Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224001
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113224001.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: I. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. N. Y. č. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Ladislavom
Švaňom, advokátom so sídlom F., D. B. č. XX, proti žalovanej: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č.
XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o. so

sídlom Žilina, ul. Sládkovičova č. 13, IČO: 47 253 339, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/207/2013-545 zo dňa
20. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/207/2013-545 zo dňa 20.01.2017 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje - nehnuteľnosť: - byt č.
34 na prízemí, vchod 3 v dome súp. č. XXX na parc. č. 1040/26 a spoluvlastnícky podiel 7/3360 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX, všetko v k. ú. M. v hodnote 54.100
eur a - hnuteľné veci : - obývačková stena v hodnote 200 eur, - sedačka a dve kreslá v hodnote 200 eur,
- televízor v hodnote 20 eur, - konferenčný stolík v hodnote 30 eur, - luster v hodnote 30 eur, - koberec
v hodnote 40 eur, - lampa v hodnote 50 eur, - kuchynská linka v hodnote 200 eur, - sporák v hodnote

100 eur, - kombinovaná chladnička s mrazničkou v hodnote 100 eur, - stôl a stoličky v hodnote 100 eur,
- práčka v hodnote 50 eur, spolu v hodnote 1.120 eur (výrok I.). Súd prikázal žalobcovi povinnosť splatiť
úver spolu s príslušenstvom, a to veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. 0423703496 zo dňa 08.06.2006, ktorý ku dňu 20.01.2017 predstavoval výšku istiny 23.790,81
eur a príslušenstvo ako výšku úrokov vo výške 7.487,83 eur (výrok II.). Žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v lehote do 1 roka od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (výrok III.). Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal (výrok
IV.). Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok V.). Znalkyni Ing. Silvii
Repkovskej priznal nárok na náhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanej v
rozsahu 50 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

z dôvodov podľa § 363 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C. s. p., nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla preto rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušiť a podľa § 391
ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla tiež, že rozsudok
napáda v časti, v ktorej súd zohľadnil na strane pasív aj budúce úroky z úveru vo výške 7.487,73 eur a

uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v lehote do 1 roka
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Žalovaná v odvolaní namietala v rámci príslušenstva úveru aj budúce úroky z úveru vo výške 7.487,83
eur. Bola názoru, že pokiaľ súd prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu, mal aj zostatok úveru
prikázať výlučne žalobcovi spolu s príslušenstvom budúcimi úrokmi, ale pri vzájomnom vyporiadaní

zohľadniť len výšku tak, ako túto vyčíslila banka v celkovej zostatkovej hodnote vrátane úrokov a
poplatkov spolu ku dňu vyporiadania v sume 23.790,81 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie zohľadnil pri
vyporiadaní aj budúce úroky z úveru, môže nastať aj taká situácia, že žalobca po právoplatnosti
rozhodnutia vyplatí zostatok úveru tak, ako tento vyčísli banka vrátane poplatkov a úrokov ku dňu
vyporiadania BSM, bude vlastníkom nehnuteľnosti - bytu vrátane zariadenia, pričom jej by bolo

započítané pri vyporiadaní pasívum v podobe budúcich úrokov splatných do roku 2036, ktoré by sa v
žiadnom prípade nedalo spätne zohľadniť a na strane žalobcu by tak došlo jednoznačne k zvýhodneniu
a bezdôvodnému obohateniu, kedy by žalobca dostal viac, ako mu prináleží. Poukázala na jedno
z najnovších rozhodnutí týkajúce sa tejto problematiky a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/702/2016 zo dňa 15.06.2016, ktorým je doterajšia judikatúra a právna prax na ktorú poukázal
aj súd prvej inštancie prekonaná s jasným právnym záverom, že „ Úroky, ktoré k dlhu pribudnú až v

budúcnosti (t.j. po rozhodnutí o vyporiadaní BSM) je potom treba vyporiadať tým spôsobom, že sa len
všeobecne prikážu k úhrade obom manželom alebo jednému z nich, nedochádza teda k stanoveniu ich
konkrétnej výšky a ani k zahnutiu príslušenstva do výpočtu o vyporiadacom podiele“. Podľa žalovanej
ak krajský súd dospeje k opačnému záveru navrhla, aby odvolací súd vyslovil právny názor a záver
o povinnosti oboch účastníkov splatiť úver každý v 1-ici, keďže jedine týmto spôsobom možno potom

dosiahnuť, aby toto pasívum bolo zohľadnené a rozdelené u oboch účastníkov spravodlivo rovnako.
Vďalšejčastiodvolaniažalovanážiadalazaradiťnastraneaktívžalobcusumu16.640eurpozostávajúcu
z čiastky 11.927,39 eur (359.324,50 Sk), ktorú žalobca zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX po tom,
ako na tento účet boli pripísané úverové peňažné prostriedky poskytnuté bankou, poukázal bankovým
prevodom na iné účty (08.06.2006 - 1.210,- Sk, 07.07.2006 sumu 97.375,- Sk, dňa 24.07.2006 sumu

