Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218135
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115218135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom

Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821
08, IČO: 47 258 713, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so
sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: J. o zaplatenie 1.743,96 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 495 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15%

ročne zo sumy 495 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.7.2015 domáha, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1.743,96 eur spolu s úrokmi vo výške 23,76 % ročne zo sumy 1.524,74 eur od
17.5.2014 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.724,06 eur od 1.8.2014

do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, so
spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa
8.3.2011 s úverovým rámcom vo výške 600 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný
vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.915,28 eur, pričom
sumu 2.670 eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatu a sumu 245,28 eur predstavujú

poplatky za výber hotovosti z bankomatov. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil
so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa bodu IV.-3.-
l. Všeobecných úverových podmienok, je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého
úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Cetelem splátku použije na úhradu
dohodnutých úrokov a poplatkov podľa zmluvy o úvere. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, keď
napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, uhradil žalovaný len časť dlžnej sumy,

a to sumu vo výške 2.175 eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. Cetelem je oprávnený vypovedať
úverovú zmluvu a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti výpovede,
pretože ku dňu účinnosti výpovede je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Preto veriteľ vypovedal
zmluvu dňa 23.5.2014, dňa 31.7.2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatnýv celom rozsahu. Dlžná suma bola žalobcom vyčíslená ku dňu 16.5.2014, t.zn. ku dňu vstupu prípadu
do právneho vymáhania. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v
celkovej výške 1.743,96 eur a to 1.524,74 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 178,32 eur z

titulu dlžných úrokov z úveru, 21 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 19,90 eur z titulu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej
úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne zo sumy 1.524,74 eur od 17.5.2014 až do zaplatenia a úroky
z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.724,06 eur od 1.8.2014 do zaplatenia. Spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia, s účinnosťou ku dňu 30.6.2016

zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť žalobcu sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Ako
dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.3.2011, Výpoveď zo zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.5.2014, Potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov, Potvrdenie o prijatých splátkach.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 6.10.2015, k tejto sa nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.3.2011, Výpoveďou zo zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.5.2014, Potvrdením o odfinancovaní peňažných
prostriedkov, Potvrdením o prijatých splátkach a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého
rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti

právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie
sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

8. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 8.3.2011 Zmluvu o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Výška úverového rámca bola 600 eur, výška mesačnej splátky
bola minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť prvej
splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo 1. čerpanie, úver
bol poskytnutý na dobu neurčitú, ročná úroková sadzba bola 26,28 %, RPMN vo výške 41,76 %, s
poplatkom za správu úveru 2,70 eur a splatenie úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Z rozpisu

splátok z histórie operácií na účte žalovaného a z predložených potvrdení o výške čerpania a prijatia
splátok je zrejmé, že žalovaný čerpal úver vo výške 2.670 eur. Prvá splátka bola splatná 10.9.2011
vo výške 90 eur. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, na predžalobné výzvy nereagoval. Napriek
zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, uhradil žalovaný len časť dlžnej sumy vo výške
2.175 eur. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu dňa 23.5.2014, pričom dňa 31.7.2014 výpoveď

nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Žalobca sa domáha zaplatenia
sumy v celkovej výške 1.743,96 eur a to 1.524,74 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 178,32 eur
z titulu dlžných úrokov z úveru, 21 eur z titulu dlžného poistného z úveru a 19,90 eur z titulu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,

že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné
uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu
ZákonaospotrebiteľskýchúverochaObčianskehozákonníka,pričomsúdnezistilžiadneokolnosti,ktoréby aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou

v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil,
že v zmluve chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, aby boli pre bežného spotrebiteľa zrozumiteľné. V zmluve
sa uvádza len výška mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší

násobok 300 eur, čo je podľa názoru súdu nezrozumiteľné a bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku

prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, prípadne
ako je tomu v tejto veci, len neurčitým spôsobom vyjadreným percentuálnou výškou splátky bez bližšieho
určenia výšky splátky vyjadreným v eurách, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov

a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na
úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu
neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

24.Uvedenéobsahovénedostatkyzmluvymajúzanásledok,žespotrebiteľskýúverjepotrebnévzmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca (ktorý je v konaní aktívne
vecne legitimovaným z dôvodu právneho nástupníctva po pôvodnom dodávateľovi), tak nemá nárok na

zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého
úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 2.670 eur a na
tento zaplatil celkom sumu 2.175 eur, súd mu vo výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú
časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 495 eur a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. ako
nedôvodnú zamietol.

25. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu
dňa 1.8.2014, nakoľko ku dňu 31.7.2014 nadobudla výpoveď zmluvy účinnosť a dlh žalovaného sa stal
splatný v celom rozsahu. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 1.8.2014. Keďže súd dospel
k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 495 eur, bolo možné priznať
žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do
omeškania s peňažným plnením dňa 1.8.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu
bola 0,15 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15

% (8 + 0,15 %) ročne zo sumy 495 eur od 1.8.2014 do zaplatenia.
26. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.27. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a
skutočnosti, že žalovaný je starobný dôchodca, má viacero exekúcii a jeho mesačný príjem sa pohybuje
len okolo 300 eur mesačne, mal súd za to, že je dôvodné žalovanému určiť dlhšiu lehotu na zaplatenie

priznanej sumy žalobcovi.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 1.743,96 eur s príslušenstvom priznaná suma 495

eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 28,38 % a hrubý úspech žalovaného 71,62
%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 43,24 % (71,62 % - 28,38%). To v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 43,24 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo
na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).