Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213062
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116213062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Bytové družstvo Prešov, Bajkalská
30, Prešov zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove,
Bajkalská 30 proti žalovaným: Q., 3./ Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, právne zastúpení: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslavova
10625/23B, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 1.676,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 11.01.2019, č. k. 14C/212/2016 - 391 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3.rade.

Priznávažalobcovivovzťahukžalovanémuv3.radenáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.244,21 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného v
3. rade zanikne aj s plnením povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi pohľadávku s prísl.
určenú platobným rozkazom OS Prešov, č. k. 10C/43/2016 - 31 z 25.04.2016. Žalovaným v 1., 2. a 3.
rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 432,63 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
opäť s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zanikne povinnosť ostatných žalovaných uspokojiť túto

pohľadávku. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade
ako vlastníci bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX vo S. S. (LV č. XXXX,
kat. úz. S. S.), nevykonávali riadne úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj
plnenia spojené s užívaním bytu na základe mesačných predpisov za obdobie od januára 2015 do

20.04.2016, kedy nadobudol vlastnícke právo vydražiteľ na základe dobrovoľnej dražby predmetných
nehnuteľností, uskutočnenej dňa 20.04.2016. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade uvedené platby nevykonali,
súd ich platobným rozkazom v konaní OS Prešov sp. zn. 10C/43/2016 zaviazal spoločne a nerozdielne
na zaplatenie neuhradenej časti mesačného predpisu za dané obdobie. Spornou otázkou zostalo, či
vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, zastúpení žalobcom, podľa
zákona o vlastníctve bytov mali postavenie prednostných záložných veriteľov na základe zákonného
záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., a teda, či mali byť prednostne uspokojení z

výťažku dražby. Uviedol, že zápis zákonného záložného práva má len deklaratórny charakter a nie vždy
je táto skutočnosť uvedená na príslušnom liste vlastníctva, avšak každý ďalší záložný veriteľ musí byť
uzrozumený s tým, že aj keď by jeho záložné právo bolo zapísané na LV ako prvé, vzhľadom na záložné
právo vznikajúce priamo zo zákona podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov, by právo prednosti malopráve zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Rozhodujúce by však malo byť, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, existuje
voči dlžníkovi reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov. Napriek tomu, že vznik

zákonnéhozáložnéhoprávaniejepodmienenýzápisomdokatastranehnuteľností,najehoaktivovanísa
vyžaduje vždy existencia konkrétnej pohľadávky, teda, že v prípade, ak pohľadávka ďalšieho záložného
veriteľa zapísaného na príslušnom LV v katastri ako prvého, nie je riadne a včas splnená, môže si tento
záložný veriteľ uplatniť svoje práva vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení, ktoré ustanovuje
§ 151ma Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že predpokladom na vznik každého záložného práva je

predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá v čase realizácie záložného práva iným záložným
veriteľom nemusí existovať. Ak by si teda vlastník bytu plnil všetky úhrady spojené s užívaním bytu,
ale nesplácal by úver poskytnutý bankou, výkon záložného práva bankou ako prednostným záložným
veriteľom zapísaným v katastri nehnuteľností, by bol možný bez obmedzení uvedených v § 151ma
OZ. Na druhej strane, v praxi by bolo vhodné, aby si túto skutočnosť, teda existenciu, či neexistenciu
pohľadávok vlastníkov bytových a nebytových priestorov, každý záložný veriteľ pred realizáciou svojho

záložného práva preveril priamo u správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov. Okrem iného by tak
mal každý záložný veriteľ postupovať aj s poukazom na generálnu prevenčnú povinnosť predchádzať
škodám zakotvenú v § 415 OZ. V záujme právnej istoty, by malo na každom LV k bytu alebo nebytovému
priestoru byť uvedené predmetné záložné právo napriek tomu, že už v čase realizácie záložného
práva iným záložným veriteľom nemusí existovať aj splatná pohľadávka v prospech vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome. Keďže toto záložné právo vzniká priamo zo zákona a
zabezpečuje všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, bol by takýto postup nepochybne v súlade
so zákonom i na prospech ostatných záložných veriteľov a tretích osôb. Z tohto právneho základu súd
vychádzalajvpredmetnejveciaakorozhodujúcuotázkuvyriešilotázkuprednostijednotlivýchzáložných
práv. Zákonné záložné právo teda slúži na zabezpečenie aj pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti

