Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203128
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620203128.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľky Z. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Y. O. XXX proti
H. Z., X.. X.XX.XXXX, Z. Z., X.. XX.X.XXXX C. Y. J., X.. XX.X.XXXX, v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 23.6.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala „vydanie zákazu kontaktu a priblíženia k jej rodine voči H.Á. Z., X.. X.XXXXXX, Z. Z.,
X.. XX.X.XXXX C. Y. J., X.. XX.X.XXXX“. Uviedla, že ide o jej rodičov a brata, ktorí hrubo porušujú jej
súkromie neustálym obťažovaním jej rodiny, muža aj detí, vyhrážkami fyzickými aj psychickými.

2. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že má strach o svoju rodinu, deti. Je slobodná matka, má dve
deti. Z terajšieho vzťahu má syna. S druhom žije spolu 11 rokov v harmonickom vzťahu a vychovávajú
deti spolu. Jej muž K. J. má veľmi dobrý vzťah so všetkými deťmi. Zo strany jej rodičov to boli od začiatku
len samé nadávky a vyhrážky na jeho osobu, nakoľko je rómskej národnosti. Kvôli tomu mali s nimi len
minimum kontaktu, aj to len kvôli vnúčatám. Ich vzťahy boli vždy na bode mrazu. Jej otec je neliečený

alkoholik a agresor, keď si vypije a jej matka sa ho bojí. Snažila sa s ním rozviesť a v r. 1993 od neho
odišli a bývali v krízovom centre, kde im každý deň robil bordel pod oknami, šikanoval ich hrubými
nadávkami. V tom istom roku surovo dobil jej babku v jej vlastnom byte, pretože im poskytla pomoc a
ubytovanie. Takisto vtedy napadol a zbil jej matku vo vysokom štádiu tehotenstva a zbil aj ju a brata.
Všetko to bolo riešené na polícii a jej otec mal podmienku. Celý život boli ako deti obeťou domáceho
násilia. Jej matka sa k nemu zo strachu vrátila a žije s ním dodnes pod neustálym tlakom a stresom. Ich

vzťahy sa opätovne narušili keď sa jej dospelý syn oženil v r. 2019. Brali sa po 6 mesiacoch spoločného
bývania, začali mať problémy vo vzťahu kvôli častým hádkam a zasahovaniu zo strany nevestinej rodiny.
Aj jej rodičia im začali do toho zasahovať neustálymi návštevami, telefonovaním a zasahovaním do
ich súkromia aj napriek tomu, že boli vyzvaní, aby im dali pokoj. Z ich strany to boli len vyhrážky tipu,
že ak stretnú jej syna, rozbije mu navrhovateľkin otec papuľu. Zo strany navrhovateľkinej matky len
telefonáty tipu aká je matka a nestará sa. Svoj kontakt s rodinou okamžite prerušila. Keď bol jej syn G.

u deda naposledy, dal mu kopať jamu na bazén a keď syn po 2 dňoch s rukami od mozoľov odmietol,
jej otec ho bez problémov vyfackal. Zakaždým keď boli deti menšie a boli tam na víkend, sa otec ožral
a deti sa pýtali domov. Deti tam chodili kvôli zvieratkám a sladkostiam a peniazom čo im babka dávala.
Navrhovateľkina matka je toho času na invalidnom dôchodku a má zdravotné problémy s nohami, bude
potrebovať opateru. Žiadne z ich vnúčat tam ísť nechce kvôli otcovmu nadmernému pitiu a agresii.
Zamerali sa na navrhovateľkinu dcéru G., ktorej nasľubovali prepis domu na ňu a finančné výhody ak ju

udá na polícii za psychické týranie. Keď navrhovateľke volali a žiadali ju vyhrážkami, aby nechala dcéru
ísť k nim bývať, odmietla. Na to zavolali na navrhovateľku policajnú hliadku. Policajti dcéru vypočulia odišli, pretože to bolo bezdôvodné obvinenie. Na druhý deň išla s dcérou na políciu podať trestné
oznámenie za krivé obvinenie zo strany svojich rodičov. Bolo to bez nátlaku na dcéru a vypovedala, že to
bolo krivé obvinenie. Potom bol 3 týždne pokoj. Dňa 14.6.2020 bola navrhovateľka osobne predvolaná

na políciu v Gelnici, kde bola vypovedať jej matka, otec, brat a dcéra. Dcéra ju pod tlakom rodičov
navrhovateľky udala za psychické týranie. Na polícii v Gelnici je celý zápis, aj výpovede. Po dokončení
výsluchu pred políciou na ňu všetci zaútočili slovne, že je kurva, psychopatka, jej muž, že je špinavý
cigán a že ak im nedá dcéru, fyzicky napadnú jej rodinu. Toho všetkého bol svedkom aj vyšetrovateľ,
ktorý ju aj dcéru odniesol domov, kde ich už čakali navrhovateľkini rodičia, pokračovali urážkami ďalej

a snažili sa vyprovokovať jej muža k bitke. Kvôli tým vyhrážkami nechala dcéru s nimi odísť, aby si pod
psychickým tlakom nesiahla na život. Jej dcéru úplne zmanipulovali, nasľubovali jej kopu vecí len, aby
ju dostali k sebe. Dňa 18.6.2020 bola predvolaná na sociálku, kde sa dozvedela, že žiadajú okamžitú
starostlivosť o jej dcéru, s ktorou vôbec nesúhlasí. Svoju dcéru miluje a bude ju pred svojimi rodičmi
chrániť. Na sociálke sa takisto nepreukázalo žiadne psychické týranie. Jej rodičia hrubo nadávali jej
mužovi aj malému synovi, pre nich je to cigánsky bastard, psychopatické dieťa a podobné nadávky. Má

strach, že ublížia jej deťom.

