Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230629
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá Zemaníková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1213230629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Veselej

Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci
žalobcu:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomKaradžičova10,81453Bratislava,IČO:36284831,
zastúpený Kinstellar, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833,
protižalovanému:DetskáfakultnánemocnicaspoliklinikouBanskáBystrica,NámestieLudvikaSvobodu
4, Banská Bystrica, IČO: 37 957 937, zastúpený JUDr. Tatiana Čarská, advokátkou Komenského 18B,
874 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 8 051,- eur s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 1Cob/27/2018-724 zo dňa 13. júna 2019, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 26CbHs/3/2013-695 zo dňa 6. septembra 2017 rozhodol
tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 30. septembra 2013 žiadal
určiť, že výpoveď žalovaného zo dňa 25. júna 2013 zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
číslo 5001NFAL000206 uzavretej so žalobcom dňa 15. januára 2007 v znení dodatkov č. 1 až 16

je neplatná a žiadal zaviazať žalovaného na náhradu škody spôsobenej neplatnou výpoveďou zo
Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti hore uvedeného čísla, v ktorej žalovaný ako poskytovateľ
poskytoval pre žalobcu (poisťovňu) zdravotnú starostlivosť.

3. V bode 15 odôvodnenia poukázal na späťvzatie návrhu žalobcom v časti o určenie neplatnosti
výpovede o Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a uloženia povinnosti prijať návrh na
uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Konajúci súd s poukazom na toto späťvzatie,

uznesením č. k. 26CbHs/3/2013-506 zo dňa 27. novembra 2013, v tejto časti konanie zastavil. V časti,
v ktorej žalobca návrh späť nezobral, konajúci súd vyzval žalobcu vzhľadom na nezrozumiteľnosť a
nevykonateľnosť návrhu, uznesením č. k. 26CbHs/3/2013-512 zo dňa 14. augusta 2014 žalobu doplniť.
Žalobca doplnil jeho podanie dňa 4. septembra 2014 označeným ako „náhrada škody - Doplnenie“.
Uviedol, že v tomto podaní uviedol, že uzavretím Dodatku č. 17 k Zmluve o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, žalovaný zobral späť svoju výpoveď z tejto Zmluvy a zároveň boli s účinnosťou od 1.
októbra 2013 upravené podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to v neprospech žalobcu.

Konštatoval, že žalobca upozornil žalovaného, že Dodatok č. 17 k Zmluve o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti akceptuje pod nátlakom žalovaného, vyvolaného protisúťažným konaním a výpoveďou zo
zmluvy ako nástroja implementácie protisúťažného konania. V tejto súvislosti, t. j. uzavretím Dodatku
č. 17 k Zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa podľa jeho tvrdenia žalobcovi zvýšili nákladyna poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré predstavovali sumu 8 051,- eur. Súd túto zmenu žaloby
pripustil.

4. Po vykonanom dokazovaní s dôkazmi uvedenými v odôvodnení a s poukazom na citované
ustanovenia mal za preukázané, že žalovaný so žalobcom uzavreli Zmluvu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti dňa XX. Y. XXXX, číslo XXXXNFALXXXXX, ktorá bola neskôr menená dodatkami č. 1 až
16 na dobu určitú do 30. júna 2014. Dňa 27. júna 2013 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s účinnosťou od 1. októbra 2013. Po podaní žaloby došlo medzi

žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Dodatku č. 17 k Zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Týmto dodatkom došlo k zmene podmienok týkajúcich sa najmä cien jednotlivých úkonov zdravotnej
starostlivosti, ale k dohode ohľadom pokračovania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
došlo. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Zmluvný vzťah zo zmluvy č. 5001NFAL000206
pokračoval aj po uplynutí výpovednej lehoty, t. j. po 1. októbri 2013 a účinky výpovede nenastali
odvrátením dohody účastníkov zmluvného vzťahu obsiahnutou v čl. 2 Dodatku č. 17 k tejto Zmluve.

