Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119212539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6119212539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: X. J., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX,
O., zastúpeného advokátom: JUDr. Michal Mistrík, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti
žalovanému: H.. Y. J., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X, O., o zaplatenie 2.921,12 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. októbra 2019, č.k.

8C/20/2019-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 2.921,12 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 27.02.2019 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že podľa čiastočného výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava II, obec, žalobca v podiele 1/2 na základe osvedčenia o
dedičstve Dnot 68/2007, 46D/393/2007 zo dňa 30.08.2007 a osvedčenia o dedičstve
46D/592/2010, Dnot 94/2010 zo dňa 13.03.2018 a žalovaný v podiele 1/2. Žalovaný
ako prenajímateľ a Q.. G. J. ako nájomca uzatvorili dňa 01.08.2008 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej
je nájom nezariadeného X-H.. O. Č.. X na X. V.. O. P. na V. T.. Č.. XX B. O.. Spoluvlastnícky podiel

žalovaného ako prenajímateľa je podľa zmluvy 5/6. Prenajímateľ v zmluve vyhlásil, že je oprávnený s
vecou nakladať. Výška nájomného bola dohodnutá na 11.000,- Sk (365,13 eur) mesačne, pričom sa
nájomníčka zaviazala platiť aj za služby spojené s užívaním bytu vo výške 3.443,- Sk (114,28 eura)
mesačne. V zápisnici z pojednávania zo dňa 30.01.2017 vyhotovenej v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/125/2010 bolo zachytené, že žalovaný uviedol: "v predmetnom byte
býva žalovaná II aj so synom žalovaného, s ktorým majú citový vzťah ako druh a družka už asi 10 rokov."
Ďalej je v zápisnici uvedené, že "z vyjadrení obidvoch PZ je zrejmé, že základný spor

súvisiaci s dedičstvom po neb. otcovi žalobcu a žalovaného I nie je skončený. Nachádza sa na
KS v Bratislave, PZ žalovaných udáva, že pokiaľ súd v tejto veci nerozhodne, nič tento rozsudok
nevyrieši, 1/6 nájomného zaplatili preto, lebo zatiaľ platí tento právny stav, keďže nedošlo k
novému prededeniu, kde by pomer bol 1/2.
3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517
ods. 1,2 prvá veta Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., a dospel k záveru,

že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný vlastnia byt č.
X na X. V.. na V. XX/D B. O.. Nebolo tiež sporné, že v tomto byte na základe nájomnej zmluvy z roku
2008 až doposiaľ býva nájomníčka, ktorá platí okrem služieb spojených s užívaním bytu žalovanémuako prenajímateľovi nájomné vo výške 365,13 eura mesačne. Obe strany sporu, žalobca aj žalovaný,
sú spoluvlastníkmi bytu v podiele 1/2, a to ku dňu smrti poručiteľa, otca strán sporu v roku
2010, majú preto rovnaké právo byt užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Keďže žalovaný prenajal byt nájomníčke a obmedzil tým žalobcu v užívaní jeho podielu na veci, má
žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, počas ktorého nemohol svoj podiel na
veci užívať, a to od druhého spoluvlastníka, ktorý umožnil jeho podiel na veci užívať tretej osobe, pričom
mal z takéhoto konania preukázaný prospech. V konaní nie je sporné, že za užívanie nehnuteľnosti
platí nájomníčka okrem platieb za služby spojené s užívaním bytu aj nájomné vo výške 365,13 eur

mesačne, z čoho je zrejmá aj výška plnenia pripadajúca na podiel žalobcu vo výške 1/2. Na uvedené
nemá vplyv ani prípadné určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko je nesporné, že tretia osoba za
užívanie nehnuteľnosti platila v roku 2016 a 2017 uvedenú sumu. Keďže je nesporné, že tretia osoba
za užívanie nehnuteľnosti platila nájomné len žalovanému, tiež je nesporné v akej výške ho platila,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.921,12 eura (365,13 eur x 24 mesiacov x 2/6)
prislúchajúcu na jeho podiel na byte za obdobie, ktoré si žalobca žalobou uplatnil (rok 2016 a 2017),

