Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 13, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/72/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208274
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110208274.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti Y. V.. F. P.K., W.,

N.. XX.X.XXXX P. Q., N.. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice III, na návrh matky J.. V. P., N.. XX.X.XXXX, A. K., C. XX, zastúpená advokátom JUDr.
Fuchsom, AK so sídlom Košice, Štúrova 20 za účasti otca J.. W. P., N. XX.X.XXXX, A. Š. C. Č.. X,
zastúpeného advokátkou, JUDr. Janou Závodskou, AK so sídlom Košice, Alžbetina 3, v konaní o úpravu
práv a povinností t a k t o

r o z h o d o l :

Z v e r u j e V.. W. P., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a mal. Q. P., N.. XX.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matky.

Výživné zo strany rodičov n e u r č u j e .

U p r a v u j e styk matky so synom tak, že bude so synom každý druhý a štvrtý víkend v mesiaci od
piatku od 17:00 hod do nedele do 18:00 hod a styk otca s dcérou tak, že otec bude s dcérou v prvom a
v druhom víkende v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

Matka bude mať u seba deti prvé dva júlové týždne, druhé dva týždne budú deti u otca, prvé dva
augustové týždne u matky a druhé dva augustové týždne budú deti u otca.

Jarné, zimné a jesenné prázdniny budú deti v párnom roku tráviť u otca a v nepárnom roku u matky.
Vianoce bude dcéra tráviť u otca v párnom roku, syn u matky v nepárnom roku a to od 24.12. od 19:00
hod. do 26.12. do 17:00 hod.

Počas stretnutí sú rodičia povinní dieťa, ktoré im je zverené, na styk s druhým rodičom pripraviť a

odovzdať mu ho pred svojím bytom vždy ráno o 09:00 hod a po ukončení stretnutia ho vrátiť druhému
rodičovi pred jeho bytom o 18:00 hodine.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala dňa 26.3.2010 návrh na úpravu práv a povinností k nim tak, aby dcéra
bola zverená do jej osobnej starostlivosti a syn do starostlivosti otca. Keďže ona má nižší príjem ako jej
manžel, navrhovala určiť výživné pre dcéru vo výške 150 € mesačne.

V návrhu uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti s manželom od 22.2.2010, kedy opustil spoločnú
domácnosť. Od 3. mesiaca 2010 do novembra 2010 boli obe deti v jej starostlivosti. Otec v tom čase
poukazoval na ich výživu v priemere 150 € mesačne spolu.Styk žiadala upraviť tak, aby každý párny víkend v mesiaci by syn trávil čas u matky od piatku od 18:00
hoddonedeledo18:00hod,otecbysamalstretávaťsdcérouazároveňajsosynomkaždýpárnyvíkend
v mesiaci od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod, každý párny rok v čase jarných prázdnin

od nedele od 18:00 hod do piatku do 18:00 hod, každý nepárny rok počas jesenných prázdnin po celú
dobu týchto prázdnin od 18:00 hod začiatkom prázdnin po koniec prázdnin do 18:00 hod. Počas letných
prázdnin od 11.7. od 18:00 hod do 28.7. do 18:00 a tretí augustový týždeň. V decembri 25.12. od 16:00
hod. do 28.12.. Cez veľkonočné sviatky bude mať otec deti u seba od 18:00 hod cez Veľký piatok do
18:00 Veľkonočného pondelka.

Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že by bol rád a že aj deti sa toho dožadujú, aby boli v
striedavej starostlivosti rodičov. Od novembra 2010 je už syn u neho a jeho potreby zabezpečuje sám,
bez toho, aby matka na jeho potreby prispievala.

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že obe deti navštevujú Základnú školu na ulici R. N. Č..X

M. K.. Stravujú sa v školskej jedálni a navštevujú aj školskú družinu. V lete chodia do letných táborov.
W. sa vo voľnom čase venuje vodným športom. Maloletá Q. navštevuje súkromne výučbu anglického
jazyka, za čo matka platí polročne 120 €. Odporučil vo veciach styku s deťmi riadiť sa stanoviskom
súdnej znalkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom W.. X. ako aj ďalšími
písomnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 22.2.2010, kedy po žiadosti svojej manželky a jej príbuzných otec
detí nedobrovoľne opustil spoločnú domácnosť. Nasťahoval sa ku svojim rodičom, neskôr do bytu, ktorý

jeho rodičia kúpili. Matka maloletých detí tvrdila, že posledný pol rok ich spolužitia s manželom nebol
dobrý a nevplýval dobre na deti, ktoré podľa nej začali trpieť rozdvojenou osobnosťou. Obaja rodičia sa
izolovali každý do inej miestnosti, nekomunikovali spolu a všetky názory na ktorúkoľvek činnosť, alebo
výchovu detí, mali úplne rozdielne. Nedokázali sa zhodnúť ani v majetkovej a ani v nijakej inej oblasti

