Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/363/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313218870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: U.. P. S., A..
XX.X.XXXX, W. G. J.. XX, W. proti žalovaným: 1/ Ministerstvo zdravotníctva SR, so sídlom Limbová
2, Bratislava, 2/ Úrad verejného zdravotníctva, Trnavská cesta 52, Bratislava, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, IČO: 50686861, o určenie
neplatnosti Dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 22.10.2010, o určenie neplatnosti Služobnej zmluvy
č. XXXX/XXXXX-E. zo dňa 2.11.2010, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 28.2.2017, č. k. 45C/177/2013-547, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, domáhal určenia
neplatnosti Dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 22.10.2010 a určenia neplatnosti Služobnej zmluvy
č. XXXX/XXXXX-E. zo dňa 2.11.2010. Žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžo

zo dňa 31.8.2010 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/4/2008-117 tak, že zrušil
rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 8.11.2007 č. 23506-10/2007, ako aj rozhodnutie
vedúceho služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.9.2007 z
dôvodu, že žalovaný (MZ SR) nepreukázal, že by žalobca, pred doručením rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, nesúhlasil s trvalým preložením na iné štátnozamestnanecké miesto.
Z toho vyvodil, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a) Zák. o štátnej službe č. 312/2001 Z.z. a tak nemohol nastať ani

zákonom predpokladaný následok, a to platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
podľa § 40 ods. 2 písm. a) Zákona o štátnej službe.3/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že Dodatkom č. 1 k služobnej
zmluve zo dňa 22.10.2010 uzatvoreným medzi žalobcom a žalovaným 1/ bolo upravené opätovné
zaradenie žalobcu na výkon štátnej služby k 22.10.2010 na funkciu generálny štátny radca, v stálej

štátnej službe, odbor štátnej služby: medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych
spoločenstiev, s pravidelný miestom výkonu štátnej služby: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová
2, Bratislava. Služobný úrad a žalobca v dodatku prehlásili, že podmienky dohodnuté v dodatku
sú prejavom ich slobodnej vôle vyjadrenej zrozumiteľne, určite, vážne, bez pocitu tiesne alebo inak
nevýhodných podmienok, čo potvrdili svojim podpisom (bod IV.5 Dodatku). Z Dohody o zmene

štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením formou dodatku k služobnej zmluve Č.. N. - XXXX
- E. uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 29.10.2010 č. N.-XXXX-E. súd prvej inštancie
ďalej zistil, že žalobca bol trvalo preložený zo služobného úradu MZ SR do služobného úradu Úradu
verejného zdravotníctva SR Bratislava, na odbor štátnej služby 1.04 - legislatíva, funkcia odborný
radca s účinnosťou od 1.11.2010. Dohodou o trvalom preložení zo dňa 1.11.2010 bol žalobca
ako štátny zamestnanec trvalo preložený s účinnosťou od 1.11.2010 na výkon štátnej služby zo

služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR do služobného úradu Úradu verejného zdravotníctva
SR od 1.11.2010, a to po jeho predchádzajúcom písomnom súhlase podľa § 35 ods. 1 zákona o štátnej
službe č. 400/2009 Z.z. Následne dňa 2.11.2010 došlo k uzatvoreniu Služobnej zmluvy č. XXXX/
XXXXX-E.Ú. medzi Úradom verejného zdravotníctva (ako služobným úradom) a žalobcom (ako štátnym
zamestnancom), na základe ktorej bol žalobca zaradený do stálej štátnej služby, odbor štátnej služby

