Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200460
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816200460.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava,
IČO: 35 815 256, proti žalovanému: MAGNUS gallery s.r.o. so sídlom Ďurgalova 2, Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, IČO: 36 665 398, v spore o zaplatenie 27.322,89 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 17Cb/1/2016-149 zo dňa 8. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 27.322,89 Eur

s úrokom z omeškania titulom náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od
17.01.2014 do 28.02.2014 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania. Z dokazovania vykonaného oboznámením listín, a to rozhodnutia o vklade, výpisu z
katastra nehnuteľností, faktúry , reklamácie faktúry, odpovede na reklamáciu, prevádzkového poriadku,
výsledkov odpočtu, zápisu, cenníka externých služieb, prepočtu neoprávneného odberu, faktúry, výpisu
z účtu, predžalobnej upomienky, listu, vyjadrenia k listu, písomnej komunikácie strán, žiadosti o zmenu

odberateľa, zmluvy o dodávke plynu, žiadosti o prerušenie odberu a faktúry mal za preukázané, že
žalobca je dodávateľom zemného plynu, ktorý vykonáva dodávku plynu do odberných miest odberateľov
na základe uzavretých zmlúv o dodávke plynu. Na základe zmluvy o dodávke plynu z 11.06.2013
žalobca dodával plyn obchodnej spoločnosti G. s.r.o. na odbernom mieste polyfunkčného objektu na
ulici G.. Spoločnosť G. s.r.o. žalobcu požiadala 20.11.2013 o ukončenie odberu plynu z dôvodu zmeny
dodávateľa a zmluvu o dodávke plynu uzavrela s novým dodávateľom od 01.03.2014. Vlastníkom

uvedeného objektu bola v tom čase bola obchodná spoločnosť G. H., a.s., ktorá kúpnou zmluvou
previedla vlastnícke právo k tomuto objektu na žalovaného, ktorý sa vlastníkom tohto objektu stal
17.01.2014. V čase prevodu bol tento polyfunkčný objekt prenajatý tretiemu subjektu, pričom žalovaný
sa pri nadobudnutí objektu žiadnym spôsobom nezaujímal o jeho prevádzkovanie, keďže jeho zámerom
bolo to, aby tento objekt zostal naďalej prenajatý. Preto i tento objekt ďalej prenajal ďalšiemu subjektu.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, ods. 2, ods. 5, podľa §

3 písm. c) bod 10, podľa § 47 ods. 1, 5 a podľa § 15 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“). Konštatoval, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že spoločnosť G. s.r.o. mala so žalobcom uzavretú zmluvu, ktorá v dôsledku žiadosti o
ukončenie odberu z dôvodu zmeny dodávateľa k 31.12.2013 zanikla, a to podľa § 15 ods. 6 zákona
o energetike. Napriek tomu v období od 01.01.2014 do konca februára 2014 bol na odbernom mieste,
ktoré bolo vo vlastníctve G. H., a.s. do 16.01.2014 a následne bol vo vlastníctva žalovaného, dodávaný

plyn. Preto v období od 1.1.2014 do konca februára 2014 dochádzalo na tomto odbernom mieste podľa§ 82 ods. písm. a) bod 2 zákona o energetike k neoprávnenému odberu plynu, keďže išlo o odber plynu
bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Poukázal na to, že podľa § 82 ods. 2 zákona
o energetike za neoprávnený odber zodpovedá odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn.

Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že plyn bol v období 17.01.2014 do konca februára 2014 odoberaný žalovaným, keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo len to, že žalovaný bol v tomto období vlastníkom objektu, v ktorom bolo
umiestnené odberné miesto. Konštatoval, že zo zákona
o energetike nemožno vyvodiť to, že by za neoprávnený odber zodpovedal vlastník nehnuteľnosti,