Od 3. mesiaca 2010 do novembra 2010 boli obe deti v starostlivosti matky. Otec v tom čase poukazoval
na ich výživu v priemere spolu 150 € mesačne. Preto matka požadovala, aby sa určilo dlžné výživné za
toto obdobie, t.j. od 22.3.2010 do 17.11.2010 vo výške, ktorá by sa rovnala rozdielu medzi tým, čo otec
poukazoval a sumou, ktorú požadovala matka na výživu detí, čiže 480 € spolu.

Čo sa týka určenia výživného do budúcnosti, v prípade, že syn bude zverený do osobnej starostlivosti
otca, právny zástupca matky navrhol, aby matka neprispievala na výživu syna, ale z dôvodu, že otcov
príjem je výrazne vyšší ako príjem matky, aby otec maloletých detí na výživu dcéry platil 150 €, čo by
bol rozdiel medzi tým, čo by mala posielať matka a vypočítaný by bol z priemeru ich príjmov.

Názor otca a jeho právnej zástupkyne bol, že na určenie výživného od 11/2010 do budúcnosti nie je
možné pristupovať takým spôsobom, pretože pri jeho určovaní sa nevychádza len z príjmu povinného
rodiča, ale aj z potrieb toho ktorého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že syn rodičov, účastníkov tohto konania,
má preukázateľne vyššie nároky na svoje potreby, zdalo sa im takéto riešenie nevhodné. Nesúhlasili
s ním. Poukázali aj na majetkové, nielen zárobkové pomery a možnosti rodičov, uviedli, že matka detí

disponuje bytom v osobnom vlastníctve. Tak isto má garsónku, ktorú prenajíma. Taktiež otec nebol
ochotný doplatiť výživné za obdobie, kedy obe deti boli u matky, pretože okrem toho, že im posielal
výživné vo výške 150 €, im kupoval veci na oblečenie a iné veci, ktoré potrebovali, napríklad botasky,
mikiny alebo rôzne iné veci. Takisto spodné oblečenie a podobne.
Z vyjadrenia matky súd zistil, že otec skutočne prispieval na deti, posielal na obe 120 Eur, 140

Eur, 160 Eur a stalo sa, že poslal aj 180 Eur.

Na začiatku konania žiadala matka o zverenie oboch detí do jej osobnej starostlivosti a výživné chcela
určiť od podania návrhu tak, aby otec prispieval na výživu W. sumou 250 Eur mesačne a na výživu
Q. sumou 230 Eur mesačne. Spolu s deťmi bývala v 3 - izbovom byte, za ktorý mesačne platila

210 Eur. W. mal v tom čase 10 rokov a chodil do 5. triedy základnej školy na ul. N.. Na začiatku každého
školského roka sa platia obom deťom poplatky do ZRPŠ a do triedneho fondu, ďalšie peniaze posielala
do školy vždy, keď potrebovali deti niečo kúpiť, alebo navštevovali kultúrne podujatia. W. sa stravoval v
školskej jedálni, okrem toho mal zabezpečenú mliečnu desiatu. Q. mala 8 rokov a chodila do 3. triedyzákladnej školy na tej istej škole. Matka platila mesačne 50 až 55 Eur za ich obedy a mliečne desiate
v školskej jedálni. W. vo voľnom čase navštevoval krúžok vodného póla. Prihlásil sa aj na bedminton,
na ktorý bude chodiť raz do týždňa. Takisto by rád bicykloval, bavili sa aj o basketbale, ktorý sa na tejto

