Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Panáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/50/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109207624
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109207624.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa:C.R.,W..XX.XX.XXXX,F.M.X,Ž.,právnezast.AdvokátskakanceláriaMendel,Mestická,
Slovíková, s.r.o. so sídlom Žilina, Hollého 31, proti odporcovi: Start People s.r.o., so sídlom Drieňová 1H,
Bratislava, IČO: 35 726 768, právne zast. JUDr. Patrik Joanidis, advokát so sídlom Mlynské Nivy 73/A,
Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.02.2009, doručené odporcom
navrhovateľovi dňa 25.02.2009, je neplatné.

O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 01.04.2009, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
01.04.2009, domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a aby
odporca nahradil mu mzdu a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca mu dňa 25.02.2009
doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny,
ktorého sa mal dopustiť neplnením pracovných povinností, ktoré spočívali v tom, že navrhovateľ nesplnil
písomný pokyn nadriadeného Ing. Q. na kompletizáciu podkladov ku faktúre, nezabezpečil aktualizáciu
databázy kontraktov klientov, neposkytol odporcovi údaje k týždennému reportu a údajne zneužíval v

čase od júna až decembra 2008 služobný telefón na súkromné účely. Navrhovateľ však nesúhlasí s
uvedenými dôvodmi, čo oznámil odporcovi listom zo dňa 09.03.2009, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Zároveň žiada priznať náhradu mzdy, a to až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci.

Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnú moc; pracovnú
zmluvu zo dňa 01.09.2004; dodatok č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.05.2006; dodatok č.2 zo dňa
10.01.2008; okamžité skončenie pracovného pomeru; oznámenie o nesúhlase s okamžitým skončením

pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnávaní; výzvu zo dňa 09.03.2009; výpis z obchodného
registra na odporcu; výpis zo živnostenského registra na odporcu.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 10.07.2009 -
odročené bez prejednania veci na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa, 18.09.2009 - odročené
bez prejednania veci na žiadosť právneho zástupcu odporcu, 22.10.2009, 11.03.2010, 15.07.2010 -
odročené bez prejednania veci na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa, 01.10.2010, 09.12.2010,
17.02.2011 - zrušené a odročené na 01.04.2001 a 26.05.2011, kedy bolo vyhlásené toto rozhodnutie.

Na ústne pojednávania boli predvolávaní navrhovateľ, odporca a právny zástupca navrhovateľa a
odporcu. Všetci boli predvolaní riadne a včas.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov - K.. E..V., K.. K..Q., Y.. A..L., Š..Š., A..Š.Á., K.. C..Q.,
H..N., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým pracovná

zmluva zo dňa 01.09.2004, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve z 01.05.2006, dodatok č. 2 k pracovnej
zmluve z 10.01.2008, okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.02.2009, nesúhlas s okamžitým
skončením zo dňa 26.02.2009, výzva právneho zástupcu navrhovateľa, výpis z obchodného registra na
odporcu,vyjadrenieodporcuknávrhuzodňa11.05.2009,vyjadrenieodporcukvýzvezodňa11.05.2009,
podanie právneho zástupcu odporcu zo dňa 16.10.2009, výzva na prevzatie služobného motorového

vozidla, protokol o odovzdaní, výzva zo dňa 20.03.2009, čestné prehlásenie zo dňa 20.10.2009, z
03.05.2009, z 20.10.2009, z 01.05.2009, z 03.05.2009, potvrdenie sociálnej poisťovne o nemocenskom,
mailová korešpondencia účastníkov konania, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 27.02.2009, faktúra
č. XXXXXXXXXX, dodací list k faktúre XXXXXX, list zo dňa 11.12.2008 Slovenskej agentúry pre
rozvoj investícii a obchodu, mailová korešpondencia zo dňa 13.02.2009, 17.02.2009, 20.02.2009,
podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo, písomné podanie právnej zástupkyne navrhovateľa zo