v ktorej je odberné miesto umiestnené, keďže zákon o energetike pre vyvodenie zodpovednosti za
neoprávnený odber vyžaduje i konanie zodpovednej osoby spočívajúcej v skutočnom odoberaní plynu.
Z ustanovení zákona o energetike nevyplýva žiadna žalobcom podsúvaná objektívna zodpovednosť
vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu, keďže zákon na vyvodenie zodpovednosti za
neoprávnený odber plynu vyžaduje to, že musí ísť o osobu, ktorá plyn aj skutočne odoberala. Takéto
skutočnosti však z vykonaného dokazovania nevyplynuli a žalobcom tvrdené neboli. Preto ani nebol

dôvod na to, aby súd vykonal dokazovanie žalobcom navrhovanými listinami, ktoré mali preukázať to,
že v čase neoprávneného odberu bola nehnuteľnosť s odberným miestom prenechaná do užívania inej
osobe. Za neoprávnený odber na uvedenom odbernom mieste preto nemôže zodpovedať žalovaný, ale
ten, ktorý plyn na odbernom mieste odoberal do 31.12.2013 a ktorý ho neprestal odoberať 01.01.2014.
K tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si musel byť vedomý toho, že plyn je oprávnený a povinný

na odberné miesto dodávať len do 31.12.2013, keďže k tomuto dňu skončilo jeho právo dodávať plyn na
odbernom mieste. Preto žalobca mohol vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete urobiť všetky
úkony smerujúce k tomu, aby sa plyn dodaný na odberné mieste nepovažoval za jeho, teda požiadať
prevádzkovateľa distribučnej siete o to, aby mu na tomto odbernom mieste nebola pridelená distribučná
kapacita a prevádzkovateľ distribučnej siete mohol včas urobiť všetky úkony podľa § 82 ods. 5 zákona o

energetike spočívajúce vo vykonaní technických opatrení na účel zabránenia neoprávneného odberu. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi procesne neúspešnému
v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že on je dodávateľom
zemného plynu, ktorý realizuje dodávku plynu do odberných miest odberateľov na základe uzatvorených
zmlúv o dodávke plynu. V tomto konaní sa domáha nároku na náhrady škody spolu s príslušenstvom
za neoprávnený odber zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke na odbernom mieste G..

D. XXXX, XXX XX H. (ďalej len odberné miesto“), ku ktorému na strane žalovaného došlo v období
od 17.01.2014 do 28.02.2014. Žalobca poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol
vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na odbernom mieste v čase od 17.01.2014 do 28.02.2014
a rovnako a z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v uvedenom období dochádzalo v odbernom
miestekneoprávnenémuodberuplynunaúkoržalobcu.Žalobcasavšaknestotožnilsprávnymnázorom

súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že ak plyn odoberaný na odbernom mieste v danom období
nebol odoberaný priamo žalovaným, za túto škodu žalovaný nezodpovedá, keďže zákon o energetike
pre vyvodenie zodpovednosti za neoprávnený odber vyžaduje i konanie zodpovednej osoby spočívajúce
v skutočnom odobratí plynu, a teda len tá osoba, ktorá plyn fyzicky na odbernom mieste odobrala,
je zodpovedná za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a túto zodpovednosť nemožno pripísať

vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca poukázal na znenie ust. § 82 ods. 1, 2 zákona o energetike a uviedol, že z ust. § 82
ods. 1 vyplýva, že zákon konkretizuje niekoľko skutkových podstát neoprávneného odberu zemného
plynu, pričom je potrebné dôkladne rozlišovať v každej konkrétnej situácii, od ktorej skutkovej podstaty

si odvíja svoj nárok na náhradu škody, nakoľko do úvahy prichádza buď subjektívna zodpovednosť
odberateľaplynu,aleajobjektívnazodpovednosťbezzreteľanazavinenie.Vdanomprípadesiuplatňuje
svoj nárok v predmetnom spore zo skutkovej podstaty uvedenej v § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona
o energetike, v zmysle ktorého neoprávneným odberom je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke
plynu. Táto skutková podstata si nevyžaduje zavinené konanie odberateľa zemného plynu, pričom táto