pričom do uvedenej sumy nezapočítal už vyplatenú časť nájomného vo výške 1/6 za toto obdobie.
Spolu s uvedenou sumou zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške
5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 27.02.2019 (keďže žalovaný bol až doručením platobného rozkazu
dňa 25.02.2019 spolu s výzvou preukázateľne vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi
(§ 563 OZ), na druhý deň bol povinný plniť a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania) až do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol,
nakoľko nebolo preukázané, že by žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
skôr. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do vyhovujúceho výroku odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal v napadnutej časti prvoinštančný rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nevykonal prakticky žiadne dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku
čoho dospel nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že pred pojednávaním dňa 15.10.2019 si dňa 14.10.2019 zvolil na

svoje zastupovanie v predmetnej veci advokátku X.. A. D.Q.. Túto skutočnosť advokátka oznámila súdu
prvej inštancie svojim e-mailom zo dňa 15.10.2019 a nakoľko sa pre krátkosť času nemohla dôkladne
oboznámiť s predmetom sporu a na pojednávanie toho istého dňa sa kvalifikovane pripraviť, požiadala
o odročenie pojednávania na neskorší termín. Z uvedeného dôvodu súčasne ospravedlnila svoju ako aj
jeho neúčasť na pojednávaní. Súd prvej inštancie toto ospravedlnenie neakceptoval, čo oznámil právnej

zástupkyni žalovaného následným e-mailom s odôvodnením, že tento dôvod na odročenie
pojednávania nepovažuje za dôležitý v zmysle § 183 C.s.p. Dodal, že žalovaný mal dostatok času v
prípade potreby dať sa právne zastúpiť, keďže už minimálne od 11.03.2019, kedy podával odpor voči
vydanému platobnému rozkazu, vedel o prebiehajúcom súdnom konaní voči nemu. Ďalším dôvodom na
tento postup súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že dodatočne nebolo riadne osvedčené, že X.. A. D.

je splnomocnená na zastupovanie žalovaného v konaní, a je teda oprávnená podávať podania v konaní.
Nepopiera, že súd prvej inštancie má v súlade s ustanovením § 183 C.s.p. právo na posúdenie otázky, či
dôvod žiadosti na odročenie pojednávania je dôležitý alebo nie, avšak je toho názoru, že záver v takejto
otázke musí prijať súd so všetkou odbornosťou, prihliadnuc na všetky relevantné skutkové okolnosti
tak, aby bezdôvodne neodňal sporovej strane jej procesné práva a neporušil tým jeho ústavné právo

na spravodlivý súdny proces. Je pravdou, že už od 11.03.2019 vedel o prebiehajúcom súdnom konaní.
Neznamená to však, že už v tom čase musel pociťovať potrebu svojho právneho zastúpenia v
tomto konaní už aj vzhľadom k tomu, že v tom čase nemusel osobne vykonať žiadny odborný právny
úkonvočisúduprvejinštancie.Včaseod11.03.2019anáslednevneskoršomobdobínepociťovalžiadnu
potrebu svojho zastupovania v predmetnom konaní, nakoľko vo veci nemusel pred súdom vykonať

žiadny úkon. Až neskôr, keď sa blížil termín pojednávania sa postupne dostával do neistoty a úzkosti,
pretože si začal uvedomovať, že na pojednávaní bude musieť odborne vyjadrovať a obhajovať a čeliť
pritom odbornosti právneho zástupcu žalobcu. Tesne pred pojednávaním (14.10.2019) vyššie uvedená
neistota a úzkosť spontánne prerástla v psychický stres a k uvedomeniu si skutočnosti, že pojednávanie
dňa 15.10.2019 bez odbornej pomoci nezvládne. Preto deň pred pojednávaním požiadal advokátku X..

D. o svoje právne zastupovanie. Za danej situácie vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle ustanovenia § 183 C.s.p. považuje za protizákonné, pretože toto rozhodnutie sa po obsahovej
stránke, ako aj po stránke právnych účinkov rovná rozhodnutiu o nepripustení zastupovania
sporovej strany v súdnom konaní advokátom, čo je v rozpore s ustanovením § 89 C.s.p. Právo nazastupovanie v spore prostredníctvom advokáta je jeho základným procesným právom, preto súd prvej
inštancie toto právo nemôže negovať účelovým rozhodnutím podľa iného ustanovenia zákona. To, že
takétorozhodnutiesúduprvejinštanciejevrozporesoskutočnýmstavomveciatedavpodstateúčelový,

