Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819202145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: M. Y., trvale bytom Z. XXX/X, K., zast.
JUDr. Dášou Taschovou, advokátkou so sídlom M. Hodžu 14/1, Prievidza, proti žalovanému: F.. Z. S.,
trvale bytom S. XXXX/X, G., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP
17/29, Zvolen, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 21. februára 2020, č.k. 6C/13/2019-120, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. darovaciu zmluvu zo dňa 25.9.2018, ktorú
uzatvoril žalovaný ako obdarovaný a žalobkyňa ako darkyňa, určil za neplatnú a výrokom II. priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe
žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a
žalovaným z dôvodu, že žalovaný podpísal darovaciu zmluvu v mene darcu aj obdarovaného. Žalovaný
konal v jej mene bez jej vedomia na základe dohody o plnej moci zo dňa 11.6.2012 napriek tomu, že

žalobkyňa plnú moc dňa 24.9.2018 odvolala, pričom takýto spôsob uzatvorenia zmluvy považovala za
rozporný s dobrými mravmi, a preto žiadala určiť jej neplatnosť. Súd najskôr skúmal naliehavý právny
záujem na podaní takejto žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Dospel k záveru o jeho danosti. Žalovaný
dňa 26.9.2018 podal na príslušnom orgáne návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.9.2018; konanie o vklade bolo prerušené do skončenia
prebiehajúcich súdnych konaní (o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o posúdení odstúpenia od
kúpnej zmluvy). Bez rozhodnutia o platnosti alebo neplatnosti darovacej zmluvy, konštatoval súd, by

bolo právne postavenie žalobkyne neisté, pričom absencia rozhodnutia určovacej žaloby by mohla viesť
k vzniku ďalšieho sporu. Následne súd posúdil podstatu sporu. Mal za to, že darovacia zmluva je
neplatná pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov darcu
so záujmom obdarovaného; splnomocniteľ (žalobkyňa) podľa dohody o plnej moci zo dňa 11.6.2012
ponechala na zástupcu (žalovaného) výber osoby, ktorá bude obdarovaná, a žalovaný za túto osobu
určil seba. Porušenie tohto zákonného obmedzenia má podľa súdu za následok neplatnosť právneho
úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Vychádzajúc zo žalobkyňou uplatneného žalobného návrhu mal za zrejmé, že táto sa domáha
určenia právnej skutočnosti (neplatnosti darovacej zmluvy), ktorá však, ako vyžaduje § 137 písm. d)CSP, nevyplýva z osobitného predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou
domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy obsiahnutej v
CSP je takýto žalobný návrh už neprípustný, je potrebné ho považovať za vadný, a teda mu súd nemôže

vyhovieť. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení ako základnom procesnom predpoklade úspechu určovacej žaloby. Následne upozornil na výklad
§22ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhorozporvzáujmochmusíreálneexistovaťanestačílen
eventuálnamožnosťexistencierozporu.Zvykonanéhodokazovaniavšakžiadenrozpormedzizáujmami
zastúpeného a zastúpeným v čase podpísania darovacej zmluvy zo dňa 25.9.2018 preukázaný nebol.

Pri posudzovaní rozporu potrebné je tiež skúmať povahu konkrétneho právneho úkonu, o ktorý ide,
ako aj ďalšie okolnosti, za ktorých sa právny úkon realizoval. Už pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa
12.6.2012, na základe ktorej žalobkyňa sporné nehnuteľnosti nadobudla, bolo dohodnuté, a to nie
medzi žalobkyňou a žalovaným, ale medzi dcérou a otcom ako blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho
zákonníka), že žalobkyňa bude zapísaná ako vlastník, ale na základe generálneho splnomocnenia bude
nielen všetky veci ohľadom týchto nehnuteľnosti riešiť žalovaný a v prípade, že príde zaujímavá ponuka

na ich prevod, tak tieto na základe Dohody o plnej moci bude môcť predať alebo iným spôsobom
scudziť. Už v júni 2012 tak bolo dané splnomocnenie aj na darovanie nehnuteľností bez toho, aby
splnomocnenie výslovne vylučovalo žalovaného ako otca žalobkyne z okruhu osôb, ktorým môžu byť
nehnuteľnosti darované, a tak bola otvorená aj možnosť vrátenia nehnuteľností žalovanému - otcovi,
bez súčinnosti so žalobkyňou - dcérou, s čím žalobkyňa podpisom splnomocnenia súhlasila. Týmto

spôsobom tak kúpna zmluva ako zastretý právny úkon, darovacia zmluva, umožňovala žalovanému
domáhať sa vrátenia daru, teda vrátenia veci do pôvodného stavu. Žalobkyňa so žalovaným sa dohodli
na prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou aj z dôvodu, aby do piatich rokov
od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dohodnutá kúpna cena nepodliehala
dani z prímu, ale aby sa daň platila len z rozdielu medzi formálne dohodnutou kúpnou cenou 175.000

