Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202066
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118202066.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Ľ. A. XXXX/XX, R. O., proti žalovaným:X.PaedDr. O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, R. O., Y., X.Karol G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., zapísaných na LV č.XXXX, parc. č. XXXX/X- zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m?, parc.č. XXXX/X- záhrady vo výmere XXXX m? a parc. č. XXXX/
X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m? a k stavbe - dom so súp. č. XX postavený na parcele

č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, pre obec U., kat. územie U. a nehnuteľnosti p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva žalovaného v druhom rade.

Žalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 10.333
eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť žalovanému v prvom rade náhradu za spoluvlastnícky podiel

vo výške 15.500 eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa písomne podanou žalobou zo dňa 20.02.2018 domáhala zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. R. odôvodnila tým, že žalobkyňa, žalovaní v l. a v 2. rade sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území U. a to pozemkov - parc.
č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m?, parc.č. XXXX/X- záhrady vo výmere
XXXX m? a parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m?, ktoré sú zapísané

na LV č.XXXX pre obec U., kat. územie U., a to žalovaný v 1. rade v podiele X/X vzhľadom k
celku, žalobkyňa v podiele X/X vzhľadom k celku a žalovaný v 2. rade v podiele X/X vzhľadom
k celku. R. sú žalobkyňa a žalovaní podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. obci U., a to
stavby - dom so súp. č. XX postavený na parcele č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre
obec U., kat. územie U. a to žalovaný v prvom rade v podiele X/X a X/X v vzhľadom k celku a
žalobkyňa v podiele X/X a X/X vzhľadom k celku a žalovaný v druhom rade v podiele X/X vzhľadom
k celku. R. opakovane zasielala žalovanému v 2. rade prostredníctvom svojho predchádzajúceho

právneho zástupcu žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
V zmysle predmetnej žaloby sa žalovaný mal stať výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností
a mal vyplatiť každého sumu XX XXX eur. R. v 2. rade však tento spôsob a akýkoľvek spôsob
vyporiadania odmietol. R. v 1. rade mal záujem o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctvak nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe, avšak po podaní žaloby na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie dňa XX.XX.XXXX nezaplatil
súdny poplatok, a teda takýmto konaním preukázal, že nemá záujem o vyporiadanie. R. nemala záujem

zotrvať v spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam, preto žiadala súd o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že sa predmetné nehnuteľnosti predajú a výťažok sa
rozdelí medzi všetkých podielových spoluvlastníkov.

X.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že má čiastku X/X z dedičstva po rodičoch, nehnuteľnosť podľa

nej bola veľmi nízko ohodnotená, napriek tomu vychádza zo znaleckého posudku, ktorý predložila k
žalobe a keďže žalovaný v X.rade býva v nehnuteľnosti, navrhla, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do
jeho výlučného vlastníctva a žalovaný v X.rade ju vyplatil sumou XX.XXX eur. Žalovaný v 2.rade tam
býval celý život, nič tam neplatil, platili to všetko rodičia. Keď zomrel otec prešlo to na mamu. Súhlasila
s tým, aby tam zostal bývať žalovaný v 2.rade.

3.Žalovaný v l. rade na pojednávaní uviedol, že súhlasí so žalobou s tým, aby nehnuteľnosť bola
prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanému v 2.rade. V nehnuteľnosti býva Karol Kukla, pričom celý
život sa hovorilo, že to bude patriť bratovi.

4.Žalovaný v 2.rade na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí a to z charakterových dôvodov,

žalobkyňa nebola schopná prísť pozrieť svojich rodičov, nechcela mať ani mamu doma, pretože, keď
šúchala nohami, ničila jej koberec. To je podstata celej veci. Nesúhlasí s tým, aby bol nariadený predaj
nehnuteľnosti, v prípade, ak by súd rozhodoval o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, bol ochotný
žalobkyňu vyplatiť sumou 5.000 eur, pretože žalobkyňa už dostala peniaze, keby tu na jeho mieste bol
ich otec, tak by povedal, že postavil dom dcére, Michalovi a aké ešte peniaze chce žalobkyňa. Uviedol,

že mu to pripadá, ako keby sa reinkarnovala otcova sestra do žalobkyne. Žalobkyni bol ochotný vyplatiť
do 2 mesiacov sumu 5.000 eur. Znalecký posudok nenamietal. Žalobkyňa dostala od ich rodičov 200.000
Sk v roku 2009, pričom to tieto finančné prostriedky boli na exekúciu a preto by to súd mal zohľadniť
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zistil pána, ktorému bolo poukázaných iba 109.000 Sk, je
zaujímavé kam bol poukázaný zvyšok.

5.Súd okrem výsluchu strán sporu, doplnil dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV č. 912, XXXX,
návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, znaleckým posudkom Ing. S. G.
č. XXX/XXXX, potvrdením o trhovej cene pozemku, kópiou z mapy, správami o pobyte žalovaného v
druhom rade a zistil tento skutkový stav:

6.Žalobkyňa, žalovaní v l. a v 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. území U., obec U., okres R. O. parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
m?, parc.č. XXXX/X- záhrady vo výmere XXXX m? a parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m?, ktoré sú zapísané na LV č.XXXX, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku

XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva číslo XX. Žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom v
podiele X/X vzhľadom k celku, žalovaný v 2. rade v podiele X/X vzhľadom k celku a žalobkyňa v podiele
X/X vzhľadom k celku. R. a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. území U., obec Lovce, a to stavby, dom so súp. č. XX postavený na parcele č. XXXX/X, ktorá
je zapísaná na LV č. XXX a to žalovaný v prvom rade v podiele X/X v vzhľadom k celku, žalobkyňa v

podiele X/X vzhľadom k celku a žalovaný v druhom rade v podiele X/X vzhľadom k celku. Medzi stranami
sporu neprišlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

7.Zo znaleckého posudku č.XXX/XXXX L.. S. G., ktorý vypracoval znalecký posudok na stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností na parc.č. XXXX/X katastrálneho územia U., obec U., okres R. O.

vyplýva, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je 31.000 eur.