dňa 16.11.2009, písomné podanie právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 22.04.2010, žiadosť o
poskytnutie informácie zo dňa 18.03.2010, odpoveď spoločnosti UTI zo dňa 29.03.2010, odpoveď
spoločnosti UTI Slovakia, s.r.o. z 25.05.2010, písomná korešpondencia z 18.02.2009 až 11.02.2009, z
23.01.2009, faktúra č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, potvrdenie spoločnosti Start People zo dňa
09.12.2010, mailová korešpondencia z 11.03.2010, z 09.01.2009, z 18.02.2009, 03.03.2009; písomné

podanie právneho zástupcu odporcu zo dňa 03.02.2011, výpis z obchodného registra na odporcu;
predložené týždenné reporty; referencie z 09.03.2010 H.. U., preberací protokol, výpoveď zamestnanca
počas skúšobnej doby z 03.05.2007, porušenie pracovnej disciplíny z 28.09.2007, výplatné pásky
navrhovateľa za december 2008 a január až február 2009; zápisnica z porady zo dňa 28.01.2009;
evidencia pracovného času za január 2009; dovolenkový lístok za január 2009; mzdový list 2009 a

mzdový list 2008 navrhovateľa a mailová korešpondencia z 04.09.2008, z 23.01.2009, z 09.03.2010;
písomné podanie právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 26.05.2011; článok z internetu označený
„dlžníci na poistnom“; newsletter 02/marec 2009.

Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd zistené, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako

zamestnávateľ uzavreli dňa 01.09.2004 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 28.02.2005 s nástupom do
práce dňa 01.03.2004 ako vedúci pobočky Ž..
PodľačlánkuIX.bod1Zmluvypodpisomtejtozmluvysavcelomrozsahurušízneniepôvodnejpracovnej
zmluvy zo dňa 01.03.2004.

Dodatkom č.1 zo dňa 01.05.2006 bola dohodnutá zmena hrubej mzdy, a to jej zvýšením.
Dodatkom č. 2 zo dňa 10.01.2008 sa taktiež zmenila základná mzda od 01.01.2008, tak, že sa mzda
zvýšila.

Keďže súdu nebola predložená žiadna listina preukazujúca zmenu pracovného pomeru z doby

určitej a navrhovateľ pokračoval v práci s vedomím odporcu, nastáva táto zmena podľa § 71 ods.2
Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Je nepochybné, že odporca listom zo dňa 25.03.2009 doručil navrhovateľovi okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce z dôvodov, že
- nesplnil písomný pokyn nadriadeného Ing. Q. zo dňa 09.01.2009 na kompletizáciu podkladov ku
faktúre, a to do 09.01.2009,
- nezabezpečil aktualizáciu databázy kontraktov klientov na základe pokynu Ing. Q. zo dňa 01.02.2008,

- neposkytol odporcovi údaje k týždennému reportu dňa 02.02.2009 s tým, že tento pokyn odignoroval
a bez relevantného zdôvodnenia iba odpovedal „teraz na také somariny nemám čas“
- nesplnil pokyn Ing. Q. na poskytnutie údajov k pripravovanému projektu Sario s uvedením, že údaje
neposkytne,
- používal v čase od júna až decembra 2008 služobný mobilný telefón na uskutočňovanie súkromných

hovorov, v dôsledku čoho na súkromné účely pretelefonoval sumu presahujúcu 700,- Eur bez DPH, čím
spôsobil odporcovi škodu.Navrhovateľ listom zo dňa 26.02.2009 oznámil odporcovi, že nesúhlasí s okamžitým skončením
pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Podľa § 68 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 63 ods.4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine

aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Je nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporca doručil navrhovateľovi dňa
25.02.2009. Keďže návrh bol doručený súdu dňa 01.04.2009, súd má za to, že návrh bol podaný v

zákonom stanovenej lehote.

Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým z mailovej korešpondencie mal súd zistené, že odporca
prostredníctvom Ing. Q., ktorý bol navrhovateľovi priamo nadriadený, skutočne zadal dňa 09.01.2009
pokyn na kompletizáciu podkladov k faktúre UTI XXXXXXXXXX spolu s termínom splnenia pokynu dňa

09.01.2009

Podľa uvedenia odporcu navrhovateľ tento pokyn nesplnil.

