Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/445/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109227422
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Guľová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7109227422.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.EmíliouGuľovouvsporežalobkyne:N.L.,W..X.X.XXXX,bytomŠ.

Č..XXX,právnezastúpenejJUDr.ĽubomíromLukičom,advokátom,AKKošice,Krivá21,protižalovanej:
Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, S. Č.. XXXX/X, právne zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners
s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova 24, o vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.10.2009, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 26.10.2009
a upresnenou písomným podaním z 3.6.2015 domáhala, aby súd určil, že úkon dlžníka C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, V. spočívajúci v uzavretí darovacej zmluvy o prevode podielu 1/2 A.

W. A. W. N..Č.. XX V.. Ú. L. Y., I. V.-L., okres V. K., ako parcely č. XXXX, záhrady o výmere 305 m2 a č.
XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 206 m2 a dom č. súpisné XXXX postavený na parcele
č. XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod. č. U.-XXXX/XXXX dňa 13.6.2008,
je voči žalobkyni právne neúčinný.
2.Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že C. T., manžel žalovanej, ako dlžník zo zmluvy o
pôžičke, ktorú uzavreli dňa 25.2.2008 nesplnil dlh vo výške 100.932,74 EUR (pôvodne 3.040 700.-Sk)
v dohodnutej lehote, najneskôr do 1.1.2009. Dlžník dňa 13.6.2008 previedol darovacou zmluvou časť

svojho majetku, podiel 1/2 rodinného domu nachádzajúceho sa v V. W. S. G.. Č.. X na žalovanú. Podľa
jej názoru dlžník vedel, že týmto úkonom ukracuje uspokojenie jej pohľadávky. Keďže dlžník realizoval
právny úkon s osobou jemu blízkou, vzťahuje sa vyvrátiteľná domnieka na žalovanú, že úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa poznala.
3.Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.12.2009 uviedla, že tvrdenie žalobkyne
prezentované v žalobe sa nezakladá na pravde, pretože C. T. jej síce daroval 1/2 rodinného domu,
ale prešiel na ňu aj dlh vyplývajúci z hypotekárneho úveru v prospech Tatrabanky, a.s., ktorá má k

prevádzanej nehnuteľnosti záložné právo. Z uvedeného dôvodu navrhla žalobu zamietnuť.
4.Žalobkyňa pôvodne v žalobe zo dňa 19.10.2009 označila ako žalovaného v 1. rade C. T. a žalovanú
v 2. rade Y. T.. Na pojednávaní dňa 4.6.2015 žalobkyňa zobrala žalobu proti žalovanému v 1. rade C. T.
späť a vo vzťahu k nemu žiadala konanie zastaviť. Uznesením č.k. 10C/445/2009-162, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 27.4.2016 súd proti žalovanému v 1. rade konanie zastavil.
5.Písomným podaním doručeným súdu 17.3.2016 žalovaná navrhla, aby súd vyzval C. T. na vstup do
konaniaakovedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej zdôvodu,žeC.T.máprávnyzáujemnavýsledku

konania ako údajný dlžník žalobkyne a účastník darovacej zmluvy, odporovateľnosť ktorej je predmetom
tohto konania.
6.Uznesením č.k. 10C/445/2009-250, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.9.2016, súd pripustil vstup
vedľajšieho účastníka C. T. do konania na strane žalovanej.7.Na pojednávaní dňa 16.2.2017 C. T. požiadal súd, aby mohol pokračovať v konaní ako intervenient
na strane žalovanej.
8.Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

9.Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.2.2008 predloženej žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa a C. T. uzavreli
písomnú zmluvu o pôžičke s ručiteľským záväzkom, na základe ktorej žalobkyňa mala požičať dlžníkovi
C. T. finančné prostriedky vo výške 3.040 700.-Sk ( 100.932,74 EUR) a dlžník sa zaviazal, že túto sumu
vráti v jedenástich splátkach po 60.800,- Sk vždy k 1. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom
marcom 2008 až do úplného zaplatenia a posledná splátka vo výške 2. 432 700.-Sk