157.339,50 Sk, dňa 09.08.2006 sumu 103.400,- Sk) a z čiastky 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola
žalobcom vybratá z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi
kartou aj v hotovosti. Žalovaná v odvolaní poukazovala na názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení, ktorým sa okresný súd neriadil a prakticky ho odignoroval. Ďalej aj na na to,
že žalobca potvrdil prevod finančných prostriedkov v sume 97.375,- Sk a v sume 157.339,50 Sk za

účelom splatenie svojho výlučného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý vznikol ešte pred uzavretím
manželstva na základe zmluvy z 26.04.2004. Takže samotný žalobca týmto potvrdil (na rozdiel od
dovtedajších tvrdení počas konania, že takýto osobný úver nikdy nemal), že tieto finančné prostriedky
použil na úhradu svojich vlastných dlhov mimo BSM. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ona nenavrhla
vyporiadanie týchto použitých finančných prostriedkov v prekluzívnej trojročnej lehote od rozvodu

manželstva a zániku BSM zároveň s námietkou premlčania, na ktorú prihliadol aj súd v napadnutom
rozsudku k tomu žalovaná uviedla, že presne tento dôvod žalobca uvádzal a námietku premlčania
uplatnil aj vo svojom odvolaní proti prvému rozsudku, ktorý posudzoval aj odvolací súd na základe
podaného odvolania žalobcom, ktorým sa s týmto argumentom žalobcu vôbec nestotožnil. Ohľadom
namietanejpreuklúzieprípadnepremlčaniazostranyžalobcujepodľažalovanejnepochybnéjejpodanie

z 11.11.2013 ako vyjadrenie k žalobe, ktoré je podľa jeho obsahu potrebné vykladať tiež ako vymedzenie
masy BSM z jej pohľadu, kde tieto prevody a výbery peňažných prostriedkov zahŕňa do masy BSM
samozrejme bez udania ich výšky, pretože o ich celkovej výške nemala v tomto čase vedomosť a o
tejto sa dozvedela až počas konania, pričom rovnako to zrejme posudzoval aj odvolací súd. Je podľa
žalovanej zaujímavé, že žalobca potom ako ona žiadala zahrnúť tieto finančné prostriedky v rámci

vyporiadania na ťarchu aktív žalobcu tento reagoval tak, že nevysvetlil na aký účel boli použité tieto
peniaze, ale namietal premlčanie uplatnenia tohto nároku ňou, čo len potvrdzuje dôvodnosť jej tvrdení a
takto zisteného skutkového stavu. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ak by aj táto pripadala do úvahy s
čím sa nestotožňuje, keďže ona odvodzuje svoj nárok na zohľadnenie finančných prostriedkov použitých
výlučne žalobcom pre svoju potrebu a na svoj oddelený majetok podľa § 150 Občianskeho zákonníka,

jedná sa o presný príklad toho, že na takúto námietku by sa nemalo prihliadať z dôvodu, že je uplatnená
v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná v odvolaní namietala aj čiastku 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola žalobcom vybratá z
účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou ako aj v hotovosti.
V tejto súvislosti poukazovala na to, že z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2014 vyplýva, že

jediným majiteľom a výlučným disponentom k tomuto účtu bol iba žalobca. Z výpisu z účtu v Slovenskej
sporiteľni za mesiac marec v roku 2008 vyplýva, že okrem výberov hotovosti platobnou kartou došlo aj k
výberom finančným prostriedkov v hotovosti a to dňa 04.03.2008 vo výške 8.000,- Sk a dňa 10.03.2008
vo výške 15.000,- Sk, pričom je nepochybné, že tieto výbery mohla uskutočniť jediná oprávnená osobak bankovému účtu, čiže žalobca, ktorý sa musel v danom období zdržiavať na území republiky a ním
predložené výplatné pásky nie sú hodnoverné.
Podľa odvolania žalovanej žalobca k prevodu finančných prostriedkov v sume 103.400,- Sk dňa