zodpovednosť za neoprávnený odber bez uzatvorenej zmluvy ani nemôže byť pripísaná odberateľovi
v zmysle definície zákona o energetike, keďže odberateľom v zmysle zákona je a môže len osoba,
ktorá odoberá plyn pre vlastnú spotrebu v súlade so zákonom, teda na základe uzatvorenej zmluvy
o dodávke plynu. Je zrejmé, že subjekt, ktorý neoprávnene odoberá plyn bez uzatvorenej zmluvy,nemôže byť odberateľom v zmysle definície zákona o energetike. Pri zodpovednosti za škodu v
prípade neoprávneného odberu bez uzatvorenej zmluvy je potrebné v zmysle vyššie uvedeného pripísať
zodpovednosť osobe objektívne zodpovednej za spôsobenie škody užívaním nehnuteľnosti v rozpore

so zákonom, teda vlastníkovi nehnuteľnosti - odberného miesta, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému
odberu, a to z dôvodu, že práve vlastnícke právo zaväzuje a vlastník má povinnosť dohliadať na to, že
ním vlastnená nehnuteľnosť je užívaná v súlade so zákonom. Ak tomu tak nie je, vlastník je zodpovedný
za škodu spôsobenú užívaním jeho nehnuteľnosti v rozpore so zákonom, a to bez ohľadu na to či
užíval nehnuteľnosť on alebo iný subjekt. Pokiaľ užíva nehnuteľnosť iný subjekt ako vlastník ide o

užívanienazákladevzťahuzaloženéhonájomnouzmluvou,vdôsledkučohosivlastníkmôžeuplatňovať
škodu u nájomcu, a to na základe zmluvy medzi nimi uzatvorenej, ktorej obsah však žalobcovi nemôže
byť a nie je známy. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že na základe nájomného vzťahu vlastníkovi
plynú aj v období neoprávneného odberu úžitky z nájmu, ktorý by nebol získal za situácie, pokiaľ
by nehnuteľnosť nebolo možné užívať aj v dôsledku nemožnosti odoberať plyn v odbernom mieste.
Tomu, že aj v danom prípade bol odber plynu nevyhnutný na riadne užívanie nehnuteľnosti, nasvedčuje

skutočnosť, že dňa 19.02.2014 došlo v zmysle zápisu z uvedeného dňa zo strany pracovníkov žalobcu
k pokusu o prerušenie dodávky zemného plynu v predmetnom odbernom mieste, avšak toto prerušenie
nebolo umožnené. Žalobca tiež zdôraznil, že on ako dodávateľ nemal možnosť zistiť a identifikovať,
ktoré subjekty v rozhodnom období odoberali zemný plyn v konkrétnom odbernom mieste, preto je
potrebné dospieť k záveru, že pripustením výkladu o zodpovednosti osoby fyzicky odoberajúcej zemný

plyn v odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy dochádza k znemožneniu uplatnenia nároku na
náhradu škody na strane jeho, žalobcu. Žalobca zastáva názor, že za neoprávneného odberateľa je
nevyhnutné pri žalovanej skutkovej podstate neoprávneného odberu (bez uzatvorenej zmluvy) označiť
vlastníka odberného miesta, lebo ten zodpovedá za to, že nehnuteľnosť je užívaná v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici č.k. 41Cob/258/2011-144 zo dňa 27.09.2012. Ďalej uviedol, že z výpovede žalovaného
vyplynulo, že nehnuteľnosť na odbernom mieste je polyfunkčným objektom, ktorý žalovaný prenajímal
a nájomca ďalej prenechával časti nehnuteľnosti do podnájmu jednotlivým podnájomcom. Zdôraznil, že
on nemá k dispozícii žiadnu z nájomných zmlúv, ktorú uzatvoril žalovaný s nájomcom a nemá k dispozícii
ani podnájomné zmluvy. Súdu prvej inštancie vytýkal, že napriek vyhodnoteniu, že zodpovednosť za

neoprávnený odber plynu bez zmluvy patrí skutočnému odberateľovi plynu a odporučeniu žalovať o
náhradu škody skutočného odberateľa, nepripustil vykonanie dôkazu predložením nájomných zmlúv
uzatvorených medzi žalovaným a jeho nájomcovi a to bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťou, že
žalobca k týmto dokumentom nemá prístup a teda nemá ako zistiť, ktoré subjekty odoberali zemný plyn
v odbernom mieste v relevantnom období. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že podľa zákona č.