v súvislosti s právnymi úkonmi týkajúcimi sa bytu, nebytového priestoru, spoločných častí a zariadení
bytového domu, ak si ich vlastník nesplní povinnosti riadne a včas. Keďže vlastníci bytov daného
bytového domu mali postavenie prednostných záložných veriteľov zo zákonného záložného práva podľa
§ 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, mala byť ich pohľadávka pozostávajúca z nezaplatených
úhrad do fondu opráv a za plnenia spojených s užívaním predmetu dražby uspokojená prednostne

pred ostatnými záložným veriteľmi. Prednostné postavenie vlastníkov uznal aj sám žalovaný v 3. rade,
keď správcovi oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 151ma ods. 1 OZ. Keďže výťažok z
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ku ktorým bolo
zriadené zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákone o vlastníctve bytov, bol v plnom rozsahu
po odpočítaní nákladov dražby vyplatený v prospech žalovaného v 3. rade, ktorý nemal postavenie

prednostného záložného veriteľa, súd tohto zaviazal na úhradu nezaplatených preddavkov do fondu
opráv, ako aj úhrad za plnenia spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru, priznaných na základe
právoplatnéhorozhodnutiasúduvinomkonaní.Súdprvejinštanciemalzato,žezákonnézáložnéprávo,
ktoré vzniká prvým prevodom bytu, resp. nebytového priestoru a zaniká až zánikom tejto nehnuteľnosti,
zabezpečuje nielen pohľadávku vyplývajúcu z ročného vyúčtovania zaplatených preddavkov a reálnych

nákladov spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, ale už aj jednotlivé preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv a za plnenia spojené s užívaním bytu, keďže povinnosť ich úhrad vyplýva
zo zmluvy o výkone správy, ako aj z § 7b ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a táto je aj samostatne
žalovateľná, ako v prípade spomínaného konania 10C/43/2016, ktorého výsledkom bol exekučný titul.
Súd prvej inštancie preto zamietol návrhy žalovaného v 3. rade na doplnenie dokazovania predložením

výpisu z účtu patriacemu žalovanému v 1. rade, z ktorého má vyplývať, že výťažok z dražby bol použitý
nazánikjehozáväzkuvočižalovanémuv3.rade,nakoľkotátoskutočnosťnebolaspornáaanipodstatná
vzhľadom na uvedené dôvody. Podobne zamietol návrh na vyžiadanie výpisu z LV, z ktorého sa malo
zistiť, že v roku 2007 nebolo zapísané zákonné záložné právo v prospech žalobcu. Pokiaľ ide o aktívnu
legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona o vlastníctve bytov,

z obsahu ktorého plynie, že ide o novú zákonnú úpravu, podľa ktorej v takomto druhu konania sa
bude postupovať so správcom domu ako aktívne legitimovaným subjektom na miesto vlastníkov bytov,
nakoľko v prechodných ustanoveniach novely zákona č. 283/2018 Z. z. iný postup upravený nebol.
Okrem toho, oprávnenie správcu na podanie žaloby za vlastníkov bytov a nebytových priestorov je
možné vyvodiť aj z ust. § 8b ods. 2 písm. e) tohto zákona. O trovách konania strán sporu rozhodol súd

prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 3. rade, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobu
žiadal zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočnéodôvodnenie vydaného rozhodnutia. Rozhodnutie podľa jeho názoru nemôže ani strana, ani odvolací
súd riadne preskúmať, keďže neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov. V
odôvodnení sú uvádzané tvrdenia či skutočnosti všeobecného charakteru alebo zjavne nesprávne, ktoré

nie sú skutočnosťami relevantnými pre splnenie hypotézy príslušnej právnej normy, a preto je toto
rozhodnutie a jeho odôvodnenie arbitrárne. Subjekt, ktorý podal žalobu nepodpísal riadne žalobný návrh
a nešlo ani o subjekt, ktorý by bol zástupcom údajného žalobcu. Pokiaľ ide o predmet sporu zdôrazňuje,
že v katastri nehnuteľností je zapísané záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. s prednostným
poradím. Toto tvrdenie nebolo pravdivé, žiaden takýto úplný a relevantný zápis na liste vlastníctva,