09.08.2006 uviedol, že ich previedol z účtu v Slovenskej sporiteľni na svoj vlastný účet č. XXXXXXXXX/
XXXX v U. za účelom úhrady hnuteľných vecí a uspokojovania základných životných potrieb a iných
platieb a dokladmi s odstupom času nedisponuje. V tejto súvislosti poukazovala na to, že žalobca
uvádzal, že mal len účet v Slovenskej sporiteľní a o účte v U. sa nezmienil. Tiež nemá logiku, aby
nejaké finančné prostriedky za uvedené výdavky. Ona v súvislosti s preukázaním následného použitia

finančných prostriedkov navrhla aj dôkaz - predložiť výpisy z účtu žalobcu v U. č. XXXXXXXXXX/XXXX
za roky 2006 až 2008 kedy boli vzaté a čerpané úvery zo strany účastníkov na základe ktoré by bolo
možné posúdiť výšku a opodstatnenosť dispozície s týmito finančnými prostriedkami na tomto účte zo
strany žalobcu, teda ako žalobca naložil s uvedenou sumou 103.400,- Sk o ktorej tvrdil že ju použil na
kúpu zariaďovacích predmetov do bytu o ktorých už nemá doklady. K ničomu takému zo stany žalobcu
nedošlo, výpisy z účtu v U. H. doposiaľ žalobca nepredložil a ani sú si tieto výpisy z účtu z banky

nevyžiadal. Z akého dôvodu však súd prvej inštancie odmietol vykonať tento navrhovaný dôkaz zo strany
žalovanej najmä vzhľadom na vyššie uvedené a prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal v
napadnutom rozsudku nikde uvedené nie je.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

navrhol rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.
Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že výška budúcich úrokov z úverovej zmluvy nebola v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie známa. Konkrétna výška budúcich úrokov (7.847,83 eur) vyplýva
z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 05.01.2017 po zohľadnení splátky uhradenej dňa
20.01.2017. Dal do pozornosti zrejmú chybu v písaní a počítaní v druhom výroku napadnutého rozsudku,

kde je špecifikované aj nesplatené príslušenstvo úveru ku dňu 20.01.2017 vo výške 7.487,83 eur, pričom
správne ako súd uvádza v odôvodnení rozsudku má byť uvedená suma nesplatených zmluvných úrokov
od 20.01.2017 k 20.05.2036 vo výške 7.847,83 eur. Žalobca zdôraznil, že súd rozhoduje podľa stavu,
ktorý je v čase vyhlásenia rozhodnutia. Na žalovanou namietané skutočnosti o možnosti predčasného
splatenia úveru, prípadne nahradenia doterajšieho úveru novým úverom nemožno prihliadať, a to

jednak z dôvodu, že tieto skutočnosti neexistovali v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, jedná
sa len o ničím nepreukázané tvrdenia žalovanej, ktoré v budúcnosti ani nemusia nastať. Napokon
vo vzťahu k tzv. budúcim úrokom súd postupoval podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/14/2006 zo dňa

03.10.2006, sp. zn. 22Cdo/1151/2007 z 23.04.2008, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/466/2012 z 02.10.2013) vrátane záverov, ku ktorým dospel Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.
zn. 10Co/356/2015 z 30.12.2015. S rozhodnutím predloženým žalovanou (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 zo dňa 15.06.2016) sa žalobca nestotožnil z dôvodu, že súčasná právna
úprava českého Občianskeho zákonníka je odlišná od slovenskej právnej úpravy a toto rozhodnutie

je nielen v rozpore s rozhodovacou praxou slovenských súdov, ale aj s doterajšou (predchádzajúcou)
súdnou praxou najvyšších súdnych autorít Českej republiky. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná
v priebehu konania pred súdom opakovane žiadala, aby boli obidva úverové vzťahy (v súčasnosti už len
jeden neplatený) prikázané splatiť jemu, pričom svoju argumentáciu zmenila až po zohľadnení budúcich
úrokov z úveru do pasív BSM. Je zrejmé, že prikázanie splatenia úveru obom stranám by v danom