116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je prenajímateľ oprávnený prenechať nebytový
priestor na užívanie inej osobe na základe zmluvy o nájme uzatvorenej v písomnej forme, ktorá musí
obsahovať predmet, účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a v zmysle § 5
ods. 1 citovaného zákona ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor
nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené a obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady

udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového
priestoru spojené. Ak teda súd prvej inštancie argumentoval tým, že zodpovednosť za neoprávnený
odber plynu je na strane skutočného odberateľa, teda toho, kto skutočne užíval nehnuteľnosť, mal potom
ďalej zisťovať, či sa žalovaný dohodol v nájomnej zmluve s nájomcom na tom, že plnenia poskytované s
užívaním nebytového priestoru, ktoré štandardne zahŕňajú aj dodávky tepla, vody a energií potrebných

na riadne užívanie nehnuteľnosti, si bude nájomca zabezpečovať samostatne. Za účelom objasnenia
nájomných vzťahov ohľadom uvedených plnení on, žalobca navrhol vykonanie dôkazu predložením
nájomných zmlúv, avšak súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu nepripustil, a teda nezistil tak všetky
podstatné a rozhodujúce skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vec posúdil, keď v napadnutom
rozsudkuuviedol,žezvykonanéhodokazovanianevyplynuližiadneskutočnosti,zktorýchbybolomožné
vyvodiť záver, že plyn bol v období od 17.01.2014 do konca februára 2014 odoberaný žalovaným.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že žalovaný bol vlastníkom objektu, v ktorom

bolo umiestnené odberné miesto a zo žiadneho ustanovenia zákona o energetike nevyplýva žalobcom
podsúvaná objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu, lebo zákon o
energetike na vyvodenie zodpovednosti za neoprávnený odber vyžaduje to, že musí ísť o osobu, ktorá
plyn skutočne odoberala. Žalovaný s poukazom na ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike zdôraznil žežalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o jeho vecnej pasívnej legitimácii, lebo ho nie je možné
považovať za osobu, ktorá plyn od žalobcu neoprávnene odoberala. Žalovaný sa nestotožnil s názorom
žalobcu o tom, že vlastník je zodpovedný za škodu užívaním jeho nehnuteľnosti v rozpore so zákonom

bezohľadunato,čiužívalnehnuteľnosťonaleboinýsubjekt.Podľajehonázorujepovinnosťoukaždého,
kto prevádzkuje rôzne zariadenia a poskytuje služby, aby si zabezpečil, aby jeho výkon podnikania
bol v súlade so zákonom, pričom on ako vlastník objektu nemôže niesť zodpovednosť za ostatných
prevádzkovateľov. Poukázal na ust. § 2 ods. 6 písm. d) vyhl. Ministerstva hospodárstva č. 265/1999,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu, v zmysle ktorej

odberateľ predloží dodávateľovi najneskôr 30 dní pred požadovaným termínom odberu okrem iného aj
súhlas vlastníka nehnuteľnosti s pripojením ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Je teda zrejmé,
že odberateľom plynu nie je automaticky len vlastník nehnuteľnosti ako sa snaží vysvetliť žalobcu, ale
môže to byť aj iná osoba, ktorá je skutočným odberateľom plynu. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/132/2012 zo dňa 12.06.2013, v ktorom krajský súd uviedol, že na
konštatovanie zodpovednosti konkrétneho subjektu a následné deklarovanie povinnosti zaplatiť škodu

spôsobenú neoprávneným odberom musí byť preukázané, kto odobral plyn. Žalovaný tiež uviedol, že na
jeho ťarchu nemôže byť skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ plynu, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu o
dodávkeplynunemôžereálnezistiťaidentifikovať,ktorésubjektyvrelevantnomobdobíodoberalizemný
plyn na konkrétnom odbernom mieste. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
predmetnom spore o náhradu škody a pokiaľ žalobca namietal nevykonanie dôkazu prvoinštančným