mala byť zaplatená najneskôr 1.1.2009. Splácanie dlhu zmluvné strany zabezpečili ručením tretej osoby,
spoločnosťou RODAMO s.r.o.
10.Dlžník C. T. dňa 25.2.2008 pred Notárskym úradom notárky JUDr. Márie Kožuškovej do notárskej
zápisnice č. N 20/2008, NZ 7789/2008, NCRIs 7731/2008 vyhlásil, že podpísal zmluvu o pôžičke s
ručiteľským záväzkom s veriteľkou N. L.V. , že uznáva dlh vo výške 3.040 700.-Sk a že súhlasí s
vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. na celý hnuteľný a

nehnuteľný majetok.
11.Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 19C/149/2009 Okresného súdu Michalovce súd zistil, že C.
T. sa žalobou zo 7.12.2009 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, zmluvy o pôžičke, ktorú
uzavrel ako dlžník s veriteľkou N. L. dňa 25.2.2008 na tom skutkovom základe, že predmetnú zmluvu
nepodpísal dobrovoľne, ale pod nátlakom vyvíjaným na neho Y. L., manželom veriteľky. Okresný súd

Michalovce rozsudkom č.k. 19C/149/2009-146 z 22.5.2013 žalobu zamietol a v odôvodnení uviedol,
že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali vyvíjaný nátlak a
že žiadosť o plnenie záväzku z pôžičky nemožno považovať za nátlak. Proti tomuto rozsudku
podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.2Co/522/2013-197 z 12.11.2014
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/149/2009-146

nadobudol právoplatnosť 13.1.2015.
12.Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom dňa 7.5.2015 uviedla, že C. T. ju a jej manžela požiadal
v roku 2008 o poskytnutie pôžičky vo výške 3.040 700.-Sk, za účelom investovania do podnikania.
Spočiatku tejto požiadavke nebola kladne naklonená. Po porade so svojim manželom sa nakoniec
rozhodla pôžičku C. T. poskytnúť. Dňa 25.2.2008 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke . K zmluve o

pôžičke pristúpila ako ručiteľ spoločnosť RODAMO s.r.o., ktorej konateľom bol C. T.. C. T. svoj dlh
vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pôžičke nesplatil a následne sa dozvedela, že ešte pred splatnosťou
poslednej splátky pôžičky previedol časť svojho majetku, 1/2 rodinného domu v V. W. S. G.. Č.. X na
svoju manželku.
13.Na pojednávaní dňa 2.6.2016 žalobkyňa v doplňujúcej výpovedi k predmetu konania uviedla, že si

už nepamätá, či C. T. finančné prostriedky vo výške 3.040 700.-Sk odovzdala ona alebo jej manžel Y.
L.. Ďalej uviedla, že C. T. v čase podpisovania zmluvy o pôžičke na notárskom úrade nemal vo svojej
držbe finančné prostriedky poskytnuté ako pôžičku, t.j. keď podpisoval, že “potvrdzuje svojim podpisom
prevzatie sumy uvedenej v predchádzajúcom odseku“, finančné prostriedky reálne odovzdané nemal.
K ich odovzdaniu došlo až po tom, čo vyšli von z notárskeho úradu. Finančné prostriedky boli C. T.

odovzdané v motorovom vozidle. Poskytnuté finančné prostriedky pred odovzdaním C. T. vybrala zo
svojho účtu č. : XXXXXXXXXX vedeného v pobočke Tatrabanky, a.s. v Michalovciach. Časť finančných
prostriedkov nadobudla z pracovnej činnosti a “kopec“ finančných prostriedkov jej darovali rodičia.
Peniaze od rodičov uložila na účet v Tatrabanke a vybarala ich z účtu pred poskytnutím pôžičky.
14.Žalovaná vo výpovedi pred súdom dňa 7.5.2015 uviedla, že s manželom C. T. v roku 2008 žili v

harmonickom manželskom vzťahu. Manžel podnikal a finančne zabezpečoval rodinu, ona sa v tom
čase venovala starostlivosti o ich maloleté deti, predovšetkým o dcérku, ktorá mala vážne zdravotné
postihnutie. V roku 2008 manžel prišiel s návrhom, že jej daruje svoj spoluvlastnícky podiel na
rodinnom dome v V. W. S. G.. Č.. X, v ktorom spolu ako rodina žili. Tvrdil, že to robí z toho dôvodu,
že ona sa rozhodla obetovať svoj produktívny vek pre osobnú starostlivosť o ich chorú dcérku a