5. Žalobca sa predmetnou žalobu domáhal náhrady škody, ktorá podľa žalobcu mala byť spôsobená
protisúťažným konaním žalovaného. Žalovaný sa mal tohto konania dopustiť tým, že sa zúčastnil
členskej schôdze Asociácie štátnych nemocníc, teda na stretnutí organizácie združujúcej aj ďalších
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na tomto stretnutí podľa žalobcu malo dôjsť k zakázanej

dohode, ktorú mal žalovaný zneužiť a taktiež mal zneužiť svoje dominantné postavenie na trhu
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tohto dôsledkom mala byť výpoveď žalovaného zo Zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a škoda, ktorú žalobca v jeho majetkovej sfére utrpel.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch č. 47 až 58 sa podrobne zaoberal

uplatneným nárokom žalobcu na škodu v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka a s
poukazom na ustanovenia § 193 a § 194 C. s. p. Konštatoval, že z tohto ustanovenia je zrejmé, že
otázku protisúťažného konania, t. j. otázku spáchania správneho deliktu nie je súd v sporovom konaní
povinný riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo citované ustanovenie vylučuje.
S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že ak by súd v civilnom sporovom

konaní sám uzavrel, že žalovaný sa svojím konaním dopustil protisúťažného konania, porušil by jednu
zo základných zásad demokratického a právneho štátu.

7. Okresný súd Bratislava II v bode č. 58 odôvodnenia uviedol, že žalobca v priebehu konania nepredložil
a ani nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali protisúťažné konanie žalovaného ani, že by bol

súťažný orgán označil jeho konanie za nedovolené. Keďže žalobca právne relevantným spôsobom
nepreukázal existenciu protisúťažného konania, ako základného predpokladu existencie zodpovednosti
žalovaného škodu uplatnenú žalobcom, konajúci súd dokazovanie týkajúce sa skúmania výšky škody
označil ako prejudiciálnu, ktorú nie je oprávnený skúmať.

8. S odvolaním sa na citované odôvodnenie žalobu, žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania
rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov konania priznal
podľa pomeru a úspechu vo veci.

9.Oodvolanížalobcu(listvspiseč.786),akoodvolacísúd,rozhodolKrajskýsúdvBratislaverozsudkom

sp. zn. 1Cob/27/2018-724 zo dňa 13. júna 2019 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k.
26CbHs/3/2013-695 zo dňa 6. septembra 2017 potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,
že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

10. V odôvodnení rozsudku Krajský súd Bratislava v bodoch 1 až 22 popísal podrobne obsah žaloby,

jednotlivých podaní sporových strán, predložené dôkazy, konštatáciu súdu prvého stupňa, odôvodnenie
odvolania žalobcu a v bode 22 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 C. s. p. a môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie súdom prvej inštancie
označil sa dostatočné, ako aj vec správne súdom prvého stupňa posúdenú .

11. K námietke žalobcu v odvolaní poukazujúcej na znenie § 4 ods. 2 zákona č. 350/2016 Z. z., v
zmysle ktorého „Konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom
štáte Európskej únie sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže, pokiaľ v súdnomkonaní o náhradu škody nebude preukázaný opak“, odvolací súd dal do pozornosti ustanovenie § 1
citovaného paragrafu, v zmysle ktorého „Pri rozhodovaní o náhrade škody je v časti výroku o porušení
práva hospodárskej súťaže súd viazaný právoplatným rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej

republiky alebo konečným rozhodnutím súdu preskúmavajúceho toto rozhodnutie“. V tejto súvislosti
konštatoval, že Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2014/104/EÚ, na ktorú poukázal žalobca v
odvolaní (konkrétne čl. 3 ods. 4 Smernice sa na danú vec nevzťahuje. Citoval § 8 ods. 2 zákona č.
136/2001 Z. z., ktoré demonštratívne vypočítava skutkové podstaty deliktu zneužívania dominantného
postavenia a s poukazom na ustanovenie § 193 C. s. p. uviedol, že viazanosťou rozhodnutí príslušných

