Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Eva Kráľová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42Pc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118202625
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118202625.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky: V. Š.,

N..XX.XX.XXXX,C.A.V.XXXX/X,Ž.,štátnaobčiankaSR,prechodnebytomN..Ľ..H.X,XXXXXŽ.,proti
mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W. C., N..XX.XX.XXXX, C. A. Ž., Š. Y. B., P. N. F.: B. XXXX/X,
XXXXXŽ.J.adieťaťu:V..Q.Š.,N..XX.XX.XXXX,A.L.V.-N.,Š.Y.B.,zastúpenékolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal.
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že W. C., N..XX.XX.XXXX je otcom V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V. Š.,
N..XX.XX.XXXX.

Mal. Q. Š., N..XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. Š., N..XX.XX.XXXX sumou vo výške 40,- EUR
mesačne od 23.10.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec j e p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.10.2017 do 31.01.2020
v sume 1.091,70 EUR, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po
20,- EUR spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého nedoplatku.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd styk otca s maloletým Q. Š. neupravuje.

Navrhovateľka má voči otcovi mal. dieťaťa právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štát má voči otcovi mal. dieťaťa právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 21.01.2018, doručeným Okresnému súdu Ž. dňa 22.01.2018
sa navrhovateľka, t.j. matka maloletého dieťaťa domáhala predovšetkým určenia, že muž, ktorého
otcovstvomábyťurčené,jeotcomV..Q.Š.,N..XX.XX.XXXX.Svojnávrhodôvodnilatým,ževsúčasnosti

je na materskej dovolenke. S odporcom sa zoznámila v januári 2017. Po krátkej vzájomnej známosti
otehotnela. Odporca už z minulosti je otcom dvoch maloletých detí a opustil ich matku. Navrhovateľka
v čase spoločnej známosti prebývala u svojho otca v priestoroch firmy W. Ž. a tam sa stretávala aj s
odporcom, ktorý u nich občas prespal. Z tohto vzťahu sa narodil V. Q.. Po narodení otec prerušil kontaktys matkou s tým, že on nie je otcom dieťaťa s vyjadrením „genetika nepustí, jeho deti majú blonďavé
vlasy.“ Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk
iba s odporcom. Je preto logické a nepopierateľné, že len odporca môže byť otcom maloletého dieťaťa.

On po narodení aj prejavoval záujem o V.. Q., dokonca keď ho prvýkrát uvidel, rozplakal sa od radosti
a trval na tom, že chce byť pri krste dieťaťa, ako správny otec, avšak neskôr zmenil diametrálne postoj
voči matke i mal. dieťaťu a prehlásil, že on otcom nie je a prerušil kontakty s navrhovateľkou. Podľa
vedomostí navrhovateľky sa vrátil k bývalej partnerke, s ktorou má dve deti. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v

čase od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Preto sa za otca v
zmysle zákona považuje odporca. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá len
sociálne dávky od štátu, iný príjem nemá. Odporca pracuje ako vodič - rozvážač zásielok u zásielkovej
firmy F. Ž.. Odporca má dve vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka navrhla, aby súd určil, že odporca
je otcom V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V. Š., N..XX.XX.XXXX a zároveň, aby súd V.. Q. zveril
do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 120,- EUR, a to od

23.10.2017 k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred. Zameškané výživné
žiadala navrhovateľka zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň nahradiť aj trovy
konania.
2. Matkou označený muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu, ktorý mu bol doručený spolu s
prílohami a procesnými poučeniami prostredníctvom oznámenia na úradnej a webovej stránke súdu a

zároveň krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 22.01.2019 v súdom stanovenej lehote písomne
nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2019 uviedol, že si nie je vedomý, že by mal byť otcom
mal. Jakuba a žiadal vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA a za

znalca ustanovil F.. J.. T. Ž., W... Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2019 z výsledkov
analýzy 15 polymorfných mikrosatelitných markerov, teda na základe analýzy DNA vyplýva, že otcovstvo
W.C.,N..XX.XX.XXXXvočimal.Q.Š.,N..XX.XX.XXXXzmatkyV.Š.,N..XX.XX.XXXXmožnopovažovať
za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999 %.