tak ako to vyplýva z jeho obsahu, uvedený nie je. Na liste vlastníctva je len uvedené konštatovanie
záložné právo podľa citovaného ustanovenia, vôbec však nie je uvedený predmet záložného práva a
nie je uvedené, kto by mal byť záložným veriteľom. Podanie, ktoré by v prípade jeho obsahovej úplnosti
mohlo byť žalobou, nebolo podaním úplným a riadnym, čo vylučovalo, aby o ňom súd ako o riadnom
podaní konal a už vôbec nemal o ňom rozhodnúť. Na tieto námietky žalovaného v 3. rade súd prvej
inštancie nijako nereagoval. Konaním na súde prvej inštancie bolo porušené právo žalovaného v 3.

rade na poskytnutie súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy, resp. bolo zásadným spôsobom
porušené jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj jeho priebehom a
výsledkom,tedanapádanýmrozhodnutím.Súdzásadnýmspôsobomnarušilrovnosťstránnapriektomu,
že o nespôsobilom podaní vôbec nemal konať, nedošlo k vykonaniu žiadneho riadneho dokazovania,
neumožnil vykonanie dokazovania dôkazov navrhovaným žalovaným v 3. rade. Údajné dôkazy hodnotili

jednostranne v prospech jednej zo strán a skutkový stav zistil alebo skôr nezistil a svojvoľne interpretoval
arbitrárne a výlučne v prospech jednej strany, pričom tento svoj protiprávny postup ani nerelevantne
nezdôvodnil. Najzásadnejším procesným nedostatkom podania je a bola absencia riadneho podpisu
tvrdeného pôvodcu podania, resp. pôvodcov podania, ktorí sa označili ako žalobcovia. Má za to, že
Bytové družstvo Prešov, bez akýchkoľvek povinností nie je subjektom oprávneným poskytovať právne

služby, a teda je i teoreticky vylúčené, aby sa stal zvoleným zástupcom v konaní. Zákonné oprávnenie
správcu je limitované, vecne vymedzené podľa § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Nielen tvrdený
správca, ale žiaden správca nemá zo zákona žiadne osobitné oprávnenie konať v mene vlastníkov
bytov a je i teoreticky vylúčené, aby ho mal. Nemohlo teda dôjsť k zastúpeniu vlastníkov bytov M.. M.
N., advokátkou. Ak postavenie žalobcu platne nevzniklo a táto vada nebola odstránená, je vylúčené,

aby došlo v akejkoľvek forme procesného nástupníctva, keďže tá pojmovo predpokladá existenciu
procesného predchodcu, do doby odstránenia tejto vady je pojmovo vylúčené hovoriť o žalobcovi. To,
že sa niekto stane žalobcom vyplýva výlučne z formálneho konania, ktorým je podanie žaloby, konania,
ktoré je determinované výlučne jeho rozhodnutím. Žiaden prechod práv a povinností, o ktorých sa koná
preukázaný v danom prípade nebol a uvedené rozhodnutie je tak protizákonné s úplne jasným vplyvom

na rozhodnutie vo veci samej (§ 80 CSP). Súd sa odvoláva na novelu zákona o vlastníctve bytov,
v zmysle ktorej správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov. Pred súdom
nie je zrejmé, ako uvedené súvisí s rozhodnutím a jeho odôvodnením, je úplne zrejmé uvedené, že
ide o zastupovanie, nie sukcesiu do práv a povinností. Ak je niekto zástupca, nemôže byť stranou,
stranou je ten, kto je zastúpený. Je právne vylúčené, aby súd konal s Bytovým družstvom Prešov ako

potvrdeným žalobcom, uvedené by bolo porušením akejkoľvek právnej istoty. Takýto postup by bol v
priamom rozpore s reálnym procesným stavom v konaní a s obsahom viacerých právnych noriem a ak
súdtaktopostupoval,jenepochopiteľné,akomoholrozhodovaťvprospechsubjektu,ktorývôbecnetvrdil
rozhodujúce skutočnosti, resp. nebol a nemohol byť aktívne vecne legitimovaný. Ďalšou vadou žaloby
podľa žalovaného v 3. rade je neuvedenie jednoznačných skutkových tvrdení, ktorá skutočnosť bráni