orgánov sa vzťahuje aj na rozhodnutie Protimonopolného úradu SR o zneužití dominantného postavenia
a že právomoc Protimonopolného úradu SR na takéto rozhodnutie je daná zákonom v ustanovení § 22
ods. 1 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z. K označenému uzneseniu žalobcom, v jeho odvolaní sp. zn.
3Cob/67/2016, odvolací súd uviedol, že toto uznesenie nie je v danej veci aplikovateľné, nakoľko v danej
veci po čiastočnom späťvzatí zostal iba nárok na náhradu škody a nie aj určenie neplatnosti výpovede zo
Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako to bolo žalobcom v odvolaní označenej veci sp. zn.

3Cob/67/2016. S názorom odvolacieho súdu Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v uznesení sp.
zn. 3Cob/67/2016, v ktorom sa uvádza, že Protimonopolný úrad SR v súlade so zákonom č. 136/2001
Z. z. nemá právomoc rozhodovať o určení neplatnosti výpovede zo Zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a náhrade škody v odôvodnení tohto rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 22 ods.
1 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z., podľa ktorého úrad vydáva rozhodnutie o tom, či konanie alebo

činnosť podnikateľa je zakázaná, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a povinnosti
odstrániť protiprávny stav, uviedol, že v predmetnom konaní toto preukázané nebolo.

12. K odvolacej námietke žalobcu, ohľadne arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
konštatoval, že rozhodnutie nie je arbitrárne a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Odôvodnenie súdu prvej inštancie označil za také, ktoré popisuje rozhodujúci skutkový
stavy primeraným spôsobom a cituje právne predpisy, ktoré súd prvej inštancie pri jeho rozhodnutí vo
veci aplikoval.

13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.

14. Proti tomuto rozhodnutiu, s vyznačenou právoplatnosťou dňa 11. júla 2019 dovolanie podal žalobca,
podaním doručeným súdu dňa 12. septembra 2019.

15. S interpretáciou konajúcich súdov uvedenou odôvodnení rozhodnutí, s poukazom na ustanovenie
§ 193, § 194 C. s. p. sa žalobca nestotožnil, namietal nevykonanie ním požadovaných dôkazov, čím
mu podľa jeho názoru, súdu odňal prístup k súdu a porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces. V
zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na súdny proces.

16. Prípustnosť dovolania označil aj ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a za otázku, ktorá ešte v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená nebola, označil „otázku existencie právomoci posudzovať
pri žalobe o náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva ako základ nároku v zmysle

ustanovenia § 193 v spojení s ustanovením § 194 ods. 1 C. s. p., ako aj v zmysle noriem európskeho
práva.

17. Výklad súdov k ustanoveniam § 193 a § 194 C. s. p. tak, ako bol vyslovený v napadnutých
rozhodnutiach, označil za absurdný a zároveň sa odvolal aj na znenie jeho žalobného návrhu, v ktorom

sanedovolávalibanaporušeniazákonaoochranehospodárskejsúťaže,aleajnaporušeniečlánkov101
a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ, s obsahom ktorých ustanovení je aplikácia konajúcich súdov v ustanovení
§ 193 C. s. p. a § 194 C. s. p. v priamom rozpore, ako aj s článkom 6 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003,
ktoré samy o sebe zakladajú právomoc rozhodovať o tom, či došlo k porušeniu článku 101 a 102 Zmluvy,
ako aj právomoc rozhodovať o nároku na náhradu škody. Poukázal na znenie ustanovení §193, § 194,

z ktorého znenia je nespochybniteľná nutnosť použiť eurokonformný výklad.

