Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118211449
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118211449.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B,

Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ A. s.r.o., so sídlom O. XXXX/X, J., F.: XXXXXXXX, 2/ X.
P., narodený XX.XX.B., bytom Za humnami XXX/XX, J. , o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom,
sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 273,27 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2 273,27 eura od 07.06.2016 do zaplatenia,
a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 135,53 eura do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému v 1. a v 2. rade p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) dňa 27.09.2018 požaduje
od žalovaných zaplatenie sumy 2 273,27 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
16.11.2015 bola žalovaný v 2. rade vozidlom žalovaného v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu na
motorovom vozidle: BMW s D.: X . Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a

Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty, čo je mechanizmus ochrany obetí
dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Kancelária Systému zelenej
karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda
prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. V súlade s článkom 5.1 Internal
Regulations H. krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé
stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú H. v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou
škodou. L. je v súlade s článkom 10 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES

zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom -
Poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila
nároky poškodených v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nemecká kancelária
poisťovateľov, ktorá si svoje nároky uplatnila u žalobcu. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

o zmene a doplnené niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o PZP ) povinnosť uhradiť poškodeným
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla .
Žalobca z poisteného garančného fondu uhradil dňa 05.04.2016 sumu 2 603,60 eura, z ktorého suma
vo výške 330,33 eura predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobca neuplatňuje. Tútopovinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil
Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Náhradu poistného plnenia si žalobca uplatnil
listomužalovaných,ktorísvojdlhneuhradilianilenčiastočne.Žalobcasplnilsvojupovinnosťvyplývajúcu

zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom
stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený
nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukázal na
to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového

vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá
za škodu podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto škoda bola spôsobená vodičom
pri plnení činností pre žalovaného 2/. Tiež poukázal na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom
na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným
právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy
štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah

zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie,
vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva
na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre
prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel
počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).

2. Súd vo veci vydal dňa 20.12.2018 platobný rozkaz pod sp.zn.16C/133/2018-98 ktorý nebol
žalovanému v 2. rade doručený do vlastných rúk a uznesením č.k. 16C/133/2018-116 zo dňa 03.07.2019
bol zrušený v plnom rozsahu.

3. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 06.01.2019 a žalovanému v 2. rade bola doručená
podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) . K žalobe
sa nevyjadrili , skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný v 1. rade sa

na pojednávanie nedostavil a podaním zo dňa 02.12.2019, doručeným súdu dňa 03.12.2019 ( deň pred
pojednávaním) oznámil súdu, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti spojenej s pracovnou cestou mimo
mesta Nitry sa pojednávania nevie zúčastniť. Požiadal o vytýčenie náhradného termínu pojednávania.
Žalovaný v 2. rade mal termín pojednávania vykázaný podľa § 111 ods. 3 CSP.

5. Súd neakceptoval ospravedlnenie žalovaného v 1. rade a jeho žiadosť o odročenie pojednávania,
pretože žalovaný v 1. rade skutočnosti v žiadosti tvrdené žiadnym spôsobom nepreukázal a
navyše ním tvrdené skutočnosti nezakladajú dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Zo žiadosti
žalovaného v 1. rade, nie je zrejmé, kedy sa o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie dozvedel,
pričom predvolanie na pojednávanie prezval dňa 30.10.2019 a vzhľadom na termín pojednávania dňa

04.12.2019bolnastranežalovanéhov1.radevytvorený dostatočnýpriestornato,abysisvojepracovné
povinnosti zariadil tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť prípadne ustanoviť za seba zástupcu.
Žalovaný v 1. rade bol navyše počas konania neaktívny, napriek doručenej žalobe k nej nezaslal svoje
písomné stanovisko a tak sa jeho žiadosť o odročenie pojednávania i z tohto pohľadu súdu javí ako
obštrukčná. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sú splnené podmienky ustanovené v § 180 CSP

a pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

6. Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobe a všetkých dovtedajších vyjadreniach.
Žalobu považoval za dôvodnú. Škodová udalosť sa odohrala v Nemecku, kde bola vozidlom vo
vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktoré viedol žalovaný v 2. rade spôsobená škoda. Žalovaný v 1. rade

porušil svoje povinnosti a v čase dopravnej nehody vozidlo, ktorým vola škoda spôsobená nebolo
povinne zmluvne poistené, preto žalobca uhradil škodu z garančného fondu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z centrálnej evidencie motorových
vozidiel, záznamom o dopravnej nehode, interným dokladom žalobcu o poskytnutom plnení, doklady o

vzniku a výške škody, výpismi z účtu žalobcu, výstupom žalobcu ohľadom poistenia, výzvami na náhradu
poistného plnenia s doručenkami, faktúrou a zistil nasledovný skutkový a právny stav :8. Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že dňa 16.11.2015 na mieste Heiger došlo k dopravnej
nehode, ktorú spôsobil vodič X. P. ( žalovaný v 2. rade ) a to vozidlom F. s D. . NR XXX GX , ktorého
držiteľom a vlastníkom bol žalovaný v 1. rade. L. v 2. rade svoju zodpovednosť za vznik nehody uznal.

Predmetným vozidlom došlo k poškodeniu vozidla G. s D.:. X. XXX, ktorého držiteľom bol S. Z. Z..

9. Z výpisu z evidencie centrálnych vozidiel je zrejmé, že žalovaný v 1. rade ( v tom čase podnikajúci pod
obchodným menom N + A, s.r.o. ) bol v čase nehody držiteľom a vlastníkom nákladného motorového
vozidla: IVECO s I.. č. L s D.:NR XXXGX.

10. Z preložených listín vyplýva, že žalobca vyplatil plnenie vo výške 2 603,60 eura, ktoré predstavuje
náklady na opravu vo výške 1 699,83 eura ( uvedené vyplýva zo skúšobného posudku a kalkulácie
nákladov na opravu čl. 59 ), náklady za znalecký posudok vo výške 502,39 eura ( vyplýva z faktúry č.
10972115 čl. 69 ), manipulačný správny poplatok vo výške 330,33 eura, znalecký posudok 37,13 eura
( vyplýva z faktúry č. 11044-201613540 čl.60 ), a náklady za právne zastupovanie vo výške 33,92 eura

( suma vyplýva z faktúry č. 16/000434 čl. 67). Žiadosťou zo dňa 30.03.2016 požiadala spoločnosť O. G.
A. H. e.V. žalobcu o náhradu nákladov vo výške 2 603,60 eura v súlade s článkom 5 Interných nariadení.

11. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že tento dňa 05.04.2016 spoločnosti O. G. A. H. poukázal sumu
2603,60 eura. Z výpisu z účtu žalobcu tiež vyplýva, že spoločnosti S. preklad s.r.o. dňa 08.06.2016

uhradil sumu 317,16 eura, ktorú si spoločnosť u žalobu uplatnila faktúrou č. XXXXXXXXX za preklad.

12. Na dotaz žalobcu jednotlivé poisťovne oznámili, že k nákladnému motorovému vozidlu F. s I. č. L
neevidujú k dátumu 15.12.2015 poistnú zmluvu.

13. Výzvou zo dňa 06.05.2016 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na náhradu
sumy 2273,27 eura v termíne do 06.06.2016. Zásielku žalovaný v 1. rade prevzal dňa 11.05.2016.
Zásielka určená žalovanému v 2. rade sa žalobcovi vrátila dňa 13.05.2016 s reláciou pošty, že adresát
je neznámy. Žalobca vyzýval žalovaných na zaplatenie sumy 2 460,74 eura aj pokusom o zmier zo dňa
29.01.2018.

14. Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
„Zákon o PZP“ ) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie

poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Ak tento zákonne ustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o PZP motorovým vozidlom samostatné nekoľajové vozidlo s
vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie

o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz ; tuzemským motorovým
vozidlom motorové vozidlo, ktoré podlieha evidencii vozidiel v Slovenskej republike; za tuzemské
motorové vozidlo sa považuje aj motorové vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel, ale jeho vlastník,
držiteľ alebo prevádzkovateľ má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo motorové
vozidlo, ktoré bolo odoslané do Slovenskej republiky z iného členského štátu, ak je Slovenská republika

miestom určenia, a to po dobu 30 dní odo dňa, keď kupujúci prevzal motorové vozidlo, aj keď
motorové vozidlo nebolo registrované v Slovenskej republike.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v

dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o PZP poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa
§ 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa.18. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

19. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo

plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

20. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „OZ“ ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

22. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahovou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

25.Podľačlánku1Vyhláškyč.130/1976Zb.oDohovoreoprávepoužiteľnomnadopravnénehody,tento
dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody
bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto dohovoru sa považuje za dopravnú

nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel, bez ohľadu, či sú poháňané motorom
alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo
na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby.

26. Podľa článku 3 Vyhlášky č. 130/1976 Zb., o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné

nehody ,rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode

27. Podľa článku 8 Vyhlášky č. 130/1976 Zb., o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné
nehody, rozhodné právo určuje najmä:1. Podmienky a rozsah zodpovednosti2. Dôvody vylučujúce
zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie3. Vznik a povahu škody, ktorá sa

má nahradiť4. Spôsob a rozsah náhrady škody5. Možnosť prechodu práva na náhradu škody6. Osoby,
ktoré škodu utrpeli, a ktoré majú nárok na jej náhradu7. Zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za
jeho zamestnanca8. Premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítanie pravidiel, počítania začiatku,
prerušenie alebo zastavenia tohto času

28. Dňa 31.07.2003, bolo v Úradnom Vestníku Európskej únie uverejnené Rozhodnutie Komisie zo
dňa 28.júna 2003, o uplatňovaní Smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Z bodu (2) Rozhodnutia
Komisie vyplýva, že komisia prijala rozhodnutia, ktoré od každého členského štátu v súlade so
smernicou 72/166/EHS, požadujú, aby sa zdržal kontrol poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkovou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte, alebo na
územiach uvedených nečlenských štátov, a ktoré podliehajú doplnkovým dohodám.29. Prílohu Rozhodnutia Komisie tvorí Dodatok obsahujúci Dohodu medzi národnými kanceláriami
poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi. V
zmysle článku 2, tejto Dohody podpísané kancelárie poskytujú vo svojom mene a v mene svojich členov

ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť
a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate náhrady škody
vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných predpisov.

30. Dodatok č. 1 Rozhodnutia Komisie zo dňa 28.06.2003, tvoria vnútorné predpisy Rady kancelárii,

účelom ktorých v zmysle článku 1, je regulovať vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami
poisťovateľov. V zmysle článku 3, bod 3, Pravidiel je kancelária oprávnená priateľsky likvidovať
akékoľvek nároky, alebo akceptovať službu mimosúdneho, alebo súdneho konania, ktorý môže
zahrňovať výplatu náhrady škody. Podľa článku 3, bod 4 Pravidiel, všetky nároky spracúva kancelária
sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej
nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v

najlepšom záujem poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu, alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušné
kancelárie. Podľa článku 6, bod 1 Pravidiel, každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo
strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanovením článku 5 (podmienky, náhrady),
kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento
účel.

31. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným titulom
regresu vyplývajúceho z ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP . Na základe vykonaného dokazovania a
vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná . V konaní
nesporne vyplynulo , že dňa 16.11.2015 došlo na území Nemeckej spolkovej republiky k dopravnej

nehode, ktorú spôsobil vodič X. P.. Rovnako nebolo sporné, že vozidlo, ktorým k nehode došlo bolo
vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, v čase nehody bol jeho držiteľom a vo vzťahu k nemu nebolo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že v čase nehody nebolo vozidlo poistené, čo žalobca
preukázalpredloženímoznámeníjednotlivýchpoisťovní,ktorépoistnúzmluvuvovzťahukpredmetnému

vozidlu neevidovali.

32. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o PZP bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá
okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia
poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2

zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo
za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi.
Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej
udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá

(...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná
zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je
upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové
právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda
spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za
škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/
má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon

v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť
požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia
citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného
plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u
koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu . Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá
v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má
právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo
postihuajprotiosobe,ktorázaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlazodpovedánazákladezavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri
sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) [ rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/190/2014 zo dňa 31.10.2010 ] . Súd poukazuje i na

ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich
rozhodnutiach, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/190/2014zo dňa 24.6.2015, 4Cdo/134/2009
zo dňa 31.8.2010 ako i na nález Ústavného súdu III. ÚS 514/2016-15 zo dňa 17.8.2016 a v neposlednom
rade i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/285/2018 zo dňa 20.02.2019.

33. Na základe vyššie uvedených záverov je zrejmé, že pasívna vecná legitimácie žalovaného v 1. rade
a rovnako i žalovaného v 2. rade je daná. Žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ, držiteľ motorového
vozidla, ktorého vinou vozidlo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nebolo
poistené, zodpovedá za škodu spôsobenú týmto vozidlom v zmysle § 427 OZ. Takouto osobou ( osobou
zodpovednou ) je aj žalovaný v 2. rade, lebo nehodu zavinil ako vodič. Obaja žalovaní zodpovedajú
spoločne a nerozdielne s poukazom na § 511 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti

a za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade nie je
jeho prevádzateľom, tým je žalovaný v 1. rade, táto skutočnosť však nezbavuje žalovaného v 2. rade
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vodič zodpovedá za škodu, ktorá vznikla
porušením právnych povinností, teda povinnosti dodržiavať predpisy cestnej premávky. Žalovaný v 1.
rade ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu podľa § 427 ods. 1 OZ, hoci ju sám nespôsobil,

pričom jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V takýchto prípadoch
stretu objektívnej zodpovednosti prevádzateľa a subjektívnej zodpovednosti vodiča ide o spoločnú
zodpovednosť, kedy prevádzateľ a vodič motorového vozidla zodpovedajú spoločne a nerozdielne za
vzniknutú škodu, to však nevylučuje, aby si poškodený uplatnil náhradu škody iba voči niektorému z
nich .

34. Súd tiež považoval za účelné na uplatnenie si práva žalobcu aj náklady za preklad listín, ktorými
žalobca preukazoval oprávnenosť výšky uplatneného nároku i žiadosti o plnenie zo strany príslušného
orgánu. Žalobca súdu preukázal rovnako súdu riadne preukázal, že túto sumu uhradil ( súčasťou spisu
je i výpis z účtu , z ktorého vyplýva poukázanie tejto sumy príslušnému subjektu) .

35. Na základe vyššie uvedených skutočností a konštatovaných záverov dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná voči obom žalovaným, ktorý zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Žalobca dostatočným spôsobom , predložením listinných dôkazov , a to najmä výpisov z účtu preukázal,
že poistné plnenie uhradil z poistného garančného fondu, preukázal tak i výšku nákladov poskytnutých

na preklad listín, a súd tak o uplatnenom nároku žalobcu nemal pochybnosti, preto žalobe vyhovel v
celom rozsahu.

36. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi
aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca žalovaných vyzýval na uhradenie poskytnutých

plnení jednotlivo s tým, že v predmetných výzvach im uviedol lehotu do kedy žiada plnenie uhradiť. Po
uplynutí žalobcom označeného dňa sa žalovaní dostali do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného a s
poukazom na § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu

07.06.2016 ( ako si uplatnil žalobca) bola dňu 0,00%, teda žalobca má podľa § 517 ods. 2 OZ, v
spojitosti s § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 %, ktoré
mu súd priznal zo sumy 2 273,27 eura od 07.06.2016 do zaplatenia, ktorým dňom už boli žalovaní
preukázateľne v omeškaní.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi , ktorý mal plný úspech vo veci priznal proti žalovaným náhradu trov konania v
rozsahu 100% , o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.