žalobu prejednať a v prípade, ak by bola prejednávaná je vylúčené, aby bolo unesené bremeno tvrdenia,
čo vylučuje možnosť byť v spore úspešný. Je absolútne nepochopiteľné, ako a o čom súd rozhodoval,
ako stanovil výšku jednotlivých finančných povinností, ako stanovil údajné začiatky omeškania, keď nič
z uvedeného vôbec v konaní tvrdené nebolo. Žalovanému sa zásadne doručuje žaloba a prílohy k nej,
ak súd neodmietol žalobu, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk, ani uvedené

splnené neoblo. Žalovaný v 3. rade ďalej uvádza, že predbežné prejednanie sporu postupom podľa §
168 ods. 1 CSP má byť pravidlom, nie výnimkou a nie je známe, že by súd rozhodol niektorou s právom
aprobovaných foriem rozhodnutia o tom, že sa predbežné prejednanie sporu nebude konať. Vytýka súdu
prvej inštancie ďalej porušenie postupu stanoveného § 181 ods. 2 CSP. Rovnako boli porušené jeho
práva týkajúce sa dokazovania, resp. povinností riadneho dokazovania i vo vzťahu k obsahu práva na

spravodlivé súdne konanie. Ak žalobca vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam nič konkrétne netvrdil,
nemohlo prebehnúť žiadne meritórne dokazovanie, podmieňujúce možnosť úspechu vo veci, ak tú nie
sú relevantné tvrdenia, nie je čo dokazovať. V súvislosti s vecou samou uvádza, že záložné právo vzniká
v prospech spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome a v prípade, ak nie je zriadené v prospechostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Záložným veriteľom teda môžu byť iba dva rôzne typy
subjektov, a to spoločenstvo vlastníkov bytov, ak sa nezriaďuje ostatní vlastníci bytov v bytovom dome.
Súčasný žalobca nie je záložným veriteľom a ani nič také netvrdí. V podaní označenom ako žaloba

sa tvrdí výlučne to, že žalobcovia si ako záložní veritelia uplatňujú uspokojenie svojej pohľadávky z
výťažku z predaja zálohu a chýba tvrdenie týkajúce sa súčasného žalobcu. Uvedené tvrdenie už samo
o sebe vylučuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobcom tak nie je tvrdený záložný veriteľ, ale tvrdený
správca, z čoho vyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane subjektu označeného ako
žalobca. Ak žiadne záložné právo v prospech žalobcu na liste vlastníctva zapísané nie je, ani nemôže

byť, vylučuje uvedené, aby mohlo mať akékoľvek poradie. Ak žiadne záložné právo v prospech žalobcu
zapísané na LV nie je, je vylúčené, aby toto neexistujúce poradie bolo pred v prioritnejšom poradí, ako
je záložné právo Slovenskej sporiteľne, a. s. Z § 34 ods. 1 katastrálneho zákona je zrejmé, že zápis
práva k nehnuteľnosti formou záznamu je možný výlučne len ex post, pretože zákon rovnako používa
minulý čas a záznamom tak nemôžu byť legálne zapísané práva k nehnuteľnostiam, vrátane záložného
práva, ktoré by ešte len mali vzniknúť, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Žiadne zákonné

záložné právo viaznuce na konkrétnom byte na liste vlastníctva zapísané nie je a zapísané nebolo a
je zrejmé, že tu o poradí záložných práv vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu vôbec ani nie je možné
hovoriť. Nikto vlastníkom nebránil podať návrh na riadny zápis a vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke,
záložné právo predsa zánikom zabezpečovanej pohľadávky aj zaniká. Napokon, aj z gramatického
výkladu § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že toto záložné právo vzniká na zabezpečenie

pohľadávok, ktoré už vznikli z právnych úkonov týkajúce sa domu, spoločných častí domu, zariadení
domu a príslušenstva, resp. právnych z úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome,
ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Záložné právo účastníka Z. sporiteľňa a.
s. vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej vklad
bol povolený 07.09.2012. V záložnej zmluve je výslovne konkretizovaná pohľadávka tohto zmluvného