eur a kúpnou cenou dohodnutou s treťou osobou. S týmito skutočnosťami bola žalobkyňa od samého
počiatku oboznámená a jej záujem bol totožný so záujmom žalovaného. V zmysle uvedenej „dohody“
preto žalobkyňa bez obmedzení splnomocnila žalovaného na zastupovanie nielen vo veci prevodu
vlastníckeho práva k predmetu zastúpenia, ale aj na zastupovanie pred štátnymi orgánmi a orgánmi
samosprávy, ako aj ďalšími inštitúciami. Takejto „dohode“ nasvedčujú aj ďalšie okolnosti, za ktorých

bola kúpna zmluva uzatvorená, a to najmä skutočnosť, že žalobkyňa dohodnutú kúpnu cenu v zmysle
kúpnej zmluvy žalovanému nikdy nezaplatila (podľa článku 5.2 kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2012 kupujúci
je povinný zaplatiť Kúpnu cenu, uvedenú v bode 5.1 Zmluvy, do 10-tich rokov od povolenia vkladu
vlastníckeho práva k Predmetu kúpy v prospech Kupujúceho), pretože v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy ani nedisponovala finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny, a už o tri dni neskôr,

dňa 15.6.2012 bola medzi dcérou a otcom uzatvorená Dohoda o odpustení dlhu, v zmysle ktorej otec
odpustil dcére dlh - nezaplatenú kúpnu cenu. Poznamenal, že v tejto súvislosti vyvstáva otázka možnej
platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2012, a to najmä ku skutočnosti, či právny úkon
označený ako kúpna zmluva nebol vzhľadom na účastníkmi dohodnutú veľmi dlhú splatnosť kúpnej
ceny a už o tri dni neskôr jej odpustenie dissimulovaným právnym úkonom, a čo sa týmto zastretým

právnym úkonom medzi dcérou a otcom sledovalo, a ktorý právny úkon je teda platný, a či vôbec
na základe tejto kúpnej zmluvy mohla žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal posúdením, či konanie žalobkyne nemožno posudzovať aj z
hľadiskarozporusdobrýmimravmi,keďžetobolaprávežalobkyňaakosplnomocniteľka,ktoráspôsobila
absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dohody o plnej moci -, a či takéto konanie požíva právnu ochranu

a je v súlade s dobrými mravmi, osobitne ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Presne
takýmto spôsobom postupuje a koná žalobkyňa, ktorá nadobudla nehnuteľnosti formálne od žalovaného
bez toho, aby reálne zaplatila ich protihodnotu, čo preukazuje aj obsah Dohody o plnej moci zo dňa
12.6.2012, na základe ktorej splnomocnila žalovaného na zastupovanie bez akýchkoľvek obmedzení,
a tento stav až do septembra 2018, keď splnomocnenie vypovedala, tolerovala. Právny inštitút zákazu

zneužitia subjektívneho práva v súkromnom práve určuje limity výkonu subjektívneho práva. Cieľom je,
aby pri kolízii subjektívnych práv viacerých osôb v dôsledku prípadného neobmedzeného uplatnenia
subjektívneho práva určitej osoby nebola prekročená miera právne únosného správania, resp. aby
nevznikla ujma iným osobám alebo nenastal rozpor so spoločenským záujmom. Na základe tvrdeného
žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
pričom považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Žiadal preto o jeho potvrdenie a priznanie
náhrady trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. V odvolaní žalovaný úvodom namietal, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia právnej
skutočnosti (neplatnosti darovacej zmluvy), ktorá však podľa § 137 písm. d) CSP nie je prípustná,
lebo možnosť podania takejto žaloby nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Táto námietka nebola
dôvodná.

6. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

7. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 21.6.2018, sp. zn. 6 Cdo 137/2017, v nadväznosti na vyššie

citované ustanovenie katastrálneho zákona, zdôraznil, že „z citovaného ustanovenia
výslovne vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym
úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. S prihliadnutím na ústavný princíp
dôvery v platné právo je takouto jasnou formuláciou zákona bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu, ak ide o taký právny úkon, na základe ktorého bol v katastri

vykonaný zápis a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti možno v katastri vyznačiť stav
pred týmto právnym úkonom“ (rovnako na tento názor nadviazal Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa
11.12.2019, sp. zn. 7 Cdo 132/2019).

8. V intenciách prejednávaného prípadu nemožno mať preto i v zhodne s touto judikatúrou pochybnosti

o danosti naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Ak súd rozhodne o
neplatnosti právneho úkonu, podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona bude povinnosťou okresného
úradu vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom, resp. nedôjde k vkladu vlastníckeho práva v prospech
žalovaného do katastra nehnuteľností z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorý je podkladom pre
vykonanie tohto vkladu.

9. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaný nesúhlasil s posúdením súdu prvej inštancie ohľadom rozporu
záujmov podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z neho plynúcim právnym záverom o neplatnosti
spornej darovacej zmluvy. Zastával názor, že z vykonaného dokazovania žiaden rozpor medzi záujmami
v čase podpísania darovacej zmluvy preukázaný nebol, pričom upozornil, že rozpor v záujmoch

zástupcu a zastúpeného musí reálne existovať a nestačí len eventuálna možnosť existencie rozporu. Pri
posudzovaní rozporu je potrebné skúmať povahu právneho úkonu, o ktorý ide, ako aj ďalšie okolnosti,
za ktorých sa právny úkon realizoval.

10. Súčasný slovník slovenského jazyka (Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala - M.

Pisárčiková - M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003) pod pojmom záujem rozumie
úžitok, prospech, osoh. Účelom samotného zastúpenia v občianskoprávnych vzťahoch je umožnenie
potreby konania za iného, teda potreba právne zastrešiť situácie, v ktorých osoba, ktorá je pánom svojho
konania, z určitých dôvodov nemôže alebo nechce vykonať právne úkony sama. Jedným z účelov,
v prípade ak osoba nechce sama vykonať určitý právny úkon a zvolí si zástupcu, je zjednodušenie

praktických potrieb života. Zároveň § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že zástupcom
nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ústrednou myšlienkou je preto
ochrana samotného zastúpeného, teda prioritou je sledovanie dobra, práv a záujmov zastúpeného,
pričom favorizujú sa záujmy zastúpeného, nie zástupcu.

11. Optikou týchto záverov v okolnostiach tohto prípadu je evidentne daný rozpor záujmov žalobkyne
ako zastúpenej a žalovaného ako zástupcu pri uzatváraní darovacej zmluvy. Záujmom (úžitkom,
prospechom, osohom) bolo ponechanie si majetkovej hodnoty v podobe nehnuteľností (pričom toto
ponechanie by zodpovedalo i speňaženiu nehnuteľností, nakoľko majetková hodnota by žalobkynizostala zachovaná), pričom záujmom žalovaného bolo tieto nehnuteľnosti previesť darovacou zmluvou
na seba, teda záujem žalovaného bol rovnaký ako záujem žalobkyne. Týmto sa dostali záujmy
zastúpenej a zástupcu do kolízie. S týmto záverom je v súlade aj názor právnej vedy, podľa ktorého

kolízia záujmov hrozí najmä vtedy, ak sám zástupca je treťou stranou (samovstup zástupcu) (Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. §
1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 166). Právne úkony zástupcu zaťažené
kolíziou záujmov v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú absolútne neplatné v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

12.Žalovanývpodanomodvolanípodrobnepoukazovalajnaokolnostinadobudnutiavlastníckehopráva
k darovaným nehnuteľnostiam žalobkyňou. Z nich žalovaný odvodzoval, že plná moc nevylučovala,
aby nadobudol nehnuteľnosti žalobkyne darovaním, pričom právne hodlal zabezpečiť, aby sa tieto
nehnuteľnosti mohli vrátiť späť do jeho vlastníctva. Vyčítal zároveň súdu prvej inštancie, že sa
nezaoberal posúdením, či konanie žalobkyne nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď spôsobila

neplatnosť dohody o plnej moci.

13. Odvolací súd tieto námietky hodnotí ako právne bezvýznamné. Ak boli raz tieto nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne a nesúhlasila s darovaním, teda zbavením sa vlastného vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamvprospechžalovaného,nemožnoprihliadaťnaokolnostivzťahujúcesaknadobudnutiu

jej vlastníckeho práva (v opačnom prípade - teda ak by sa skúmali v každom spore okolnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva - by dochádzalo k narušeniu princípu právnej istoty a stability právnych
vzťahov; nikto by nemal istotu, či jeho vlastnícke právo nie je zaťažené pochybným, resp. nemorálnym
spôsobom nadobudnutia právnym predchodcom). Bolo predsa v moci žalovaného zabezpečiť si
dostupnými právnymi prostriedkami, aby tieto nehnuteľnosti mu časom patrili, ergo aby k nim znova

nadobudol vlastnícke právo. Za rozporné s dobrými mravmi nemožno vidieť konanie žalobkyne, ktorá
vypovedala plnú moc žalovanému z dôvodu, že podnikol kroky k prevodu jej vlastníckeho práva
bezodplatne. Žalobkyňa preto iba vykonala kroky k ochrane jej vlastníckeho práva.

14. Pre úplnosť treba dodať, že otázka možnej (ne)platnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako

predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou vzťahujúcou sa k prevodu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam zo dňa 12.6.2012, na ktorú v podanom odvolaní žalovaný poukazuje a spochybňuje
ju, nie je predmetom tohto konania, čím nebolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa k tejto otázke
bližšie vyjadrovať. Domáhať sa súdnou cestou vyriešenia tejto otázky žalovanému nič nebráni.

15. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov
bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).