4. Súd vykonaným dokazovaním výsluchom matky mal. dieťaťa zistil, že matka V.. Q. Š.,
N..XX.XX.XXXX býva spolu so svojou matkou, sestrou M. a bratom B. v prenajatom 4 - izbovom byte, za
ktorý jeho vlastníkovi platia spoločne sumu 550,- EUR mesačne. Navrhovateľka poskytuje mal. dieťaťu
osobnú starostlivosť. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške vo výške 220,70
EURmesačneaprídavkynamal.dieťavovýške24,34EUR,čojespolucca245,-EURmesačne.Okrem

toho pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti, naposledy to bolo v spoločnosti C. B. B., P..B..,
kde zarobila cca 80,- až 100,- EUR mesačne. Celý príjem dáva svojej matke na účet. Rodina má jeden
spoločný účet, z ktorého hradí výdavky. Výdavky navrhovateľky v súčasnosti pozostávajú z výdavkov
na bývanie pre celú rodinu vo výške 550,- EUR plus platby za televíziu vo výške 20,- EUR mesačne,
výdavky na stravu pre celú rodinu predstavujú zhruba 600, - EUR, z toho na mal. dieťa je cca 20,-EUR

na detské mlieko nutrilon a výdavky na stravu navrhovateľky sú zhruba 150,-EUR mesačne, pokiaľ ide
o hygienické potreby je to cca 50,- EUR (z toho plienky 15,- až 20,- EUR mesačne, zub. pasta, vlhčené
utierky, krémy, šampóny cca 30,- EUR mesačne), na oblečenie pre mal. dieťa cca 50,- EUR mesačne,
obuv 10,- EUR, prípadne iné výdavky na lieky a hračky podľa potreby dieťaťa. Navrhovateľka nevlastní
žiadny nehnuteľný, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a v súčasnosti iný príjem okrem rodičovského

príspevku nemá.

5. Ďalej mal súd na základe vykonanej lustrácie v registri tunajšieho súdu ako aj v Registri obyvateľov
SR za preukázané, že matkou označený muž, ktorého otcovstvo má byť určené, má okrem mal. Q.,
N..XX.XX.XXXX ešte dve deti, a to V.. R. C., N..XX.XX.XXXX a V.. B. C., N..XX.XX.XXXX, voči ktorým

bolo konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností zo dňa 08.02.2017, uznesením Okresného
súdu Ž. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2018 zastavené (č.l. 131 - 132 spisu).

6. Súd vykonanou lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené v
čase od 15.01.2018 do 07.10.2019 pracoval u M. V., B. B. A. XXX, K. N. K., J.: XX XXX XXX, kde

jeho čistý príjem bol za obdobie od januára 2018 do decembra 2018 vo výške 5.399,88 EUR, čo je cca
449,99 EUR, po zaokrúhlení 450,- EUR mesačne a od januára 2019 do októbra 2019 bol čistý príjem vo
výške 4.762,34 EUR, čo je cca 476,234 EUR, po zaokrúhlení 476,- EUR mesačne (č.l. 117 - 119 spisu).
V čase od 08.10.2019 do 06.12.2019 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti S.,B.. B. T..Y.., B. B. N. XX, Ž., J.: XX XXX XXX, kde mal za obdobie od 08.10.2019 do 31.10.2019 čistý
mesačný príjem vo výške 285,51 EUR, za 11/2019 čistú mzdu vo výške 428,- EUR a za december 2019
vo výške 88,75 EUR, t.j. spolu za obdobie od 10 až do 12/2019 čistú mzdu vo výške 802,26 EUR, čo

predstavuje cca 267,42 EUR mesačne (č.l. 110 - 111 spisu a č.l. 177 spisu). Priemerný mesačný príjem
odporcu na základe predložených potvrdení vyššie uvedených zamestnávateľov je cca 400,- EUR. Súd
iný príjem od zamestnávateľov, resp. nejaký iný príjem u muža, ktorého otcovstvo má byť určené, v
konaní nemal preukázaný. Vykonanou lustráciou na kataster portáli súd zistil, že muž, ktorého otcovstvo
mábyťurčené,niejevlastníkomžiadnejnehnuteľnosti(č.l.127spisu).NazákladepodanejsprávyÚradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž. zo dňa 05.12.2019 vyplýva, že matkou označený muž nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, ani dávok
pomoci v hmotnej núdzi (č.l. 124 spisu).