potvrdzuje aj skutočnosť, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie pojednávať v neprítomnosti žalovaného
a jeho právnej zástupkyne aj skutkovou okolnosťou, ktorá v čase rozhodnutia ešte ani nenastala.
To, že emailové podanie zo dňa 15.10.2019 on, resp. jeho právna zástupkyňa, dodatočne neosvedčí
písomným podaním predsa súd prvej inštancie v čase vyhlásenia svojho rozhodnutia (15.10.2019)
nemohol vedieť. On, resp. jeho právna zástupkyňa mala na to dostatočnú lehotu, ktorá uplynula až po

dátume uvedeného rozhodnutia. To, že právna zástupkyňa svoje emailové podanie zo dňa 15.10.2019
už písomným podaním nepotvrdila, bolo dôsledkom toho, že súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť
právnej zástupkyne, vo veci pojednával a rozhodol vo veci samej aj v ich neprítomnosti. Za danej situácie
právne zastupovanie žalovaného v konaní už bolo bezpredmetné. Týmto rozhodnutím zákonná sudkyňa
súdu prvej inštancie hrubým spôsobom porušila jeho práva (§ 89 C.s.p.), čím mu odňala možnosť
zákonným spôsobom konať, keď mu znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný

sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Namietal tiež, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.10.2019 rozhodol vo veci samej bez toho,
aby vo veci vykonal hoci len jeden dôkaz. Napriek tomu to nebránilo súdu prvej inštancie ustáliť skutkový
stav, v zmysle ktorého získal od nájomníčky nájomné, ktorého časť patrí žalobcovi a teda získal na
jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Odkiaľ na takéto skutkové tvrdenie súd prvej inštancie prišiel, mu nie

je známe. V predmetnom spore nikdy netvrdil, že mu nájomníčka Q.. G. J. dohodnuté nájomné podlá
zmluvy v rozhodnom období riadne platila. Pravdou je, že nájomníčka nájomné už roky neplatí a preto
si nemohol prisvojiť časť nájomného patriaceho žalobcovi a nemohol teda na jeho úkor získať
ani bezdôvodné obohatenie. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka preto neobstojí a je v rozpore so skutočným stavom veci. S poukazom

na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.Vnadväznostiodvolacienámietkyžalovanéhopoukázalnato,žepodanéodvolaniežalovaného
nie je dôvodné. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, a to tým, že si dňa 14.10.2019 pred pojednávaním dňa 15.10.2019 ustanovil právnu zástupkyňu
X.. A. D.Q., ktorá túto skutočnosť oznámila súdu e-mailom dňa 15.10.2019 a požiadala o
odročenie pojednávania na ktoré sa nemohla kvalifikovane pripraviť a súd toto ospravedlnenie neprijal
a konal bez jej prítomnosti a bez prítomnosti žalovaného a vo veci rozhodol, spory medzi nimi ohľadne
dedičstva po nebohom otcovi X. J. W.. pretrvávajú už bezmála 12 rokov, pričom vo všetkých uvedených

konaniach ako aj pri početných mimosúdnych rokovaniach, komunikácií a stretnutiach v dedičskom
konaní, žalovaného vždy zastupoval advokát X.. I. D., a po jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov
jeho manželka X.. A. D.. Okrem uvedeného dlhodobého profesionálneho vzťahu spája žalovaného H..
Y. J.S. U. Q. - U. X.. I. D. U. X.. A. D. aj príbuzenský vzťah, keďže syn žalobcu a dcéra X.. I. D.Q.
U. X.. A. D. sú manželmi. Žalovaný vo všetkých vyššie uvedených súdnych sporoch vždy vyvolával

obštrukcie a prieťahy tak, aby súdy nemohli rozhodovať spory efektívne a rýchlo. Rovnako viackrát
využil možnosť udeliť plnú moc právnemu zástupcovi X.. D. krátko pred pojednávaním a požiadať z
tohto dôvodu o jeho odročenie, nakoľko by sa jeho advokát údajne na pojednávanie nestihol
kvalifikovane pripraviť. Právni zástupcovia žalovaného však mali vždy kompletný prehľad o jeho súdnych
prípadoch, stratégiu koordinovali a pripravovali mu podania, listy a odpovede aj v prípadoch keď ich

zasielal vo vlastnom mene, nakoľko vždy boli kvalifikovane pripravené a odborne odôvodnené. To isté
platí aj o tomto konaní sp. zn. 8C/20/2019.Tvrdenie žalovaného o strese z pojednávania 15.10.2019 je
účelové, keďže sa v minulosti zúčastnil nespočetného množstva pojednávaní v horeuvedených veciach,
čelil otázkam a argumentácii a na tieto vždy primerane reagoval. Musel si byť vedomý možnosti nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, keďže v minulosti vždy využíval služby X.. D. U.