1.04 legislatíva, bez skúšobnej doby, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby Úrad verejného
zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, Bratislava. Úrad verejného zdravotníctva SR (žalovaný 2/) listom
zo dňa 4.9.2012 okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom podľa § 51 ods. 1 zákona
č. 400/2009 Z.z. z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny tým, že po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 19.12.2011 do 26.6.2012 nenastúpil žalobca dňa 27.6.2012

do zamestnania a nebol podľa § 66 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. k dispozícii služobnému úradu,
pričom ani iným preukázateľným spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť na pracovisku trvajúcu
nepretržite. O skončení pracovnej neschopnosti informovala žalovaného 2/ Sociálna poisťovňa dňa
19.7.2012. Doporučenou listovou zásielkou zasielanou do vlastných rúk 24.7.2012 bol žalobca vyzvaný
k nástupu do zamestnania, k plneniu si služobných úloh a k preukázaniu doterajšej neprítomnosti

na pracovisku s upozornením, že ak tak neurobí, neprítomnosť na pracovisku sa bude považovať za
neospravedlnenú absenciu a za závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré je dôvodom na postup
podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. č. 400/2009 Z.z. Predmetná zásielka sa žalovanému 2/ vrátila 27.9.2012
ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote.

4/ Za tohto skutkového stavu, odkazujúc na § 137 písm. c) C.s.p. a § 37 Obč. zák., dospel súd
prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku NS SR
sp. zn. 4Sžo 6/2010 zo dňa 31.8.2010, podľa ktorého neboli splnené zákonom stanovené podmienky
na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a) Zák. o štátnej službe a
preto k 10.9.2007 nedošlo k platnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa §

40 ods. 2 písm. a) Zák. o štátnej službe. Z uvedeného dôvodu štátnozamestnanecký pomer žalobcu
trval naďalej v služobnom úrade MZ SR (žalovaný 1/). Keďže jeho štátnozamestnanecké miesto, v
ktorom bol pôvodne zaradený, bolo zrušené, žalovaný 1/ v intenciách rozhodnutia NS SR uskutočnil
so žalobcom od 30.9.2010 sedem pohovorov o ponukách a možnosti jeho ďalšieho zaradenia do
výkonu štátnej služby v služobnom úrade MZ SR, čo súd skutkovo vyvodil z písomných záznamov

z vykonaných pohovorov vo veci zaradenia štátneho zamestnanca U.. P. S. zo dňa 30.9.2010,
1.10.2010, 4.10.2010, 5.10.2010, 14.10.2010, 20.10.2010, 21.10.2010. V závere z vykonaného
pohovoru zo dňa 1.10.2010 žalobca vyjadril svoj súhlas s trvalým zaradením na výkon štátnej služby
v služobnom úrade Úradu verejného zdravotníctva. Zo záznamu z pohovoru vyplýva, že žalobca mal
záujem o vedúce štátnozamestnanecké miesto v odbore legislatíva a právo, sekundárne akceptoval

ponuku v služobnom úrade v inom odbore štátnej službe, v inom služobnom úrade. Vychádzajúc zo
záznamov z pohovorov, z Uznesenia NS SR č. k. 2Sžnč/3/2013-53 zo dňa 16.4.2015 a z Oznámenia
Generálnej prokuratúry zo dňa 17.6.2011 o spôsobe vybavenia podnetu žalobcu, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalovaný 1/ viedol so žalobcom pred uzatvorením Dodatku č. 1/ k služobnej
zmluve zo dňa 22.10.2010 aktívny dialóg o jeho služobnom zaradení s možnosťou výberu z voľných

štátnozamestnaneckých miest. Žalobca prijal navrhovanú ponuku a následne uzatvoril Dodatok č. 1 k
služobnej zmluve, predmetom ktorého bolo opätovné zaradenie žalobcu do štátnej služby. Následne
29.10.2010 žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ o Dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
trvalým preložením formou dodatku k služobnej zmluve Č.. N. XX XXX-XXXX-E. zo dňa 22.10.2010.Štátnozamestnanecký vzťah žalobcu so žalovaným 1/ sa skončil zmenou štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 32 ods. 1 psím. b) Zákona o štátnej službe trvalým preložením žalobcu do iného
služobného úradu s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom podľa § 35 ods. 1 Zákona o štátnej

službe na základe Dohody o trvalom preložení od 1.11.2010. Vo vzťahu k navrhovanému určeniu
neplatnosti Dodatku č. 1 k služobnej zmluve súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovaným určením
sa nemôže zmeniť štátnozamestnanecké postavenie k služobnému úradu Ministerstva zdravotníctva
SR, nemôže sa obnoviť existencia k štátnozamestnaneckého pomeru, ani postavenie žalobcu ako
štátneho zamestnanca vo vzťahu k MZ SR, pretože platnosť, resp. neplatnosť Dodatku č. 1 zo dňa