7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka V.. Q. je od 01.10.2017 poberateľkou
rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, pričom v roku 2019 poberala rodičovský príspevok vo výške

220,70 EUR mesačne (č.l. 138 spisu) a prídavok na dieťa v roku 2019 vo výške 24,34 EUR mesačne
(č.l. 137 spisu).

8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákone,

súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

10. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením rodného listu mal. dieťaťa,

znaleckého posudku, a celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

12. Podľa rodného listu V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX v Ž., jeho matkou je V. Š., N..XX.XX.XXXX M. Ž. a
otec nie je uvedený.

13. Podľa vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov SR na muža, ktorého otcovstvo má byť určené
vyplýva, že tento navrhovateľkou označený muž má ešte dve deti, a to V.. R. C., N..XX.XX.XXXX a V..
B. C., N..XX.XX.XXXX, voči ktorým bolo konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností zo dňa
08.02.2017, uznesením Okresného súdu Ž. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2018 zastavené (č.l.
131 - 132 spisu).

14. Znalecký posudok z odboru genetiky (analýza DNA) č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2019 na základe
analýzy DNA určil W. C., N..XX.XX.XXXX za biologického otca V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V.
Š., N..XX.XX.XXXX. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je viac
ako 99,999 %.

15. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletého podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku ( ďalej len CMP).

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnostia majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2019 otcovstvo označeného muža W. C.,

N..XX.XX.XXXX K. V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX bolo prakticky (na 99,999 %) dokázané. Na základe
vykonaného znaleckého dokazovania, výsluchu matky a matkou označeného muža, súd určil otcovstvo
označeného muža k V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine.

21. Podľa § 110 CMP a §§ 62, 65 a 77 ods. 1 Zákona o rodine súd upravil rodičovské práva a povinnosti

k V.. Q. Š.C., N..XX.XX.XXXX a rozhodol o výžive maloletého dieťaťa. Súd zveril mal. Jakuba do osobnej
starostlivosti matky na základe procesného postoja účastníkov v súdnom konaní, ktoré bolo základom
pre zaviazanie výživným otca mal. dieťaťa, teda fakticky s tým, že o mal. dieťa sa osobne stará jeho
matka, pričom odporca sa o dieťa vôbec nezaujíma, výživné neplatí, ani nijako na dieťa neprispieva. Aj
kolízny opatrovník navrhoval dieťa zveriť do výchovy a opatery navrhovateľke. V otázke úpravy styku s

V. Q. neboli dané akékoľvek návrhy sporových strán.

22. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.

Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe
samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých

výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym
spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje

vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

23. Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,
neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného

rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani
použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na
výživnom mal. dieťaťa parazitovať.

24. S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého

sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.25. Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne

a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa
pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna.

26. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým
má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na
individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu C. zo dňa
30.06.2016, sp.zn. XXCoP/XX/XXXX).

27. Čo sa týka úpravy vyživovacej povinnosti otca k V.. Q. súd vychádzal z preukázaných príjmových a

majetkových pomerov účastníkov, pričom u matky prihliadal aj na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 EUR mesačne a prídavky na mal. dieťa vo výške
24,34 EUR mesačne. Občas si privyrobila na základe dohody o pracovnej činnosti v celkovej výške cca
80 až 100,- EUR mesačne. Súd nezistil, že by matka mala iný príjem ako uviedla a nezistil ani také
majetkové pomery, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri stanovení vyživovacej povinnosti.

28. Súd zaviazal odporcu na platenie výživného z dôvodu, že toto výživné je odôvodnené už len
základnými životnými potrebami dieťaťa, resp. nákladmi starostlivosti o toto dieťa od jeho narodenia a
zároveň je v jeho možnostiach a schopnostiach ako jeho otca, a to podľa vykonaného dokazovania,
kedy mal súd za preukázané, že odporca v čase od 15.01.2018 do 07.10.2019 pracoval u M. V., B. B. A.