X.. D.. Jeho tvrdenie o nadobudnutí potreby nechať sa zastúpiť len jeden deň
pred pojednávaním sa v kontexte uvedených okolností javí ako nepravdivé, naopak, uvedenú stratégiu
mal žalovaný vopred naplánovanú a koordinoval ju s právnou zástupkyňou. Žalovaný neuviedol, prečo
sa pojednávania dňa 15.10.2019 nezúčastnil, jeho právna zástupkyňa rovnako neuviedla že by mala
kolíziu pojednávaní alebo inú objektívnu prekážku svojej neúčasti. Žalovaný síce neverí tomu, že by

právna zástupkyňa nebola s vecou oboznámená už skôr ako 14.10.2019 kedy údajne prijala plnú moc
(čo do dnešného dňa súdu nepreukázala), ale aj ak by tomu tak bolo, z opatrnosti sa mala
spolu so žalovaným pojednávania zúčastniť. Žalovaný bol určite schopný sa k pomerne jednoduchej
skutkovej a právnej veci vyjadriť, keďže predmetom sporu je len otázka určenia výšky nezaplatenéhonájomného za užívanie bytu, ktoré inkasuje za oboch spoluvlastníkov bytu žalovaný. K tejto otázke sa
ale žalovaný nevyjadril ani v odpore a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie
platobného rozkazu nespochybnil ani nenavrhol na ich vyvrátenie žiadne dôkazy. Zdôraznil tiež, že súd

prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.10.2019 rozhodol vo veci samej na základe dôkazov a tvrdení,
ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, pričom obranu založenú na tvrdení, že nájomníčka nájomné "už
roky neplatí" uvádza žalovaný v odvolaní vôbec po prvýkrát. Platenie nájomného zo strany nájomníčky
doteraz ani raz nespochybnil a o nároku na polovicu nájomného žalobcu neustále ubezpečoval. Urobil
to jednak prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní v konaní na Okresnom súde Bratislava

II, sp. zn. 18C/125/2010 dňa 30.1.2017 (zápisnica z pojednávania sa nachádza
v spise), a tiež v poslednom liste právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 03.01.2020 (kde reaguje na
výzvu na zaplatenie nájomného za roky 2018 a 2019 pričom tento list obsahuje prísľub úhrady polovice
nájomného vo výške 4.381,56 eura). Tiež je potrebné zdôrazniť, že žalovaný mu už dobrovoľne uhradil
1/6-inu nájomného za roky 2016 a 2017 s prísľubom doplatenia zbytku neskôr. Nie je pritom zrejmé,
prečo túto procesnú obranu nepoužil žalovaný skôr, avšak je zrejmé, že na ňu nemožno už v odvolacom

konaní prihliadať (nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v §366 C.s.p.). Súd prvej inštancie
vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom rozhodol na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu a skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako
nespochybnil.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov

podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a
podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tak, že v rokoch 2016 a

2017 prijímal od nájomkyne bytu v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, každej v jednej polovici,
nájomné v plnej výške, avšak zo získanej sumy mu vyplatil iba 1/6. Správne skutkovo ustálil, že žalobca
i žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi bytu Č.. X na X. V.. B. B. V. XX/D B. O., ako i to, že predmetný
byt mala v rozhodnom období v nájme Q.. G. J., a to na základe nájomnej zmluvy
uzavretej dňa 01.08.2008 s dohodnutou výškou nájomného 365,13 eura a platbami za služby spojené s

užívaním bytu vo výške 114,28 eura mesačne. Napokon, správne vychádzal prvoinštančný súd aj z toho,
že nájomkyňa Q.. G. J. žalovanému uhrádzala nájomné, pričom žalovaný žalobcovi z takto získanej
sumy uhradil iba časť zodpovedajúcu 1/6, nie však 1/2. V tomto smere správne, hoci žalovaný tvrdenie
o úhrade nájomného zo strany nájomkyne v tomto spore výslovne nepoprel, poukázal na priebeh
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/125/2010, kde žalovaný potvrdil, že