Navrhovateľ tvrdil, že pokyn splnil, následne uviedol, že dňa 09.01.2009 čerpal dovolenku a pokyn splnil

neskôr, keďže všetky doklady pre kompletizáciu musel zabezpečiť, nakoľko nemal všetky k dispozícii.
Trval však na tom, že daný pokyn realizoval, ale trvalo to dlhšie, lebo musel zabezpečiť podklady k
faktúre, lebo musel preukázať, že odporca sprostredkoval jednotlivých brigádnikov a toto všetko musel
zabezpečiť, keďže ich nemal k dispozícii a preto to nebolo možné splniť dňa 09.1.2009.

Súd mal zistené, že navrhovateľ dňa 09.01.2009 nečerpal dovolenku a taktiež tohto dňa pokyn nesplnil.
Mal však zistené, že tento pokyn neignoroval, ale pracoval na ňom tak, že zabezpečoval listiny
na kompletizáciu podkladov. Uvedené vyplýva predovšetkým z mailovej korešpondencie, a to aj z
23.01.2009 medzi navrhovateľom a p.H., v ktorom p.H. uvádza: „.... píšem na základe našej ostatnej
telefonickej komunikácie, ktorú sme mali,...“

Táto elektronická komunikácia je síce z 23.01.2009, ale nepochybne z neho vyplýva, že navrhovateľ s
p. H. komunikoval aj predtým, teda navrhovateľ síce nesplnil pokyn dňa 09.01.2009, kedy bol aj zadaný
a ktorý nebolo možné splniť v deň zadania z dôvodu, že nemal k dispozícii všetok materiál, ale pokyn
plnil, pracoval na ňom a rešpektoval ho.Právna zástupkyňa navrhovateľa zároveň poukázala na to, že navrhovateľ ako vedúci pobočky mal aj
iné úlohy, ktoré bol povinný plniť, teda daný pokyn nebola jeho jediná úloha a bežné úlohy si riadne plnil,
teda nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľ tvrdil, že požadované podklady pre kompletizáciu odporcovi zaslal poštou, pričom
oznamoval ústne K.. Q. E. T..M., že nie je možné predložiť podklady dňa 09.01.2009. Odporca na to
uviedol, že zásielky medzi pobočkou a centrálou sa neevidujú, ani aká konkrétna zásielka, a poštová
kniha sa na pobočkách neviedla a neevidovala sa ani pošta z pobočiek na sídlo odporcu.

Ak teda navrhovateľ tvrdí, že posielal odporcovi podklady, nemôže byť na jeho úkor, že sa neviedla u
odporcu žiadna poštová kniha. Je síce v dôkaznej núdzi, ale on bol zamestnancom a išlo o zásielku
medzi pobočkou, kde pracoval a centrálou a nemožno žiadať od navrhovateľa, aby si viedol sám a
svojvoľne evidenciu ohľadom doručovania, to mal zabezpečiť odporca. Odporca však toto neviedol, teda
odporcanepreukázal,žebynavrhovateľmuničtakénezaslal.Takžeodporcasvojetvrdenieonesplnenie
úlohy ani dodatočne po stanovenom termíne, teda ani o nedoručení podkladov, nepreukázal.

Pri skúmaní, či navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu v danom prípade menej závažne, závažne alebo
zvlášť hrubým spôsobom, súd prihliadol k osobe navrhovateľa ako zamestnanca, ktorý zastával funkciu
vedúceho pobočky, ktorá pod jeho vedením bola v roku 2007 odmenená zahraničným zájazdom. Taktiež
súdmalzistené,žeodporcanavrhovateľoviviackrátzvýšilmzdu,atoaj roku2008.Predsakebyodporca

bol s navrhovateľom nespokojný, ako tvrdil, tak by mu predsa nezvyšoval mzdu. Zároveň pri konkrétnom
prípade - nesplnení pokynu zo dňa 09.01.2009, súd skúmal a prihliadal na postoj navrhovateľa k plneniu
tohto pokynu a k miere zavinenia, ako aj k spôsobu a intenzite porušenia zadanej povinnosti, pričom
súd poukazuje na to, že navrhovateľ neignoroval daný pokyn, ale plnil ho. Súd má za to, že v danom
prípade, že navrhovateľ, aj keď nesplnil pokyn v stanovený deň, pričom tento deň splnenia je zároveň aj

dňom zadania pokynu, porušil síce pracovnú disciplínu, ale nie v takom rozsahu, aby to bolo dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu iba v tom, že pokyn
zadaný dňa 09.01.2009 nesplnil dňa 09.01.2009, ale je nepochybné, že pokyn realizoval a podklady
zabezpečoval.