škole hral, ale už sa nehrá. Q. chodí mimo vyučovania na výučbu anglického jazyka, za čo matka platila
100 Eur za 5 mesiacov a bolo potrebné jej kúpiť aj učebnice a pomocné zošity za 10 až 20 Eur. Okrem
toho chodí do klubu mažoretiek, za čo sa tiež platí 10 Eur a je potrebné pre ňu zabezpečiť oblečenie na
rôzne vystúpenia. Okrem toho chodila na pohybové hry, za celý školský rok mala platiť 30 Eur. Matka
uviedla, že W. by potreboval chodiť na doučovanie z anglického jazyka, pretože sa mu v tom veľmi

nedarí a tiež by bola rada, keby mal nejaké športové aktivity. Deti sú zdravé, žiadne špeciálne lieky im
nekupuje, okrem liekov na podporu trávenia pre dcéru, ktorá je málokrvná. V roku 2009 zaplatila dcére
školu v prírode vo výške 100 Eur. V lete deti chodili do detského tábora, za ktorý zaplatila 180 Eur za
jedno dieťa. Spolu s deťmi chodila do kina, do divadla, do ZOO, deti sa rady bicyklujú.

V čase podania návrhu matka detí pracovala ako M. V. M. M. K. a jej čistý priemerný mesačný zárobok

bol X.XXX,XX Z..
So striedavou výchovou, ktorú otec detí navrhoval nesúhlasila z dôvodu, že nemajú rovnaký názor na
vedenie a východu ich detí.

Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že je potrebné upravovať práva a povinností k ich deťom,

pretože ich manželstvo je tak vážne narušené, že ho nemieni obnoviť. Z bytu neodišiel dobrovoľne, bol
donútený príbuzenstvom manželky. Byt, v ktorom žili, nebol spoločný, dostala ho pred manželstvom
matka ich deti. Odsťahoval sa ku svojim rodičom, kde spočiatku býval a keďže rodičia kúpili v blízkom
okolí svojho bytu trojizbový byt, nasťahoval sa tam. Žije sám. Rodičom dáva za užívanie toho bytu a
aj za to, že mu vedú domácnosť 500 Eur mesačne. V čase, keď býval ešte v spoločnej domácnosti s

manželkou, brat jeho manželky chcel od neho 15 Eur denne za bývanie, preto sa rozhodol, že bude túto
sumu dávať rodičom, ktorí mu zabezpečili 3 izbový byt. V tejto sume je teda nájomné za 3 izbový byt
a okrem toho jeho matka mu varí, žehlí a perie. To všetko je tiež zahrnuté v tejto sume. Jednoznačne
trval na tom, aby súd upravil striedavú výchovu ich detí, pretože počas celého manželstva aj teraz mal
a má s nimi veľmi dobrý vzťah. Deti s ním pravidelne telefonujú, informujú ho o tom, čo robia v škole,

kedy sa im končí vyučovanie. Chodia k nemu každý týždeň, alebo každý druhý, cez víkendy. Pracuje
ako T. W. Č. M. K. a jeho čistý priemerný mesačný zárobok je X.XXX,XX Z. V..

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. §-u 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Keďže o striedavej starostlivosti o maloleté detí sa rodičia nedokázali dohodnúť, na posúdenie jej
vhodnostisúdnariadilznaleckédokazovanieapodanímznaleckéhoposudkupoverilznalkyňouzodboru
psychológie W.. Ľ. X..

Znalkyňa vyšetrila deti a ich rodičov a zistila že, vzhľadom na skutočnosť, že sa situácia v rodine
stabilizovala obe deti sa primerane adaptovali na vzniknutú situáciu kedy sú rozdelené a stretávajú sa
počas víkendov striedavo u matky a otca. Nevykazujú symptómy narušeného správania, naopak W. sa
podľa zhodnotenia oboch rodičov zlepšil v správaní a v školských výsledkoch a podľa matky je Janka vlepšej psychickej pohode ako v minulosti. Deti naďalej prechovávajú medzi sebou súrodenecké cítenie,
obe by prijali radšej alternatívu byť kontinuitne spolu. Tejto alternatíve nebola naklonená matka detí,
ktorá sa obávala, že striedavá forma výchovy by túto stabilitu narušila.

Detisapriklonilikalternatívestriedavejformyvýchovyajkeďjunepresadzovalinaliehavejšímspôsobom,
napriek tomu, že otec a mal. deti preferovali striedavú formu výchovy vzhľadom na odmietavé stanovisko
matky odporúčala ponechať maloleté deti v doterajšej starostlivosti. Odporúčala umožniť deťom častý
kontakt počas každých sviatkov a prázdnin striedavo u matky a otca, aby sa citová väzba medzi nimi
neoslavovala. Nesúhlas matky a rozdielne názory na fungovanie detí ako aj zabezpečovanie ich potrieb

vnímala znalkyňa ako vážnu prekážku pri realizovaní striedavej formy starostlivosti. Zároveň odporučila,
aby sa po roku od vynesenia rozsudku v predmetnej veci situácia v rodine opätovne preskúmala znalcom
z odboru psychológie. Tento návrh vyjadrila sama matka, ktorá situáciu nevnímala ako definitívne
riešenie do budúcnosti.

