Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22P/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202599
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2320202599.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.,
toho času u navrhovateľky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky - P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., toho času S. A. Q.
XXX, a otca - S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. U.. Š. XXX/XX, Š., o návrhu navrhovateľky: Š. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š., toho času O. XG, Š., na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného skončenia konania vo veci samej:

Maloleté dieťa, F. P., nar. XX.XX.XXXX, sa dočasne zveruje do starostlivosti navrhovateľky: Š. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š., toho času O. XG, Š..

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 70,- Eur mesačne,

vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti

výživného, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2020, sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do jej náhradnej osobnej
starostlivosti a určil povinnosť platiť výživné matke vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti výživného a otcovi

vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré výživné sú povinní poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je starou matkou maloletého dieťaťa a už niekoľko rokov žije
v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa rodičia maloletého
dieťaťa správajú nezodpovedne a maloleté dieťa chce zostať bývať s navrhovateľkou. V návrhu sa

uvádza, že otec maloletého dieťaťa mal v minulosti umožnený pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom,
avšak viackrát sa stalo, že sa správal pred maloletým dieťaťom neadekvátne, býval agresívny, vulgárne
sa pred maloletým dieťaťom vyjadroval, zvykol sa vyhrážať navrhovateľke aj matke maloletého dieťaťa.
Navrhovateľka v súvislosti so správaním otca musela privolať políciu a to dňa 09.03.2020, keďže bol
v prítomnosti navrhovateľky a maloletého agresívny, taktiež sa to stalo aj v roku 2015. Navrhovateľka
uviedla, že v čase, keď bol otcovi umožnený styk s maloletým dieťaťom počas víkendov, otec nechal

maloleté dieťa hrávať na počítači dieťaťu neprimerané hry, hovoril mu, že policajti sú zlí, učil ho
boxovať a bil ho pri tom po hlave. Stalo sa, že otec aj napriek ochoreniu maloletého trval na styku,čo navrhovateľka odmietla umožniť (keďže maloletý je s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti),
avšak matka maloletého so stykom súhlasila, takže bol styk otca s maloletým umožnený. Otec o
dva dni priniesol maloletého k navrhovateľke, nech s ním ide k lekárke, alebo na pohotovosť, lebo

je chorý. K lekárom s maloletým chodievala len navrhovateľka. Otec sa tiež správal podráždene, keď
navrhovateľka neumožnila styk otcovi s maloletým z dôvodu ochorenia. Otec pri dožadovaní sa styku
s maloletým cez týždeň nerešpektoval, že maloletý potrebuje čas na učenie, vždy len zavolá, že sa
s maloletým chce stretnúť, stáva sa aj, že otec nedodrží termín stretnutia, buď mešká, alebo nepríde
vôbec. Keď navrhovateľka umožnila stretnutie otca s maloletým v jej domácnosti, otec podľa jej udania

rozprával stále negatíva, kričal, nahrával si navrhovateľku na telefón. Ohľadom otca navrhovateľka
uviedla, že otec jej posiela výživné na maloletého od októbra 2019, avšak nie vždy dodrží termín
a posiela ho v rôznych sumách, na viackrát. Matka maloletého má podľa vyjadrenia navrhovateľky
problémy s alkoholom, býva agresívna, keď bol maloletý u nej na dva dni, tak ho zobrala do krčmy.
Maloletý navrhovateľke vtedy uviedol, že matke vtedy nerozumel, čo hovorí, chodila od kraja ku kraju
po chodníku a že nechce bývať s mamou ani s otcom. Navrhovateľka tiež uviedla, že matka žila v

S. nad Q. s pánom U. F., bývali medzi nimi hádky, matka bola viackrát hospitalizovaná v nemocnici,
navrhovateľka s ňou navštívila aj psychiatričku P.. J. v Š., matka si podľa vyjadrenia navrhovateľky
minulý rok trikrát podrezala žily, ale jej partner pán F. nevolal ani sanitku, ani políciu. Navrhovateľka
má problém skontaktovať sa s matkou maloletého, keď potrebuje vybavovať veci ohľadom maloletého
dieťaťa, keďže matka je jeho zákonná zástupkyňa. Matka podľa udania navrhovateľky prispela na

výživu maloletého v marci 2020 sumou 30,- Eur a v apríli 2020 sumou 27,- Eur. Z návrhu vyplýva, že
navrhovateľke odporúčala, aby požiadala o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti,
riaditeľka základnej školy, kam má maloletý nastúpiť, ako aj P.. U. zo Š., detská lekárka maloletého.
Navrhovateľka s maloletým navštevuje Centrum psychologickej pomoci, aj logopedičku, pričom u
maloletéhojevidnoveľképokrokyvporovnanístým,keďnavrhovateľkazačalanavštevovaťsmaloletým

logopéda a centrum psychologickej pomoci, maloletý je smelší, sebavedomejší, navrhovateľka sa mu
venuje každý deň. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiada, aby jej bol maloletý zverený do náhradnej
osobnej starostlivosti s tým, že navrhovateľka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby sú určil rodičom maloletého dieťaťa platiť
výživné, keďže neprispievajú pravidelne.