súdom na zistenie skutočnosti, ktoré osoby sú v podnájomnom vzťahu k žalovanému, žalovaný sa
stotožnil s konštatovaním prvoinštnačného súdu, že tieto skutočnosti sú pre posúdenie nároku žalobcu
vočinemu,žalovanémuirelevantné.Súdprvejinštancietiežsprávnepoukázalnaust.§82ods.5zákona
o energetike a na možnosť žalobcu vykonať všetky potrebné úkony na zabránenie neoprávneného
odberu v predmetnom odbernom mieste.

4. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 20.10.2016 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že názor
žalovaného a aj súdu prvej inštancie o tom, že zákon o energetike pre vyvodenie zodpovednosti
za neoprávnený odber plynu vyžaduje to, že musí ísť o osobu, ktorá plyn aj skutočne odoberala,
nemožno považovať za správny, lebo zákon o energetike v rámci definovania skutkovej podstaty

neoprávneného odberu vôbec neustanovuje, akému subjektu je potrebné pripísať zodpovednosť za
škodu pre prípad existencie neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona. Zákon
pre tento prípad uvádza, že základnými náležitosťami, ktoré musia byť splnené pre vyvodenie záveru
o existencii neoprávneného odberu v odbernom mieste, je reálny odber v čase, v ktorom zároveň
nie je pre dané odberné miesto uzatvorená zmluvy o dodávke plynu so žiadnym subjektom. Zákon

používa pojem „odberateľ“, ktorý neoprávnene odoberal plyn a tento pojem je nesporne odlišným od
pojmu „odberateľ“ z takto formulovanej definície možno vyvodiť, že zámerom zákonodarcu bol definovať
subjekt zodpovedný za neoprávnený odber širšie než len v klasickej definícii pojmu odberateľ. Žalobca
zastával názor, že pod pojmom odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je nevyhnutné zahrnúť
aj vlastníka nehnuteľnosti. Okrem toho, žalobca sa môže domáhať náhrady škody len voči subjektu,

ktorý mu je známy a len vlastníkovi nehnuteľnosti prislúcha v existujúcich legislatívnych podmienkach
zistiteľný status podľa príslušných zápisov v katastri nehnuteľností a iba voči nemu sa teda v súvislosti
so zrejmým porušením zákonov vo väzbe na ktorúkoľvek nehnuteľnosť možno domáhať náhrady škody
zo strany tretieho subjektu, pričom vlastník nehnuteľnosti nepochybne disponuje možnosťou ďalej
vymáhať svoju prípadnú škodu voči užívateľovi nehnuteľnosti na základe zmluvného vzťahu medzi

nimi existujúceho. V danom prípade však súd tieto vzťahy správne nevyhodnotil a je výsledkom je
rozsudok naznačujúci, že vlastníkovi síce prislúcha právo požívať úžitky z jeho nehnuteľnosti, ktoré
žalovanému plynuli vďaka tomu, že nehnuteľnosť v jeho vlastníctve bola v období zimných mesiacov
prevádzky schopná vďaka dodávke energií a tiež mu prislúcha právo nakladať s užívateľským právo
k nehnuteľnosti, avšak jeho práva nekorešpondujú v danom prípade so žiadnou povinnosťou alebo

zodpovednosťou, pretože v zmysle úvahy prvoinšntančného súdu sa vlastník účinne zbavil všetkých
zodpovednostných vzťahov prenajatím nehnuteľnosti, pričom súd ani neskúmal, či žalovaný v pozícii
prenajímateľa preniesol zmluvne svoju zákonnú povinnosť na zabezpečovanie riadneho plnenia služieb,
ktorých plnenie je s užívaním nebytových priestorov spojené v zmysle § 5 ods. 1 zákona
č. 116/1999 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalobca tiež poukázal na to, že ani samotný