Odporučila na pojednávaní, kde bola predvolaná, aby vysvetlila niektoré svoje závery, v tejto situácii

ponechať deti zvlášť, W. u otca a Q. u matky, po roku vhodnosť takejto úpravy preskúmať, či už súdom
alebo návrhom na zmenu výchovy. Potom by mohol striedavú výchovu navrhnúť niektorý z rodičov.
Vyjadrila sa tak po tom, čo syn bol už skoro rok v starostlivosti otca a matka mala u seba dcéru, pričom
obe deti sa stretávali cez víkendy raz u jedného, druhý krát u druhého rodiča.

Podľa matky maloletých detí súčasný stav, kedy sa ona stará o dcéru a otec o syna, obom deťom
vyhovuje. Obe deti sú spokojné, najmä dcéra sa veľmi upokojila a zlepšili sa aj školské výsledky a
správanie sa syna. Deti sa stretávajú každý víkend od piatku do nedele a tak isto boli spolu aj cez letné
prázdniny v roku 2011. Dva týždne boli u nej a dva týždne u otca.
Matka tvrdila, že sa rozišla s otcom svojich detí najmä preto, že mali veľmi rozdielne názory na výchovu

detí a na vedenie domácnosti a nezlepšilo sa to ani po ich rozchode. A preto spolu ani nekomunikujú.
Ak napríklad ona navrhne pre dieťa osemročné gymnázium, otec je proti tomu.

Otec detí tvrdil, že napriek tomu, že je pravdou, že Peter sa veľmi zlepšil, vidí na správaní sa detí keď
sú spolu, ako veľmi túžia byť spolu, najviac sa to prejavilo počas prázdnin, kedy boli dva týždne v júli

a dva týždne v auguste u neho, preto si myslí, že by bolo najvhodnejšie, keby deti boli spolu raz u
jedného rodiča a raz u druhého. On nemá problém s tým, aby sa dokázal postarať o obe detí súčasne,
možno sa matka bojí, že by nezvládla výchovu syna. Nie je pravdou, že odmieta komunikovať s matkou
a nechápe prečo vytiahla starú záležitosť s osemročným gymnáziom, kedy nie on, ale triedna učiteľka a
psychológ neodporúčali pre ich syna osemročné gymnázium, pretože mal problémy so sústredením sa.

Ak mu matka detí povedala, že je potrebné ísť so synom na nejaké lekárske ošetrenie, na očkovanie a
podobne, vždy spolu dokázali komunikovať, ako aj o všetkých otázkach týkajúcich sa detí.
Čo sa týka úpravy práv v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti rodičov, poukazuje na znalecký
posudok, ktorý bol aj doplnený a bola vypočutá aj znalkyňa, doktorka X.. Z každého z jej záverov vyplýva,
že obe deti preferujú striedavú starostlivosť, obe deti túžia byť spolu oveľa častejšie, ako len počas

víkendov alebo prázdnin. Poukazoval na to, že čo sa týka zverenia detí do striedavej starostlivosti, pre to
je dôležité v prvom rade stanovisko maloletých detí a potom schopnosti a možnosti rodičov túto striedavú
starostlivosť zabezpečovať.

Na otázku súdu, aby sa matka vyjadrila k tomu, čo ju vedie k rozhodnutiu, že bude lepšie, ak bude ich

syn v starostlivosti otca a dcéra v jej osobnej starostlivosti, matka detí uviedla, že už predtým, než boli
doktorkou X. opakovane zisťované stanoviská detí k ich zvereniu rodičom, povedala synovi, nech sa
sám rozhodne, či chce bývať u nej, alebo u otca a syn jej povedal, že radšej zostane u otca. Matka sa
obáva toho, že syn ide do puberty a aby sa jeho správanie pri takom spôsobe života, kedy by chodili
deti z jednej domácnosti do druhej, nezhoršilo.

