Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118328576
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118328576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X.Š. B.,
Y.. XX.XX.XXXX, E. V. C. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 529,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPoprad,č.k.12Csp/24/2019-163zodňa29.mája2019takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 499,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 554,49
eur od 24. júna 2017 do 12. júla 2018, zo sumy 544,49 eur od 13. júla 2018 do 13. augusta 2018, zo
sumy 529,49 eur od 14. augusta 2018 do 11. septembra 2018, zo sumy 514,49 eur od 12. septembra
2018 do 11. októbra 2018, zo sumy 499,49 eur od 12. októbra 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, zastavil konanie v časti uplatnenej istiny vo výške 30,- eur s príslušenstvom
a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu C.
C.A., A.. C.., uzatvoril so žalovaným 23. septembra 2014 zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej
bolo vedenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení zákonných podmienok.
Právny predchodca žalobcu listom zo 16. februára 2017 odstúpil od zmluvy a vyčíslil výšku pohľadávky

ku dňu odstúpenia od zmluvy na 643,25 eur a listom z 22. marca 2017 vyzval žalovaného na úhradu
pohľadávky z nepovoleného debetu na účte fyzickej osoby, ktorú vyčíslil na sumu 645,87 eur. Právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom 23. júna 2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohou
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému, pričom nesplatená istina predstavovala sumu 554,49 eur
a celkový zostatok pohľadávky bol vo výške 652,88 eur. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému
právny predchodca žalobcu listom z 30. júna 2017. Žalobca vyzval listom zo 4. júla 2018 žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 681,36 eur v lehote do 11. júla 2018. V tomto liste vyčíslil žalovanú istinu

ako neuhradený úver vo výške 554,49 eur, zákonný úrok vo výške 28,48 eur, úrok z omeškania vo výške
0,26 eur, zmluvný úrok vo výške 9,63 eur a poplatky vo výške 88,50 eur.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným 23. septembra 2014 formulárovú zmluvu o osobnom účte, na základektorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie k účtu formou revolvingového
spotrebiteľského úveru. Žalovaný formou revolvingu v období od 23. septembra 2014 do 16. februára
2017 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5.775,86 eur. Výška poplatkov predstavovala sumu

228,07 eur. Na úhradu úveru banka evidovala kreditné operácie vo výške 5.455,54 eur. Rozdiel
predstavoval sumu 548,39 eur. K uvedenej istine žalobca vyčíslil debetný úrok 91,70 eur, zmluvný úrok
z omeškania 3,16 eura a úrok z omeškania do dňa uplatnenia žaloby na súde vo výške 9,63 eur. Z
celkového dlhu si žalobca uplatnil iba sumu 554,49 eur, z ktorej žalovaný po podaní žaloby uhradil 30,-
eur.

2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 499,49 eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný porušil podmienky zmluvy o osobnom účte, v dôsledku čoho právny
predchodca žalobcu zmluvu vypovedal, priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa
nasledujúceho po vypovedaní zmluvy. Keďže žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi 30,- eur,
žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanovení § 262 ods. 1, § 497,
§ 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.5 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia§ 255 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi ako úspešnej
strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
V odvolaní uviedol, že si nie je vedomý žiadnej pohľadávky voči obchodnej spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s. r. o., ani voči C. C.Ľ., A.. C... Tvrdil, že úver, ktorý v spoločnosti mal riadne splatil a keď
sa bol informovať o stave účtu, tak v Slovenskej sporiteľmi, a. s., mu povedali, že je všetko v poriadku.
Zdôraznil, že pokiaľ by o pohľadávke vedel, riadne by ju splácal.

4. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 12Csp/24/2019-171 z 27. augusta 2019 v spojení s opravným

uznesením,č.k.12Csp/24/2019-175z27.septembra2019uložilžalovanémupovinnosť,abyvlehote10
dníoddoručeniatohtouzneseniadoplnilsvojepodaniedoručenésúdu8.júla2019,ktorésúdposúdilako
odvolanie proti rozsudku, č. k. 12Csp/24/2019-163 z 29. mája 2019. Zároveň ho súd poučil, že v odvolaní
je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, v akom rozsahu žalobca rozsudok napáda
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a doplnenie podania je potrebné doručiť súdu v lehote 10

dní k spisovej značke 12Csp/24/2019 v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že v stanovenej lehote vady
podania neodstráni (odvolanie nedoplní), odvolací súd odvolanie v zmysle § 386 ods. 1 písm. d) CSP
odmietne. Žalovaný zásielky obsahujúce uvedené uznesenia v odbernej lehote neprevzal.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože

rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom

objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so

žalobcom 23. júna 2017 zmluvu o postúpení pohľadávok. V prílohe č. 1 k tejto zmluve bola identifikovaná
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému vo výške 652,88 eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 554,49 eur, úrokov vo výške 9,89 eur a poplatkov vo výške 88,50 eur. Žalovaný uhradil
žalobcovi 12. júla 2018 splátku vo výške 10,- eur a 13. augusta 2018 splátku vo výške 15,- eur. Žalovaná
sumavovýške529,49eurpredstavovalasumužalovanýmneuhradenejistiny,avšakžalovanýpopodaní

žaloby uhradil žalobcovi 11. septembra 2018 splátku vo výške 15,- eur a 11. októbra 2018 splátku vo
výške 15,- eur.

11. K námietkam uvádzaným žalovaným v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že žalovaný nielenže v
priebehu prvoinštančného konania, ale ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil akýkoľvek dôkaz,

ktorým by preukázal tieto svoje tvrdenia. Naopak ako skutočnosť, ktorá tieto jeho tvrdenia ešte viac
spochybňuje, odvolací súd hodnotí jeho konanie spočívajúce v uhradení 30,- eur po podaní žaloby
žalobcovi.

12. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

499,49 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

13. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

14.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v

odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).