toto mala byť kompenzácia jej zárobku. Pred podpisom darovacej zmluvy si overovala na daňovom
úrade, v sociálnej a zdravotnej poisťovni, či manžel nemá nedoplatky na daniach a odvodoch a či sa
takýmto spôsobom nezbavuje majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia. Keďže
všetky dotazy boli negatívne, súhlasila s podpisom darovacej zmluvy. O predmetnej zmluve o pôžičke
nemala až do doručenia tejto žaloby žiadnu informáciu. Tvrdila, že je presvedčená, že jej manžel

od žalobkyne žiadne finančné prostriedky neprevzal a že k reálnemu naplneniu zmluvy o pôžičke
nedošlo a že má právo v tomto konaní sa domáhať preukázania, že neexistuje vymáhateľná pohľadávka
žalobkyne voči dlžníkovi C. T., ktorá je základným predpokladom pre úspešné uplatňovanie si nároku na
vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu. Vyslovila názor, že rozsudok Okresného súdu Michalovceč.k. 19C/149/2009-146 a ani rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/522/2013-197 nie sú pre ňu
záväzné, pretože nebola účastníčkou v týchto konaniach.
15.C. T. vypočutý súdom dňa 4.6.2015 ako svedok uviedol, že v priebehu rokov 2006 až 2007 si požičal

od Y. L. finančné prostriedky vo výške cca 2 000 000.-Sk. Túto pôžičku mu splácal v rámci svojich
finančnýchmožností,t.j.nepravidelneafinančnéprostriedkyzasielalnaúčetžalobkyne,ktorýmuoznačil
Y. L.. O pôžičke nebola vyhotovená písomná zmluva. Následne ho Y. L. žiadal, aby o pôžičke vyhotovili
písomnú zmluvu, na ktorej ako veriteľ bola uvedená N. L.. Túto zmluvu dňa 25.2.2008 podpísal. Od
žalobkyne si však nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičal. Dňa 13.6.2008 sa rozhodol previesť svoj

spoluvlastnícky podiel 1/2 rodinného domu na manželku, v tomto konaní žalovanú z toho dôvodu, že on
v tom čase reálne rozmýšľal, že opustí rodinu, pretože ich manželský život nenapĺňal jeho predstavy.
Manželku a deti chcel uchrániť od existenčných problémov, „chcel im zabezpečiť strechu nad hlavou“.
Darovaním polovice rodinného domu nemal v úmysle ukrátiť veriteľa, pretože v tom čase podnikal a
bol jediným spoločníkom v obchodných spoločnostiach RODAMO s.r.o. a RODAMO INVEST s.r.o. a v
týchto spoločnostiach mal dostatok finančných prostriedkov, ktoré si mohol zobrať a splatiť dlh, pretože

finančné prostriedky, ktoré si požičal od Y. L. použil ako vklad do spoločnosti.
16.C. T. ako intervenient pred súdom dňa 16.2.2017 uviedol, že v čase podpisu zmluvy o pôžičke na
notárskom úrade JUDr. Kožuškovej dňa 25.2.2008 žalobkyňa prítomná nebola. On na notársky úrad
prišiel spolu s Y. L., v motorovom vozidle Y. L., svoje motorové vozidlo zaparkoval na inom mieste v
Michalovciach. Y. L. trval na tom, aby predchádzajúce poskytnuté pôžičky dali do písomnej formy.

Až cestou na notársky úrad mu Y. L. povedal, že ako veriteľka bude v zmluve uvedená žalobkyňa a
pôžička bude vo výške 100 932,74 EUR. Spočiatku s takýmto obsahom zmluvy nesúhlasil, no nakoniec
keďže boli priatelia, zmluvu podpísal. Po podpise zmluvy ho Y. L. odviezol k jeho motorovému vozidlu,
ale žiadne finančné prostriedky mu neodovzdal. Po nejakom čase začal mať Y. L.Á. finančné problémy,
pre ktoré je toho času vo väzbe a vtedy ho začal vyzývať na vrátenie peňazí. Osobne za ním bola aj

