Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113234141.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: UPC

BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova č. 36, 851 01 Bratislava, IČO: 35 971 967,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava proti žalovanému:
A.. A. Ž., P.: XX XXX XXX, C. O. Č..X, XXX XX Bratislava o zaplatenie 947,51 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 947,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 383,21 € odo dňa 3.7.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 947,51 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca so žalovaným dňa 16.7.2009
uzatvoril Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX s miestom inštalácie B. X, Bratislava. Predmetom zmluvy
bolo zabezpečenie digitálnej retransmisie televíznych a rozhlasových programov dohodnutého
programového súboru. Žalobca žalovanému poskytol služby retransmisie v rozsahu v zmluve
dohodnutom. Žalobca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté služby v sume 383,21 €, ktorú sumu
žalovaný žalobcovi nezaplatil.
Žalovanýnevrátilžalobcovidigitálnyset-topboxsHDsosmartkartou,vdôsledkučohovznikolžalobcovi

nárok na zaplatenie sumy 232,36 titulom zmluvnej pokuty v zmysle čl. 5.5. Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej VOP).
Žalovaný žalobcovi nevrátil ani káblový modem, v dôsledku čoho žalobcovi v zmysle čl. 5.6 VOP vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 €.
Žalobca poskytol žalovanému služby v zmysle uzatvorenej Zmluvy, žalovaný sa zaviazal zaplatiť
žalobcovi cenu za poskytnuté služby. Žalobca si svoj zmluvný záväzok voči žalovanému splnil - poskytol
žalovanému služby retransmisie, služby prístupu do siete internet a telekomunikačné služby, ktoré

žalovaný využil, no žalovaný porušil zmluvný záväzok a cenu za poskytnuté služby žalobcovi nezaplatil
a ani nevrátil žalobcovi digitálny set- top box s HD so smart kartou a káblový modem.
Žalovaný sa dostal svojim peňažným plnením do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 0,05% za každý začatý deň omeškania
s poukazom na čl. 10.10 VOP 1, VOP 2, čl. 10.11 VOP 3.
2. Žalobca súdu spolu so žalobou doručil listinné dôkazy Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX uzatvorenú
so žalovaným dňa 16.7.2009 v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z.; Odovzdávajúci protokol k Zmluve

zo dňa 16.7.2009; Všeobecné podmienky žalobcu na poskytovanie služby retransmisie; Všeobecné
podmienky žalobcu na poskytovanie služby prístupu do siete internet; Všeobecné podmienky žalobcu
na poskytovanie služby UPC Telefón; Podmienky kampane " triple DVD+ chello+ Anytime EU-NGU";
Tarifu DTV č. 2/2009; Tarifu chello NEW č. 1/2009; Tarifu UPC Telefón NEW 1/2009; rozpis faktúr aplatieb; podmienené odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.7.2010; upomienku zo dňa 21.9.2010; pokus o
zmier zo dňa 24.5.2013.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 9Ro 257/2013 dňa 10.12.2013.

4. Žalovaný doručil voči platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobcovi v októbri roku
2012 vrátil set- top box s HD so smart kartou a v tom istom období vrátil žalobcovi aj káblový modem.
Žalovaný taktiež v odpore namietol, že vyúčtovania jednotlivých položiek žalobcom sú vypočítané
nesprávne a v rozpore s dohodnutým predmetom plnenia so žalobcom.
Žalovaný súdu spolu s odporom nedoručil, za účelom preukázania ním uvádzaných skutkových tvrdení,

žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce nesprávnosť vyčíslenia uplatneného nároku žalobcom, ani listinné
dôkazy potvrdzujúce vrátenie mobilných zariadení v Centrále žalobcu. Žalovaný ani nepožiadal súd
o vykonanie dokazovania za účelom preukázania nesprávnosti vyúčtovania uplatnených nárokov
žalobcom.
5. Žalobca súdu dňa 17.6.2015 doručil písomné vyjadrenie k odporu, v ktorom žalobca konštatoval, že
žalovaný v odpore neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil uplatnený

nárok žalobcom v konaní.
6. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných

a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2
CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1,2 CSP). Strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
7. Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2018 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na skutkových
tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mobilné zariadenia žalobcovi
vrátil a zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom preukázania vrátenia mobilných
zariadení žalobcovi listinnými dôkazmi, respektíve žalovaný uviedol, že navrhne súdu vykonať

dokazovania výsluchom svedkov, ktorých mena a adresy bydliska však na pojednávaní neuviedol.
Súd procesnému návrhu žalovaného vyhovel a pojednávanie odročil na termín 17.10.2018, ktorý
termín pojednávania strany sporu zobrali na vedomie. Pojednávanie bolo súdom preložené na termín
13.3.2019, na ktorom sa strany sporu zúčastnili.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že našiel set - top box, ktorý chce žalobcovi odovzdať a zároveň

uviedol, že spor chce so žalobcom ukončiť uzavretím mimosúdnej dohody, resp. uzavretím zmieru na
najbližšom pojednávaní. Žalovaný za týmto účelom súd požiadal o odročenie pojednávania, s ktorým
návrhom súhlasila právna zástupkyňa žalobcu.
Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 30.9.2019, ktorý termín strany sporu zobrali na vedomie.
Na termín pojednávania určený na deň 30.9.2019 sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný

sa na termín pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil, súdu žalovaný nedoručil žiadne potvrdenie
o vrátení mobilných zariadení žalobcovi.
Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaný žalobcovi mobilné zariadenia
nevrátil a ani nenavrhol uzavretie mimosúdnej dohody, žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel na základe zisteného a preukázaného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov doručených žalobcom súdu spolu so žalobou.
8. Podľa Článku 6, ods.1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa Čl.8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa ustanovenia § 5 ods.2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách verejná služba
je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónnaslužba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k
tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného
číslovacieho plánu.