nájomkyňa v predmetnom byte býva aj s jeho synom, s ktorými majú citový vzťah ako druh a družka už
asi 10 rokov, pričom potvrdil zaplatenie nájomného, avšak v rozsahu 1/6 iba z dôvodu, že i keď
prebieha konanie o určenie neplatnosti závetu otca sporových strán, zatiaľ platí pôvodný právny stav.
8. Neopodstatnene žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal prakticky žiadne
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho dospel nesprávnym skutkovým

zisteniam, pričom zdôrazňuje, že nikdy netvrdil, že mu nájomníčka Q.. G. J. dohodnuté nájomné podlá
zmluvy v rozhodnom období riadne platila, keď je pravdou, že nájomníčka nájomné už roky neplatí a
preto si nemohol prisvojiť časť nájomného patriaceho žalobcovi a nemohol teda na jeho úkor získať ani
bezdôvodné obohatenie. Rozhodujúce totiž je, že žalobca v žalobe i v ďalšom priebehu sporu tvrdil, že
žalovaný od nájomkyne prijíma nájomné v dohodnutej výške a jemu z tejto sumy vypláca iba 1/6, avšak

žalovaný v priebehu celého konania toto tvrdenie žalobcu nikdy nepoprel, nenamietal jeho nepravdivosť.
Za tohto stavu, keď žalovaný toto tvrdenie výslovne nepoprel, správne ho súd prvej inštancie považoval
za pravdivé (nesporné) aj bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania v tomto smere. Naviac však
odvolací súd poukazuje na to, že na túto obranu žalovaného v odvolacom konaní so zreteľom na ust.
§ 366 C.s.p. ani nemožno prihliadať, nakoľko ju pred súdom prvej inštancie neuplatnil, hoci tu nie

sú (ani objektívne nemôžu byť) okolnosti, pre ktoré by tieto tvrdenia (prostriedky procesnej obrany)
žalovaný nemohol bez vlastnej viny uplatniť v priebehu prvoinštančného konania, keď je nepochybné,
že o tvrdenom neplatení nájomného v rokoch 2016 a 2017 žalovaný musel vedieť ešte pred začatím
konania. Obrana žalovaného, ktorá je obsahom tejto odvolacej námietky, je preto okrem jej vecnej
neopodstatnenosti z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu.

9. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci, z ktorého v súlade s ust. § 383 C.s.p.
vychádzal aj odvolací súd, keď neboli splnené podmienky na opakovanie ani doplnenie dokazovania,
dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že na strane žalovaného vzniklo tým, že od nájomkyne
bytu v podielovom spoluvlastníctve oboch sporových strán, každého v jednej polovici, prijímal nájomnév plnej výške, avšak žalobcovi z takto získanej sumy uhradil iba jednu šestinu, na úkor žalobcu
bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a to vo
výške zodpovedajúcej žalobou uplatnenej peňažnej sume. V nadväznosti na uvedené potom správne

prvoinštančný súd v napadnutej časti podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 2.921,12 eura spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne za celú preukázanú dobu omeškania, keď žalovaný doposiaľ, napriek tomu, že bola na vydanie
bezdôvodného obohatenia vyzvaný, žalobcovi vzniknuté bezdôvodné obohatenie nevydal (nezaplatil).
Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,

ktoré v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil v
odôvodnení svojho rozsudku, na ktorého obsah v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom
nepovažuje za potrebné ďalšie závery opakovane uvádzať.
10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že mu odňal možnosť konať pred
súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že spor prejednal a rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 15.10.2019 v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti advokátky, ktorú splnomocnil na

zastupovanie v spore, odvolací súd tieto námietky žalovaného považuje za nedôvodné a zjavne
účelové. V preskúmavanej veci totiž riadnemu sporovému konaniu predchádzalo konanie upomínacie,
v rámci ktorého žalovaný podal už dňa 13.03.2019 odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uplatnil
obranu totožnú s obranou v tomto sporom konaní, teda o predmete sporu, tvrdeniach žalobcu, ním
označených a predložených dôkazoch mal vedomosť najneskôr už v marci roku 2019, a ani pri vyvinutí

