Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010366
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010366.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému P. M., pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 18. marca
2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr.
Slavoja Sendeckého, o odvolaní okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
01.12.2014, sp.zn. 2T 72/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom obžalovaného P. M. vinným zo spáchania prečinov
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v oboch
prípadoch spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 28. augusta 2013 v čase asi o 16:00 hod. vo Zvolene, okres Zvolen, na ul. Lučeneckej v blízkosti

križovatky s Neresnickou cestou s T. L., nar. XX. XX. XXXX vo N., trvalé bytom J. Y. XXXX/X, N., fyzicky
napadli poškodených P. L., nar. XX. XX. XXXX a P. L., nar. XX. XX. XXXX tak, že najskôr obvinený T.
L. udrel päsťou do nosa poškodeného P. L., tento spadol v dôsledku úderu na zem, ležiaceho na zemi
ho obvinený P. M. udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre, keď k nim pribehol poškodený P. L. a tak ho
obvinený T. L. udrel päsťou po tvári do úst a následne obvinený P. M. ho udrel naraz oboma dlaňami
po oboch ušiach, čím poškodenému P. L. spôsobili pomliaždenie prednej plochy tváre a zlomeninu

nosových kostí bez výraznejšieho posunu úlomkov s dobou liečby aPN 10-12 dní a poškodenému P.
L. spôsobili pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti, tržnú ranu hornej pery úst a pomliaždenie prednej
plochy tváre s dobou liečby a PN minimálne 7 dní.
Za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41
ods. 1, § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. obžalovanému výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa §

50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. O uplatnených nárokoch na
náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť
škodu spoločne a nerozdielne s odsúdeným T. L., nar. XX.XX.XXXX vo N., a to P. L., nar. XX.XX.XXXX vo
N., trvale bytom N., adresa na doručovanie písomností A. XX, N., vo výške 322,- Eur, Unionu zdravotnej
poisťovni,a.s.,Bajkalská29/A,82108Bratislava,IČO:36284831,vovýške7,26Eur,Dôverezdravotnej
poisťovni, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, vo výške 13,33 Eur.

Protitomutorozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieokresnýprokurátor,
a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 01.12.2014, ktoré odvolanie
následne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 20.01.2015, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v
rovnakýdeň.Vjehodôvodochpredovšetkýmnamietalzmenuprávnejkvalifikáciekonaniaobžalovaného
s tým, že vykonanými dôkazmi bola prakticky preukázaná táto právna kvalifikácia súdeného konania
obžalovaného v zmysle obsahu obžaloby. V tejto súvislosti poukázal na výpovede poškodených P.

L. a P. L., bolo preukázané, že P. L. mal pri sebe vo vrecku bundy 60,- Eur, ktorú sumu mu vzal
počas bitky T. L., čoho bol účastný obžalovaný P. M.. Pokiaľ aj žiadny svedok nepotvrdil, že by videlT. L.acovať poškodeného a brať mu peniaze, svedkovia P. L., O. C. a F. O. videli, ako sa T. L. nad
poškodeným skláňal a následne počuli, ako P. L. kričal, aby mu vrátili peniaze. Konanie obžalovaného
bezprostredne nadviazalo na konanie T. L. s rovnakým motívom zmocniť sa peňazí. Pokiaľ aj boli neskôr

hliadkou kontrolovaní a uvádzali, že nič pri sebe nemajú, bezpečnostná prehliadka nebola vykonaná
dôsledne. Naviac poškodení potvrdili, že sa príbuzní obžalovaného snažili o stiahnutie oznámenia na
nich s prísľubom vrátenia peňazí. Prokurátor považoval obhajobu obžalovaného z prípravného konania
za nevieryhodnú, rozpornú, s prihliadnutím na obsah výpovedí ďalších svedkov. Vzhľadom na existenciu
dvoch skupín dôkazov sa musel súd rozhodnúť, ktoré považoval za vierohodné a ktoré nie. Pokiaľ súd

uveril výpovediam poškodeným ohľadom útoku a ujmy na zdraví, je otázne, prečo im neuveril vo vzťahu
k odcudzeniu peňazí. Naviac odvolateľ poukázal i na priebeh konania vedeného proti obžalovanému T.
L. a obsah rozhodnutia krajského súdu, keď bol tento uznaný vinným spolupáchateľstvom zo zločinu
lúpeže. Záverom odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby vo veci krajský súd rozhodol
sám, uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 20
rokov, rešpektujúc obsah ust. § 47 ods. 2 Tr. zák., na výkon ktorého ho navrhol zaradiť do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania okresného prokurátora podľa § 317 ods. 1/ Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,