22.10.2010 nemá vplyv na zmenu právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k služobnému úradu MZ
SR. Na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením uzatvorili žalovaný
2/ a žalobca 2.11.2010 služobnú zmluvu Č.. XXXX/XXXXX-E., v ktorej sa dohodli na podstatných
náležitostiach služobnej zmluvy, žalobca vykonával funkciu odborný radca, v stálej štátnej službe, odbor
1.04 legislatíva, bez skúšobnej doby, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby: Úrad verejného
zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, Bratislava, služobný úrad a žalobca (zamestnanec) sa v bode IV.5

služobnej zmluvy vyhlásili, že podmienky dohodnuté v služobnej zmluve boli prejavom ich slobodnej
vôle vyjadrenej zrozumiteľne, určite, vážne a bez pocitu tiesne alebo inak nevýhodných podmienok, čo
potvrdili svojimi podpismi.Žalobca na základe tejto zmluvy nastúpil dňa 3.11.2010 na pracovisko, kde
pracoval do 25.11.2010, následne sa stal dlhodobo práceneschopným až do 26.6.2012, kedy porušoval
liečebnýrežim,napriekopakovanýmupozorneniamošetrujúceholekáranechodilnakontroly,nazáklade

čoho mu praktická lekárka pracovnú neschopnosť ukončila tak, že žalobca sa stal práceschopný
od 27.6.2012. Služobný úrad skončil so žalobcom okamžite štátnozamestnanecký pomer listom č.
14/15789/OÚ/2012 zo dňa 4.9.2012, zásielka sa služobnému úradu vrátila 27.9.2012 ako žalobcom
neprevzatá v odbornej lehote, čím v tento deň nastali účinky jej doručenia žalobcovi podľa § 38
Zák. práce. Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú

ust. §§ 32 až 41, §§ 77 až 80 Zák. práce. Neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
okamžitým skončením nebola žalobcom uplatnená na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť (§ 120 zák. o štátnej službe v spojení s
§ 77 Zák. práce). Pokiaľ ide o požadované určenie neplatnosti služobnej zmluvy Č.. XXXX/XXXXX-
E., súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade sa navrhovaným určovacím výrokom nemôže

zmeniť štátnozamestnanecké postavenie žalobcu k služobnému úradu a nemôže sa predovšetkým
nahradiť existencia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, a preto na tomto určení nemôže mať žalobca
naliehavý právny záujem. Neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nebola vyslovená
právoplatným rozsudkom, preto treba vychádzať z toho, že štátnozamestnanecký pomer bol skončený
platne. Žalobca nepodal v zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote žalobu o určenie neplatnosti

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a zmeškanie tejto lehoty nie je možné obchádzať žalobou
o určenie neplatnosti služobnej zmluvy Č.. XXXX/XXXXX E.. Medzi stranami sporu neexistuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by bol ohrozením právneho postavenia žalobcu. Z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na výsluch
svedkovP.S.Y.Y.S.zaúčelompreukázanianátlakuatiesnežalobcu,ktorýmalbyťzostranyžalovaných

1/, 2/ podpísaním predmetného dodatku č. 1 a služobnej zmluvy vyvíjaný a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2
C.s.p. a plne procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

6/ Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne aby ho zmenil tak,
žalobe vyhovie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď žalobca naliehavý právny záujem odôvodňoval na pojednávaní 28.2.2017 tým, že Dodatok č.