konateľ žalovaného pri výsluchu nevedel uviesť, či zmluvne delegoval oprávnenie dojednať zmluvy na
dodávku energií na nájomcu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. vyhlášky č. 265/1999 Z. z. Ministerstva
hospodárstva SR, žalobca zdôraznil, že odkaz žalovaného na § 2 ods. 6 písm. b) vyhl. sa nedá aplikovať
na tento prípad, lebo ide o postup pri riešení situácií keď žiadateľ o pripojenie odberného miesta jeosobou odlišnou od vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 82 ods. 5 zákona o
energetike, na ktoré odkázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, toto ustanovenie
sa týka oprávnení subjektu odlišného od žalobcu, lebo on, žalobca nedisponuje priamou možnosťou

fyzicky zabrániť neoprávnenému odberu zemného plynu, ale musí o tom požiadať prevádzkovateľa
distribučnej siete, čo časovo predlžuje možnosť reakcie na vzniknuté situácie. Žalobca však poukázal
na to, že požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete o prerušenie dodávky, o čom svedčí záznam zo
dňa 19.02.2014 predložený v súdnom konaní, z ktorého je zrejmé, že pracovníkom prevádzkovateľa
distribučnej siete nebolo umožnené vykonať prerušenie dodávky plynu do odberného miesta. Z výsluchu

žalobcu tiež nebolo zrejmé či nehnuteľnosť vôbec v období od 17.01.2014 do 31.01.2014 bola prenajatá,
lebo konateľ sám uviedol, že nájomnú zmluvu uzatvoril až k 01.02.2014. Žalobca sa domnieval, že
existencia neoprávneného odberu mohla byť dôsledkom nedoriešených vzťahov medzi žalovaným a
jeho nájomcami. Žalobca preto zotrvával na dôvodoch svojho odvolania.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2016 k stanovisku žalobcu opätovne poukázal, že zákon
o energetike v § 3 písm. c) bod 10 uvádza, že odberateľom plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn na

účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby. Z tohto ustanovenia v spojení s ust. § 82 ods.
1 písm. a) bod 2 zákona o energetike je možné vyvodiť, že predmetný zákon vyžaduje na vyvodenie
zodpovednosti za neoprávnený odber plynu to, že musí ísť o osobu, ktorá aj plyn skutočne odoberala.
Zdôraznil, že zo zákona o energetike nevyplýva, že v prípade neoprávneného odberu ide o objektívnu
zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti, kde k neoprávnenému odberu dochádza, čo správne vyhodnotil

aj súd prvej inštancie. Nie je preto možné stotožniť definíciu neoprávneného odberateľa a vlastníka
nehnuteľnosti a nie je možné od neho, žalovaného požadovať, aby bol zodpovedný za neoprávnený
odber plynu v objekte, ktoré je vlastníkom, avšak reálnymi odberateľmi sú prevádzkovatelia jednotlivým
prevádzok. Súd prvej inštancie rozhodol výlučne na základe zákona a vec správne právne posúdil,
keď rozhodol, že on žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom spore.

Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, preto súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť inak ako
jeho žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v priebehu súdneho konania opakovane
uviedol, že hoci vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol dňa 17.01.2014, nikdy sa neujal
držby tejto nehnuteľnosti a v jej objekte nikdy nevykonával žiadnu činnosť, ani objekt neprevádzkoval.
Spoločnosť G. H., a.s. kúpnou zmluvou zo dňa 10.01.2014 previedla vlastnícke právo polyfunkčnému

objektu na neho, žalovaného, pričom on sa stal vlastníkom na základe rozhodnutia katastrálneho úradu
dňom 17.01.2014. Ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v čase prevodu bol
predmetný polyfunkčný objekt prenajatý tretiemu subjektu, pričom žalovaný sa pri nadobudnutí objektu
nezaujímal o jeho prevádzkovanie, lebo jeho zámerom bolo to, aby tento objekt zostal naďalej prenajatý.
Aj zo skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že už v čase nadobudnutia vlastníckeho