že odvolanie okresného prokurátora nebolo dôvodne podané.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami

ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa

prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.08.2014 vykonal
výsluch obžalovaného, ktorý však využil svoje právo a odmietol vypovedať, stručne vyhlásil, že sa cíti
byť nevinný, ďalej vykonal osobné výsluchy svedkov P. L., T. L., P. O., P. W. (ako družka obžalovaného
odmietla vypovedať), Q. L., dňa 13.10.2014 vykonal výsluchy svedkov P. L., F. O. a nakoniec na hlavnom
pojednávaní dňa 01.12.2014 doplnil dokazovanie osobným výsluchom svedkyne O. C. za splnenia

procesných podmienok, obsiahnutých v ust. § 263 ods. 1 Tr. por., prečítal výpovede svedkov F. S., F. T.,
H. Y. a ďalej na podklade ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä zápisnicu o ohliadke
miesta činu, správy o porovnávaní pachových stôp, lekárske správy, zápisnice o konfrontáciách, správy
na obžalovaného a odpis z registra trestov, týkajúci sa jeho osoby. Po takto vykonanom dokazovaní a
po úprave skutkovej vety oproti obžalobe, dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru,

že obžalovaný spoločným konaním poškodeným P. L. a P. L. úmyselne ublížil na zdraví a rovnako
spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným T. L. na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa
hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadol iného.

K odvolacím námietkam okresného prokurátora krajský súd stručne konštatuje, že súd prvého stupňa

sa v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi, ktoré boli vykonané v
rámci dokazovania a tieto tiež v súlade so zákonom aj vyhodnotil, na toto hodnotenie (strany 10 až
12 napadnutého rozsudku) krajský súd poukazuje, toto si osvojil a bolo by nadbytočné ho na tomto
mieste opakovať. Žiada sa však zvýrazniť, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané to, že obžalovaný
sa s ďalšou osobou dopustil konania, spočívajúceho vo fyzickom napadnutí oboch poškodených, ktoré

následkomtohtoútokuutrpelizranenia,ktorésúkonkretizovanévskutkovejvetenapadnutéhorozsudku.
Na druhej strane sa ale dokazovaním nepreukázalo, že by obžalovaný odcudzil poškodenému P. L.
sumu 60,- Eur, resp., že by bol s odcudzením týchto peňazí prostredníctvom inej osoby uzrozumený.
Iba poškodený P. L. dokazoval, že mu boli tieto peniaze odcudzené, avšak za páchateľa takého konania
neoznačil obžalovaného, ale T. L.. Pokiaľ aj z oznámenia VÚB, a.s. je zistiteľné, že v predchádzajúci

deň bolo z účtu U. L. vybratých 120,- Eur, táto skutočnosť sama o sebe nemôže zakladať zavinenie
obžalovaného M. zo spáchania zločinu lúpeže. Pokiaľ prokurátor argumentuje iným rozhodnutím vo veci
vo vzťahu k osobe T. L., ani toto nemôže byť precedensom bez ďalšieho na uznanie viny obžalovaného
zo spáchania zločinu lúpeže, rešpektujúc obsah vykonaných dôkazov v tomto konaní.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon umožňuje v sankcii ust. § 364 ods. 1 Tr. zák., ktorá je prísnejšia zo zbiehajúcich sa prečinov,
jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému
úhrnný trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 2,4 Tr. zák. v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby.
Vymeral mu 16-mesačný trest odňatia slobody, zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo
zákona povinný prihliadnuť. Ako je to zistiteľné z obsahu odpisu z registra trestov, obžalovaný P. M. bol

síce v minulosti opakovane riešený súdom, v posledných dvoch prípadoch sa však na neho hľadí, akoby
odsúdený nebol. V mieste bydliska je hodnotený negatívne, napriek tomu správne okresný súd na strane
obžalovaného zistil splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon uloženého trestu odňatia
slobody mu podmienečne odložil v súlade so zákonom, pričom mu určil primeranú skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. Takto uložený mierny trest obžalovanému

musí byť pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výrokoch, ktorými zaviazal obžalovaného k povinnosti
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom P. L., Unionu zdravotnej poisťovni, a.s. a Dôvere, zdravotnej
poisťovni, a.s., s poukazom na uvedené krajský súd odvolanie okresného prokurátora, považujúc ho v

celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.