Čo sa týka druhého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru - nesplnenie pokynu zo dňa
01.02.2008 na aktualizáciu databázy kontaktov, súd poukazuje, že v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru je uvedené nesplnenie pokynu zo dňa 01.02.2008. Vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že skutočný dátum zadania pokynu je 01.02.2009. Keďže v písomnom podaní okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporcu je uvedený dátum 01.02.2008 a takto to bolo oznámené aj

navrhovateľovi, súd daný dôvod považuje za neopodstatnený, nakoľko dôvody musia byť v zmysle § 70
Zákonníka práce vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom a uvedený dôvod sa
nesmie dodatočne meniť. Súd má za to, že odporca ako zamestnávateľ, ktorý doručil navrhovateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru, nesmie si dovoliť ani chybu v písaní, ktorá mení dôvod,
nakoľko z daného dôvodu je nepochybné, že pokyn mal byť zadaný dňa 01.02.2008. V takom prípade

nie je ani splnená zákonná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru z toho dôvodu.
Súd mal preukázané, že tento pokyn bol v skutočnosti zadaný dňa 01.02.2009 po porade, na ktorej sa
navrhovateľ nezúčastnil, avšak následne mu tento pokyn bol oznámený. Je však nepochybné, že ako
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo uvedené nesplnenie pokynu zo dňa 01.02.2008.
Súd teda tento dôvod považuje za nedôvodný vzhľadom na uvedenie nesplnenia pokynu zo dňa

01.02.2008, keďže pokyn z toho dňa nebol preukázaný, ako ani jeho nesplnenie. Súd však zároveň
poukazuje na to, že aj keby tento pokyn bol skutočne zadaný 01.02.2008 alebo dňa 01.02.2009, z ničoho
nevyplýva termín splnenia a ani výzva na jeho splnenie. Preto aj keby súd prihliadal na nesprávnosť
v dátume ako na prípustnú chybu v písaní, aj tak by tento dôvod nepovažoval za opodstatnený, a to
jednak preto, že nebol písomne stanovený termín jeho splnenia, ani žiadna dodatočná výzva na splnenie

a hoci by v takom prípade mal navrhovateľ pokyn splniť bezodkladne podľa možností, odporca mu
však bez ďalšieho doručil okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 25.02.2009, teda bez zistenia
dôvodov jeho doterajšieho nesplnenia, bez žiadnej výzvy, resp. bez určenia termínu na splnenie tohto
pokynu,pričompodľavýsluchusvedkov(E..V.-bývalávedúcapobočkyvF.,ktorábolaprítomnánadanej
porade) daný pokyn mal byť splnený do konca mesiaca, t.j. do 28.02.2009, aj keď tento termín z ničoho

nevyplýva. Ale okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené už 25.02.2009.
Zároveň súd poukazuje na to, že podľa vykonaného dokazovania daná úloha mala byť vykonaná z
databázy v programe CEAS, išlo o prvú takúto úlohu, preto bolo potrebné všetkých klientov spísať aj za
predchádzajúce obdobia, teda podľa svedkyne E..V. bolo to dosť prácne a obšírne.Zadanie pokynu dňa 01.02.2008, ako je uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, však súd
nemal preukázané.

