Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419011059
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419011059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému P. X. a spol. pre zločin
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, odsek
3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného P. X. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.05.2020, č.k.

1T/65/2019-582, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu k
obžalovanému P. X. a podľa § 324 Trestného poriadku aj vo vzťahu k obžalovanému mladistvému G. I..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný mladistvý G. I., narodený XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom T. A.G., N. ulica XX/XX,

toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých
v Sučanoch

obžalovaný P. X., narodený XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom T. A.G., J.. Q. XXX/X, toho času vo väzbe
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre od 09.07.2019,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h,ž e

1/ dňa 08.07.2019, v čase od 23:30 h do 23:45 h, v obci T. A.G., na J. T. cesta č. XXX/
XX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode aj s ďalšou samostatne trestne stíhanou osobou vošli na
oplotenýpozemoktamstojacehorodinnéhodomu,atotakýmspôsobom,žepreliezlioplotenierodinného

domu na priľahlý pozemok rodinného domu vysoké 180 cm, kde z odomknutej garáže odcudzili 1 ks
elektrickej kosačky značky Mountfield červenej farby, 1 ks elektrickej kosačky značky Hecht, červenej
farby so zberným košom červenej farby, 1 ks plynovej fľaše modrej farby s regulátorom, čím poškodeným
manželom M. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. A.G., J. T.
cesta č. XXX/XX a U. E., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A.G., Ulica T. cesta č. XXX/XX,
spôsobili škodu vo výške 150,00 eur,

pričom obžalovaný P. X. sa tohto konania dopustil aj napriek skutočnosti, že
- bol dňa 16.11.2018 za obdobný čin - priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste
v sume 30,00 Eur, číslo pokutového bloku: B - B - XXXXXXX, vydaným obcou T. A.G.,
- bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T 59/19 zo dňa 07.06.2019, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019, odsúdený pre prečin krádeže v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona,2/ obžalovaný P. X.

dňa 16.06.2019, v presne nezistenom čase vo večerných hodinách, vošiel cez otvorenú

bránku na dvor rodinného domu v obci T. A.G., na O. ulici č. XXXX/XX, ktorý obýva poškodená B.
X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A.G., O. ulica č. XXXX/XX, a poškodený C. X., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A.G., O. ulica č. XXXX/XX, kde z dvora rodinného domu odniesol tam
odstavený neuzamknutý dámsky bicykel zlatohnedej farby značky Kenzel, ktorý nasledujúci deň v obci
T. A.G. predal, čím takto poškodenej B. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A.G., O. ulica č.

XXXX/XX, spôsobil odcudzením bicykla škodu vo výške 75,00 eur,
a tohto konania sa dopustil aj napriek skutočnosti, že
- bol dňa 16.11.2018 za obdobný čin - priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste
v sume 30,00 Eur, číslo pokutového bloku: B - B - XXXXXXX, vydaným obcou T. A.G., a
- bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T 59/19 zo dňa 07.06.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019, odsúdený pre prečin krádeže v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona,

t e d a

obžalovaný mladistvý G. I. v bode 1/

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu a najmenej s dvoma osobami,

obžalovaný P. X. v bodoch 1/ a 2/

- sčasti spoločným konaním a sčasti samostatne neoprávnene vnikol do obydlia iného,
spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a najmenej s dvoma osobami,

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý a spáchal čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný mladistvý G. I. v bode 1/

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, c/ Trestného zákona v znení
účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona;

obžalovaný P. X. v bodoch 1/ a 2/

sčasti samostatne a sčasti spolupáchateľstvom pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1, 2 písmeno b/, c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to
u k l a d á

obžalovanému mladistvému G. I.

podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 117 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa §37 písmeno m/ Trestného zákona, aplikujúc § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 117 odsek 4 Trestného zákona obžalovaného mladistvého na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

obžalovanému P. X.

podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, m/ Trestného zákona, aplikujúc § 38 odsek 2, 4
a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej „súd I. stupňa“) uznal :
1/ obžalovaného mladistvého G. I. za vinného v bode 1/ pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona s obžalovaným P. X. a obžalovaným A. X. (vylúčeným na samostatné konanie) spáchaný zločin

porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, c/, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, a
2/ obžalovaného P. X. za vinného v bodoch 1/ a 2/ pre v časti spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona v bode 1/ s obžalovaným mladistvým G. I. a obžalovaným A. X. (vylúčeným na samostatné
konanie) a v časti samostatným konaním v bode 2/ pokračovací zločin porušovania domovej slobody

podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, c/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019,
na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 08.07.2019, v čase od 23:30 h do 23:45 h, v obci T. A.G., na Ulici T. cesta č. XXX/XX, po

predchádzajúcej vzájomnej dohode aj s A. X. (vylúčeným na samostatné konanie) vošli na oplotený
pozemok tam stojaceho rodinného domu, a to takým spôsobom, že preliezli oplotenie rodinného domu
na priľahlý pozemok rodinného domu vysoké 180 cm, kde z odomknutej garáže odcudzili 1 ks elektrickej
kosačky značky Mountfield červenej farby, 1 ks elektrickej kosačky značky Hecht, červenej farby so
zberným košom červenej farby, 1 ks plynovej fľaše modrej farby s regulátorom, čím poškodeným

manželom M. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. A.G., J. T.
cestač.XXX/XXaU.E.,narodenémuXX.XX.XXXX,trvalebytomT.A.N.,J.T.cestač.XXX/XX,spôsobili
škodu vo výške 150,00 Eur,
pričom obžalovaný P. X. sa tohto konania dopustil aj napriek skutočnosti, že bol dňa 16.11.2018 za
obdobný čin - priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste v sume 30,00 Eur,
číslo pokutového bloku: B - B - XXXXXXX, vydaným obcou T. A.G.,
atohtokonaniasaobžalovanýP.X.dopustilajnapriek skutočnosti,žeboltrestnýmrozkazomOkresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/59/19 zo dňa 07.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019,
odsúdený pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 212 odsek 2

písmeno a) Trestného zákona,

2/ obžalovaný P. X. samostatným konaním
dňa 16.06.2019, v presne nezistenom čase vo večerných hodinách, vošiel cez otvorenú bránku na
dvor rodinného domu v obci T. A. N., na O. ulici č. XXXX/XX, ktorý obýva poškodená B. X., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A. N., O. ulica č. XXXX/XX, a poškodený C. X., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. A.G., O. ulica č. XXXX/XX, kde z dvora rodinného domu odniesol tam odstavený
neuzamknutý dámsky bicykel zlatohnedej farby značky Kenzel, ktorý nasledujúci deň v obci T. A. N.
predal, čím takto poškodenej B. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom T. A.G., O. ulica č. XXXX/XX,
spôsobil odcudzením bicykla škodu vo výške 75,00 Eur,a tohto konania sa dopustil aj napriek skutočnosti, že bol dňa 16.11.2018 za obdobný čin - priestupok
proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste v sume 30,00 Eur, číslo pokutového bloku: B - B

- XXXXXXX, vydaným obcou T. A.G.,
a tohto konania sa dopustil aj napriek skutočnosti, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 0T/59/19 zo dňa 07.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019, odsúdený
pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona.

Za to súd I. stupňa uložil obžalovanému mladistvému G. I. podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona s
použitím § 117 odsek 1, § 38 odsek 2, 5 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcich ani priťažujúcich
okolností trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 117 odsek 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Obžalovanému P. X. uložil podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 4 Trestného
zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností a zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/,
m/ Trestného zákona, aplikujúc § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný P. X., napádajúc rozsudok vo výrokoch o vine a treste
sa ho týkajúcich.

V písomných dôvodoch odvolania predložených prostredníctvom obhajcu zopakoval, že nepopiera
spáchanie oboch skutkov pôvodne dvoch samostatných obžalôb (pozn.: vo vzťahu ku skutku v bode 2/

napadnutého rozsudku vykonal vyhlásenie o uznaní viny), avšak namieta právnu kvalifikáciu skutku v
bode1/napadnutéhorozsudku,konkrétnevčastiprávnehoposúdeniaskutkuajpodľaodseku3písmeno
a/ ustanovenia § 194 Trestného zákona, a teda zohľadnenie ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty
spáchanie činu voči chránenej osobe, v danom prípade konkrétne osobe vyššieho veku.
V tejto súvislosti poukázal na publikované rozhodnutie pod č. 117/2014 Zbierky stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej tiež “judikát“).
V kontexte tohto judikátu zdôraznil, že pre naplnenie namietaného kvalifikačného momentu nepostačuje
objektívny, i v danej veci preukázaný fakt, že poškodenými v skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku
boli osoby vyššieho veku (nad 60 rokov veku) a nepostačuje ani samotná vedomosť páchateľa o tomto
veku poškodeného, resp. poškodených, zdôrazňujúc tú podmienku v zmysle § 139 odsek 2 Trestného

