Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116218598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. V. A., PhD.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., U. V. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Menichom, so
sídlom X., R. W. XX, proti žalovanej MVDr. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. X, právne zastúpenej
advokátom JUDr. Jánom Lemešom, so sídlom Z. C. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/315/2016-212 zo dňa 13.
septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
nehnuteľnosti - pozemok parc. č. 4886/28 a na ňom postavený rodinný dom č. s. XXXX kat. územie
C. (zapísané na LV č. XXXX) a pozemok parc. č. 1252/60 a na ňom postavená chata kat. územie W.
(zapísané na LV č. XXXX) - sú súčasťou dedičstva po poručiteľovi Ing. F. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý
zomrel XX.X.XXXX. Vychádzal zo záveru, že v spore nevystupovali všetci dedičia poručiteľa, hoci z
hľadiska hmotného práva bolo potrebné/nevyhnutné, aby sa konania zúčastnili všetci (nútené procesné

spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 CSP). Okresný súd zdôraznil, že predmetné súdne konanie môže
splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka - či dotknuté nehnuteľné veci patria do dedičstva - je
vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania. Vo
všeobecnosti totiž platí, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov a dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o
ktorú ide v súdnom konaní, nebolo prejednané v dedičskom konaní, sú až do vyporiadania tejto veci v
dedičskom konaní všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov.
2. Okresný súd konštatoval, že účastníkom konania v súdenej veci nebola/nie je zákonná dedička

poručiteľa M. W., rod. Q., ktorá skutočnosť vyplýva z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi sp. zn.
30D/252/2014, Dnot 135/2014. Dodal, že ani po predbežnom právnom posúdení, v rámci ktorého
konštatoval nesplnenie vecnej legitimácie, neboli zo strany žalobcu označení všetci dedičia poručiteľa.
Následne z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie - neúplného okruhu strán sporu - žalobu zamietol.
3. V súvislosti s rozšírením/spresnením žalobného petitu (že predmetné nehnuteľnosti budú zahrnuté do
dedičskej podstaty po Ing. F. A. a súčasne do dedičskej podstaty po F. A., rod. F., zomrelej XX.XX.XXXX
a že bude určené, že aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v predmetných nehnuteľnostiach patria do

dedičstva po oboch poručiteľoch) okresný súd uviedol, že skorším uznesením (zo dňa 8.8.2019) takúto
zmenu žaloby nepripustil. Poukázal na to, že pre rozhodnutie o takto uplatnenom nároku by bolo nutné
vykonať „od začiatku nové konanie“, lebo výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu. Zároveň konštatoval, že nakoľko poručiteľka F. A., rod. F., zomrelaskôr než jej manžel Ing. F. A., mala byť podaná žaloba o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po menovanej poručiteľke a až následne sa súd môže zaoberať žalobou, že patria do
dedičstva po jej manželovi.

4. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100
%, keďže bola v spore plne úspešná (§ 255 ods. 1 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhaljehozmenytak,žežalobebudevyhovené,alebojehozrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie

a nové rozhodnutie. Poukazoval na to, že „žaloba bola na určenia práva proti veciam, nie proti osobám“.
Postup súdu (notára) v dedičskom konaní upravuje dedičské právo procesné, pričom „dedičský“ súd
vykoná aj všetky úkony na zistenie dedičov. Nebolo preto v kompetencii okresného súdu v aktuálnom
sporovomkonaníurčovať,ktojededičomačižalobasmerujeprotivšetkýmdedičom.Žalobcazopakoval,
že žalovanou je osoba, ktorá s (ich) rodičmi podpísala na darovaciu zmluvu, ktorej platnosť on napáda.
6. Odvolateľ tvrdil, že na spresnenie žaloby „mal právo“ a urobil ho včas (na začiatku prvého

pojednávania). Dovtedy okresný súd nekonal, preto žalobca nemohol svojím návrhom narušiť výsledky
dovtedajšiehokonania.Malzato,ženepripustenímzmenyžalobydošlokporušeniujehoprávanasúdnu
ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okresný súd sa tak uznesením o nepripustení zmeny žaloby, ako
aj napadnutým rozsudkom „predčasne zbavil svojej povinnosti vo veci riadne konať a posunul riešenie
predmet žalobu na iný/nový súd“, čím dostal žalobcu znova do stavu právnej neistoty. Navyše, okresný

súd nad rámec svojich kompetencií posudzoval za žalovaného, ako mala byť podaná žaloba. Záverom
žalobca vyjadril „dôvodné podozrenie“ zo zaujatosti súdu a z narušenia princípu rovnosti strán, nakoľko
okresný súd evidentne rozdielne pristupoval k stranám sporu a svojím procesným postupom nechával
bez obmedzenia priestor žalovanej, kým žalobcovi bolo toto právo odopreté.

7. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Okresný súd správne východiskovo konštatoval, že stranami/účastníkmi konania o určenie, že vec
patrí do dedičstva, sú - v zmysle musia byť - všetci dedičia poručiteľa. Predmetná požiadavka vyplýva
prioritne zo sledovaného účelu, ktorým je zabezpečiť, aby bolo súdne rozhodnutie vydané v danom
konaní záväzné pre všetkých dedičov poručiteľa. Uvedené je pritom možné dosiahnuť - prostredníctvom

subjektívnej záväznosti rozsudku podľa § 228 ods. 1 CSP - len tým, že účastníkmi konania o určenie,
že vec patrí do dedičstva poručiteľa, budú všetci jeho (potenciálni/do úvahy prichádzajúci) dedičia.
10. Dedičské konanie je svojou povahou nesporovým/mimosporovým konaním. Táto jeho povaha je v
otázke predmetu dedenia vyjadrená - okrem iného - tiež tým, že v prípade spornosti ohľadne aktív alebo
pasív (majetku alebo dlhov) obmedzí sa „dedičský“ súd iba na zistenie ich spornosti a pri výpočte čistej