1 k služobnej zmluve uzatvorenej 22.10.2010 medzi MZ SR nesprávne uvádza okamih vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru, pretože sa v ňom konštatuje moment jeho vzniku ku dňu 15.2.2007 a
to napriek tomu, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu de iure et de facto vznikol dňa 1.1.2004, čím
opakovane dochádzalo k nerešpektovaniu právoplatných rozhodnutí. Určenie okamihu vzniku právneho
pomeru zamestnávateľa a zamestnanca má v mnohých ohľadoch mimoriadny význam, pretože od dĺžky

trvania pracovného/štátnozamestnaneckého pomeru sa odvíja odmeňovací systém, ako aj odstupné,
odchodnéarôzneinébenefity. Akceptovanímstavu deklarovanéhovdodatkuč.1byžalobcavpodstate
poprel právoplatné rozhodnutie NS SR č.k. 3Sž 70/2004 zo dňa 18.11.2005, rozhodnutie NS SR č.k.
4Sžo 6/2010 a tiež Rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.5.2006, ako aj ust. §44 zákona č. 312/2001 Z.z., čím by došlo k pretrhnutiu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, čo by
automaticky malo aj ďalšie pracovnoprávne dôsledky, s čím sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol inherentne

daný povahou veci, keďže okolnosti uzavretia zmlúv a ich obsah trpeli vážnou vadou právneho úkonu
- tiesne, ktorá absolútne diskvalifikuje zmluvy ako právne úkony uzavreté v súlade s § 37 a § 49
Obč. zák. Navyše Dodatok č. 1 obsahoval úmyselne nesprávny okamih vzniku štátnozamestnaneckého
pomeru, ktorého uzavretie bolo vynútené vyplatením časti zadržiavaného funkčného platu. Súd prvej
inštancie teda ponímal naliehavý právny záujem reštriktívne, s prihliadnutím na účelovosť konania na

štátnozamestnanecký pomer, zrejme pochybil, pretože naliehavý právny záujem je z pohľadu žalobcu
daný aj v súvislostiach majúcich vplyv na dĺžku pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého
pomeru. Súd prvej inštancie následne z dôvodu neexistencii naliehavého právneho záujmu odmietol
vykonať dokazovanie výsluchom svedkom a prehratím videozáznamov preukazujúcich skutočnosti
uvádzané v priebehu konania, z ktorého dôvodu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže
obstáť.

7/ Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
K odvolacej argumentácii uviedol, že žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení, pretože jeho právne postavenie nie je sporné. Žalobca podanou žalobcu nemôže vyriešiť
svoje peňažné nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý existoval medzi ním a

žalovaným 1/, o ktorých sa rozhoduje v iných prebiehajúcich súdnych sporoch. Je nepochybné, že
cieľom žalobcu nie je podanou žalobou dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo konštatované
trvanie štátnozamestnaneckého pomeru k žalovanému 1/, o to viac, že svojim konaním v doterajšom
priebehu preukázal, že o prácu a výkon štátnozamestnaneckých povinností nemá skutočný záujem, o
čom svedčí nenastúpenie do práce po skončení dlhodobej pracovnej neschopnosti a vo všeobecnosti

časté absencie, ale výlučne len uplatňovanie peňažných nárokov voči žalovanému 1/. Z uvedeného
dôvodu podaná žaloba nie je vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany
práva žalobcu, nakoľko svoje peňažné nároky voči žalovanému 1/ (odstupné, odchodné a rôzne ďalšie
benefity) si uplatňuje v početných súdnych sporoch žalobou na plnenie. Žalobca nemá status štátneho
zamestnanca, pretože jeho pomer skončil dňa 27.9.2012 jednostranným právnym úkonom žalovaného

2/ podľa § 46 ods. 1 psím. c) Zákona o štátnej službe, a preto navrhovaný určovací výrok rozsudku
nemôže nahradiť právnu skutočnosť alebo iným právne relevantným spôsobom ovplyvniť postavenie
žalobcu voči žalovanému 1/ a 2/.