zákona, že páchateľ túto okolnosť (vek) musí spájať s eventuálne menším odporom alebo slabšou
odvetou.
Namieta už to, že by bolo preukázané, že on mal vedomosť o tom, že s ďalšími dvoma osobami idú
vykradnúť dom, v ktorom bývajú osoby vyššieho veku.
S úvahami súdu I. stupňa v tejto otázke nesúhlasí. Tento mal vraj preukázané, že do domu E. išli

práve preto, že v prípade prichytenia tak on aj spolupáchatelia očakávali menší odpor od poškodených.
Možnosť prijatia takejto konštatácie si súd vraj pri vyhodnotení dôkazov dovolil preto, že táto skutočnosť
je preukázaná „nepriamo'' z vyjadrenia obžalovaného G. I.. Súd vo svojej úvahe ide ďalej, keď tvrdí,
že práve výpoveď I. o tom, že nehnuteľnosť poškodených bola z krčmy vzdialená približne pol hodiny,
nasvedčuje tomu, že vraj jednoznačne šiel do tohto domu s úmyslom a vediac o tom, kto tento dom

obýva.
Do kontextu právnej vety spomínaného judikátu nezapadá ani ďalšie konštatovanie súdu I. stupňa,
ktorým sa snažil do vyhodnotenia celého deja vtiahnuť nejakým spôsobom aj jeho, keď vypichol tú časť
jeho výpovede, že kradnúť išli preto, aby získali za odcudzené veci peniaze a mohli potom požívať
alkoholické nápoje, pričom s týmto motívom sa mohli dopustiť trestnej činnosti hocikde inde v dedine, a

to aj bližšie ku krčme, ale v rozpore s tým, čo by bolo logickejšie, vraj išli priamo do domu poškodených,
lebo vedeli, kto tam býva najmä ak pochádzajú z jednej obce.
Ani v zmysle citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu nie je rozhodujúce, alebo nie je rozhodujúce len
to, aby vedel, kto v nehnuteľnosti býva (že túto nehnuteľnosť obývajú osoby vo vyššom veku), pričomsám vypovedal tak, že manželov E. z obce T. A.G. nepoznal osobne a ani nemal dovtedy vedomosť o
tom, kto v inkriminovanom dome býva. Je to aj logické, keď sa bránil tým, že dlhší čas svojho detstva
žil v zahraničí, do obce T. A.D. sa vrátil relatívne nedávno, pričom obec T. A.D. je jedna z najväčších

obcí v rámci Slovenska, preto nie je možné, aby poznal všetkých obyvateľov obce a tak, ako to odznelo
aj v záverečnej reči jeho obhajcu, jeho obzor záujmu, ako mladého človeka nebol upriamený na tento
segment obyvateľstva, zvlášť tak starých ľudí, ako vysvitlo, že manželia E. boli.
Aj za predpokladu, že by z dokazovania vyplynulo, že mal nepochybne vedomosti o tom, že
nehnuteľnosť, ktorú vykradli, obývajú osoby vo veku, v ktorom sú už chránené, z dokazovania nevyplýva

žiadnym spôsobom, že by túto svoju vedomosť chcel využiť a zneužiť na to, aby lup získal ľahšie
a bez problémov. Tak, ako bolo v priebehu dokazovania, či už na súde alebo v prípravnom konaní
preukázané, všetci traja boli pod vplyvom alkoholu, čo znamená, že v tom momente bola zrejme aj jeho
ovládacia schopnosť pod jeho vplyvom znížená. Preto keď niektorý zo spoluobvinených, možno že to
bol práve I., navrhol, že idú vykradnúť nehnuteľnosť, ani nevie, či spomenul meno E. a ani si nepamätá,
či hovoril o tom, v akom veku sú majitelia tejto nehnuteľnosti. Jednoducho šiel, lebo išli aj ostatní dvaja,

