:
XXX XX v konaní o zaplatenie 314,24 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 3.7.2018 domáhal zaplatenia
sumy 314,24 € s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca, ako advokát pri prvom
stretnutí so žalovaným ako klientom predložil žalovanému návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb
v tých právnych veciach na zastupovanie, v ktorých ho žalovaný splnomocní udelením osobitného
splnomocnenia, pričom bola dohodnutá odmena 35,- € za každú začatú pol hodinu poskytovania
právnych služieb. Žalovaný návrh zmluvy prevzal s tým, že sa potrebuje s ňou oboznámiť, zmluvu
nepodpísal a teda zmluva nebola uzavretá písomne. Aj keď k uzavretiu písomnej zmluvy nedošlo,

tak 3.4.2017, 20.6.2017 a 4.12.2017 udelil žalovaný žalobcovi plnomocenstvo na zastupovanie v
jednotlivých právnych veciach, vrátane zastupovania vo veci podania ústavnej sťažnosti proti Uzneseniu
NS SR sp. zn. 2Cdo/93/2017. Na základe plnomocenstva a v zmysle pokynu žalovaného žalobca
16.12.2017 zaslal Ústavnému súdu SR ústavnú sťažnosť, o ktorej Ústavný súd rozhodol Uznesením
sp. zn. IUs 57/2019 zo dňa 7.2.2018. Za účelom úhrady advokátskej odmeny, za spísanie a podanie
predmetnej ústavnej sťažnosti a hotových výdavkoch. Žalobca vystavil žalovanému Faktúru 33/2017,
splatnú 28.12.2017 na sumu 421,90 €. Pri vyčíslení vychádzal žalobca z toho, že žalovaný napriek tomu,

že nepodpísal vyššie uvedenú písomnú zmluvu akceptoval dohodu o výške odmeny 35,- € za každú
začatú pol hodinu poskytovania právnych služieb, keďže uhradil žalobcovi skôr vystavené faktúry, v
ktorých si žalobca uplatnil nárok na advokátsku odmenu vo výške 35,- € za každú začatú pol hodinu
poskytovania právnych služieb. Žalovaný faktúru na sumu 421,90 € neuhradil. V záujme zmierlivého
vyriešenia danej veci žalobca navrhol žalovanému, aby mu z faktúry uhradil sumu 314,24 €, ktorá
zodpovedá hodnote právnych úkonov podľa Vyhlášky SR č. 655/2004 Z.z . a zároveň žalobca vystavil
žalovanému Dobropis č. D001/2018 k Faktúre č. 33/2017 vo výške 107,66 €.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 25Up/443/2018, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca tvrdí, že sa v
marci 2017 s ním dohodol na hodinovej odmene so sadzbou 35,- € za 30 min. a na základe tejto dohodysi žalobca vyúčtoval za štúdium spisu prípravu dovolania a podanie dovolania vo veci rozsudku sp. zn.
10Cop/69/2016 sumu 140,- €., ktorú žalovaný zaplatil. Žalovaný ďalej uviedol, že o trištvrte roka neskôr
prevzal žalobca splnomocnenie na podanie ústavnej sťažnosti voči rozsudku sp. zn. 10Cop/69/2016 a

voči uzneseniu NS SR sp. zn. 2Cdo/97/2017, kde za rovnaké právne služby si vyúčtoval 420,- €, pričom
žalobca neuviedol žiadne informácie, ktoré by vysvetľovali takto neobvykle vysokú sumu. Žalovaný
zdôraznil,žežalobcahoneinformovalovýškeodmenyzaúkonprávnejslužbypredjehozačatím akomu
to ukladá § 14 ods. 4 Zákona o advokácii. Žalovaný sa preto domnieval, že cena za porovnateľné služby
mimoriadneho opravného prostriedku v tej istej veci, keď už advokát mal súdny spis preštudovaný bude

porovnateľná s cenou, ktorú si vyúčtoval za dovolanie. Žalobca nezdôvodnil neprimerané navýšenie
ceny, nešpecifikoval počet hodín potrebných na poskytnutie právnej služby, ani nepredložil žalovanému
špecifikáciu práce a nakoniec žalobca dodatočne jednostranne bez súhlasu žalovaného zmenil odmenu
z časovej na tarifnú. Žalovaný navrhol platobný rozkaz zrušiť.

3. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nerozporuje oprávnenosť nároku

žalobcu, pričom sa však mylne domnieva, že vypracovanie ústavnej sťažnosti je rovnakým úkonom, ako
vypracovanie dovolania. Nie je však sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného úkon právnej služby, za
čo mu patrí advokátska odmena, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný bol zo strany žalobcu informovaný
o výške odmeny pred začatím poskytovania právnych služieb vo veci a to v žalobcom predloženom
návrhu zmluvy o poskytovaní právnej služby, ktorú žalovaný akceptoval, keďže uhradil žalobcovi skôr

vystavené faktúry. Nie je pravdou, že žalovaný nebol oboznámený s časovou špecifikáciou právneho
úkonu. Táto vyplýva zo samotnej Faktúry č. 33/2017, ktorou bola fakturovaná odmena za predmetný
úkon právnej služby vo výške 420,- €. Keďže medzi žalobcom a žalovaným bola dojednaná hodinová
odmena za zastupovanie vo výške 70,- € za hodinu, je teda zrejmé, že žalobca fakturoval žalovanému
vypracovanie ústavnej sťažnosti v trvaní 6 hodín a tiež z emailovej komunikácie z 29.12.2017 vyplýva,

že žalobca žalovanému uviedol, že vyúčtovaná suma zodpovedá šiestim hodinám poskytovania právnej
služby.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a poukázal na povinnosť advokáta v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny

za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Keďže si žalobca nesplnil povinnosť advokáta
informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby pred jeho začatím, tak mu odmena nepatrí,
pričom poukázal opätovne na § 18 ods. 4 Zákona o advokácii.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a

skutkový stav veci:

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Uviedol, že
výkladový problém nastáva pri použití § 18 ods. 4 Zákona o advokácii a poukázal v tejto súvislosti na §
24 ods. 3 Zákona o advokácii, kde odmena advokáta sa určuje na základe dohody, ak nedôjde k dohode

patrí advokátovi tarifná odmena, to znamená bez ohľadu na ustanovenie § 18 ods. 4, ak nedôjde k
dohode patrí advokátovi tarifná odmena. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Mcdo/15/2013. Podľa
názoru právneho zástupcu žalobcu, spotrebiteľ sa nemôže brániť takým spôsobom, že on nevedel, aká
bola odmena, pokiaľ on dostal k nahliadnutiu a naštudovaniu návrh mandátnej zmluvy, kde bola určená
odmena. Na túto síce nereagoval, ale následne vystavené faktúry platil.

7. Žalovaný na pojednávaní v podstate uvádzal skutočnosti zhodné s jeho písomnými vyjadreniami.
Zdôraznil, že mandátnu zmluvu dostal predloženú niekedy v marci, v súvislosti s podaním dovolania,
vtedy ešte absolútne nebolo možné predpokladať, že táto mandátna zmluva bude za pol roka, alebo
v priebehu nasledujúceho obdobia aktuálna, pre nejaký ďalší, mimoriadny opravný prostriedok. V tom

prípade by vznikla absurdná situácia, že advokát by na základe jedného prísľubu mohol celú radu
neúspešných právnych úkonov vykonávať len preto, aby na základe jednej očakávanej odmeny si
fakturoval následne niekoľko desiatok ďalších úkonov. Ďalej uviedol, že okrem § 18 Zákona o advokácii
sa odvoláva aj na § 16 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je taxatívne vymedzené, aký doklad
pre zaplatenie služby má poskytovateľ služby predložiť spotrebiteľovi a žiadna z faktúr neobsahovala

zákonom stanovené jednotky alebo náležitosti, ktoré sú v zmysle zákona pre ochranu spotrebiteľa nutné.

8. Žalobkyňa uviedla, že ak požaduje sumu 314,24 €, ide o odmenu tarifnú.9. V spise sa nachádza splnomocnenie, ktorým I. S. G. N.. F. D., advokátku, aby ho zastupovala vo veci
podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR zo dňa 30.8.2017, sp. zn. 2Cdo/93/2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.12.2016 sp. zn. 10Cop/69/2016 a rozsudku Okresného

súdu Martin z 29.4.2016 sp. zn. 20P 269/2014.

10. Z Faktúry č. 33/2017 dodávateľa JUDr. Zuzana Vilčeková odberateľa I.. I. S. vyplýva, že žalobca
fakturoval právne zastúpenie vo veci spísania a podania ústavnej sťažnosti v sume 420,- €, ďalej
poštovné vo výške 1,90 €. K tejto faktúre bol pripojený Dobropis č. D001/2018, ako oprava základu dane,

dobropis k Faktúre č. 33/2017 v sume - 107,66 €.