prípade nebolo spravodlivé keďže žalovaná by ani po takomto rozhodnutí neparticipovala na splácaní
úveru, ale on by bol odkázaný na ďalšie súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia za splátky,
ktoré mala povinnosť uhrádzať žalovaná. Napokon poukázal na ust. § 186 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého
na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. K namietaniu
žalovanej, že súd nezohľadnil sumu 16.640 eur na stane aktív a výtke súdu o „odignorovaní“ právneho

názoru vysloveného odvolacím súdom, žalobkyňa považovala takéto tvrdenie za nepravdivé. Podľa nej
sa súd dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu. Písomným podaním z 22.06.2015 ho vyzval,
aby predložil dôkazy preukazujúce dôvody výberov z účtu a použitie týchto finančných prostriedkov,
na ktorú výzvu on písomne reagoval a preukázal použitie finančných prostriedkov z dvoch úverových
vzťahov. Pokiaľ žalovaná trvala na tom, že on použil poskytnuté úvery na osobné účely, súd dospel k

správnym skutkovým zisteniam, podľa ktorých preukázal použitie úverov nielen na nadobudnutie bytu,
ale aj na jeho rekonštrukciu, na nákup bytu či zariadenia bytu, vyplatenia OSBD, pričom žalovaná
nepreukázala (a ani netvrdila), že by strany disponovali inými finančnými prostriedkami, ktoré by boli na
to použité. Zároveň súd správne zdôraznil, že žalovaná neuviedla, na čo mali byť finančné prostriedkypoužité. K namietaniu žalovanej ohľadom nevykonania dôkazu ňou navrhnutého (výpis z jeho účtu v U.,
a.s., za r. 2006-2008) a jeho nezdôvodnenia žalobca poukázal na to, že na pojednávaní dňa 20.01.2017
po výzve súdu danej stranám podľa § 182 C. s. p. žalovaná, resp. jej právny zástupca uviedla, že

nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy. Keďže žalovaná netrvala na vykonaní dôkazu logicky tento nemohol
byť v konaní vykonaný a z uvedeného dôvodu nebolo ani potrebné uviesť v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu tohto dôkazu, na vykonaní
ktorého žalovaná netrvala. Vo vzťahu k výberu finančných prostriedkov z účtu v Slovenskej sporiteľni,
a.s., v marci 2008 podľa žalobcu súd dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca mal za to, že

žalovaná dezinterpretovala právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení keď tvrdí, že odvolací súd sa zaoberal ním vznesenou námietkou premlčania, resp. preklúzie
navrhovať na vyporiadanie zložky masy BSM po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Žalobca považoval
za účelové a špekulatívne tvrdenie žalovanej, podľa ktorého jej podanie z 11.11.2013, ktorým sa vyjadrila
k žalobe, je podľa jeho obsahu potrebné vykladať ako vymedzenie masy BSM, kde prevody a výbery
peňažných prostriedkov zahŕňa do masy BSM. Z obsahu prednesu žalovanej v jej vyjadrení k žalobe

vo vzťahu k úhrade úverov, ktoré nadobudol on pred uzatvorením manželstva nevyplýva, že by túto
položku žalovaná navrhla na vyporiadanie. Takýto prejav musí byť jasný a výslovný, pričom ani súd
nemôže nahradzovať absenciu prejavu vôle strany v konaní vyporiadať tú ktorú položku, ktorá by podľa
názoru strany mala tvoriť masu BSM. Uvedené žalovaná navrhla až na pojednávaní dňa 22.05.2014, t.j.
po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM ku ktorému došlo dňa 31.03.2011, vzhľadom k čomu došlo

k preklúzii práva žalovanej uplatňovať na vyporiadanie tzv. vnosy. K tvrdeniu žalovanej o tom, že na
námietku premlčania by sa nemalo prihliadať z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, žalobca uviedol, že
vzhľadom k tomu, že sa v skutočnosti nejedná o námietku premlčania ale o preklúziu (zánik) práva, na
ktorú prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), je bez právnej relevancie tvrdenie žalovanej o rozpore
námietky premlčania s dobrými mravmi. Žalovaná žiadnym bližším spôsobom nekonkretizovala, v čom

by mal spočívať rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 37 písm. c/ C. s. p. v
spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.)
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389

ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p., § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

6. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM
účstníkov). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s

výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V zmysle § 144 Občianskeho
zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené

na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci
týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas
oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne) neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd
(§ 149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM
upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželovsúrovnaké.Každýzmanželovjeoprávnenýpožadovať,abysauhradilo,čozosvojhovynaložil

na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.7. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM

musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v
čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov

v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania,
čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na
zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Vyporiadanie BSM
sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy

manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Pre určenie, ktoré z vecí
patriacichdoBSMpripadnú,ktorémuzbývalýchmanželovnemáObčianskyzákonníkosobitnéhľadiská,
treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku, ktorým súd vyporiadava
BSM musí byť jasne a určite uvedené aké právo bolo účastníkovi priznané alebo aká povinnosť mu bola
uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia mohol súd posúdiť, či sa

oprávnenýdomáhatoho,čobolopovinnémuuložené.Pretojenevyhnutné,abyveci,ktorétomu-ktorému
z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva boli presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne
identifikovateľné.

8. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do

výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje označenú nehnuteľnosť (byt) v hodnote 54.100 eur a označené
hnuteľné veci v hodnote 1.120 eur. Žalobcovi prikázal povinnosť splatiť úver spolu s príslušenstvom,
a to veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0423703496 zo
dňa 08.06.2006, ktorý ku dňu rozhodnutia 20.01.2017 predstavoval výšku istiny 23.790,81 eur a
príslušenstvo ako výšku úrokov vo výške 7.487,83 eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v lehote do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(výrok III.).
9. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd v prvom rade poukazuje na
to, že závery súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu hnuteľných a nehnuteľných vecí ako i ich hodnoty
a prikázanie týchto do výlučného vlastníctva žalobcu neboli žalovanou v odvolaní osobitne namietané.

Nebol preto dôvod tieto závery inak posudzovať.

10. Žalovaná v odvolaní namietala v rámci príslušenstva úveru aj budúce úroky z úveru vo výške
7.487,83 eur (vo výroku rozhodnutia je uvedená suma 7.487,83 eur a v odôvodnení suma 7.847,83 eur
- poznámka odvolacieho súdu).

Okresný súd ohľadom tejto námietky žalovanej rozhodnutie odôvodnil v bodoch 18, 28 a 36 tým, že
dňa 08.06.2006 uzavreli účastníci konania zmluvu o splátkovom úvere č. 0423703496 na základe ktorej
im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 858.000,- Sk pri fixnej úrokovej sadzbe 5 rokov. Konečná
splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.05.2036. Podľa predložených listín a prejavov účastníkov
konania úver ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. 20.01.2017 mal zostatok 23.790,81 eur a

žalobca k 20.01.2017 uhradil sumu 12.252,73 eur. Okrem dlžnej istiny 23.790,81 eur ku dňu 20.01.2017
zostáva uhradiť aj zmluvné úroky od 20.01.2017 do 20.05.2036 vo výške 7.847,83 eur, čo bolo medzi
stranami nesporné. Z ustálenej súdnej praxe (okresný súd sa odvolával na rozhodnutia NS ČR sp. zn.
22Cdo/14/2006, 22Cdo/1151/2007, Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/466/2012) je nepochybné, že
je nutné vyporiadať celý dlh - úver s príslušenstvom, teda nielen neuhradenú istinu, ale aj úroky, ktoré

prirastú v budúcnosti a výška týchto úrokov vyplýva z amortizačnej tabuľky, čo medzi stranami nebolo
sporné.
V odvolacom konaní bolo tak posudzované, či má byť na strane pasív zohľadnená aj suma 7.847,13 eur,
teda úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti, čiže zmluvné úroky od rozhodnutia okresného súdu
t.j. 20.01.2017 do 20.05.2036. Suma 23.790,81 eur teda dlh s úrokmi a poplatkami ku dňu rozhodnutia

nebola namietaná.
Podľa odvolacieho súdu predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom
vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo
existovalo ku dňu jeho zániku. Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže hosúd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej
doby už kapitalizovaného príslušenstva - úrokov.
Žalovaná v konaní pred súdom ako aj v odvolaní v súvislosti s úrokmi prirastajúcimi v budúcnosti

poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 z 15.06.2016. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie naň zrejme neprihliadol keď inými citovanými
rozhodnutiami sa odvolával na ustálenú súdnu prax.
Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že
požiadavka, aby u doteraz nevyrovnaných spoločných dlhov súd vo výroku o ich vyporiadaní premietol