8/ Žalovaný 2/ vo vyjadreniu k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaciu argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú. Za nepreukázané považuje tvrdenia žalobcu,
že k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k služobnej zmluve došlo v stave jeho tiesne a pod vplyvom psychického
a fyzického nátlaku vyvíjaného zo strany žalovaných. Pokiaľ ide o služobnú zmluvu Č.. XXXX/XXXXX-
E. zo dňa 2.11.2010 túto uzatvoril žalobca so žalovaným 2/, pričom v nej nie je deklarovaný vznik
štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 15.2.2007. Pod psychický tlak sa dostal žalobca sám na

základe vlastných rozhodnutí (protest pred úradom vlády SR, pobyt v stane, výtržníctvo na púti v Šaštíne
a následný úraz a pod.), následkom čoho došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a finančnej tiesne
jeho rodiny. Žalobca nepreukázal ani to, že by tento stav mal charakter tiesne, a že by trval v okamihu
uzatvorenia Dodatku č. 1 k služobnej zmluve, resp. v okamihu uzatvorenia Služobnej zmluvy Č.. XXXX/
XXXXX-E. zo dňa 2.11.2010. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní rešpektovali všetky

právoplatné rozhodnutia týkajúce sa danej veci. Z dôvodu zrušenia správnych rozhodnutí rozsudkom
NS SR sp. zn. 4Sžo zo dňa 31.8.2010 platí, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu v služobnom úrade
MZ SR v danom čase trval, čo žalovaní plne rešpektovali. Postup žalovaných bol v danej veci vo vzťahu
k žalobcovi plne legitímny, bez toho aby bolo zneužitá jeho údajná tieseň a naliehavá finančná potreba.
Zo záznamov z jednotlivých pohovorov vykonaných so žalobcom je zrejmé, že žalobca na nich slobodne

prejavoval svoju vôľu a názor, bol plne pri vedomí, schopný obsah predmetných rokovaní posúdiť a
vedel o čom sa diskutuje. Nakoľko štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil okamžitým skončením,
pričom neplatnosť skončenia tohto štátnozamestnaneckého pomeru nebola v lehote dvoch mesiacov
uplatnená na súde, štátnozamestnanecký pomer platne skončil podľa § 120 Zákona o štátnej služby v
spojení s § 77 Zák. práce. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dodatku

č. 1 k služobnej zmluve, ani na určení neplatnosti Služobnej zmluvy. V danom prípade nie je možné
určovacím výrokom zmeniť štátnozamestnanecké postavenie žalobcu k žalovanému 1/ a žalovanému
2/, ani obnoviť jeho status a nahradiť existenciu štátnozamestnaneckého pomeru, pričom výrokom
určujúcim neplatnosť predmetných dohôd by na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo.9/ Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Dodal, že pokiaľ sa určí
neplatnosť Dodatku č. 1 k služobnej zmluve, odstráni sa stav jeho právnej neistoty, ktorý pociťuje. Ak

by súd určil, že Dodatok č. 1 je neplatný, úplne prirodzene sa dostane do predchádzajúceho stavu, t.j.
do stavu na základe rozhodnutia NS SR zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 4Sžo/6/2010, čo znamená, že by bol
v štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným 1/ a všetky právne úkony súvisiace s Dodatkom č.1,
vr. okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným 2/ by sa stali nulitnými právnymi
úkonmi, pretože nemožno ukončiť pracovný pomer, ktorý nevznikol. Práve z tohto dôvodu vyplýva

naliehavý právny záujem žalobcu na navrhovanom určení. Keďže aj v súčasnej dobe ide z hľadiska
žalobcu o posúdenie životne dôležitej situácie, vzhľadom na všetky jeho platové nároky, vr. zákonných
odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne, ktoré žalovaný 1/ dosiaľ nevykonal, pretože dňa 12.3.2013
vyplatil žalobcovi len časť platových nárokov za obdobie od 1.1.2004 do 15.2.2007.

10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,prejednalodvolanie beznariadeniaodvolaciehopojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

11/ Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia, a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a
teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a na to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti

žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

12/ Žalobca svoj naliehavý právny záujem na navrhovanom určení v prvoinštančnom konaní
zdôvodňoval tým, že „Dodatok č. 1 k služobnej zmluve uzatvorenej 22.10.2010 medzi MZ SR nesprávne
uvádza okamih vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, pretože sa v ňom konštatuje moment jeho

vzniku ku dňu 15.2.2007 a to napriek tomu, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu de iure et de
facto vznikol dňa 1.1.2004, čím opakovane dochádzalo k nerešpektovaniu právoplatných rozhodnutí.
Určenie okamihu vzniku právneho pomeru zamestnávateľa a zamestnanca má v mnohých ohľadoch
mimoriadny význam, pretože od dĺžky trvania pracovného/štátnozamestnaneckého pomeru sa odvíja
odmeňovací systém, ako aj odstupné, odchodné a rôzne iné benefity“ a „ tiesňou, ktorá absolútne

diskvalifikuje obe zmluvy ako právne úkony uzavreté v súlade s § 37 a § 49 Obč. zák.“. Pokiaľ ide o
argumentáciu žalobcu vo vzťahu k Dodatku č. 1/ odvolací súd dodáva, že žalobca nepreukázal, že
by bola niekým spochybnená skutočnosť, že jeho štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 1.1.2004.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol prijatý do štátnozamestnaneckého pomeru v
služobnom úrade MZ SR (žalovaný 1/) dňa 1.4.2003, pričom dňa 15.2.2007 došlo k jeho opätovnému

zaradeniu do štátnej služby (viď Oznámenie o poukázaní náhrady funkčného platu za obdobie od
1.1.2004 do 14.2.2007 číslo: Z12453-2013-OÚ - na č. l. 233, Zápisnica o výsledku prešetrenia sťažnosti
Úradu vlády SR na čl. l. 479 a nasl., uznesenie KS BA č.k. 4Co 91/2016-703), a preto žalobcom
uvádzaný dôvod žaloby neodôvodňuje naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Moment
vzniku a obdobie trvania štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu (od 1.4.2003 do 27.9.2012, kedy

štátnozamestnanecký pomer zanikol jeho okamžitým skončením) nie sú aktuálne nikým spochybnené.
Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným 2/ nedošlo k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 77 Zák. práce, treba vychádzať z toho, že štátnozamestnanecký pomer
bol skončený platne, a preto na podanie navrhovanej určovacej žaloby vo vzťahu k služobnej zmluve
uzatvorenej so žalovaným 2/ nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem (viď aj

R 56/2009). Odvolací súd dodáva, že žalobca sa mohol, v prípade existencie naliehavého právneho
záujmu, domáhať neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru aj v prípade, ak sa domnieval,
že žalovaný 2/ nebol účastníkom jeho štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu neplatne uzavretej
Služobnej zmluvy č. XXXX/XXXXX-E.. Keďže žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovanými 1/,
2/ existuje aktuálne stav objektívnej právnej neistoty, nemôže existovať ani naliehavý právny záujem

na navrhovanom určení. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú tieseň pri uzatváraní Dodatku č. 1 k služobnej
zmluve zo dňa 22.10.2012 a Služobnej zmluvy č. XXXX/XXXXX-E. odvolací súd sa stotožňuje s
argumentáciou žalovaných, že zo Záznamov z vykonaných pohovorov nie je možné vyvodiť akýkoľvek
nátlak na žalobcu zo strany žalovaného 1/, ani tieseň žalobcu pri uzatváraní Služobnej zmluvy sožalovaným 2/. K vyplateniu náhrady služobného platu žalobcovi žalovaným 1/ vo výške 7.693,64 eur
došlo dňa 14.10.2010 (viď Záznam z pohovoru na č. l. 147), t.j. pred uzatvorením služobnej zmluvy so
žalovaným 2/ (2.11.2010), a preto žalobca nemohol v čase uzatvorenia dodatku objektívne pociťovať

tvrdenú finančnú tieseň spôsobenú nekonaním žalovaného 1/ v súvislosti v výplatou jeho mzdových
nárokov, rovnako mu nebolo žalovaným 1/ bránené ani v jeho osobných protestoch, na ktorých sa
zúčastňoval aj počas prebiehajúcich rokovaní ohľadom jeho opätovného zaradenia do štátnej služby so
žalovaným 1/. Vzhľadom na uvedené nie je možné uzavrieť, že by žalobca namietané právne úkony
zatvoril neslobodne a z donútenia (§ 37 Obč. zák.).

13/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Pokiaľ ide o procesne úspešného žalovaného 1/, tomuto nárok na ich náhradu priznaný

nebol, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).