práva žalovaného k nehnuteľnosti - polyfunkčnému objektu, bol tento objekt prenajatý, pričom následne
došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy dňa 01.02.2014, tak ako to uviedol konateľ žalovaného na
pojednávaní dňa 08.08.2016. Z uvedeného je zrejmé, že neexistovali žiadne nejasné vzťahy spojené s
užívaním predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom období ako to žalobca naznačil vo svojom odvolaní.
Žalovaný si zároveň uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca na vyjadrenie žalovaného zo dňa 07.11.2016 nereagoval.
7. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas, v zákonnej lehote
na podanie odvolania a že spĺňa zákonom predpísané náležitosti, preskúmal vec na základe podaného
odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 , 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.Rozhodol bez nariadenia pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, keď vo veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie 27.322,89
Eur proti žalovanému z titulu náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu - bez uzavretej
zmluvy o dodávke plynu. K neoprávnenému odberu plynu došlo na odbernom mieste polyfunkčného
domu na ul. G.. D. 17XX v H., ktorého vlastníkom je od 17.01.2014 žalovaný, a to v období od
17.01.2014 do 28.02.2014. Do 16.01.2014 predmetný polyfunkčný dom vlastnila spoločnosť G. H.,

a.s. Žalobca do tohto objektu dodával plyn do 31.12.2013 na základe zmluvy o dodávke plynu zo
dňa 11.06.2013 uzatvorenej so spoločnosťou G. s.r.o., ktorá dňa 20.11.2013 požiadala žalobcu ako
zmluvného dodávateľa plynu o ukončenie odberu z dôvodu zmeny dodávateľa plynu a od 01.03.2014
uzatvorila zmluvu s inými dodávateľom plynu. Od 01.01.2014 do 28.02.2014 podľa tvrdení žalobcu
došlo k dodávke plynu do predmetného objektu bez uzatvorenej zmluvy, pričom spoločnosť G. H., a.s.
zaplatila za obdobie neoprávneného odberu plynu od 01.01.2014 do 16.01.2014, teda za obdobie, počas

ktorého vlastnila predmetný polyfunkčný dom, žalobcovi z titulu náhrady škody sumu 12.515,41 Eur, a
to dňa 04.09.2015. Žalobca si nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu za obdobie od
17.01.2014 do 28.02.2014 uplatňoval v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike proti žalovanému ako
vlastníkovi nehnuteľnosti s odberným miestom bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu s tým, že ide o
objektívnu zodpovednosť vlastníka za takto vzniknutú škodu. Žalovaný svoju objektívnu zodpovednosť

odmietol a namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore s odôvodnením, že aj
keď predmetný polyfunkčný dom vlastnil, fakticky ho neužíval. Z výpovede jeho štatutárneho zástupcu
na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 08.08.2016 vyplynulo, že predmetnú nehnuteľnosť
kúpil od spoločnosti G. H., a.s. s investičným zámerom, mienil ju prenajímať, avšak o také náležitosti,
ako o plyn, vodu, elektrinu sa vôbec nezaujímal, lebo toto si zabezpečoval nájomca, a o tieto veci sa

začal zaujímať až potom, keď začali na adresu žalovaného chodiť faktúry. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,
že ak žalovaný fakticky polyfunkčný dom neužíval, nemohlo dôjsť z jeho strany k neoprávnenému
odberu plynu. Podľa názoru prvoinštančného súdu preukázané bolo len to, že v období od 17.01.2014
do 28.02.2014 bol vlastníkom objektu, v ktorom bolo umiestnené odberné miesto, avšak zo zákona

o energetike nemožno vyvodiť, že by za neoprávnený odber zodpovedal vlastník nehnuteľnosti s
odberným miestom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že za neoprávnený odber zodpovedá ten, kto
plyn skutočne odoberal. Keďže takéto okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli, neboli dôvody
na vykonanie dokazovania navrhnutého žalobcom, či v čase neoprávneného odberu bola nehnuteľnosť
s odberným miestom prenechaná do užívania inej osobe.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov
neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
14. Podľa§ 82 ods. 5 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať

potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, keď bez
ďalšieho skonštatoval, že žalovaný nespĺňa definíciu neoprávneného odberateľa v zmysle § 82 ods. 2

zákona o energetike.