Navrhovateľ zároveň tvrdil, že niektoré pokyny nebolo možné ihneď splniť z dôvodu nefungovania
počítačovéhoprogramuCEASnapobočke.Súdmalzistené,žeajinépobočkymalitietoproblémy,avšak
neboli dlhodobé, niekedy problém trval jednu hodinu, niekedy jeden deň. Toto potvrdila aj svedkyňa K..Q.
(bývalá vedúca pobočky v M.) s tým, že má vedomosť o tom, že na niektorých pobočkách trval tento
problém aj dlhšie než jeden deň. Svedkyňa E..V. uviedla, že po zadaní danej úlohy jej volal navrhovateľ,

či jej program funguje, lebo jemu nie. Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ daný problém
oznamoval aj svojmu nadriadenému, čo vyplýva z jeho elektronickej korešpondencie aj dňa 17.02.2009,
kedyoznámil,ženikomunapobočkenefungujenalogovaniedoCEAS-u,prihlásiťsapodarí,alesamotný
prístup je nemožný, vyhadzuje systémovú chybu servera. Z uvedeného vyplýva, že zo strany odporcu
neboli dostatočne poskytnuté podmienky na plnenie úloh a je nepochybné, že pobočky plnili viaceré
úlohy, nielen jednu a teda nemohli všetok čas zameriavať na plnenie len jednej úlohy, a priebežné

plnenie sťažovali práve vyššie uvedené problémy, aj keď neboli dlhodobé. Z mailovej korešpondencie
navrhovateľa a jeho nadriadených počas mesiaca február 2009 vyplýva, že navrhovateľ plnil svoje úlohy.
Dokonca pobočka Ž. bola aj odmenená ako najlepšia v roku 2007 a podľa uvedenia svedkyne E..V.,
ktorá nastúpila do pracovného pomeru s odporcom v marci 2008, pobočka Žilina bola považovaná za
jedna z najlepších a vedúcim tejto pobočky bol navrhovateľ, na ktorého menovaná nepočula nič zlé.

Súd nemal preukázaný ani odporcom uvádzaný pokyn zo dňa 02.02.2009 na poskytnutie údajov k
týždennému reportu, pričom tento pokyn mal navrhovateľ odignorovať so slovami, že na také somariny
nemá čas. Pokyn mal byť zadaný K.. Q.. Tento pokyn mal byť zadaný ústne a iba za prítomnosti
navrhovateľa a K.. Q.. A jeho nesplnenie a postoj navrhovateľa je ďalším uvádzaným dôvodom

okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zo svedeckých výpovedí súd mal zistené, že v ten deň skutočne bol K.. Q. na pobočke Ž., kedy sa
osobne stretol aj s navrhovateľom v jeho kancelárií bez prítomnosti iných osôb. Následne K.. Q. mal z
kancelárie vyjsť a stretnúť sa s ďalšími zamestnancami, podľa ktorých K.. Q. bol nahnevaný.
Z uvedeného však nevyplýva dôvod nahnevania K.. Q., ako ani nič nepreukazuje, že pokyn bol daný

a navrhovateľ ho uvedeným spôsobom odignoroval. Ide len o tvrdenie proti tvrdeniu a nebol zistený
objektívny stav na posúdenie pravdivosti tvrdenia odporcu. Odporca svoje tvrdenie - uvedený dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru ničím nepreukázal.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ pravidelne týždenne predkladal odporcovi

reporty, a ak aj niektorý týždenný report vypracoval iný pracovník pobočky, bolo to na základe pokynu
navrhovateľa, ktorý bol na to oprávnený. Taktiež súd poukazuje na to, že ak aj navrhovateľ neuvádzal v
týchto reportoch skutočné údaje, pre toto mu nebolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru.
Svedkyne K.. E..V., K.. K..Q., Y.. A..L., Š..Š., uviedli, že navrhovateľ bol vždy ústretový, nekonfliktný,
vždy sa snažil nájsť nejakú možnosť riešenia, pomáhal kolegom. Svedkyňa A..Š., ktorá pracovala na

pobočke v Ž. a stále je zamestnaná u odporcu, uviedla, že navrhovateľ bol konfliktný, ignoroval pokyny
nadriadených, musela za neho robiť reporty. Súd však poukazuje, že svedkyňa stále je zamestnaná u
odporcu, pred prítomnosťou ktorého aj vypovedala a navrhovateľ jej bol priamy nadriadený, ktorý jej
bol oprávnený zadávať úlohy a ničím nepreukázala, ako vie o tom, že navrhovateľ ignoroval pokyny
odporcu. Súd považuje jej výpoveď za nehodnovernú z dôvodu predpokladu uvádzania daných tvrdení z