veriteľa, ako pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o splátkovom úvere. Ku dňu vzniku zmluvného záložného
právažalovanéhov3.rade,neexistovalapohľadávkavlastníkovostatnýchbytovanebytovýchpriestorov
voči vtedy evidovanému vlastníkovi predmetného bytu. Nemôže existovať a ani neexistuje zákonná
úprava, ktorá by v sebe obsahovala legitímny právny dôvod podmieňujúci existenciu takéhoto právneho
usporiadania záložného práva a záložných veriteľov, akú aplikoval súd prvej inštancie. Takýto výklad

by v celom rozsahu poopieral výkladové pravidlo zakotvené v článku 152 ods. 4 Ústavy SR. Nie je
zrejmé, prečo by pohľadávka vlastníkov iných bytov v bytovom dome mala mať inú špecifickú ochranu,
inú ako je ochrana pohľadávok iných subjektov, osobitne za situácie, keď je ich právna istota výrazne
zvýšená práve existenciou zákonného záložného práva a je len na nich, ako oprávnenia z neho využijú.
Od účinnosti zákona č. 252/1999 Z. z. stratili pohľadávky zabezpečované záložným právom podľa § 15

zákonaovlastníctvebytovakékoľvekprednostnéčiprioritnépostavenie,aaktumáexistovaťvovzťahuk
špecifickým typom pohľadávok ich priorita vo vzťahu k ich prednostnému uspokojeniu, musí tu existovať
explicitná právna úprava, ktorá v danom prípade chýba. Údajní žalobcovia sa taktiež nemôžu domáhať
žiadaného údajného splnenia povinnosti voči trom subjektom. Ide o uplatnenie odlišných nárokov, s čím
súvisí aj nedostatok miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný

v 3. rade podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Rozhodnutie považuje za správne, zákonné a
spravodlivé, vykonateľné a vydané v súlade so zákonom so zdôraznením, že právna kvalita rozhodnutia
je presným opakom arbitrárneho rozhodnutia. Za ľubovôľu však možno podľa žalobcu označiť iba postup

žalovaného v 3. rade, kedy na základe ľubovôle nevyplatil výťažok z dražby vlastníkom bytom v bytovom
dome, ktorých žalobca zastupuje.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúcich
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v napadnutom rozsahu, a teda

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. Rade, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
v 3. rade dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie,

na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny
záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 3. rade uvádza nasledovné.7. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

8. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vypriadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

9. Podľa § 151c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.
Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí
od splnenia podmienky.

10. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich

uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, počítané odo dňa najskoršej
registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v domu, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v domu záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra

nehnuteľností.

13. Právna úprava záložného práva v Občianskom zákonníku je všeobecná a používa sa vtedy,
ak osobitný predpis, určité otázky týkajúce sa záložného práva neupravuje. Citované ust. § 151a
Občianskeho zákonníka vymedzuje funkciu a účel záložného práva. Záložné právo vo všeobecnosti

slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Plní svoju funkciu tým, že umožňuje,
aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak táto nebude riadne a včas splnená.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu a uhradzovacia
funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť dlh zo zálohu.

14. Záložné právo k bytu a nebytovému priestoru v dome vzniká spoločenstvu vlastníkov, príp.
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome zo zákona, a to pre prípad úkonov, ktoré sa
týkajú domu alebo pre prípad úkonov, ktoré sa týkajú bytu a nebytového priestoru v dome, ak tieto
urobil sám vlastník. Záložné právo tu vzniká zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov, resp.

ostatných vlastníkov bytov priestorov a používajú sa pritom ust. § 151a a nasl. OZ. Využitie tohto práva
na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, je cielené najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na
zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči ostatným vlastníkom. Záložné právo sa zriaďuje

v prípade registrovaného spoločenstva v prospech tohto spoločenstva, v prípade zmluvnej správy domu
v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

15. Je potrebné zdôrazniť, že záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v neskorších predpisov (ďalej zákon o vlastníctve

bytov), vzniká priamo zo zákona a jeho vznik aj zánik sa zapisuje do príslušného katastra nehnuteľností.
Záložné právo podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona je viazané na nehnuteľnosť, a preto jej prechodom
na právneho nástupcu prechádza naňho v plnom rozsahu (do pozornosti rozsudok NS SR sp.
zn. 10CSžr/144/2012). Toto záložné právo sa zriaďuje súčasne s prevodom vlastníctva bytu alebonebytového priestoru v dome a nie je závislé od vôle konkrétneho vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru. Ako súd prvej inštancie správne zdôraznil, vychádzajúc z charakteru a účelu inštitútu daného
zákonného záložného práva, jeho cieľom je zabezpečenie tak existujúcich, ako aj budúcich pohľadávok,

ktoré vzniknú ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov voči konkrétnemu dlžníkovi a ani
Občiansky zákonník v ust. § 151c nevylučuje možnosť záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky (do pozornosti tiež
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/1014/2003).