16. Je nepochybné, že žalovaný bol v období od 17.01.2014 do 28.02.2014, v ktorom dochádzalo
k odberu zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti (polyfunkčného domu), v
ktorom sa nachádzalo odberné miesto, kde bol žalobcom plyn dodávaný. Keďže v uvedenom období bol

v predmetnom odbernom mieste odoberaný plyn bez toho, aby bola na tento odber uzatvorená zmluva,
išlo o neoprávnený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona
o energetike. Odvolací súd zastáva názor, že vlastník nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza odbernémiesto plynu, zodpovedá za to, aby bol do jeho nehnuteľnosti dodávaný plyn v súlade so zákonom, teda
na základe zmluvného vzťahu.

17. Žalobca opodstatnene argumentoval tým, že reálne nemal možnosť zistiť, ktoré osoby v období
od 17.01.2014 do 28.02.2014 fakticky predmetnú nehnuteľnosť užívali, nakoľko nebol účastníkom
(zmluvnou stranou) nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcami.
Súd prvej inštancie okrem toho na zistenie týchto skutočností (teda s kým mal žalovaný uzatvorené
nájomné zmluvy a ako bola dojednaná úhrada za služby s nájmom spojených) nevykonal žiadne

dokazovanie, keď konštatoval, že rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu bolo
zistenie, že žalovaný fakticky nehnuteľnosť neužíval a teda neodobral ani plyn od žalobcu. Odvolací
súd je názoru, že žalobca ako dodávateľ plynu nebol povinný zisťovať, kto skutočne nehnuteľnosť s
odberným miestom užíval a teda aj odoberal plyn, či to bol vlastník nehnuteľnosti alebo iná osoba
na základe nájomnej zmluvy, pretože vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že v jeho nehnuteľnosti
s odberným miestom došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu - bez uzavretej zmluvy. Názor

prezentovaný žalovaným, ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie v tom smere, že za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy zodpovedá osoba, ktorá nehnuteľnosť reálne v
rozhodnom období užívala a využila odobratý plyn, a nie vlastník nehnuteľnosti s odberným miestom,
nie je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na vyjadrenia konateľa žalovaného, ktorý na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že po

nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti sa nezaujímal o dodávku vody a energií
(plynu, elektriny), nakoľko tieto záležitosti si mal zabezpečiť nájomca. Takýto prístup žalovaného ako
vlastníka bol prinajmenšom nedbanlivý, keď žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že do
nehnuteľnostijedodávanýplyn,nezaujímalsaoto,akýmspôsobomjedodávkaplynudonehnuteľnostiv
jeho vlastníctve zabezpečená (či a na základe akého zmluvného vzťahu) a ako sú zabezpečené úhrady

za odber plynu. Z ust. § 415 Obč. zák. vyplýva všeobecná preventívna povinnosť každého počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám, okrem iného aj na majetku. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť,
že prevádzkovateľovi distribučnej siete nebolo dňa 19.02.2014 umožnené vykonať prerušenie dodávky
plynu do odberného miesta, čo vyplýva zo zápisu zo dňa 19.02.2014 (v spise č. k. 26). Práva a povinnosti
dodávateľa a odberateľa plynu upravuje zákon o energetike (zák. č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších

predpisov). Ust. § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 citovaného zákona definuje ako neoprávnený odber plynu bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu a z ust. § 82 ods. 2 citovaného zákona
vyplývajú právne dôsledky neoprávneného odberu, čiže povinnosť takého odberateľa, ktorý odoberal
plyn bez uzavretej zmluvy, uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a to spolu
s ušlým ziskom.

18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa
§ 391 ods. 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd doplní
dokazovanie v zmysle názoru odvolacieho súdu vysloveného v odôvodnení tohto uznesenia a bude sa
zaoberať nárokom žalobcu na náhradu skutočne vzniknutej škody tak, ako to vyplýva z ust. § 82 ods.

2 zákona o energetike.

19. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. O náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396

ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).