žalobkyňa, ktorá o tejto pôžičke nič nevedela, ale prosila ho o nejaké peniaze, čo ju k tomu nútilo mu
nepovedala. Intervenient ďalej uviedol, že sa dozvedel, že žalobkyňa dňa 25.2.2008 uzavrela ešte jednu
zmluvu o pôžičke na notárskom úrade JUDr. Kožuškovej a to s pánom Č., ktorému mala požičať
finančné prostriedky vo výške 10 000 000,- Sk.
17.Svedok Y. L. pri výsluchu dňa 16.12.2016 uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho manželka N. L.

požičala C. T. pred notárkou JUDr. Kožuškovou cca 100.000 EUR, tieto peniaze si prevzal osobne v
hotovosti, čo potvrdil svojím podpisom. Následne opravil svoju výpoveď, že si už nevie spomenúť, či
k faktickému odovzdaniu peňazí došlo na notárskom úrade alebo mimo úradu. Pri spisovaní notárskej
zápisnice pred notárkou JUDr. Kožuškovou dňa 25.2.2008 boli prítomní žalobkyňa, C. T. a on. Ďalej
svedok tvrdil, že požičané peniaze boli spoločné, pochádzali z ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Časť týchto peňazí mali uložené doma, kde bola uložená druhá časť peňazí, na to odmietol odpovedať
s argumentáciou, že to „nepatrí do tohto sporu“. Na otázku súdu, akým spôsobom žalobkyňa získala
predmetnú sumu peňazí, ktoré sa rozhodla požičať C. T. svedok odpovedal, že „to sú ich rodinné
záležitosti a absolútne sa netýkajú tohto sporu“.
18.Z vyjadrenia notárky JUDr. Kožuškovej z 15.2.2016 mal súd preukázané, že k podpísaniu notárskej

zápisnice účastníkmi zmluvy o pôžičke došlo dňa 25.2.2008. Na otázku súdu, či sa účastníci
dostavili na notársky úrad spolu alebo postupne, vzhľadom na značnú rozdielnosť poradových čísel
pridelených Centrálnym registrom osvedčených podpisov (L. mala pridelené číslo 0175233/2008 a T.
0176541/2008), sa notárka pre značný časový odstup od tejto udalosti vyjadriť nevedela.
19.Súd uvedené skutkové tvrdenia právne posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

20.Podľa ust. § 42a ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
(1)Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

(2)Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3)Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

21.Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22.Podľa ust. § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných

ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
23.Podľaust.§194ods.1a2CSPotázku,oktorejmáprávomocrozhodovaťinýorgánverejnejmociako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku

1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
24.Súd posudzoval nárok žalobkyne podľa § 42a OZ. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa, C.
T. a spoločnosť RODAMO s.r.o zastúpená C. T. uzavreli dňa 25.2.2008 zmluvu o pôžičke s ručiteľským
záväzkom. Dňa 25.2.2008 C. T. a spoločnosť RODAMO s.r.o. vyhlásili pred notárkou JUDr. Kožuškovou
do notárskej zápisnice N 20/2008, NZ7789/2008, NCRIs 7731/2008, že dňa 25.2.2008 podpísali zmluvu

o pôžičke s ručiteľským záväzkom s veriteľkou N. L. , že uznali dlh vo výške 3 040 700.-Sk a že súhlasia
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.
25.Rovnako nespornou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa bola úspešnou v konaní vedenom na
Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 19C/149/2009, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke.
Rozsudkom č.k. 19C/149/2009-146 z 22.5.2013 súd žalobu zamietol nakoľko sa nepreukázalo, že

žalobca C. T. bol donútený podpísať zmluvu o pôžičke a že ju podpísal v tiesni. Súd taktiež uzavrel,
že žalobcovi boli finančné prostriedky titulom pôžičky aj reálne odovzdané, nakoľko podpisom zmluvy
potvrdil aj tú skutočnosť, že sumu uvedenú v zmluve aj reálne prevzal. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 2Co/522/2013-197 z 12.11.2014 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
26.Z výpovede žalobkyne, intervenienta C. T. a svedka Y. L. jednoznačne vyplynulo, že C. T.Ý. dňa

25.2.2008 pri podpisovaní zmluvy o pôžičke s ručiteľským záväzkom a pri podpisovaní notárskej
zápisnice ešte nedisponoval predmetom pôžičky, reálne mu žalobkyňou nebola odovzdaná suma 3 040
700.-Sk, t.j. právne skutočnosti, na ktoré sa zmluva o pôžičke odvoláva nenastali tak, ako to účastníci
v zmluve uviedli.
27.Zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 OZ má reálnu a nie konsenzuálnu povahu a jej vznik

predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky z „ruky do ruky“.
(Poznámka: podľa § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak).
Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho vzťahu, vrátane náležitosti vôle, boli dané.