11. Tiež bola do spisu predložená ústavná sťažnosť v zmysle čl. 127 Ústavy SR sťažovateľa I. S., ktorý
bol právne zastúpený JUDr. Zuzanou Vilčekovou advokátkou s tým, že uznesením Ústavného súdu SR
sp. zn. IUs/57/2018 Ústavný súd rozhodol, že sťažnosť I.. I. S. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

12. Do spisu boli pripojené tiež písomné výhrady žalovaného k záverečnému vyúčtovaniu s tým, že
považuje Faktúru č. 33/2017 za nesprávnu. Uviedol, že požiadal žalobcu o právne služby, ústne sa
dohodol so žalobcom, že bude platiť za právne služby podľa konkrétneho vývoja súdnych sporov. Celý
prípad právneho zastúpenia bol vo veci spísania a podania dovolania voči Rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 10Cop/69/2016, ktorý bol fakturovaný v sume 140,- €. Druhý prípad bol právne zastúpenie

vo veci podnetu generálnemu prokurátorovi SR na podanie dovolania proti uzneseniu Okresnému súdu
Martin sp. zn. 23P/29/2017, za ktorý bola vystavená faktúra na sumu 210,- €, čo uviedol žalovaný,
že namietal a faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu č. 33/2017 bola za právne služby vo veci
ústavnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline 10Cop/69/2016 a uzneseniu NS SR sp.
zn. 2Cdo/93/2017. Cenu za služby podaní ústavnej sťažnosti žalobca nespomínal a preto žalovaný

predpokladal, že bude v súlade s cenou za predchádzajúce právne služby. Napriek tomu vo Faktúre
č. 33/2017 žalobca vyúčtoval sumu 420,- €, čo je viac, než 300 % navýšenie ceny v porovnaní s
fakturovanou sumou 140,- € za dovolanie v tej istej veci. Vo faktúre neboli špecifikované konkrétne
úkony,cenupovažuježalovanýzanedôvodnevysokú.Ktejtolistinepripojilžalovanýajfaktúryvystavené
žalobcom, Faktúra č. 33/2017 na sumu 421,90 €, Faktúru č. 20/2017 na sumu 211,50 € a Faktúru č.

7/2017 na sumu 141,40 €.

13. Do spisu bola ďalej predložená listina zo dňa 10.1.2018, ktorou žalobca zaslal žalovanému
dokumenty a záverečné vyúčtovanie, ako aj listina zo dňa 22.3.2018, ktorou žalobca zaslal žalovanému
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IUs/57/2018.

14. Podľa § 18 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z., účinného od1.9.2009, advokát je povinný v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny
za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade,
ak je potrebné právny úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 256/2003 Z.z., odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom, ak nedôjde k dohode patrí advokátovi tarifná odmena.

16.Podľa§52Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvou,jekaždázmluvabezohľadunaprávnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania

19. Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa, službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je
ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi,
nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v §19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov vrátane zákonom prenesenej
právomoci profesijných komôr.

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z listiny označenej ako splnomocnenie je
zrejmé, že žalovaný splnomocnil žalobcu, aby ho vo veci podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS
SR sp. zn. 2Cdo/93/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 10Cop/69/2016 a rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/269/2014 zastupovala. Z tejto listiny je možné dovodiť, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy podľa § 274 Občianskeho Zákonníka, podľa
ktorého príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná
inú činnosť, pričom predmetom zmluvy bolo obstaranie právnej služby. V danom prípade žalovaný
podľa názoru súdu vystupoval ako spotrebiteľ právnej služby, pretože za spotrebiteľa právnej služby
je potrebné považovať každú osobu, ktorá právnu službu spotrebúva, pričom za spotrebiteľa v danom
prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde pod pojmom

spotrebiteľ sa rozumie výhradne len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia
§ 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že za spotrebiteľa sa považuje
fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkovsvojejdomácnosti.Podpojmomspotrebiteľprávnejslužbyjerozhodujúce,čivoveci,vktorej