v duchu nevyhodnocoval tie okolnosti, ktoré sú subjektívne dôležité z hľadiska citovaného rozhodnutia
najvyššieho súdu na vyhodnotenie toho, že je možné použiť v danom prípade vyššiu trestnú sadzbu.
Aspoň mu to nebolo dokázané bez akejkoľvek pochybnosti v zmysle jednej zo základných zásad a piliera
nášho trestného práva, t.j., že vina musí byť obžalovanému bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná.
Súd by mal preto postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach dôkazy vyhodnotiť

v jeho prospech, čo by znamenalo v prípade skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku nepoužiť, resp.
pominúť kvalifikáciu v zmysle § 194 odsek 3 Trestného zákona.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok s tým, aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol pri uznaní ho za
vinného v skutku v bode 1/ bez jeho právneho posúdenia podľa § 194 odsek 3 písmeno a/ Trestného

zákona, inak v zmysle napadnutého rozsudku a v takto zmiernenej trestnej sadzbe mu uložil primeraný
úhrnný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný (aj prostredníctvom obhajkyne) zotrval na
podanom odvolaní aj písomne predloženej odvolacej argumentácii, a to aj v konečnom návrhu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra, hodnotiac napadnutý rozsudok vo vzťahu k odvolateľovi ako
správny, a to aj v časti ním namietanej právnej kvalifikácie, navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným P. X. - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné.

Odvolací súd primárne konštatuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v
rozsahu predpokladanom v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom sa nedopustil takých procesných
pochybení,ktorýmibyporušilprávoobžalovanéhonaobhajobuaspravodlivýsúdnyproces.Napodklade

vykonaných dôkazov dospel v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku i k správnym skutkovým
zisteniam, ktoré premietol do tzv. skutkovej vety napadnutého rozsudku.

Dopustil sa však pochybenia pri právnej kvalifikácii skutku formulovanom v bode 1/ napadnutého
rozsudku, keď tento právne posúdil (okrem správneho právneho posúdenia pokračovacieho prečinu

krádeže) aj ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2, písmeno b/, c/,
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, keď
práve kvalifikačný moment upravený v odseku 3 písmeno a/ naposledy citovaného ustanovenia hodnotí
odvolací súd v súlade s odvolacími námietkami ako nesprávny.

Publikované rozhodnutie pod č. 117/2014 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, na ktoré poukázal správne i odvolateľ, k otázke zavinenia vo vzťahu k okolnosti,
ktorápodmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzbyapodmienkampoužitiakvalifikačnéhopojmu„chránená
osoba“, obsahuje právny záver, podľa ktorého :Ustanovenie § 18 Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 2 Trestného zákona upravujú spôsob
riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného

kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom
alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa
aj subjektívne.
V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods.
3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej

sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený
je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou
odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou,
ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.
Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri
kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až

i/ Tr. zák.

Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že aj okolnosť, ktorá zakladá tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu
musí byť súčasťou tzv. skutkovej vety odsudzujúceho výroku rozsudku.

V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod č. 14/2019 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (okrem
iného) skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti
Trestného zákona ...

Pokiaľ teda súd I. stupňa dospel k záveru, že okolnosť kvalifikovanej skutkovej podstaty - spáchanie
činu na chránenej osobe - osobe vyššieho veku bola dokazovaním preukázaná, tento hodnotiaci záver
k vykonanému dokazovania mal premietnuť do skutkovej vety rozsudku.

Dátum narodenia poškodených nepostačuje, keď je z neho zrejmý len vek konkrétneho poškodeného
v čase skutku, čo je však len objektívna podmienka použitia označeného kvalifikačného momentu
v zmysle vyššie citovaného judikátu (R 117/2014, a viď aj jeho odôvodnenie), pričom skutkovo treba
vyjadriť aj subjektívnu súvislosť spočívajúcu v tom, že spája spáchanie činu s menším odporom
alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou

okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.

Odhliadnuc od uvedeného však v posudzovanej trestnej veci ani z vykonaného dokazovania vyššie
uvedená „subjektívna súvislosť“ nevyplýva tak vo vzťahu k obžalovanému - odvolateľovi ani vo vzťahu
k toho času už odsúdenému mladistvému G. I., keď popri objektívnej okolnosti - že poškodení v čase

skutku boli osobami vo veku presahujúcom 60 rokov (teda osobami vyššieho veku - § 127 odsek 3, §
139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona) subjektívna súvislosť preukázaná nebola.