hodnoty dedičstva na ne neprihliada (§ 198 ods. 1 CMP, resp. § 175k ods. 3 O.s.p. v spojení s § 396 ods.
1 CSP; ktoré ustanovenia sú v konkrétnostiach súdenej veci relevantné). Pokiaľ by stranami/účastníkmi
konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, neboli všetci jeho dedičia, tak tí z nich, ktorí
neboli účastníkmi daného (sporového) konania, by neboli rozhodnutím súdu v ňom vydaným viazaní a
v rámci prejednávania dotknutého majetku v dedičskom (nesporovom/mimosporovom) konaní by mohli

tento majetok znovu opodstatnene „zosporniť“ a nemohlo by dôjsť k jeho prejednaniu ako dedičstva po
poručiteľovi.
11. S veľkou pravdepodobnosťou by následne došlo k ďalšiemu súdnemu sporu - s iným okruhom strán
- o určenie, či dotknuté veci (eventuálne práva) patria do dedičstva. Práve z dôvodu predchádzania
takýmto ďalším súdnym sporom musia byť účastníkmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva

poručiteľa, všetci jeho dedičia. Len predmetný prístup k účastenstvu v spore o určenie, že vec patrí do
dedičstva, je naplnením účelu a zmyslu súdnej ochrany.

12. Okresný súd náležite poukázal na to, že rozoberaný právny záver o nútenom procesnom
spoločenstve dedičov poručiteľa v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, je v súlade aj s ustálenou

súdnou praxou (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 183/2009 z 30.5.2011, či 3 Cdo
222/2010 z 14.3.2011). Dotknutá rozhodovacia prax všeobecných súdov prešla aj testom ústavnosti,
pričom Ústavný súd SR sa s ňou v uznesení sp. zn II. ÚS 260/2011 z 9.6.2011 (na ktoré taktiež poukázal
už okresný súd) plne stotožnil.13. Nad bezprostredný rámec odvolania (keďže odvolateľ spochybňoval len samotný právny záver,
a nie skutkové konkrétnosti súdenej veci) krajský súd uvádza, že konštatovanie okresného súdu, že

ako dedič (zo zákona) po poručiteľovi Ing. F. A. prichádza do úvahy jeho dcéra M. W., rod. Q., nie
je správny. Menovanú totiž poručiteľ vydedil a po poučení o možnosti namietať neplatnosť vydedenia,
vrátane odkázania na podanie žaloby (uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 30D/252/2014-137 zo
dňa 29.10. 2014), M. W. príslušnú žalobu nepodala. Nadväzne ju (aktuálne) nemožno považovať za
dedičku poručiteľa.

14. Z dotknutého dedičského konania/spisu však zároveň vyplýva, že dedičom poručiteľa je ďalšia osoba
(okrem žalobcu a žalovanej). Poručiteľ zanechal závet, v ktorom časť majetku zanechal svojmu bratovi
F. A., nar. X.XX.XXXX, ktorý dedičstvo prijal (č. l. 82 dedičského spisu). Na jeho statuse dediča po Ing.
F. A. nič nemení to, že dňa XX.X.XXXX zomrel; došlo „len“ k tomu, že do práv F. A. vstúpili jeho právni
nástupcovia.

15. Záver o tom, že v súdenej veci nie sú/neboli stranami sporu/účastníkmi konania všetci dedičia
poručiteľa, je natoľko určujúci, že i v prípade opodstatnenosti ostatných námietok, by nedošlo k
spochbneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Napriek uvedenému sa krajský súd nimi - v
záujme komplexnosti - zaoberal. Úvaha o tom, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom
požadovanou zmenou žaloby, ne/môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, patrí len súdu

rozhodujúcemu o takomto procesnom návrhu; t.j. okresnému súdu. Skutočnosť, že daný myšlienkový
postup a právne posúdenie nepodlieha prieskumu odvolacou inštanciou vyplýva aj z toho, že voči
takémutouzneseniuniejeodvolanieprípustné.Napokon,žalobcoviničnebránipodaťohľadnetvrdených
(iných, resp. ďalších hmotnoprávnych nárokov) novú/samostatnú žalobu.

16. Absolútne všeobecne (a svojim spôsobom nadväzne i čiastočne tendenčne) vyznieva odvolacia
námietka žalobcu o „dôvodnom podozrení“ zo zaujatosti okresného súdu a porušenia princípu rovnosti
strán. Odvolateľ totiž neuvádza nič konkrétne, čo by túto jeho námietku malo preukazovať, resp. v čom
sa mal prejaviť nerovný prístup okresného súdu k stranám sporu. Túto požiadavku konkrétnosti (bez
ohľadu na to, že uvedené nevyplýva ani zo zvukového záznamu z pojednávania) rozhodne nespĺňa

tvrdenie, že okresný súd nechával bez obmedzenia priestor žalovanej, kým žalobcovi bolo toto právo
odopreté.Následnemožnouzavrieť,žeidevysloveneosubjektívnypocitžalobcu(bezčoilenoznačenia
- nieto ešte preukázania - objektívnych faktov), ktorý je podmienený výlučne jeho neúspechom v spore;
t.j. tým, že sa konajúci súd nestotožnil s jeho argumentáciou.

17. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

18. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách (prvoištančného)

konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne,
potvrdenie rozhodnutia v meritórnom výroku zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o
náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného
úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu
konania (vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalovanej v súvislosti s
odvolacím prieskumom žiadne relevantné trovy konania nevznikli (§ 251 CSP). Takéto „jednoetapové“
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (bez potreby vydávania ďalšieho uznesenia vyšším

súdnym úradníkom okresného súdu) zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.