Otec detí tvrdil, že syn neprišiel k nemu dobrovoľne, bol matkou vyhodený v jednom oblečení a keď si
večer prišiel pre svoje osobné veci, matka ho do bytu nepustila. Myslí si, že deti by mali svoje detstvo
tráviť spoločne, pretože veľmi rýchlo ubehne čas, kedy môžu byť spolu, deti si navzájom chýbajú, i keď
je pravdou, že sú spolu cez víkendy a tak isto aj cez prázdniny. Cez letné prázdniny sú spolu celý jeden
mesiac a cez jarné striedavo, u jedného alebo u druhého rodiča. Otec si nemyslí, že by syn nemal rád

svoju mamu, skôr sa matka sťažovala na to, že nemá úctu voči jej súčasnému partnerovi. Otec uviedol,
že ak matka nechce zabezpečovať aj starostlivosť o syna, on je ochotný mať vo svojej starostlivosti obe
deti, s čím matka nesúhlasila. Uviedla, že nepripustí a v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby prišla aj o
Janku, nemyslí si, že by bolo vhodné, aby obe deti boli u otca. Tým, že sú deti rozdelené, obe majú viacčasu na svoje štúdium a mimoškolské aktivity. Napríklad dcéra chodí na anglicky jazyk, na športové hry
a na basketbal. Každý deň v týždni ju matka na tieto aktivity vodí a aj pre ňu chodí, domov prichádzajú
o 18:00 hod. Od piatku do nedele sú už deti spolu, čiže majú dostatok času na to, aby spolu trávili voľné

dni a takto ich aj v súčasnosti trávia, ona v tom problém nevidí.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že pre jej odporúčanie je smerodajné znalecké dokazovanie, resp. závery
znaleckého posudku. Z posledného znaleckého posudku vyplýva, že deti sa už so súčasnou situáciou
zmierili a že im takýto spôsob života vyhovuje, resp. že im neprekáža. Na strane maloletého je možné

poukázať aj na podstatné zlepšenie jeho výsledkov v škole.

Keďžematkabolazásadneprotitomu,abyobedetibolizverenéotcoviaosynaW.sakaždodennestarať
nechcela, súd zveril syna otcovi a dcéru matke. Prihliadol k stanovisku súdnej znalkyne a vyjadreniam
rodičov detí, ktorí sa s terajšou situáciou zmierili, aj keď otec detí nie je presvedčený, že takéto riešenie
je najlepším riešením pre deti.

Podľaust.§62ods.1,2,3,4a5zákonač.36/2005Z.z.orodine,plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Matka maloletých detí počas konania vo veci zmenila zamestnávateľa. Jej súčasným zamestnávateľom
je od septembra 2011 B. B., P.. B.. A., C. XX B. B. M. K. N. L.. A. N..
Jej súčasný základný príjem je vyšší a odmeny alebo nenárokovateľné položky zatiaľ nie sú také vysoké
ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, čiže výsledná suma jej príjmu je teraz nižšia približne o 100
- 150 €.

Vo M., kde pracovala predtým bola pracovná doba každý druhý deň do 17:15 hod. a časté boli večerné
porady. V súčasnosti je jej pracovná doba do 16:15 hod čo jej vyhovuje viac z dôvodu starostlivosti o
dcéru.

Príjem otca maloletých detí bol v mesiaci január 2012 X.XXX €. netto, vo februári XXX €., v marci

X.XXX €., v máji X.XXX €..
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných

plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá

premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.Pri rozhodovaní o určení výživného súd teda vychádzal jednak z preukázaných príjmov rodičov, z ich
tvrdení a z návrhu kolízneho opatrovníka. Keďže príjem otca predstavoval do januára 2012 X.XXX,XX
€. mesačne v čistom, a príjem matky je XXX,XX €. sú ich príjmy dostatočné na zabezpečenie potrieb

oboch maloletých detí a to aj vzhľadom na ich vek a potreby. Súd neručil výživné zo strany otca pre
dcéru, pretože je o dva roky mladšia ako ich syn, ktorý má s prihliadnutím ku svojmu veku a z neho
vyplývajúcich potrieb vyššie nároky.

Súd neurčil výživné ani za obdobie, kedy sa matka sama starala o deti, pretože otec na potreby detí

prispieval dostatočnou sumou a ani matka detí nepoprela, že im okrem toho kupoval veci na oblečenie,
ktoré v tom období potrebovali.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Styk rodičov s maloletými deťmi súd určil na základe návrhu a následnej dohody oboch rodičov. Úprava

stykurodičasdieťaťomsúdompredstavujeminimálnyrozsahstyku,ktorýsúrodičiapovinnírešpektovať.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanie na Okresný súd KošiceIdo15dníododňadoručenia
rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).