Jediným dôkazom k posudzovanej otázke sú výpovede obžalovaného mladistvého G. I. (z prípravného
konania z 09.07.2019 - čítaná procesne korektným spôsobom na hlavnom pojednávaní a z hlavného

pojednávania zo 16.04.2020), ktorý nepotvrdil nič iné ako to, že nápad kradnúť v konkrétnom dome
poškodených (z trojice osôb) bol jeho, vedel, že tam býva stará žena (ako stará nevedel) a to, že tam
býva stará žena vedeli aj A. a P. X. (ale nevedeli ako stará).

Samotný dôvod páchateľov spáchať žalovanú trestnú činnosť práve v inkriminovanom dome z dôvodu,

že ho obývajú osoby vyššieho veku, aby tak bol vyšší predpoklad úspešnejšieho, resp. menej rizikového
vykonania činu však zo žiadneho dôkazu nevyplýva, a ani z vyjadrenia toho času už odsúdeného I. ho
nemožno vyvodiť.

Ikeďindícievprípadekrádežívlámanímdonehnuteľnostístaršíchosôb,otom,žekvytipovaniu„vhodnej

nehnuteľnosti“ na taký čin môže byť motivovaný práve faktom obývania nehnuteľnosti staršími osobami,
vo všeobecnosti často prítomné sú, ako je tomu i v posudzovanom prípade, vyššie citované publikované
rozhodnutie zjavne kladie vyššie nároky na posudzovanie kvalifikačného momentu - spáchania činu
na chránenej osobe s dôrazom na subjektívnu súvislosť v zmysle § 139 odsek 2 Trestného zákona,podľa ktorého ustanovenie odseku 1 (ktoré vymenúva okruh chránených osôb, medzi ktoré patrí i osoba
vyššieho veku) sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo
vekom chránenej osoby.

Fakticky ide o požiadavku na dôkazné preukázanie i motívu a pohnútky vo vzťahu ku konkrétnemu
trestnému činu, ktorý by v trestnoprávnej praxi mal viesť primárne už orgány prípravného konania k
náležitému a precíznejšiemu výsluchu obvinených a svedkov aj k týmto otázkam, a to už v prvotnom
štádiu vyšetrovania (resp. skráteného vyšetrovania), pretože dôkazne uvedené skutočnosti často

nemožno zistiť z iných dôkazov ako výpovedí samotných obvinených, resp. svedkov, keďže ide o
preukazovanie vnútorného vzťahu páchateľa ku konkrétnemu trestnému činu, ktorý sa nevyhnutne
v konkrétnych jeho skutkových okolnostiach (hoci trestnoprávne relevantných a zistiteľných často i
dôkazmi objektívnej povahy) nemusí odraziť.

S poukazom na uvedený judikát (R 117/2014), spáchanie činu na chránenej osobe nemožno vyvodzovať

už len zo samotného veku poškodeného v čase činu a je nevyhnutné dokazovať i vyššie uvedené
„subjektívne súvislosti“, bez preukázania ktorých je dôkazný stav nevyhnutné hodnotiť v intenciách
zásady hodnotenia dôkazov „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a v prípade
nepreukázania tejto súvislosti preto nepoužiť pri právnej kvalifikácii činu znak kvalifikovanej skutkovej
podstaty - spáchanie činu na chránenej osobe (okrem iných i osobe vyššieho veku).

Odôvodnenie súdu I. stupňa v jeho úvahách k posudzovanej otázke preto neobstojí ako príliš
hypotetické, založené len na predpoklade bez dôkazného základu v závere, že páchatelia sa rozhodli
spáchať (a napokon spáchali) žalovanú trestnú činnosť v konkrétnej nehnuteľnosti práve preto, že v
prípade prichytenia očakávali menší odpor od poškodených, odvolávajúc sa len na výpoveď pôvodne

spoluobžalovaného I. (ktorý to nepotvrdil) a úvahu, že pokiaľ páchatelia poňali úmysel (v krčme) kradnúť
veci, aby ich predali a mali za čo piť, mohli ich predsa (ak by spáchanie činu nespájali s menším
odporom starších poškodených) ukradnúť aj bližšie krčmy než bola nehnuteľnosť poškodených. Hoci to
tak nepochybne byť mohlo, podstatné je, že dokázané to obžalovanému nebolo.