XXX, K. N. K., J.: XX XXX XXX, kde jeho čistý príjem bol za obdobie od januára 2018 do decembra 2018
vo výške 5.399,88 EUR, čo je cca 449,99 EUR, po zaokrúhlení 450,- EUR mesačne a od januára 2019
do októbra 2019 bol čistý príjem vo výške 4.762,34 EUR, čo je cca 476,234 EUR, po zaokrúhlení 476,-
EUR mesačne (č.l. 117 - 119 spisu). V čase od 08.10.2019 do 06.12.2019 bol zamestnaný na základe
pracovnej zmluvy v spoločnosti S., B.. B. T..Y.., B. B. N. XX, Ž., J.: XX XXX XXX, kde mal za obdobie

od 08.10.2019 do 31.10.2019 čistý mesačný príjem vo výške 285,51 EUR, za 11/2019 čistú mzdu vo
výške 428,- EUR a za december 2019 vo výške 88,75 EUR, t.j. spolu za obdobie od 10 až do 12/2019
čistú mzdu vo výške 802,26 EUR, čo predstavuje cca 267,42 EUR mesačne (č.l. 110 - 111 spisu a č.l.
177 spisu). Priemerný mesačný príjem odporcu na základe predložených potvrdení vyššie uvedených
zamestnávateľov je cca 400,- EUR. Súd iný príjem od zamestnávateľov, resp. nejaký iný príjem u muža,

ktorého otcovstvo má byť určené, v konaní nemal za preukázaný. Matkou označený muž, ktorý je
zároveň otcom V.. R. C., N..XX.XX.XXXX a V.. B. C., N..XX.XX.XXXX, v konaní neprodukoval žiadne
dôkazy ani nepoprel skutkové tvrdenia produkované matkou V.. Q.. Základné životné potreby (podporne
podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. sumou základného životného minima neplnoletého dieťaťa) aj
bez ďalšieho dokazovania zahŕňajú stravu, oblečenie, hygienické a ďalšie nevyhnutné potreby, výživné

v odôvodnených prípadoch nemusí pokrývať iba základné životné potreby. Matka sa o V.. Q. osobne
stará, výživné bolo výsledkom skutkového vyhodnotenia možností a schopností otca. Vzhľadom na tieto
skutočnosti potom súd určil na základe vykonaného dokazovania s poukazom najmä na skutočnosť,
že odporca má celkom tri vyživovacie povinnosti, povinnosť odporcu prispievať na výživu V.. Q. od
23.10.2017,t.j.narodeniadieťaťa,sumouvovýške40,-EURmesačnevždydo15-tehodňamesiaca,na

ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Priznaná suma výživného
zohľadňuje skutočnosť, že ide o dieťa v útlom veku, osobnú starostlivosť o ktoré vykonáva matka, pričom
otec sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma. Súd prihliadol aj k tomu, že otec má ešte ďalšie vyživovacie
povinnosti ku svojim dvom maloletým deťom.

29. Vo výške zameškaného výživného súd priznal za rok 2017 za 2 mesiace a 9 dní sumu vo výške
91,70 EUR (t.j. za jeden deň vo výške 1,30 EUR x 9 dní = 11,70 EUR plus za 2 mesiace 80,- EUR) a
za roky 2018 a 2019 vo výške 960,- EUR (t.j. 24 mesiacov x 40,- EUR) a za kalendárny mesiac január
2020 vo výške 40,- EUR, spolu zameškané výživné vo výške 1.091,70 EUR.

30. Podľa § 232 CSP (Civilného sporového poriadku) bolo označenému mužovi - otcovi mal. Jakuba
povolené splácať nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.10.2017 do 31.01.2020 v sume
1.091,70 EUR v mesačných splátkach po 20,- EUR vzhľadom na jeho zárobkové možnosti i rodinné a
majetkové pomery.31. Podľa ust. § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
32. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 53 CMP, keďže možno spravodlivo
požadovať od odporcu ako v konaní neúspešného účastníka, aby nahradil trovy konania v konaní
úspešnej navrhovateľke - matke V.. Q., ktorá si uplatnila náhradu trov konania. O výške trov rozhodne
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

33. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté o trovách štátu, ktoré predstavujú znalečné
vo výške 430,60 EUR za znalecké dokazovanie, ktoré bolo vyplatené ustanovenému znalcovi F.. J.. T.
Ž., W.., D. D. Y.: X., Y.: P. F. z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu v zmysle uznesenia Okresného
súdu Ž., č.k. 42Pc/2/2018-84 z dňa 05.08.2019, právoplatného dňa 11.09.2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.