dôvodu jej trvania pracovného pomeru u odporcu a taktiež svoje tvrdenia nijako riadne nezdôvodnila, že
navrhovateľ ignoroval pokyny nadriadeného a pod. Jej tvrdenia sú taktiež v rozpore s tvrdením svedkyne
H..N.,keďžeA..Š.uviedla,ženavrhovateľodišielzkancelárie,kdenechalK..Q.aneurobilzadanýpokyn.
Ale predsa ona nevedela, za akým účelom je tam K..Q.. Zároveň uviedla, že nemá vedomosť o tom,
že navrhovateľ neplnil nejakú povinnosť a bolo mu to vytknuté. Svedkyňa H..N. uviedla, že K.. Q. bol

v kancelárii navrhovateľa asi len 5 minút a potom odišiel k nim, aby mu dali report, lebo navrhovateľ
mu ho vraj nechce dať. Bol rozčúlený, ale nevedela dôvod. Súd poukazuje na to, že aj H..N. je stále
zamestnaná u odporcu a jej výpoveď bola podozrivo zhodná s výpoveďou jej kolegyne A..Š..
K.. Q. uviedol, že vo vyššie uvedený deň prišiel na pobočku, bol v kancelárii navrhovateľa a následne
od neho odišiel. Toto si odporuje s uvedením svedkyne A..Š.. Potvrdil, že reporty boli zasielané včas.

Odporca ničím nepreukázal ani dôvod - nesplnenie pokynu K.. Q. dňa 02.02.2009 na poskytnutie údajov
k pripravovanému projektu Sario s uvedením, že údaje neposkytne. Tento tvrdený pokyn bol ústny, avšakopäť zadanie pokynu z ničoho nevyplýva, nič nepreukazuje, že by odporca tento pokyn skutočne zadal
a že navrhovateľ zaujal taký postoj.
Z uvedeného dôvodu súd ani tento dôvod nepovažoval za dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru, a to z dôvodu jeho nepreukázania.

Ak odporca niečo tvrdí, a to dokonca tak závažnú skutočnosť, ako je konkrétny dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, je povinný to preukázať, keďže navrhovateľom sú dôvody popierané a
jednoznačne s nimi nesúhlasí a bolo vecou odporcu svoje tvrdenia preukázať a dôvody zabezpečiť tak,

aby boli nepochybné.

Čo sa týka ďalšieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru - používanie služobného
mobilného telefónu navrhovateľom v čase od júna až decembra 2008 na uskutočňovanie súkromných
hovorov, v dôsledku čoho na súkromné účely pretelefonoval sumu presahujúcu 700,- Eur bez DPH, čím
spôsobilodporcoviškodu,súdanitentodôvodnepovažujezadôvodpreokamžitéskončeniepracovného

pomeru.
Je nepochybné, že navrhovateľovi bol pridelený a riadne odovzdaný mobilný telefón, avšak z ničoho
nevyplýva žiadne obmedzenie. Je však nepochybné, že išlo o služobný telefón, z čoho vyplýva,
že navrhovateľ ho mal používať na služobné účely. Avšak je v praxi bežné, že také telefóny ich
užívatelia používajú aj na súkromné účely. Odporca ale navrhovateľovi nedal žiadny príkaz na výlučné

používanie telefónu len na služobné účely, resp. žiadne obmedzenie na použitie služobného telefónu pre
súkromné účely. Navrhovateľ skutočne použil služobný telefón aj na súkromné účely, teda bezdôvodne
sa obohatil na úkor odporcu. Odporca tvrdí, že mu takým použitím vznikla škoda, ale tá nie je predmetom
tohto konania. Zároveň súd poukazuje na to, že odporca nedal žiadnu výzvu navrhovateľovi ohľadom
používania služobného telefónu, ani žiadne upozornenie, aby ho nepoužíval aj na súkromné účely a ani

nepreukázal žiadnu výzvu na zaplatenie sumy za uskutočnené súkromné účely.
Podľa uvedenia svedkyne E..V. E. K..Q. pri nástupe do práce bolo aj im poskytnuté vozidlo a mobil, či
už na služobné účely alebo na súkromné účely, pričom pre používanie mobilu neboli uvedené žiadne
obmedzenia.