3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom spisu najmä so správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 23.07.2020, vyjadrením otca zo dňa 25.07.2020,
dodatkom k návrhu zo dňa 22.07.2020, výpisom z Registra trestov SR navrhovateľky, s lustráciou

z Registra obyvateľov SR a zo Sociálnej poisťovne, a.s. účastníkov konania, potvrdením Sociálnej
poisťovne,pobočkaGalantaovyplatenejdôchodkovejdávkenavrhovateľkezodňa10.03.2020,čestným
prehlásením navrhovateľky zo dňa 09.03.2020, potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky X. X. Y..X..
zo dňa 09.03.2020, poštovými poukazmi od odosielateľa: S. P., pre adresáta: X. W. za obdobie
01/2020 - 07/2020, nájomnou zmluvou č. 190/2019, súhlasom matky maloletého s pobytom maloletého

u navrhovateľky zo dňa 30.01.2020, potvrdením o návšteve Centra pedagogicko-psychologického
poradenstva zo dňa 16.06.2020, potvrdením P.. S. H., klinického logopéda zo dňa 12.05.2020,
potvrdením OR PZ v Š. o oznámení priestupku zo dňa 20.02.2015 a zo dňa 17.07.2020, so spisom
tunajšieho súdu sp.zn. 16P/49/2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Maloleté dieťa pochádza z nemanželského vzťahu rodičov. O úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16P/49/2015-33 zo
dňa 22.06.2015 tak, že súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa vo výške 70,-Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky a styk otca s maloletým dieťaťom zostal rodičovskou dohodou bez obmedzenia.

5. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len „úrad“) zo dňa 23.07.2020 sa
uvádza, že úrad vykonal dňa 23.07.2020 šetrenie pomerov v domácnosti navrhovateľky - starej matky
maloletého. V čase návštevy sa v domácnosti zdržiavala navrhovateľka s maloletým, obývajú prenajatý

jednoizbový mestský byt s kuchyňou a príslušenstvom. Zmluva je uzatvorená medzi prenajímateľom -
Mesto Š. a pani Š. W. na obdobie jedného roka s možnosťou predĺženia. Mesačné nájomné a úhrada
za plnenia spojené s užívaním bytu predstavujú sumu 158,00 Eur/mes. vrátane energií. V domácnosti
žije len navrhovateľka a maloleté dieťa. Domácnosť je štandardne a účelovo zariadená, udržiavanáv čistote a poriadku. Maloletý má vytvorený priestor pre pokojný spánok, spáva na samostatnom
lôžku, má v domácnosti zabezpečené oblečenie, hračky, hygienické potreby a osobné veci. Byt je
prispôsobený potrebám dieťaťa. Hygiena a čistota priestorov bola v čase šetrenia na veľmi dobrej úrovni.

Navrhovateľka je od 01.01.2020 zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti P. L. s
miestomvýkonuprácevŠ.akoupratovačka.Jejčistýmesačnýpríjempredstavujesumupribližne150,00
Eur/mes.Okremtohojepoberateľkouinvalidnéhodôchodkuvovýške214,86Eur/mes.Niejevlastníčkou
žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Matka maloletého je rozvedená a podľa udania starej
matky nie je zamestnaná ani evidovaná na príslušnom úrade. Matka je poberateľkou prídavku na jedno

maloleté dieťa vo výške 24,95 Eur a okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k maloletej P. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu L. č. k. 12P/45/2008-25 zo dňa 05.08.2008,
právoplatného dňa 18.08.2008 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, E. Š., nar.
XX.XX.XXXX a starého otca, G.. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX bytom Š., F. XX. Otec maloletého je podľa
udania starej matky nezamestnaný bez evidencie na príslušnom úrade. Maloletý navštevuje materskú
školu na T. ulici v Š., nakoľko mal odklad povinnej školskej dochádzky. Od septembra 2020 nastúpi do