16.Preprejedávanúvecjerozhodujúce,čivčaserealizáciezáložnéhoprávaďalšímzáložnýmveriteľom,
ktorým je v danom prípade žalovaný v 3. rade, existuje voči konkrétnym dlžníkom v dome reálne
splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (rozsudok
KS Banská Bystrica sp. zn. 15Co/13/2017). Túto skutočnosť mal prvoinštančný súd riadne preukázanú,
keďže je zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom obytnom dome, si úhradu
splatných pohľadávok pozostávajúcich z nedoplatkov žalovaných v 1. a 2. rade na úhradách za plnenia

spojené s užívaním bytu a nedoplatkov na fonde prevádzky, údržby a opráv uplatnili (ako prednostné,
splatné pohľadávky) v procese dražby nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2. Rade, vykonávanej na návrh
žalovaného v 3. rade. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zohľadnil existenciu už právoplatného
rozhodnutia vydaného voči žalovaným v 1. a 2. rade, v konaní OS Prešov sp. zn. 10C/43/2016, v ktorom
im bola uložená povinnosť zaplatiť istinu 1.244,21 eur s prísť. titulom neuhradených poplatkov spojených

s užívaním bytu za obdobie od februára 2015 do januára 2016. V procese výkonu záložného práva
žalovaným v 3. rade formou dobrovoľnej dražby, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome uplatnili aj pohľadávku neuhradených preddavkov za služby spojené s užívaním bytu a do fondu
prevádzky, údržby a opravy za čas od februára 2016 do apríla 2016, ako aj nedoplatok žalovaných v
1. a 2. rade za obdobie roka 2015 vo výške 30,99 eur, na základe vyúčtovania mesačných zálohových

platieb a úhrad spojených s užívaním ich bytu.

17. V závislosti od uvedeného je potrebné konštatovať, že je správny záver súdu prvej inštancie v
tom zmysle, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mali postavenie prednostných
záložných veriteľov, plynúce zo zákonného záložného práva predpokladaného § 15 ods. 1 zákona o

vlastníctve bytov, ktoré vzniklo a bolo registrované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz S. S., v
dôsledku čoho, nimi prihlásené pohľadávky v procese dražby, mali byť uspokojené prednostne. Pokiaľ
sa tak nestalo, žaloba o vydanie tohto plnenia z výťažku dražby, ktorý bol vyplatený iba žalovanému v
3. rade, je opodstatnená.

18. Odvolací súd sa vo vzťahu k ďalším odvolací námietkam žalovaného v 3. rade zaoberal tým, či
postupomsúduprvejinštancienedošloktakémunesprávnemuprocesnémupostupu,ktorýbyznemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

19. Pokiaľ ide o namietanú absenciu predbežného prejedania sporu (§ 168 CSP), je potrebné zdôrazniť,
že z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že predbežné prejedanie sporu má byť
síce skôr pravidlom ako výnimku, avšak má charakter fakultatívneho inštitútu, preto jeho nenariadenie
nezakladá vadu v procesnom postupe súdu.

20. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného v 3. rade, týkajúca sa vád žaloby. Z podanej
žaloby právnych predchodcov žalobcu jednoznačne vyplýva, čoho sa pôvodní žalobcovia domáhali
a na základe akých skutočností. Ústavný súd SR judikoval, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2
Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 129 CSP), musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Všeobecný súd musí tieto ustanovenia

vykladať a používať v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Prílišný formalizmus pri
posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti,
nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (do pozornosti nález ÚS SR sp. zn. I ÚS/
139/02, II. ÚS/154/08).