ichvýškuvdobe,kedykvyporiadaniudochádza,prisúčasnomzohľadnenítoho,čoktorýzúčastníkovna
sporný dlh zaplatil a aby rozhodol i o príslušenstve vyporiadavanej čiastky znamená, že súdy v konaní o
vyporiadaní spoločného majetku manželov pri vyporiadaní úrokovaného dlhu sú povinné zisťovať výšku
istiny, prípadne i výšky kapitalizovaných úrokov ku dňu svojho rozhodnutia a následne dlh prikázať na
úhraduobommanželom,t.j.každémujednupolovicu,čilenniektorémuznich.Úroky,ktorékdlhuprirastú
porozhodnutíovyporiadaníspoločnéhomajetkumanželov,saprikážunaúhraduobommanželom,čilen

niektorémuznich;nedochádzaunichkstanoveniuichkonkrétnejvýškyaanikzapočítaniupríslušenstva
do výpočtu o vyporiadacom podiele. Odvolací súd oboznámiac sa predmetným rozhodnutím vyslovuje
právny názor, že v danej veci bolo potrebné výšku istinu a úrokov stanoviť ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie a teda úroky do budúcnosti nezapočítať do výpočtu o vyporiadacom podiele ako to urobil
súd prvej inštancie. Stotožnil sa s dôvodmi uvedeného rozhodnutia v tom, že úverové produkty často

umožňujú predbežné splácanie úveru, mení sa tzv. fixačné obdobie, dochádza k zmenám v úročení,
zmenám v dĺžke následných fixačných období, zmenám bankových ústavov poskytujúcich úver a pod.,
čo sú okolnosti, ktoré neumožňujú ku dňu rozhodovania súdu zistiť výšku budúceho príslušenstva.
Keďže v dobe rozhodovania nemožno celkovú výšku dlhu vrátane budúceho príslušenstva presne
stanoviť pričom na strane druhej je však potrebné vyporiadať celý dlh, ktorý je predmetom konania,

možno uvedené požiadavky riešiť len vyššie uvedeným postupom. Súd prvej inštancie mal preto podľa
odvolaciehosúduzohľadniťlenvýškuistinyaúrokovkudňusvojhorozhodnutiaatútoprikázaťžalobcovi,
ktorému bola prikázaná nehnuteľnosť (byt). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie poukazujúcim
na to, že táto otázka je v súdnej praxi ustálená.

11. Žalovaná v odvolaní žiadala zaradiť na strane aktív žalobcu sumu 16.640 eur pozostávajúcu z
čiastky 11.927,39 eur (359.324,50,- Sk), ktorú žalobca zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX po tom,
ako na tento účet boli pripísané úverové peňažné prostriedky poskytnuté bankou, poukázal bankovým
prevodom na iné účty (08.06.2006 - 1.210,- Sk, 07.07.2006 sumu 97.375,- Sk, dňa 24.07.2006 sumu
157.339,50 Sk, dňa 09.08.2006 sumu 103.400,- Sk) a z čiastky 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola

žalobcom vybratá z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi
kartou aj v hotovosti.
Okresný súd ohľadom sumy 11.927,39 eur (359.324,50 Sk) konštatoval v bode 22, že hoci žalobca
skutočne uskutočnil výbery či prevody, v časti tieto úkony sú premlčané a v časti bolo skonštatované a
preukázané, že boli použité na osobnú potrebu. V bode 26 v súvislosti s premlčaním súd uviedol, že ak

aj žalobca použil spoločné finančné prostriedky na splatenie záväzkov vzniknutých pred manželstvom,
žalovaná tieto úkony nenamietala, teda nedomáhala sa ich relatívnej neplatnosti (§ 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 40a Občianskeho zákonníka) v trojročnej lehote. Preto sú tieto výbery
platnými úkonmi. Žalobca v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania práva žalovanej dovolať sa
relatívnej neplatnosti daných úkonov. Ďalej súd poukázal na to, že strany v konaní môžu vyporiadať BSM

súdomlenvtomrozsahuvakomhouplatnilivlehotetrochrokovodzánikuBSM.Pokiaľvdanejlehotenie
je nárok uplatnený nie je možné už následne na to prihliadať a nárok na ich vyporiadanie zaniká. Keďže
žalovaná do troch rokov od zániku BSM t.j. do 31.04.2014 nenavrhla vyporiadanie ohľadom náhrady
toho, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na ostatný majetok (záväzky) žalobcu je dôsledkom
zániku nároku na vyporiadanie týchto investícií z dôvodu uplynutia zákonnej premlčacej lehoty. V