prvého ročníka základnej školy. Ošetrujúcim lekárom maloletého dieťaťa je P.. U. v Š. a zdravotný stav
maloletého hodnotí stará matka ako dobrý. Maloletý navštevuje logopedickú ambulanciu P.. H. v Š. a
CPPPaP. Výchovné problémy s maloletým stará matka neudáva. S biologickými rodičmi sa maloletý
stýka osobne niekoľkokrát do mesiaca. Otec maloletého si nepravidelne plní vyživovaciu povinnosť, na
výživu dieťaťa prispieva sporadicky sumou 70,00 Eur/mes. Matka maloletého prispela na výživu dieťaťa

dokopy dvakrát sumou 30,00 Eur a 28,00 Eur. Maloletému neposkytujú rodičia žiadne vecné plnenia.
Medzi maloletým F. a jeho biologickými rodičmi podľa udania starej matky chýbajú pevné citové väzby.
Maloletý sa so svojou sestrou, P. Š. v súčasnosti nestýka. V rámci šetrenia pomerov na strane dieťaťa a
navrhovateľky bol vykonaný pohovor s maloletým F.. Maloletý uviedol, že má šesť rokov, chodí do škôlky
a v septembri pôjde do školy, na čo sa teší. Uviedol, že u babky je rád, babka sa s ním hrá a chodia spolu

von. S mamou a otcom sa stretáva, veľmi sa s ním však nehrajú, nebaví ich to. Otec stále telefonuje
alebo fajčí a mama nemá čas a tiež fajčí. Na minulé narodeniny dostal od nej autíčko. U babky je dobre
a chce u nej zostať i naďalej. Maloletý pôsobil zdravo a spokojne, bol veselý, hravý a ochotne odpovedal
na kladené otázky. Navrhovateľka sa vyjadrila, že trvá na podanom návrhu, maloletému zabezpečuje
starostlivosť približne 3 - 4 roky. Podľa nej matka dieťaťa trpí neliečeným alkoholizmom a otec inklinuje

k užívaniu omamných a psychotropných látok a správa sa agresívne v prítomnosti dieťaťa. Stará matka
má vedomosť, že otec by mal navštevovať psychiatrickú ambulanciu. Podľa nej ani jeden z rodičov
nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Na základe uvedených
skutočnostíúradskonštatoval,ženavrhovateľkazabezpečujeriadnustarostlivosťomaloletédieťa, ktoré
má v jej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a duševný vývin.

6. Z vyjadrenia otca zo dňa 25.07.2020 vyplýva, že otec nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky, že sa
voči nej správa agresívne, a že zle vplýva na svojho syna. K tvrdeniu navrhovateľky o podaní oznámenia
na polícii v roku 2015 uviedol, že vtedy mu bolo niekoľko týždňov bránené vo videní sa s maloletým,
matka sa o maloletého riadne nestarala a v tom čase aj otec podal návrh na zverenie maloletého

do jeho osobnej starostlivosti. Počas konania na súde matka maloletého prestala piť a maloletý bol
nakoniec zverený do jej starostlivosti. Otec sa vtedy stretával s maloletým vždy po dohode a nebol s
tým problém. Podľa udania otca posledné dva roky sa o maloletého starala navrhovateľka, keďže matka
začala vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, otec súhlasil s tým, aby sa o maloletého starala
navrhovateľka, keďže sa o neho vedela dobre postarať a stále ho mohol vídavať. Otec tiež uviedol, že

maloletému kupoval, čo bolo potrebné, platil mu škôlku a krúžky, za navrhovateľku uhradil depozit za
nájomný byt vo výške 600,- Eur a poslal jej ešte 400,- Eur na nákup potrebných vecí a nábytku. Otec
navrhovateľke zaplatil aj presťahovanie do bytu vo výške 50,- Eur a za 100,- Eur kúpil chladničku, keď
potrebovala peniaze tak on, alebo jeho otec jej peniaze dali, tiež robili nákupy pod.. Otec ďalej uviedol,
že počas koronakrízy zostal bez zdroja peňazí a vtedy meškal s výživným, ale hneď ako sa mu podarilo

nájsť brigádu peniaze navrhovateľke ihneď poslal. Navrhovateľka maloletého nechcela dávať otcovi
počas pandémie, čo chápal a potom mu ho dávala stále menej, a keď mu ho nechcela dať niekoľko
týždňov tak potom bol nervózny a s navrhovateľkou sa pohádal. Navrhovateľka otcovi neumožnila styk
s maloletým už štyri týždne, tiež mu ani neumožňuje mu zatelefonovať. Otec nesúhlasí s tým, aby sa
mohol stretávať s maloletým len v prítomnosti kurátorky a žiada, aby súd jeho styk upravil tak, že otec

je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend od piatka 18:00 hod. do nedele
17:00 hod.. Otec uviedol, že nahnevaný býval len preto, lebo mu navrhovateľka neumožňovala styk s
maloletým, ale je už objednaný na psychiatrické vyšetrenie. Otec nesúhlasí ani s výškou výživného 150,-
eur keďže je momentálne nezamestnaný, nepoberá podporu v nezamestnanosti, robí len príležitostnebrigády, má exekúcie a podal si žiadosť v Centre právnej pomoci v Nitre na vyhlásenie osobného
bankrotu, z ktorého dôvodu je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 70,- Eur
mesačne.

7. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. matky vyplýva, že naposledy bola zamestnaná od 04.02.2020
do 11.03.2020 a v súčasnosti nie je v zamestnaneckom ani v inom obdobnom pracovnom pomere.
Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. otca vyplýva, že v súčasnosti nie je v zamestnaneckom ani v
inom obdobnom pracovnom pomere. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. navrhovateľky vyplýva, že

výška jej invalidného dôchodku je 210,10,-Eur, pričom navrhovateľka pracovala na základe dohody o
pracovnej činnosti v spoločnosti P. L.,, X..H..E.. do 31.01.2020. Navrhovateľka nemá záznam v Registri
trestov Slovenskej republiky. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, a.s. vyplýva, že navrhovateľke bol v
období 01/2019 - 12/2019 vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 204,10,-Eur mesačne. Z potvrdenia
o návšteve centra zo dňa 16.06.2020 vyplýva, že navrhovateľka navštevuje zariadenie od septembra
2019 približne dvakrát mesačne za účelom stimulácie maloletého a tiež jej bolo poskytnuté jednorazové

psychologické poradenstvo. Z potvrdenia P.. H. vyplýva, že maloletý navštevuje ambulanciu klinickej
logopédie od 12.03.2019 s diagnózou narušený vývin reči, od začiatku chodí na terapie v sprievode
babky, terapie sa zúčastňuje pravidelne, babka maloletého plní inštrukcie na tréning v domácom
prostredí, maloletý spravil badateľný pokrok v zrozumiteľnosti reči, artikulácii ako aj v gramatike.
Navrhovateľka v doplnení návrhu zo dňa 22.07.2020 uvádzala skutočnosti o tom, ako sa otec nesprávne

staral o maloletého, nedával mu jesť zeleninu a ovocie, správal sa prudko a neadekvátne, a že maloletý
navrhovateľke uviedol, že otec vliezol nahý maloletému do sprchy a maloletý mu chytal rozkrok, toto sa
malo odohrať asi minulý rok na jeseň. Navrhovateľka ďalej dodala, že keď bol maloletý u matky, partner
matky mu buchol do tváre a maloletý mal monokel. Z potvrdenia OR PZ Š. zo dňa 17.07.2020 vyplýva,
že navrhovateľka dňa 17.07.2020 podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,

nakoľko dňa 09.03.2020 ju otec maloletého v jej byte sotil a vyhrážal sa jej.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne
usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré
nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť.

19. Podľa § 44 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu

ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

20.Podľa§54ods.1vetaprvá zákonaorodine,náhradnáosobnástarostlivosťapestúnskastarostlivosť
majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona

23. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

24. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokovna výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť

nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom

v konaní. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je
potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, kde je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaní o starostlivosti o
maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri rozhodovaní sledujú

v prvom rade záujem detí.

27. Súd na základe zisteného skutkového i právneho stavu dospel k záveru, že sú dané dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa maloleté dieťa zverí do starostlivosti
navrhovateľky do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd mal z nesporných tvrdení

navrhovateľky a otca maloletého dieťaťa za preukázané, že maloletý sa nachádza v osobnej
starostlivosti navrhovateľky minimálne dva roky. Zo správy úradu vyplýva, že navrhovateľka má v
domácnosti vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa, maloletý má v jej domácnosti
zabezpečené všetko potrebné a vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj.
Maloletý sám uviedol, že u navrhovateľky je rád, má sa u nej dobre a chce u nej zostať i naďalej.