18. S odkazom na rozhodnutie Courage proti Crehan uviedol, že Súdny dvor potvrdil možnosť
jednotlivca domáhať sa náhrady škody v dôsledku porušenia článku 101(1) a konštatoval, že „Celáúčinnosť článku 85 [v súčasnom znení článok 101] Zmluvy obzvlášť prakticky účinok zákazu
obsiahnutého v člnku 85(1) [v súčasnom znení článok 101(1)] Zmluvy, by bol v ohrození, ak by
neumožňovali akýmkoľvek jednotlivcom domáhať sa náhrady škody spôsobenej dohodou alebo

konaním obmedzujúcim, alebo narušujúcim hospodársku súťaž. „Na podporu jeho názoru citoval
rozhodnutia Leclerc proti Komisii, rozhodnutie 127/73 BRT proti SABAM (1974), body 15 a 16, Master
Foods proti HB Ice Cream, Delimitis proti Hennineger Bräu, Manfredi proti Lloyd Adriatico Assicurazioni,
Pfeiderer.

19. Za jednoznačné uviedol, že s názorom, že pri neexistencii rozhodnutia súťažného orgánu, súd nemá
právomocposudzovaťprižalobeonáhradyškodyotázku,čidošlokporušeniučlánkov101a102Zmluvy,
nesúhlasí.

20. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

21. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril (list v spise č. 749), v ktorom označuje napadnuté
rozhodnutie za vecne správne a navrhuje dovolanie zamietnuť.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (podľa § 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal žalobca včas, v

zastúpení advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie
treba zamietnuť.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ako prvou otázkou zaoberal, či ide o dovolanie prípustné.

24. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

25. Dovolanie je prípustné voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí v prípadoch uvedených v ustanovení § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. V danom prípade žalobca
prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p.

26. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
končí, ak:
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) po preskúmaní rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo sa tvrdením žalobcu, že konaním súdov mu bolo znemožnený prístup k súdu, čím
došlokarbitrárnejinterpretáciiustanovenia§193a§194C.s.p.sajednoznačnenestotožnil.Namietanú
arbitrárnu interpretácia súdu jednotlivých ustanovení nepovažoval za taký nesprávny procesný postu

súdu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Nesúhlas sporovej strany s interpretáciou právnych ustanovení konajúcich súdov, podľa dovolacieho
súdu, nie je možné považovať za nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane

uskutočňovať jej patriace procesné práva. Súhlas sporovej strany s interpretáciou jednotlivých právnych
ustanovením súdom nie je procesným právom. Procesné práva sú zákonom vymedzené, ide napríklad
o možnosť zúčastniť sa pojednávania, vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom atď. Skutočnosť, že dovolateľ
sa nestotožňuje s rozhodnutím všeobecného súdu vrátane s výkladom a interpretáciou jednotlivých
právnych ustanovení nemôže viesť k arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia odvolacieho

súdu, ako aj súdu prvej inštancie.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zhodnotení namietaných skutočností, ohľadne namietaného
procesného postupu súdu, dospel k záveru, že žalobca toto nedôvodne namietal a prípustnosť dovolania
s poukazom a ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. nepreukázal.

30. Žalobca prípustnosť dovolania označil aj ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.31. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.)

32. Žalobca za takúto otázku vymedzil „či existuje právomoc súdu posudzovať pri žalobe o náhradu
škody spôsobenej porušením súťažného práva ako prejudiciálnu otázku porušenie súťažného práva
ako základ nároku v zmysle ustanovenia § 193 v spojení s ust. § 194 ods. 1 C. s. p., ako aj noriem

európskeho práva.

33. Je pravdou, že nastolená právna otázka nebola doposiaľ predmetom dovolacieho prieskumu.
Predmetom dovolacieho konania je tak v kontexte nastolenej právnej otázky ako zásadná otázka pre
vyriešenie sporu „výklad aplikácie ustanovenia § 193 v spojení s § 194 ods. 1 C. s. p., so zreteľom na
náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva.“

34. Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétne právnu normu.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza vtedy,
ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Uvedený dôvod prípustnosti dovolaním predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a

je potrebné, aby dovolacím súdom ako najvyššou súdnou autoritou táto otázka bola vyriešená. Právna
úprava účinná od 1. júlu 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku
zásadného právneho významu, ktorá doposiaľ riešená nebola. Základným predpokladom prípustnosti
dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti neposudzoval právnu otázku nastolenú
dovolateľom, t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí. V danom

prípadežalobcavdovolanípredostrelprávnuotázku,odktorejrozhodnutiesúduodvolaciehopodľaneho
záviselo, pričom zároveň vymedzil právne posúdenie uskutočnené odvolacím súdom, ktoré dovolateľ
považuje za nesprávne a uviedol ako mal odvolací súd podľa jeho názoru ,vec posúdiť. Z obsahu
dovolania, preto je zrejmé, že nastolená právna otázka, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu
je zrejmá a teda ide o dovolanie s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ spĺňajúce predpoklady

pre posudzovanie prípustnosti dovolania.

35. Nastolená právna otázka ohľadne existencie právomoci súdu posudzovať pri žalobe o náhradu
škody, spôsobenej porušením súťažného práva „ako prejudiciálnu otázku - porušenie súťažného práva,
ako základ nároku v zmysle ustanovení § 193 C. s. p. v spojení s § 194 ods. 1 C. s. p., ako aj so zreteľom

nanáhraduškodyspôsobenejporušenímeurópskychnoriem,niejevšakjednoznačneotázkou,odktorej
vyriešenie sporu záviselo, keďže nejde o povinnosť súdu túto otázku ako prejudiciálnu skúmať, ale o
otázku skúmania právomoci súdu.

36. Ustanovenie § 193 C. s. p. označené ako viazanosť súdu inými rozhodnutiami hovorí, že súd je

viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je taktiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu

a o tom, kto ich spáchal alebo rozhodnutím o osobnom stave alebo zániku spoločnosti (§ 193 C. s. p.).

37. Ustanovenie § 194 označené ako „Prejudicialita“ hovorí:
1/ že otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 môže
súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

2/ ak bolo o otázke podľa odseku 1/ rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s
ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 194 C. s. p.).38. V konkrétnom spore žalobca uplatňuje právo na náhradu škody. Pojem náhrada škody ako taký je
vymedzený v ustanovení § 373 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že kto poruší svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Právna úprava

zodpovednostizaškodujepomernezložitánajmäsystematickýmusporiadanímpredpisochsúkromného
práva. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti za škodu, ktoré sa aplikujú
aj na zodpovednosť podnikateľov, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou
činnosťoupodľa§420aOZ,zodpovednosťouzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov
podľa§ 427 OZ zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou podľa § 432 a

nasl. OZ, zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach podľa § 433
OZ. Uvedené druhy osobitnej zodpovednosti sa aplikujú pred všeobecnou úpravou zodpovednosti,
upravenej v Obchodnom zákonníku. Z občianskeho zákonníka sa ďalej aplikujú aj ustanovenia o
povinnosti predchádzať škodám a súvisiace ustanovenia (§ 415 až § 419 OZ). Aplikácia ustanovenia
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak subjekt obchodného
záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v inom právnom predpise ako v Obchodnom

zákonníku a z toho osobitného predpisu nevyplýva niečo iné.

39. V konkrétnom spore žalobca uplatňuje právo na náhradu škody vo výške 8 051,- eur titulom jemu
zvýšených nákladov za poskytovanú zdravotnú starostlivosť formou ceny za jednotlivé úkony zdravotnej
starostlivosti za obdobie október 2013, november 2013 až jún 2014 v období dohodnutými obojstranne

so žalovaným v Dodatku č. 17 k uzavretej Zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 15.
januára 2007. Z obsahu Dodatku č. 17 k Zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zrejmé,
že bola podpísaná obojstranne, napriek tomu, že žalobca v žalobe označuje tento dodatok uzavretý
v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Žalobca však s jeho znením súhlasil, keď na základe
ním prijatého záveru vyhlásil, že späťvzatie výpovede Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