rámci záveru vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd neprihliadal na použitie finančných
prostriedkov žalobcom na jeho výlučnú potrebu. V súvislosti s premlčaním súd konštatoval, že žalovaná
do 31.04.2014, teda do troch rokov od zániku BSM, nenavrhla vyporiadania náhrady ohľadom toho, čo
zo spoločného majetku sa vynaložilo na ostatný majetok (záväzky) žalobcu.
K odvolaniu žalovanej odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že vo svojom predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení k uvedenej námietke nezaujal právny názor. Vyjadril len to, že v súvislosti s
tvrdením žalovanej, že peniaze z úveru boli použité na oddelený majetok žalobcu, nesie dôkazné
bremeno žalobca v tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä
na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovomspoluvlastníctve. Pokiaľ takéto užitie nepreukáže, je potrebné vybrané prostriedky zahrnúť do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu vyplýva, že po zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu bolo hodnoverne preukázané, že žalobca použil spoločné finančné prostriedky

nadobudnuté z úveru poskytnutého obom účastníkom ako manželom na splatenie jeho záväzkov
vzniknutých zo zmlúv uzavretých pred manželstvom. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie v tom, že žalobca použil spoločný majetok na jeho výlučný majetok. Nepovažoval však za
správne, že žalovaná tento úkon žalobcu nenamietala keďže sa nedomáhala jeho relatívnej neplatnosti
v zákonom určenej premlčacej/prekluzívnej lehote. Podľa odvolacieho súdu základnou podmienkou

aplikácie ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „bežné veci týkajúce sa spoločných
vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je neplatný“ je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie
je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť
a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela bezpredmetné. Úkon
žalobcu predstavujúci použitie spoločných peňažných prostriedkov na splatenie záväzkov vzniknutých

pred manželstvom nepovažoval za taký ku ktorému by bol potrebný súhlas druhého manžela. Nevidel
preto dôvod, aby sa žalovaná domáhala jeho relatívnej neplatnosti. Okrem toho podľa súdu prvej
inštancie žalovaná do troch rokov od zániku BSM t.j. do 31.04.2014 nenavrhla vyporiadanie tejto
náhrady. Z obsahu spisu a to konkrétne vyjadrenia žalovanej k návrhu na vysporiadanie BSM po rozvode
zo dňa 11.11.2013 (č.l. 46 spisu) vyplýva, že žalovaná v ňom poukázala na to, že mali úvery, ktoré

boli síce uzavreté počas trvania manželstva účastníkov konania, ale neboli použité, resp. ona nemá
vedomosť o tom, že by boli použité na spoločné veci vtedajších manželov, pričom žalobca ešte doby
pred uzavretím manželstva mal úver vo výške cca 300.000,- Sk takže si pravdepodobne vyplatil aj
tento úver z vyššie opísaných úverov. Podľa odvolacieho súdu s poukazom na uvedené žalovaná
navrhla vyporiadanie finančných prostriedkov použitých žalobcom a bolo preto povinnosťou súdu o

týchto peňažných prostriedkoch v rámci vyporiadania BSM rozhodovať.

12. Ohľadom sumy 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá mala byť žalobcom vybratá z účtu žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXXvpriebehumesiacamarec2008výbermikartouajvhotovosti,žalovanávodvolaní
poukazovala na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2014 ohľadom toho, že jediným majiteľom

a výlučným disponentom k tomuto účtu bol iba žalobca. Z výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni za mesiac
marec v roku 2008 vyplýva, okrem výberov hotovosti platobnou kartou došlo aj k výberom finančných
prostriedkov hotovosti dňa 04.03.2008 a dňa 10.03.2008, pričom je nepochybné, že tieto výbery mohla
uskutočniť jediná oprávnená osoba k bankovému účtu, čiže žalobca, ktorý sa musel preto zdržiavať na
území republiky a ním predložené výplatné pásky nie sú hodnoverné.