Navrhovateľka má v nájme byt, ktorý je vo vlastníctve Mesta Q., a ktorý jej bol pridelený na základe
rozhodnutia primátora mesta Q. o pridelení bytu, na dobu jeden rok s možnosťou opätovného predĺženia.
Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku a v období 01/2019-12/2019 pracovala na základe
dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti X. X., Y..X.. a v mesiaci január 2020 v spoločnosti MO L.,
X..H..E... Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľka s maloletým

pravidelne navštevuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a logopedickú ambulanciu,
pričom u maloletého podľa P.. H., vidieť badateľný pokrok v porovnaní so začiatkom návštev v
logopedickej ambulancii a navrhovateľka plní inštrukcie na tréning v domácom prostredí. Maloletý by
mal v školskom roku 2020/2021 nastúpiť do prvého ročníka základnej školy. Otec maloletého dieťa žije v
spoločnej domácnosti so svojim otcom, o maloletého prejavuje záujem a odmieta tvrdenia navrhovateľky

o jeho agresívnom správaní. Matka maloletého nežije v spoločnej domácnosti s maloletým, zo správy
kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý s matkou býva v kontakte. Z obsahu spisu vyplýva, že otec,
ani matka maloletého dieťaťa neprejavili záujem o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a ani nevyjadrili
nesúhlas s tým, aby maloletý zostal aj naďalej v starostlivosti navrhovateľky. Otec hodnotil starostlivosť
navrhovateľky o maloletého ako dobrú. Keďže súd mal v konaní za dostatočne osvedčené, že ani jeden

z rodičov sa osobne o maloleté dieťa nestará a v rodine maloletého dieťaťa je blízka osoba - stará matka
zo strany matky maloletého dieťaťa (navrhovateľka), ktorá je bezúhonná, a ktorá má záujem o osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, o maloleté dieťa sa osobne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky, s poukazom na skutočnosť, že náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť
majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dočasne ponechal maloleté dieťa v starostlivosti

navrhovateľky.

28. Navrhovateľka sa svojim návrhom zároveň domáhala určenia výživného na maloleté dieťa. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z návrhu a tvrdení v

ňom obsiahnutých, mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere, keďže navrhovateľka sa
minimálne dva roky o maloletého osobne stará. Matka maloletého je od marca 2020 nezamestnaná, na
výživu maloletého dieťaťa podľa udania navrhovateľky prispela v apríli 2020 sumou 27,- Eur a v marci2020 sumou 30,- Eur. Iné informácie o majetkových pomeroch matky sa v konaní nepodarilo zistiť. Matka
má okrem maloletého ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére P. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená
do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov (v konaní sp.zn. 12P/45/2008), ktorá skutočnosť

bola zistená zo súdneho manažmentu s tým, že matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletej sumou 33,19,-Eur mesačne. Otec podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne naposledy pracoval
na dohodu o pracovnej činnosti v decembri 2019, podľa svojho vyjadrenia sa v súčasnej dobe snaží
pracovať brigádne, pričom na výživu maloletého dieťaťa podľa jeho udania prispieva sumou 70,- Eur
mesačne, túto sumu je schopný pravidelne platiť. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že otec

uhradil v mesiacoch 01/2020-7/2020 maloletému na výživnom sumu 380,- Eur. Otec okrem maloletého
nemá inú vyživovaciu povinnosť. Príjmy a majetkové pomery otca sa doposiaľ v konaní nepreukázali.

29. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných
nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné
iba v nevyhnutnej miere, zároveň však jeho výška musí byť určená v súlade s princípom primeranosti a

spravodlivosti. Výživné určené neodkladným opatrením, nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a
nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom
zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Vzhľadom k
uvedenému, najmä s poukazom na to, že navrhovateľka neuviedla ani neosvedčila žiaden príjem matky,
ani jej majetkové pomery, a súd nezistil žiaden príjem ani majetok matky a matka má okrem maloletého

dieťaťa ešte jednu vyživovaciu povinnosť k malol. P. Š. vychádzal z citovaného ust. § 62 ods.3 Zákona
o rodine, podľa ktorého každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom
rozsahu, a preto matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného
v čase splatnosti výživného. Za výživné určené v nevyhnutnej miere však nie je možné automaticky a

paušálnepovažovaťminimálnevýživnévovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenédieťa.
Z dôvodu, že súdu taktiež nie je známa výška príjmu otca maloletého, avšak sám vo svojom vyjadrení
uviedol, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 70,- Eur, súd mu určil plnenie
vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere vo výške 70,-Eur mesačne. Súd pri svojom rozhodovaní
bral do úvahy nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, t.j. predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie,

hygienu, bývanie a výdavky súvisiace s návštevou školy, keďže sa jedná o školopovinné dieťa, ktoré by
malo v septembri 2020 nastúpiť do prvého ročníka.

30. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného
dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, riadne prešetrenie pomerov na strane

navrhovateľky ako aj rodičov maloletého dieťaťa a s tým spojené zisťovanie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa bude predmetom konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky

do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.