Súd poukazuje aj na zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej okamžité skončenie pracovného pomeru
je stále výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Preto týmto disciplinárnym opatrením
možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť pracovnú
disciplínu), a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca. (R 54/1999, 2/1967))

Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pracovného
pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav skutkovo odôvodnený a či toto opísanie
zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. (R4/2002)

Súd s poukazom na uvedené má za to, že z piatich uvádzaných dôvodov pre okamžité skončenie

pracovného pomeru je opodstatnený, a to iba čiastočne, len dôvod - nesplnenie pokynu zo dňa
09.01.2009, avšak súd opätovne poukazuje na to, že tento pokyn síce nebol splnený v stanovenom
termíne, t.j. v deň jeho zadania, ale z objektívnych dôvodov, keďže navrhovateľ nemal k dispozícii všetky
podklady a na realizácii tohto pokynu preukázateľne pracoval. Teda aj keď odporca pokyn nesplnil v
stanovenom termíne, vzhľadom na jeho preukázaný postojom k splneniu danej úlohy súd má za to, že

nejde o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by bolo možné dať okamžité skončenie
pracovného pomeru. Ostatné - podľa uvedeného poradia ďalšie tri dôvody neboli preukázané a dôvod
týkajúci sa použitia služobného mobilného telefónu na súkromné účely - nie je dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, keďže nejde o tak závažné porušenie, ktoré by zakladalo dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd poukazuje na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia
zamestnávateľa zistí, že jeden z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom
okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej
disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru. (R190/1999)
Na základe uvedeného súd posúdil, že dôvod - nesplnenie pokynu zo dňa 09.01.2009, ako ani žiadny

ďalší dôvod uvádzaný odporcom, neodôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru.Zuvedenéhovyplýva,žeodporcadostatočnenepreukázalporušeniepracovnejdisciplínynavrhovateľav
zmysleuvádzanýchdôvodovvpísomnomokamžitomskončenípracovnéhopomeru,atoanitakzávažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovali okamžité skončenie pracovného pomeru.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Článok VI. Zmluvy je označený ako „Práva a povinnosti zamestnanca“, aj keď zo 6 rozsiahlych bodov
sú práva uvedené iba v bode 4 a 5.
V bode 3 tohto článku je uvedené, že porušenie povinností uvedených v odseku 1 pod písmenami h),
i), j), k), n), o), p) a q) a zákazov uvedených v odseku 2. tohto článku zmluvy sa považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré je zamestnávateľ oprávnený v zmysle § 68 ods.1 písm.b) ZP

okamžite skončiť pracovný pomer.

Súd má za to, že žiadny z dôvodov uvedených v odseku 1 pod písmenami h), i), j), k), n), o), p) a q) a
zákazov uvedených v odseku 2. tohto článku zmluvy, nebol naplnený, a preto nebol dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru ani podľa pracovnej zmluvy.

Porušenie povinnosti zamestnanca podľa bodu 1. písm. e) článku VI. Zmluvy - dodržiavať pracovnú
disciplínu pri plnení zverených pracovných povinností na pracovisku i mimo neho, dbať na nariadenie
zamestnávateľa alebo ním poverené osoby, nie je dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa bodu 3 tohto článku Zmluvy, ktorú predložil navrhovateľovi odporca. Teda ani sám odporca
nepovažuje také porušenie za dôvod, hoci navrhovateľovi doručil okamžité skončenie pracovného

pomeru aj z toho dôvodu.