8.Podľa § 136 ods1. Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9.Podľa ust. § 137 ods.1 zákona Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa ust. § 141 ods.1
Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak
je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.10.Podľa § 141 ods.1. Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

11.Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12.Podľa § 142 ods.1,2 obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

13.Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi
nedošlo k dohode, upravuje ust. § 142 ods. 1 obč. zák.. Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé
možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale udáva aj poradie, v ktorom ich súd
môže použiť, návrhmi strán sporu na spôsob vyporiadania nie je súd viazaný. V zmysle cit. ust.
§ 142 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ nie je možné vyporiadanie reálnym rozdelením veci, vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu a predaj veci s rozdelením výťažku, ako v
poradí tretí spôsob vyporiadania však prichádza do úvahy iba vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov
vec nechce. Súd môže podielové spoluvlastníctvo i nezrušiť a nevyporiadať, ak pre to zistí dôvody
hodné osobitného zreteľa. Rozhodovacia prax súdov, vychádzajúca v konaniach podľa § 142 Obč.
zák. z právnej zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom

vzťahu, vykladá i aplikuje ustanovenie § 142 ods.2 Obč. zák. skôr reštriktívne, s dôrazom na potrebu
starostlivého skúmania dôvodov pre takýto (výnimočný) postup v každom individuálnom prípade. Z
povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného
na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo

zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
nejakého dôvodu nevyhovuje.

14.Medzi stranami sporu nebola sporná existencia ich spoločného podielového spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam. Reálna deľba nehnuteľností v konaní preukázaná nebola, a ak ide o

ďalšie dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázanie veci za náhradu a predaj
veci s rozdelením výťažku - ktorý v poradí tretí spôsob vyporiadania však prichádza do úvahy iba
vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, čo nie je prípad prejednávanej veci), súd môže
podielové spoluvlastníctvo i nezrušiť a nevyporiadať, ak pre to zistí dôvody hodné osobitného zreteľa.
V konaní nebolo preukázané, že by boli splnené dôvody na nezrušenie a nevyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, výnimočnosť takéhoto postupu nebola v konaní preukázaná, strany sporu súhlasili
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. V danej veci bolo dôvodné rozhodovať o
žalobe žalobkyne, ktorá ako podielová spoluvlastníčka nemala ďalej vôľu nezotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu, medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Vzhľadom na to, že reálne rozdelenie nehnuteľností nebolo preukázané, súd pristúpil k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva prikázaním vecí do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a to
žalovanému v druhom rade, ktorý súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho vlastníctva.
Súd pri vyporiadaní prihliadol najmä na účelné využitie veci ako i skutočnosti, ktoré boli v rámci sporu
preukázané, teda že žalovaný v druhom rade je podielovým spoluvlastníkom, nehnuteľnosť užíva
dlhodobo, nikto z podielových spoluvlastníkov mu v tomto nebráni, prihliadol, že žalobkyňa a žalovaný

v prvom rade nemali záujem o nehnuteľnosti a ani ich neužívali. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu, keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, podiel žalobkyne a
žalovaného v prvom rade súd prikázal žalovanému v druhom rade. Zároveň súd rozhodol o finančnom
vyporiadaní. Strany sporu znalecký posudok predložený žalobkyňou nenamietali, a preto súd vychádzalzo znaleckého posudku Ing. Kuruca, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na sumu
31.000 eur, ktorú strany sporu nerozporovali. Strany sporu ohľadom hodnoty nehnuteľností nenavrhovali
iné dôkazy. Súd uložil žalovanému v druhom rade povinnosť vyplatiť žalobkyni náhradu pripadajúcu na

jej spoluvlastnícky podiel vo výške 10.333 eur (podiel 1/3-ina), a žalovanému v prvom rade sumu vo
výške 15.500 eur (podiel ?-ica).

15.Pri posudzovaní úspechu niektorého zo strán sporu na účel náhrady trov konania nemožno
hodnotiť jednotlivé výroku rozsudku izolovane. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický
prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (m. m. nález Ústavného súdu Českej
republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn. II. ÚS 315/05). Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú
náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do
vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení
doterajšieho podielového spoluvlastníctva.

16.Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17.Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania

a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá ne stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhrady
trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy kumulatívne spojenie dvoch podmienok a/ dôvody hodné
osobitného zreteľa, b/výnimočné okolnosti.

18.Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď okolnosti hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, videl v povahe prejednávanej veci, najmä
v tom, že žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohol podať ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov, pričom súd mohol rozhodnúť aj inak, ako bolo navrhované. Zásadu úspechu

strany sporu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd vyhodnotil so zreteľom
na okolnosti daného konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť aký bol postoj strán
sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva ( žalovaní súhlasili so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, žalovaný v druhom rade bol ochotný vyplatiť žalobkyni sumu 5000 eur,
a to z dôvodov charakterových, znalecký posudok nenamietal). Súd prihliadol, že žalobkyňa v žalobe

navrhla nehnuteľnosť predať a výťažok rozdeliť, následne žiadala prikázať nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva žalovaného v druhom rade a preto súd považoval i za spravodlivé, aby si každý zo strán
sporu znášal trovy ním v konaní vynaložené sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.