Na podklade uvedeného odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného P. X.. Na nezmenenom
skutkovom základe (vo vzťahu k napadnutému rozsudku) okrem nepatrných formálnych korekcií, ho
preto po zrušení napadnutého rozsudku uznal za vinného v čiastkových útokoch bodoch 1/ a 2/ pre
pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, c/ Trestného
zákona (t.j. bez jeho právneho posúdenia aj podľa odseku 3 písmeno a/ ustanovenia § 194 Trestného

zákona), vo zvyšnej časti bez zmeny právneho posúdenia oboch čiastkových útokov.

Na tom základe obžalovanému ukladal trest v trestnej sadzbe v základe vyplývajúcej z § 194 odsek
2 Trestného zákona (1 až 5 rokov odňatia slobody) pričom zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, m/ Trestného zákona,

aplikujúc § 38 odsek 4 Trestného zákona v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností dospel k sprísnenej
trestnej sadzbe (zvýšením jej dolnej hranice o tretinu) k sadzbe 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov odňatia
slobody.

Na rozdiel od napadnutého rozsudku, bez zmeny dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno

h/, m/ Trestného zákona, ktoré mu súd I. stupňa priznal správne, obžalovanému odvolací súd priznal
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, t.j. že sa priznal k súdenej trestnej
činnosti a túto úprimne oľutoval.

Z postoja obžalovaného k posudzovanej trestnej činnosti totiž nepochybne vyplýva, že k spáchaniu

oboch žalovaných skutkov sa priznal, k skutku v bode 2/ vykonal i vyhlásenie o uznaní viny (§ 257
Trestného poriadku) a pokiaľ také vyhlásenie nevykonal ohľadne skutku v bode 1/, z jeho obrany je
zrejmé , že tomu tak bolo z dôvodu nestotožnenia sa s právnym posúdením tohto skutku práve z
dôvodu, s ktorým v odvolacom konaní uspel. Súčasne zo žiadnych konkrétnych prejavov obžalovaného
nevyplynulo, že by jeho priznanie nebolo úprimné, preto bolo namieste mu túto poľahčujúcu okolnosť

priznať.

V takto určenej trestnej sadzbe obžalovanému uložil trest odňatia slobody bez jeho podmienečného
odkladu v jej hornej polovici. V úvahách pri ukladaní druhu i výmeru trestu zohľadnil jeho doterajšiurecidívu trestnej činnosti, majetkovej nevynímajúc, keď v mladom veku (v čase spáchania súdenej
trestnej činnosti 21 rokov) sa dostal do kolízie s Trestným zákonom už v troch prípadoch. Ďalej fakt,
že posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v podstate bezprostredne po jeho skoršom odsúdení za

obdobný prečin krádeže (07.06.2019), keď posudzované skutky sú zo 16.06.2019 a 08.07.2019. Z
priestupkových právoplatných postihov sa priestupku proti majetku dopustil 13.05.2019, 28.05.2019 a
16.11.2018.Uvedenéskutočnostisvedčiazáveru,žepredchádzajúceanipriestupkovéanitrestnoprávne
postihy (nespojené s odňatím slobody) na obžalovaného zjavne nemali požadovaný výchovný ani
preventívny účinok. V posudzovanej trestnej veci je obžalovaný odsudzovaný za dva (v procesnom

zmysle) skutky a 2 trestné činy. Bez povšimnutia odvolacím súdom nezostal ani fakt, že skutku (resp.
čiastkovom útoku) v bode 1/ sa dopustil s mladistvou osobou, po tom ako spolu konzumovali alkohol,
čo tiež zvyšuje závažnosť jeho konania. Navyše z hodnotenia jeho správania počas výkonu väzby v
posudzovanej veci (od 09.07.2019) bol opakovane disciplinárne potrestaný za „neplnenie zákonných
povinností, simulovanie a sebapoškodzovanie.“

Za trest súladný so základnými zásadami pre ukladanie trestov v § 34 Trestného zákona odvolací súd,
na podklade súhrnu vyššie uvedených okolností daného prípadu a osobných pomerov obžalovaného,
hodnotil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.

Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k toho času už právoplatne odsúdenému
mladistvému G. I., hoci tento nepodal proti nemu odvolanie, resp. v jeho prospech tak nevykonala ani

iná na to oprávnená osoba, aplikujúc tak zásadu upravenú v § 324 Trestného poriadku beneficium
cohaeionis (dobrodenie v prospech) tým spôsobom, že ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol
odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo
zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako
rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v

prospech zúčastnenej osoby.

Aplikácia tejto zásady je obligatórna (odvolací súd "rozhodne", nie "môže rozhodnúť"), preto pri splnení
uvedených podmienok je odvolací súd povinný rozhodnúť aj v prospech spoluobžalovaného (alebo
zúčastnenej osoby).

Už vyššie uvedené dôvody, ktoré odvolací súd viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
obžalovanému P. X., primárne už vo výroku o vine (a len v nadväznosti na tento výrok aj vo výroku o
treste) sú totiž vo vzťahu k mladistvému G. I. identické a sú mu rovnako na prospech.

Zmena odôvodňujúca zmiernenie právnej kvalifikácie skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku vo vzťahu
k obžalovanému P. X., a skutková spojitosť spoločného konania oboch menovaných nepochybne vedie
k záveru, že vo vzťahu k mladistvému obžalovanému G. I. mal byť uvedený skutok právne posúdený
ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, c/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, teda bez jeho kvalifikácie ako zločinu podľa odseku

3 písmeno a/ ustanovenia § 194 Trestného zákona.

Tento záver nachádza svoj odraz aj v trestnej sadzbe odňatia slobody, v ktorej je na mieste - po zrušení
napadnutého rozsudku aj vo výrokoch o vine a treste, týkajúcich sa jeho osoby, pri zmiernení právnej
kvalifikácie skutku v bode 1/ v jeho prospech - tomuto spolupáchateľovi ukladať trest v základnej sadzbe

1 až 5 rokov odňatia slobody (§ 194 odsek 2 Trestného zákona), ďalej upravenej podľa § 117 odsek
1 Trestného zákona, podľa ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťsedemrokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, berúc pritom na zreteľ aj judikované rozhodnutie pod
č. 32/2009, z ktorého vyplýva, že u mladistvých sa primárne aplikuje úprava trestnej sadzby podľa § 117

Trestného zákona, čomu zodpovedá sadzba 6 mesiacov až 2 roky a 6 mesiacov.

Odvolací súd následne mladistvému obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona z dôvodov identických ako obžalovanému P. X.. Súčasne mu však priznal i priťažujúcuokolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, t.j. že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Na
uvedené odsúdenie odvolací súd prihliadal, pretože mladistvý sa súdeného činu dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na podklade práve tohto skoršieho

odsúdenia, navyše za charakterovo obdobnú trestnú činnosť (zločiny krádeže).

Na rozdiel od napadnutého rozsudku neprichádzala do úvahy aplikácia § 38 odsek 5 Trestného
zákona (zvýšenie dolnej hranice sadzby o polovicu z dôvodu opakovaného spáchania zločinu), ako
dôsledokzmenyprávnejkvalifikácievprospechmladistvého,ktorásapremietlaajvzmyslekategorizácie

trestných činov z pôvodného zločinu na prečin.

Na podklade uvedeného, odvolací súd uložil obžalovanému mladistvému G. I., v trestnej sadzbe odňatia
slobody v rozpätí 6 mesiacov až 2 rokov a 6 mesiacov, nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 1 roka a 6 mesiacov, ktorá v sebe v zmysle § 34 Trestného zákona zohľadňuje jeho doterajší
spôsob života, keď už ako mladistvý je tretíkrát odsudzovaný za majetkovú trestnú činnosť, už skoršie

odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 13.09.2018, 3T/65/2018, právoplatný 13.09.2018
na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý sa zjavne minul výchovnému a preventívnemu účinku,
rovnako ako inštitút podmienečného prepustenia dňom 28.03.2019, keď už 08.07.2019 sa dopustil v
tejto veci súdenej trestnej činnosti.

V súlade s § 117 odsek 4 Trestného zákona obžalovaného mladistvého na výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, vedený vyššie
rozvedenými úvahami, odvolací súd o odvolaní obžalovaného P. X. rozhodol spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.