Odporcatvrdil,ženavrhovateľajvpredchádzajúcichobdobiachporušilpracovnúdisciplínu,čopreukázal
upozornením zo dňa 27.10.2006 a zo dňa 28.09.2007, s čím navrhovateľ nesúhlasil s uvedením, že
sa to nezakladá na faktoch, pričom z upozornenia zo dňa 27.10.2006 vyplýva, že navrhovateľ sa mal

dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, keď sa nedostavil do Bratislavy prevziať služobné vozidlo. Súd
porušenia pracovnej disciplíny z predchádzajúceho obdobia nemal preukázané a taktiež ani neboli
dôvodom pre predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd však poukazuje, že odporca
na jednej strane poukazoval na predchádzajúce upozornenia navrhovateľovi, ale na druhej strane je
nepochybné, že odporca zvýšil navrhovateľovi mzdu v roku 2006, aj v roku 2008 a taktiež pobočka pod

vedením navrhovateľa bola odmenená zahraničným zájazdom.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že navrhovateľ nemal ani úmysel chcieť porušiť
pracovnú disciplínu, svoje úlohy si riadne plnil. Pokiaľ dostal nejaký pokyn, snažil sa ho plniť v rámci
svojich úloh a nevidí teda dôvod, prečo by mal s ním zamestnávateľ takýmto razantným spôsobom

skončiť pracovný pomer. Má za to, že ak by aj došlo k nejakému zanedbaniu zo strany navrhovateľa,
mohol to odporca riešiť iným spôsobom, ako napríklad výpoveďou, a nie takým závažným spôsobom,
ktorým sa za takéto skutky z ustálenej judikatúry nedáva. Takže z tohto dôvodu sa domnieva, že nedošlo
k tak závažnému porušeniu zo strany navrhovateľa, aby bol s ním skončený pracovný pomer.

Súd dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
preukázateľne porušil pracovnú disciplínu iba nesplnením pokynu zo dňa 09.01.2009 v stanovenom
termíne, t.j. v deň zadania pokynu, avšak dané porušenie súd posúdil ako menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny, ktoré nezakladá dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov
vyššie uvedených, nakoľko navrhovateľ tento pokyn nemohol splniť v ten deň, keď bol aj zadaný, keďže
nemal k dispozícii všetky podklady a musel ich zabezpečiť, čo vyžadovalo určitý čas a na realizácii
pokynu preukázateľne pracoval a teda ho neodignoroval. Súd posúdil vyššie uvedené porušenie
ako menej závažné s poukazom na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej každé porušenie pracovnej

disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, je preto vždy menej
závažným porušením pracovnej disciplíny. /Cdo 3019/2000/ Iný dôvod ako tento pre okamžité skončenie
pracovného pomeru súd nemal zistený, ani ničím hodnoverným preukázaný. Uvádzaný dôvod - použitie
mobilného telefónu aj na súkromné účely, súd nepovažoval za opodstatnený dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru. Ostatné dôvody neboli riadne preukázané.

Na základe uvedeného súd posúdil okamžité skončenie pracovného pomeru doručené odporcom
navrhovateľovi dňa 25.02.2009 za neplatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, keďže rozhodoval o základe a
to z dôvodu účelnosti, nakoľko najprv určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a až

po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd rozhodovať o náhrade mzdy, a to v zmysle § 152 ods.2 veta
druhá O.s.p., podľa ktorého ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti
alebo len o jej základe.

Vykonané dokazovanie súd považoval za dostatočné pre hodnoverné zistenie skutkového stavu a má

za to, že ďalšie dokazovanie v tejto časti by nebolo hospodárne, ani účelové a efektívne. Navrhovateľ
síce navrhoval vypočuť p.H., ktorú súd aj predvolal, avšak na pojednávanie sa nedostavila s následným
písomným ospravedlnením, ale následne navrhovateľ na jej výsluchu už netrval s poukazom na
predložené listinné dôkazy - mailovú korešpondenciu navrhovateľa s p.Droběnoou a súd vzhľadom na
zistené skutočnosti postačujúce pre dané rozhodnutie rozhodol aj bez jej výsluchu.

Vydaním tohto rozhodnutia konanie nekončí, preto o trovách konania rozhodne až v konečnom
rozhodnutí v zmysle § 151 O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.