je klient zastupovaný advokátom prevláda súkromný alebo podnikateľský účel, teda, či klient právnu
službu spotrebúva výhradne na podnikateľský účel alebo čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na
účel, ktorý nie je súčasťou jeho obchodnej alebo inej obchodnej činnosti, alebo výhradne na súkromný
účel, pričom v tomto prípade bude mať klient právo dovolávať sa výhod zakotvených novelou Zákona
o advokácii účinnej od 1.9.2009, kde bol do Zákona o advokácii doplnený nový odsek a to ods. § 18

ods. 4. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybné, že žalovaný v danej príkaznej zmluve vystupoval a
požíval status spotrebiteľa právnej služby. S úmyslom zákonodarcu a zavedením ustanovenia § 18 ods.
4 Zákona o advokácii bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa tak odmena za
poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je to preto na ťarchu advokáta, aby pred začatím
poskytovania právnej služby oznámil potencionálnemu klientovi hodnotu svojich služieb, najmä pokiaľ

jeho skutočným úmyslom bolo žiadať za svoje právne služby odmenu tak, aby klient ako spotrebiteľ mal
možnosť slobodne a hlavne dostatočne informovane rozhodnúť sa, či jeho právne služby využije alebo
nie. Uvedený záver vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 2Mcdo/15/2013, na ktoré rozhodnutie poukázal aj
samotný žalobca. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca, ani žalovaný nemajú ustálenú
hodnotu poskytovanej právnej služby. Samotný žalobca vyúčtoval odmenu za právnu službu faktúrou

ako hodnotu dohodnutú, neskôr uvádzal, že keďže nedošlo k dohode, tak mu prislúcha odmena tarifná.
V každom prípade žalovaný pri začatí poskytovania právnej služby vo veci podania sťažnosti na ústavný
súd nebol informovaný o hodnote poskytovanej právnej služby. Ak sa žalobca odvolával na písomnú
zmluvu o poskytovaní právnych služieb, kde bola odmena dohodnutá na 35,- € za každú začatú pol
hodinu tak je zrejmé, že žalovaný túto zmluvu nepodpísal a je teda možné dovodiť, keďže mu bola

predložená, mal možnosť sa s ňou oboznámiť, preštudovať si ju a napriek tomu ju nepodpísal, že ju
nepodpísal z toho dôvodu, že s takto stanovenou hodnotou nesúhlasil. O tom svedčí aj list, ktorým
žalovaný namietal záverečné vyúčtovanie a uvádza , že sa ústne so žalobcom dohodol na platení podľa
vývoja konkrétnych súdnych sporov.
Je zrejmé z písomných vyjadrení, ktorými žalovaný namietal záverečné vyúčtovanie, že vôbec nemal

predstavu o hodnote právnej služby podania sťažnosti na Ústavný súd SR, pretože porovnával cenu
s predchádzajúcimi faktúrami a uvádzal, že vyúčtovaná suma vo Faktúre č. 33/2017 je viac, než 300
% navýšená v porovnaní s inou faktúrou za vyúčtovanie právnej služby za dovolanie. Aplikácia § 24
ods. 3 Zákona o advokácii, na ktorý sa žalobca odvoláva, podľa názoru súdu nie je možné použiť
v prípadoch, kde ide o spotrebiteľskú zmluvu práve kvôli zvýšenej ochrane klienta ako spotrebiteľa,

ktorý klient ako spotrebiteľ musí mať možnosť pred prijatím právnej služby sa rozhodnúť, či danú
službu vzhľadom na jej hodnotu príjme a preto musí byť dopredu informovaný o hodnote právnej
služby. Neinformovanie spotrebiteľa advokátom pred každým úkonom právnej služby o výške odmeny
za tento úkon. Podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii je typická civilno-právna norma vytvorená na
sankcionovanie advokáta v civilno-právnom vzťahu medzi advokátom a spotrebiteľom, v ktorej je už

obsiahnutá sankcia za jej porušenie v podobe zániku práva advokáta na odmenu za poskytnutie právnej
služby. V prípade naplnenia hypotézy neinformovania spotrebiteľa o výške odmeny za právne služby
pred začatím vykonávania právnych služieb samotné ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona o advokácii teda
obsahuje aj sankciu, že advokát nemá právo na žiadnu odmenu. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,žebypredzačatímposkytovaniaprávnejslužbyinformovalžalovaného
o výške odmeny, súd žalobu zamietol pretože v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii
advokátovi odmena nepatrí.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal právo na 100 % -nú náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.