28.Súd sa musel vysporiadať s argumentáciou žalovanej a intervenienta, že k odovzdaniu predmetu
pôžičky nedošlo.
29.Skutočnosťposkytnutiapôžičkyvkonanívždypreukazujeveriteľ.Rozsahdôkaznéhobremena,okruh
skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný
vzťah aplikovaná a z nej vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena ( Poznámka: podľa § 657 OZ

zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu).
30.Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že dňa 25.2.2008 mala reálne k dispozícií
sumu 3.040 700 .-Sk a túto sumu odovzdala do rúk C. T.. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky ,
ktoré mala poskytnúť ako pôžičku jej darovali rodičia. Tieto prostriedky mala uložené na účte v pobočke

Tatrabanky , a.s. v Michalovciach a pred uzavretím zmluvy o pôžičke ich z tohto účtu vybrala. Z výpisu
z účtu č.: XXXXXXXXXX za obdobie od 4.1.2008 do 31.3.2008 táto skutočnosť nevyplynula, banka
zaznamenala v tomto období iba jeden výber v hotovosti z bežného účtu dňa 20.2.2008 v sume
300.000.-Sk. Svedok Y. L., v tom čase manžel žalobkyne, pri výsluchu uviedol, že finančné prostriedky,ktoré žalobkyňa poskytla ako pôžičku C. T. patrili do ich BSM, t.j. pochádzali z ich spoločných úspor.
Kde ich mali uložené, odmietol uviesť. Žalobkyňa nepreukázala ani tú skutočnosť kedy , kde a za
prítomnosti koho došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky. Tvrdila, že k odovzdaniu predmetu pôžičky

došlo v motorovom vozidle ale nepamätala si či to bolo vo vozidle Y. L. alebo C. T., nevedela uviesť
v akých nominálnych hodnotách bankoviek predmet pôžičky odovzdala. Tvrdila, že pri odovzdávaní
pôžičky boli prítomní účastníci zmluvy o pôžičke a jej manžel Y. L.. Svedok Y. L. pri výsluchu uviedol, že si
už nepamätá, či pôžička bola odovzdaná C. T. pred notárkou JUDr. Kožuškovou alebo mimo notárskeho
úradu (Poznámka: o odovzdávaní predmetu pôžičky v motorovom vozidle sa vôbec nevyjadril).

31.Veľký rozdiel v poradových číslach pridelených Centrálnym registrom osvedčených podpisov na
zmluve o pôžičke s ručiteľským záväzkom zo dňa 25.2.2008 pri podpise N. L. a C. T., pričom overenému
podpisu N. L. bolo pridelené číslo 0175233/2008 a podpisu C. T. číslo 0176541/2008 (rozdiel 1 308 čísel)
preukazuje tú skutočnosť, že podpisy na predmetnej zmluve nemohli byť overené súčasne u oboch
účastníkov zmluvy, t.z. že žalobkyňa a C. T. neboli v jednom čase spolu na notárskom úrade JUDr.
Kožuškovej a preto aj na základe tejto skutočnosti súd neuveril žalobkyni, že predmet pôžičky odovzdala

C. T. hneď po odchode z notárskeho úradu.
32.Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase uznania, ktorá je však vyvrátiteľná, pripúšťa dôkaz opaku. Ak dlh v čase uznania
neexistoval, s týmto uznaním nemožno spájať účinky v zmysle § 558 OZ.
33.Notársku zápisnicu sp. zn. N 20/2008, NZ7789/2008, NCRIs 7731/2008, ktorej obsahom bolo

vyhlásenie C. T. ako dlžníka a RODAMO s.r.o. zastúpenej konateľom spoločnosti C. T. ako ručiteľom,
že dňa 25.2.2008 podpísali zmluvu o pôžičke s ručiteľským záväzkom s veriteľkou N. L. a že uznávajú
dlh v celkovej výške 3.040.700.-Sk a že súhlasia s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa §
41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. podpísali pred notárkou JUDr. Kožuškovou dňa 25.2.2008 súčasne s
podpísaním zmluvy o pôžičke s ručiteľským záväzkom. Teda C. T. v čase podpisu notárskej zápisnice