akceptuje, na základe čoho aj súd v tejto časti jeho žaloby konanie zastavil. Zo žiadneho ustanovenia
Dodatku č. 17 nie je zrejmé tvrdenie žalobcu, že by tento bol uzavretý pod nátlakom. Toto tvrdenie
žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom ako ani, že išlo o konanie v rozpore s pravidlami hospodárskej
súťaže. Jednoznačnou pravdou je, že žalobca porušenie povinnosti žalovaným a príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti a škodou, ktorou sa považuje ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že

muselavynaložiťnákladyvdôsledkuporušeniapovinnostidruhejstrany(§380Obchodnéhozákonníka),
nepreukázal. Z ustanovenia je zrejmé, že medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinností musí
byť príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené,
pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť zo záväzku alebo inú právnu povinnosť. Dôkazné
bremeno je na poškodenej strane. Faktom je, že žalobca žiadne nesplnenie povinnosti žalovaného ani

porušeniepovinnostitakakotostanovujecitovanéustanovenie,nepreukázal.Celúžalobupostavilibana
ním tvrdeného konaní žalovaného v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ktoré však zo žiadneho
dôkazu predloženého žalobcom v spise neexistuje.

40. Pojem „hospodárska súťaž„ je upravený v ustanovení § 41 Obchodného zákonníka a je z

neho zrejmé, že súťažitelia majú právo slobodne rozvíjať súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia
hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú však povinné pritom dbať na
právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú svoju účasť na súťaži zneužívať. Dôkaz o tom,
že žalovaný zneužíval jeho účasť na súťaži žalobca k žalobe nedoložil.

41. Keďže žalobca v žalobe uviedol, že žalobou sa domáha náhrady škody spôsobenej protisúťažným
konaním, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, bolo jeho povinnosťou preukázať, že žalovaný
sa dopustil protiprávneho konania, ktoré možno kvalifikovať ako dohodu obmedzujúcu súťaž, alebo
zneužitie dominantného postavenia, čo žalobca nesplnil. Súd je pri rozhodovaní o takejto žalobe
viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt

porušil normu súťažného práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 193 C. s. p.
Viazanosť rozhodnutiami Protimonopolného úradu SR sa vzťahuje na dva aspekty, a to skutočnosť, že
bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie deliktu a kto ho spáchal. Rovnako môže byť
viazaný aj prípadným rozhodnutím Európskej komisie o protisúťažnom konaní škodcu, ak by posúdenie
súťažného deliktu spadalo do jeho právomoci, respektíve, ak by túto právomoc na seba abstrahoval.

42. Jednou z východiskových otázok pre odpoveď na otázku, ktorú žalobca označil v zmysle § 421 ods.
1 písm. b/ C. s. p. je, či súd je oprávnený rozhodovať ako prejudiciálnu otázku - existenciu samotnéhoprotisúťažného konania, hoci o tejto otázke má právomoc rozhodovať Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky.

43. Súd prvej inštancie v zmysle právnej prejudiciality vymedzenej v § 194 C. s. p. správne vymedzil, že
súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých
právomoc je riešiť spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu, a to ani ako
otázky prejudiciálne, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 C. s. p.

44. Odvolací súd, pri rozhodnutí o odvolaní žalobcu postupoval správne, keď zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že okruhom otázok v zmysle § 193 C. s. p. je teda súd viazaný v tom
zmysle, že o nich nemôže urobiť prejudiciálny záver s poukazom na Civilný sporový poriadok komentár
Števček, Ficova, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016 a rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil.

45. Odvolací súd v odôvodnení jeho rozhodnutia správne dal do pozornosti aj znenie § 4 ods. 2 zákona
č. 350/2016 Z. z., v zmysle ktorého „Konečné rozhodnutie o porušení práva o hospodárskej súťaže
vydané v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej
súťaže, pokiaľ v súdnom konaní o náhradu škody nebude preukázaný opak.“ V tejto súvislosti je zrejmé,
že pri rozhodovaní o náhrade škody je v časti o porušení práva hospodárskej súťaži súd viazaný

právoplatným rozhodnutím Protimonopolným úradom Slovenskej republiky alebo rozhodnutím súdu
preskúmavajúceho toto rozhodnutie.