Podľa ustanovenia § 5 ods.5 cit. zákona užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa
alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje
aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 5 ods.6 cit. zákona koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ 4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák.
Podľa ustanovenia § 5 ods.7 cit. zákona účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom
poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia § 43 ods.1 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods.2 cit. zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

9. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1,2 CSP). Súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona (§ 215 ods.1,2 CSP). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods.1 CSP). Pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté (§ 217 ods.1 CSP).
10. Súd skutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe a písomných vyjadreniach, na základe vykonaného
dokazovania na pojednávaní konanom dňa 30.9.2019, považoval za nesporný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli platný právny úkon - Zmluvu

o pripojení, v zmysle ktorej žalobca - podnik, žalovanému- užívateľovi zabezpečil digitálnu retransmisiu
televíznych a rozhlasových programov dohodnutého programového súboru. Žalobca žalovanému
poskytol služby retransmisie v rozsahu v zmluve dohodnutom. Žalobca žalovanému vyúčtoval cenu za
poskytnuté služby v sume 383,21 €, ktorú sumu žalovaný žalobcovi nezaplatil.
Žalovanýnevrátilžalobcovidigitálnyset-topboxsHDsosmartkartou,vdôsledkučohovznikolžalobcovi

nárok na zaplatenie sumy 232,36 € titulom zmluvnej pokuty v zmysle čl. 5.5. Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej VOP).
Žalovaný žalobcovi nevrátil ani káblový modem, v dôsledku čoho žalobcovi v zmysle čl. 5.6 VOP vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 €.
Žalovaný sa dostal svojim peňažným plnením do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok

na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 0,05% za každý začatý deň omeškania
s poukazom na čl. 10.10 VOP1, VOP2, čl. 10.11 VOP 3.
11.Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 947,51
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 383,21 € odo dňa 3.7.2010 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

12. Žalovaný nedoručil súdu žiadne listinné dôkazy, resp. neoznačil dôkazy, ktoré by súd vykonal na
návrhžalovanéhopočasvedeniakonania,ktorýmibyžalovanýpreukázalnímtvrdenéskutkovéokolnosti
vo vzťahu k vráteniu mobilných zariadení žalobcovi a vo vzťahu k preukázaniu, že žalobcom uplatnený
nárok je uplatnený nedôvodne, resp. v nesprávnej sume.
Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a

rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci
samej. Zákonodarca pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave vychádzal z doterajšej
právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), ktorú precizuje a sprehľadňuje. Nastal
odklon od princípu materiálnej pravdy.
Strany sporu majú v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia

§ 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") boli žalobca ako aj žalovaný
povinní označiť dôkazy, ktoré podľa ich názoru mali prispieť k objasneniu veci a zároveň boli povinní ich
k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.V dôkaznom konaní sa musia rešpektovať rozdiely medzi základnými druhmi civilného súdneho konania,
sporové konanie sa musí spravovať predovšetkým prejednanou zásadou, to znamená, že dôkaznú
povinnosť a dôkazné bremeno budú mať resp., budú znášať strany sporu. Súd je povinný vykonať iba

navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. V CSP je stranám sporu uložená dôkazná
povinnosťohľadomvlastnýchtvrdení.Vsporovomkonaníbudemaťjejnesplneniezanásledokprocesnú
zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby v prípade neunesenia dôkazného bremena
žalobcom respektíve, vyhovením žalobe v prípade, že žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť nesplní,
v dôsledku čoho neunesie v konaní dôkazné bremeno. Súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov

vykonaného dokazovania navrhnutého stranami sporu.
Základnou podmienkou úspechu žaloby o zaplatenie je preukázanie vzniku peňažného nároku v
prospech žalobcu v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu . Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tvrdenia v
žalobe uvádzané. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí vyvrátiť tvrdenia uvádzané žalobcom

v žalobe, že nie je nositeľom povinnosti plnenia, ktorej sa žalobca v žalobe domáha. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi strana sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. /rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010/

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, tak ako súd uviedol vyššie, strana sporu žalobca
ako aj žalovaný má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť prostriedky procesného útoku resp.
procesnej obrany na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť

tvrdenia a kumulatívne povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy neunesie tak bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
vo veci.
V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej

strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci.
Žalobca si v konaní splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, v dôsledku čoho súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.

Naprotitomužalovanýsinesplnilpovinnosťtvrdeniaaanidôkaznúpovinnosť.Súdmázato, žežalovaný
v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Žalovaný nepredložil súdu počas vedenia
konania žiaden dôkaz, respektíve nepožiadal súd o vykonanie takého dôkazu, vykonaním ktorého by
súd prípadne žalobe nemohol vyhovieť.
12. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
13.Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu,

že v konaní mal žalobca plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1

CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.