maximálneho úsilia nemožno nájsť žiadne objektívne skutočnosti, ktoré mohli žalovanému brániť v
zabezpečení zastúpenia advokátom v primeranom predstihu pred nariadením pojednávania, ktoré
mohol a mal predpokladať. Ak za tohto stavu, keď žalovanému v období minimálne
šiestich mesiacov nič nebránilo splnomocniť advokáta na zastupovanie v tomto spore včas, udelil
žalovaný plnomocenstvo advokátke X.. A. D., ktoré sa naviac napokon voči súdu pre nedoplnenie

originálu danej listiny nestalo účinné, až dňa 14.10.2019, teda deň pred pojednávaním, a z tohto
dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, všetko nasvedčuje tomu, že zo strany žalovaného išlo iba
o akýsi "taktický manéver" v snahe oddialiť rozhodnutie v spore, ktorý nemožno hodnotiť inak, než ako
zneužitieprocesnýchpráv,ktorésozreteľomnačl.5ZákladnýchprincípovC.s.p.nemôžepožívaťprávnu
ochranu. Celkom účelovo v tejto súvislosti vyznieva vysvetlenie žalovaného v odvolaní, že v čase od

11.03.2019 a následne v neskoršom období najprv nepociťoval žiadnu potrebu svojho
zastupovania v predmetnom konaní, nakoľko vo veci nemusel pred súdom vykonať žiadny úkon, keď až
neskôr, s blížiacim sa termínom pojednávania sa postupne dostával do neistoty a úzkosti,
pretože si začal uvedomovať, že na pojednávaní bude musieť odborne vyjadrovať a obhajovať a čeliť
pritom odbornosti právneho zástupcu žalobcu a tesne pred pojednávaním (14.10.2019) vyššie uvedená

neistota a úzkosť spontánne prerástla v psychický stres a k uvedomeniu si skutočnosti, že pojednávanie
dňa 15.10.2019 bez odbornej pomoci nezvládne, a preto deň pred pojednávaním požiadal advokátku
X.. D. o svoje právne zastupovanie. Pôvodne totiž súd prvej inštancie termín pojednávania určil na
deň 18.09.2019 (predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 04.06.2019 a vtedy zjavne žalovaný ešte
úzkosťapsychickýstresnepociťoval),avšaktentotermínneskôr(22.08.2019)súdprvejinštanciezmenil

na deň 15.10.2019 a predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 22.08.2019 (kedy už žalovaný úzkosť
a stres pociťoval). Naviac, je nesporné, že v prípade žalovaného nejde o prvú účasť v konaní pred
súdom,keď(minimálne)sožalobcomviedolsporourčenieneplatnostizávetuaodroku2010bolstranou
v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/125/2010, v ktorom nielen,
že uplatňoval prostriedky procesnej obrany, avšak bol súdom aj (osobne) vypočutý, teda nemožno ani

len uvažovať o tom, že by správanie žalovaného, spočívajúce v udelení plnej moci advokátke deň
pred pojednávaním a žiadosť o odročenie pojednávania z tohto dôvodu, bolo, či mohlo
byť, iba výsledkom jeho neskúsenosti so súdnym konaním, či iných subjektívnych ospravedlniteľných
okolností. O skúsenostiach žalovaného so súdnym konaním svedčí naviac i to, že na
podanie odvolanie proti prvoinštančnému rozsudku už zastúpenie advokátom nepotreboval. Na základe

uvedeného potom dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady na prejednanie a aj rozhodnutie veci na pojednávaní konanom pred súdom
prvej inštancie dňa 15.10.2019 v neprítomnosti žalovaného i advokátky X.. D., ktorej mal žalovaný udeliť
plnomocenstvo na zastupovanie v tomto spore, a preto niet pochýb o tom, že súd prvej inštancie svojim
postupom neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces a nie sú teda naplnené ani predpoklady

pre zrušenie napadnutého rozsudku z tohto dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
11. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne a
správne ustálil skutkový stav veci, na základe ktorého spor posúdil správne i po právnej stránke, keď
v napadnutej časti dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie práva na vydaniebezdôvodného obohatenia vo výške 2.921,12 eura s príslušenstvom žalobcovi, pričom
svojim postupom neporušil ani právo žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v merite veci rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396
ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).