Súd prvej inštancie ohľadom sumy 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola podľa tvrdenia žalovanej
žalobcom vybratá z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou aj v
hotovosti v bode 21 uviedol, že pokiaľ ide o výber sumy 142.000,- Sk v marci 2008 z bankomatu žalovaná
trvala na tom, že žalobca vyberal z bankomatu väčšie obnosy, a to v marci 2008, hoci podľa žalobcu celý
rok 2008 bol Írsku, čo preukázal vyplatnými páskami, ktoré sú týždenné, a preto dané výbery nemohol

vykonať on, pričom kartu mala k dispozícii práve žalovaná. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že strany
v konaní si rozporovali v tvrdeniach ohľadom výberov, ktoré podľa výpisu prebehli v nočných hodinách,
pričom bolo zistené, že čo sa týka výberu na letisku bola tam prítomná aj žalovaná a väčšiu časť v
danom roku bol žalobca mimo SR, pričom je nepochybné, že vlastníkom/držiteľom karty bol žalobca.
Teda výbery iba žalobcom neboli relevantne preukázané a je zrejmé, že výbery vykonávali obidvaja

manželia.
Odvolací súd k uvedenému uvádza, že nebol rozhodujúci výber peňazí majúcich predstavovať spoločné
prostriedky ale to na čo boli tieto použité.

13. Napokon žalovaná v odvolaní namietala prevod sumy 103.400,- Sk dňa 09.08.2006 z účtu v

Slovenskej sporiteľni na vlastný účet žalobcu č. 260046400/1100 v U. za účelom údajnej úhrady
hnuteľných vecí a uspokojovania základných životných potrieb a iných platieb. V tejto súvislosti
poukazovala na to, že navrhla aj dôkaz - výpis z účtu žalobcu v U. č. XXXXXXXXXX/XXXX za roky
2006 až 2008 na základe ktorého by bolo možné posúdiť výšku a opodstatnenosť dispozície s týmito
finančnými prostriedkami na tomto účte zo strany žalobcu, teda ako žalobca naložil s uvedenou sumou

103.400,- Sk o ktorej tvrdil že ju použil na kúpu zariaďovacích predmetov do bytu o ktorých už nemá
doklady.
Pokiaľ ide o sumu 103.400,- Sk súd v bode 20 odôvodnenia rozhodnutia poukazoval na to, že
tento prevod zo strany žalobcu bol za účelom kúpy TV, lustra, lampy, sporáku ...avšak s odstupomčasu už žalobca nedisponuje dokladmi o kúpe uvedeného v celkovej výške 103.400,- Sk. Žalovaná
nepreukázala, že by disponovali inými finančnými prostriedkami, ktoré by boli na to použité. Teda z
ničoho nevyplýva, že by ako manželia mali dostatok finančných prostriedkov na splatenie uvedeného.

preto si súd osvojil tvrdenia žalobcu ohľadom použitia poskytnutých úverov na uvedené žalobcom, teda
vo väčšej časti na spoločné účely.
Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 30.09.2015 (č.l. 383 spisu) v
bode 4.1 predložila súdu predmetný návrh na dokazovanie. Súd podaním z 01.10.2015 (č.l. 391 spisu)
vyzval žalobcu, aby výpis z účtu predložil. Po vyjadrení žalobcu zo dňa 14.10.2015 (č.l. 392 spisu) v

tom smere, že je nevyhnutné zistiť a zvážiť, či vykonanie takéhoto dôkazu je vôbec účelné vzhľadom na
predmet konania a doterajší stav vykonaných dôkazov, čo sa však nedá bez toho, aby žalovaná uviedla,
za účelom preukázania akých skutočností navrhuje vykonať tento dôkaz. Žiadal preto súd o oznámenie,
či trvá na uloženej povinnosti. Podaním zo dňa 30.10.2015 (č.l. 406 spisu) žalovaná oznámila súdu
účel navrhnutého dôkazu. Podľa odvolacieho súdu v konaní nebolo preukázané, že by súd o návrhu na
vykonanie dokazovania rozhodol. Postup súdu nebol tak pre žalovanú zrejmý ani z prejednávania veci

a napokon nevyplýval ani z odôvodnenia rozhodnutia. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu k odvolaniu
v tom, že žalovaná na pojednávaní dňa 20.01.2017 po výzve súdu danej stranám podľa § 182 C. s.
p. uviedla, že nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy. Dôvodom je, že z obsahu spisu nevyplýva, že by
žalovaná výslovne uviedla, že netrvá na vykonaní dôkazu predtým navrhnutého.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené neboli podľa odvolacieho súdu dôvody na potvrdenie ani zmenu
napadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom odvolacieho

súdu, ktorým je podľa ust. 391 ods. 2 C. s. p. viazaný, rozhodnúť o dôkaze navrhnutom žalovanou
v konaní, náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom rozhodnúť o veci a s požiadavkou
kladenou na ust. § 220 C. s. p. odôvodniť nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj
o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).