“nemal v rukách“ predmet pôžičky, čo vyplynulo z výpovedí žalobkyne, intervenienta C. T. a svedka Y. L..
Intervenient teda preukázal opak domnienky, t.j. že dlh v čase podpisu predmetnej notárskej zápisnice
neexistoval.
34.Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k. 19C/149/2009-146 z 22.5.2013, ktorý v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/522/2013-197 z 12.11.2014 nadobudol

právoplatnosť dňa 13.1.2015 , žalobu podanú C. T. o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa
22.1.2007, notárskej zápisnice zo dňa 22.1.2007 N 7/2007, Nz 2658/2007, NCRIs 2654/2007, zmluvy o
pôžičke s ručiteľským záväzkom zo dňa 25.2.2008 a notárskej zápisnice zo dňa 25.2.2008 N20/2008,
Nz 7789/2008, NCRIs 7731/2008 zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetné zmluvy o
pôžičke boli uzavreté v písomnej forme a sú určité a zrozumiteľné. Obsahujú všetky náležitosti, ktoré

vyžaduje zákon pri zmluvách o pôžičke, to znamená označenie veriteľa, ktorý peniaze prenecháva,
označenie dlžníka, ktorý sa zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a čas vrátenia pôžičky. Zmluva
obsahuje prehlásenie žalobcu, že jeho vôľa je slobodná, vážna a bez omylu, že prejavy vôle sú
zrozumiteľné a určité, nekonajú sa v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že zmluvu si
prečítal a jej obsahu porozumel a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísal. K tvrdeniu žalobcu, že k

odovzdaniu pôžičky podľa zmluvy z 25.2.2008 nedošlo súd uviedol, že ak by toto tvrdenie žalobcu bolo
pravdivé , potom by zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt nevznikla a žalobca by sa nemohol domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke, ku ktorej nedošlo a teda nevznikla a tomu mal prispôsobiť aj petit
žalobného návrhu.
35.Z rozsudku č.k. 19C/149/2009-146 vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dvoch zmlúv

o pôžičke a notárskych zápisníc na ne nadväzujúcich z dôvodu, že tieto zmluvy a zápisnice nepodpísal
slobodne,alepodnátlakom.Napreukázanietýchtoskutočnostísúdzameraldokazovanie avkončenom
dôsledku žalobu na určenie neplatnosti týchto právnych úkonov zamietol. Súd neriešil otázku vzniku
zmlúv o pôžičkách a tomu ako správne súd poznamenal ani nezodpovedal petit žaloby.
36.Otázku vzniku zmluvy o pôžičke, ktorú uzavreli dňa 25.2.2008 žalobkyňa a intervenient C. T. súd

v tomto konaní skúmal ako predbežnú otázku, pretože o nej ešte žiadny iný orgán verejnej moci
nerozhodol a podľa ust. § 194 ods. 1 CSP ju môže súd posúdiť sám, ale nemôže o nej rozhodnúť (vo
výroku rozhodnutia) lebo tomu nezodpovedá petit žaloby. Súd má za to, že ust. § 194 ods. 2 CSP v
danom prípade neprichádza do úvahy.
37.Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého

deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na zistený skutkový stav v
súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky (uznesenie IV. ÚS 37/2013-9).
38.Žalobkyňa teda nepreukázala, že je vecne aktívne legitimovaná na podanie žaloby podľa ust. § 42a
OZ.39.Na základe výsledkov dokazovania jednoznačne vyplynulo, že C. T. neprevzal od žalobkyne pôžičku
v sume 3. 040 700.-Sk , nie je jej dlžníkom a preto jeho právny úkon, ktorým daroval 1/2 rodinného
domu na S. G.. Č.. X U. V. dňa 13.6.2008 na svoju manželku, v tomto konaní žalovanú, nebol urobený

s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa - žalobkyňu. Z toho potom vyplýva, že ani žalovanej tento úmysel
ukrátiť veriteľa nemohol byť známy, keďže neexistoval.
40.Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia vykonaných dôkazov súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
41.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalovanej náhradu

trov konania vo výške 100%.
42.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)