46.Odvolacísúdvodôvodnenírozhodnutiasprávnepripomenul,žeskutkovépodstatysprávnehodeliktu
zneužívania dominantného postavenia sú demonštratívne vymenované v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001

Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a v nadväznosti na to s poukazom na § 193 C. s. p., v časti
viazanosti rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitého predpisu uviedol, že sa vzťahuje aj na rozhodnutie Protimonopolného úradu SR o
zneužití dominantného postavenia a že právomoc Protimonopolného radu Slovenskej republiky na
takétorozhodnutiajedanázákonom§22ods.1písm.b/zákonač.136/2001Z.z.vzneníúčinnomdo30.

júna 2014. Z uvedeného teda vyplýva, že otázku existencie protisúťažného konania (správneho deliktu)
nie je súd oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu. Právomoc o tom má rozhodnúť Protimonopolný
úrad.

47. Súd môže samostatne posudzovať určité otázky a má právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne

rozhodnutie, pričom toto právo je obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci súdov. V praxi
nastávajú situácie, keď má konajúci súd na účely konania posúdiť otázky, o ktorých rozhodnúť patrí
inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Vtedy hovoríme o takzvaných prejudiciálnych otázkach,
teda takých právnych otázkach, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale, od ktorých
vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej.

48. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 193 C. s. p. taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré
súd prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže.

49. Súd je v civilnom sporovom konaní viazaný:

- Rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je, alebo nie je v rozpore s ústavou,
ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná: to platí
aj v prípade každého rozhodnutia vydaného v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 Ústavy
Slovenskej republiky).
- Rozhodnutím s ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných

práv a ľudských slobôd.
- Rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal, viazanosť sa vzťahuje iba na výrok,
nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako celku a brať do úvahy
jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu (priestupku,

správneho deliktu konkrétnym konaním páchateľa). Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) zároveň významnými okolnosťami pre
rozhodnutie o primárnom nároku naplnené.- Rozhodnutím o osobnom stave.
- Rozhodnutím o vzniku alebo zániku spoločnosti, hoci zákon výslovne neuvádza, o aké spoločnosti má
ísť, možno prihliadnuť k názoru, že ide o spoločnosti obchodné.

50. Týmto okruhom je súd viazaný v tom zmysle, že o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver. Za
situácie, ak bez vyriešenia týchto otázok súd nemôže pokračovať v konaní, konanie preruší a pokračuje
v ňom až po odpadnutí prekážky právomoci (§ 162 C. s. p.).
51. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva neexistencia právomoci posudzovať pri žalobe o náhradu

škody spôsobenej porušením súťažného práva ako prejudiciálnu otázku porušenie súťažného práva ako
základ nároku v zmysle ustanovenia § 193 v spojení s § 194 ods. 1 C. s. p., ako aj v zmysle noriem
európskeho práva, nakoľko súťažný delikt (ktorý je iným správny deliktom) je v § 193 C. s. p. taxatívne
uvedený ako jeden z prípadov, ktoré súd prejudiciálne riešiť nemôže.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na uvedené dôvody dospel k záveru,

že existencia právomoci pri žalobe o náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva riešiť ako
prejudiciálnu otázku porušenie súťažného práva ako základ nároku v zmysle ustanovenia § 193 C. s. p.
v spojení s § 194 ods. 1 C. s. p., ako aj v zmysle noriem európskeho práva, daná nie je.

53. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.), preto tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd právne

vec nesprávne posúdil označil za právne nedôvodné. Žalobcom nastolená právna otázka v dovolaní bola
vyriešená odvolacím súdom a aj súdom prvej inštancie v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej
republiky (§ 35 C. s. p.), preto v súlade s § 448 C. s. p., dovolanie žalobcu ako nedôvodne zamietol.

54. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške rozhodne súd prvej

inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.