3. Navrhovateľka k návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy a žiadne dôkazy na podporu svojich
tvrdení ani v návrhu neoznačila.

4. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9.Podľa§326ods.1 CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

13. Podľa § 132 ods. 1, ods. 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní
slúžiacim na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho

použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

16. Základným predpokladom meritórneho prejednania veci je formálne spôsobilá žaloba / návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá / ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti.

17. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Civilný sporový poriadok explicitne
vymedzuje jeho obsahové náležitosti, a to v § 127 v spojení s § 132 až § 136 a § 326 ods. 1
CSP. V kontexte týchto ustanovení môže súd neodkladné opatrenie nariadiť len na návrh, ktorý musí
okrem náležitostí žaloby podľa § 132 CSP obsahovať aj ďalšie náležitosti uvedené v § 326 ods. 1
CSP, teda musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom z neho musí byť
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Ak dôjde k podaniu nespôsobilého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, môže to mať
v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal.

Jedným zo spôsobov rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak aj jeho
odmietnutie, ku ktorému súd pristúpi v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo
je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, nakoľko
ustanovenia o odstraňovaní vád sa v danom prípade nepoužijú (§ 327 CSP).

19. Z hľadiska právnej úpravy je teda osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní pritom bránia také
vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To
legitimizujepostupsúdu,ktorýnávrhodmietne.Idepredovšetkýmovadyvšeobecnýchnáležitostínávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 CSP v nadväznosti na § 132 a 127 CSP (napr.

absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia toho,
čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a podobne).

20. Z obsahu podaného návrhu je možné dedukovať, že navrhovateľka sa ním domáha, aby súd uložil
žalovaným (rodičom a bratovi navrhovateľky) povinnosť nepribližovať sa k rodine navrhovateľky (§ 325

ods. 2 písm. h) CSP) a tiež povinnosť nekontaktovať rodinu navrhovateľky (§ 325 ods. 2 písm. g) CSP).
Navrhovateľkapritomvnávrhuriadne(vsúladesustanovením§133ods.1CSP)neoznačilaosoby,proti
ktorým návrh smeruje, keď tieto označila (aj to iba v rámci odôvodnenia návrhu) iba menom, priezviskom
a dátumom narodenia, bez uvedenia adresy pobytu. Rovnako nedostatočné a teda nezrozumiteľné je
aj označenie osôb, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľka žiadala uvedené povinnosti nariadiť. Označenie

osôb, proti ktorým návrh smeruje, ako aj osôb, ktorým má byť navrhovaným neodkladným opatrením
poskytnutá ochrana („ rodina navrhovateľky“) “ je nejednoznačné, nezrozumiteľné a neumožňuje tieto
osoby nezameniteľne identifikovať. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že jednotliví členovia rodiny
navrhovateľky, pokiaľ majú plnú spôsobilosť na právne úkony, musia o nariadenie neodkladného
opatrenia požiadať vo svojom mene resp. na takéto konanie udeliť plnomocenstvo. V návrhu

navrhovateľky tiež absentuje petit navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého súčasťou by bolo
aj uvedenie vzdialenosti, na ktorú sa zákaz priblíženia má vzťahovať, či špecifikácia prostriedkov
kontaktovania, ktoré majú byť zakázané resp. obmedzené. Navrhovateľka navyše žiadnym spôsobom
neosvedčila a nepreukázala, že by zo strany jej rodičov a brata akýmkoľvek spôsobom dochádzalo
k situáciám, ktoré opísala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré by mali charakter

psychického či fyzického ohrozovania jej rodiny. Na osvedčenie skutočností uvádzaných v návrhu
navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, tieto ostali len v rovine jej nepodložených tvrdení.

21. Podanie navrhovateľky nemá charakter podania vo veci samej, keďže by bez ohľadu na jeho vady
mohlo nastoliť určitý stav iba dočasne. V danom prípade sa vady návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia neodstraňujú (§ 327CSP veta za bodkočiarkou). Nakoľko vyššie uvedené vady návrhu sú
vadami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, súd podľa ustanovenia § 327 CSP návrh odmietol.22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP tak, že analogicky
aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu

rozhodovania o náhrade trov konania, ak je podanie odmietnuté. Nakoľko navrhovateľka podaním
vadného návrhu zavinila jeho odmietnutie, nemá právo na náhradu trov konania a ostatným účastníkom
žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.