21. Neobstojí tiež argumentácia žalovaného v 3. rade o tom, že mu neboli doručené prílohy spolu
so žalobou, keďže doručenie týchto listín vyplýva z obsahu doručenky do vlastných rúk adresáta -
žalovaného v 3. rade (č. l. 110).22. Pokiaľ ide o namietané nedodržanie postupu súdom prvej inštancie podľa § 181 ods. 1 CSP, je
potrebné zdôrazniť, že cieľom tohto zákonného ustanovenia je zamerať procesnú aktivitu strán na

skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby
dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Ak však predseda senátu toto zákonné ustanovenie striktne
nedodrží,nemátožiadenpriamydosahnamožnosťvylúčeniastranykonaniazjejprocesnýchpráv,ktoré
jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje
stranu, napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne. V zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012), sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu
vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle § 181 ods. 1 CSP (do pozornosti
rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/3/2019).

23. Súd prvej inštancie sa podrobne vypriadal aj s námietkou žalovaného v 3. rade o tom, že žaloba,

podľa jeho názoru, nebola podaná oprávnenou osobou. V tejto súvislosti zdôraznil obsah predloženého
Záznamu zo schôdze vlastníkov bytov a garáží bytového domu S. XX, S. S. zo dňa XX.XX.XXXX,
z obsahu ktorého plynie, že na tejto schôdzi boli schválené úkony (podania), vykonané v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spore vedenom na OS Prešov sp. zn. 14C/212/2016,
najmä žaloba a písomné podania z 24.01.2017 a 02.02.2017. Vlastníci bytov a garáží na tejto schôdzi

tiež splnomocnili M.. M. N., aby konala v uvádzanom spore a rovnako splnomocnili Bytové družstvo
Prešov, aby konalo v tomto spore a ustanovilo za seba advokáta. V nadväznosti na tieto úkony, dňa
01.03.2015 Bytové družstvo Prešov, zastúpené predsedom a podpredsedom predstavenstva, udelili
všeobecnú plnú moc advokátke M.. M. N.. V ďalšom štádiu konania súd prvej inštancie uznesením z
05.12.2018, č. k. 14C/212/2016-293 pripustil zmenu strany sporu tak, že namiesto žalobcov vstúpilo

do konania Bytové družstvo Prešov, so sídlom v Prešove, Bajkalská 30 (§ 80 ods. 1 - 3 CSP).
V súvislosti s namietanou vecnou legitimáciou terajšieho žalobcu v prejedávanom spore, súd prvej
inštancie opodstatnene poukázal na aktuálne znenie § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov (do pozornosti
uznesenieKSTrnavasp.zn.25Co/102/2018,uznesenieKSTrnavasp.zn.25Co/194/2018).Jepotrebné
najviac poukázať tiež aj na to, že aj podľa ust. § 8 b) ods. 1 písm. e) zákona o vlastníctve bytov, je

správca bytového domu oprávnený k vymáhaniu predmetných nedoplatkov, na čo správnym spôsobom
poukázal prvoinštančný súd.

24. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky
potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i

právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP). Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejedania

vecí pred súdom, je zásada „ rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho
účastníci rovnaké postavenie. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonaného
dokazovania, sa týka aj oprávnenia strán konania navrhovať dôkazy. Výber dôkazných prostriedkov
je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie,
rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Limitom tejto úvahy súdu je požiadavka, aby nevykonanie

navrhnutých dôkazov, nepostavilo stranu konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho
odporcomvsúdnomspore.ÚstavnýsúdSRvnálezesp.zn.III.ÚS332/09vyslovilnázor,ženevykonanie
navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz
vykonanýchdôkazovnebolomožnébezpečneustáliť,jeporušenímprávanaspravodlivésúdnekonanie.
Nakoľko však skutkový stav v prejedávanej veci bol pre rozhodnutie ustálený, ako dôvodný je nutné

zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol návrh na doplnenie dokazovania ohľadom
potvrdenia použitia výťažku z dražby na zánik záväzku žalovaných v 1. a 2. rade voči žalovanému v 3.
rade, či výpis z LV z obdobia 2007.

25. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel podanej žalobe a odôvodnenie

jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno
konštatovať, žeby rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalovaného
v 3. rade konať pred súdom a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnostikonať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd
prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

26. So zreteľom na všetky tieto dôvody, keď správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania strán sporu, rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade (u žalovaných ide o
samostatné procesné spoločenstvo), potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane odvolacieho konania vznikol vo vzťahu k žalovanému v 3. rade
nárok na náhradu trov tohto štádia konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).