Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1Er/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205378
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415205378.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: F. C., E.. Č..: XXXXXX/XXXX, V. U. V. XXXX/
X, XXX XX V. Š., v konaní zastúpená Mgr. Peter Mačaj. advokát, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská
Štiavnica, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11496/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného a
trov exekúcie, o námietkach povinnej takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam povinnej zo dňa 01.10.2015 proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 11496/15
v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 20.08 2015 poverením č. 5613 0077522 súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 686,00 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 254,77
Eur s príslušenstvom, poplatok 658,24 Eur, trovy mediačného konania 275,10 Eur, poplatok za
upomienky 44,00 Eur a trovy predchádzajúceho konania 491,22 Eur a trov exekúcie, a to na základe
vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 12706/14 zo dňa 10.11.2014 a návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.02.2015.
2. Dňa 23.09. 2015 bolo povinnej doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná dňa 1.10. 2015
v zákonnej lehote odovzdala na poštovú prepravu námietky proti exekúcii, ktoré boli doručené súdu
12.10. 2015.
3. Oprávnený sa k podaným námietkam povinného vyjadril, vyjadrením zo dňa 08.12. 2015 a žiadal súd,

aby na námietky povinného neprihliadal.
4. Právny zástupca povinnej vo svojich námietkach namieta, právomoc rozhodcovského súdu
rozhodovať v tejto veci nakoľko spochybňuje platnosť dojednanej rozhodcovskej zmluvy na základe
ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie. Právny zástupca povinnej má
zato, že táto zmluva spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V námietkach je tiež uvedené, že rozhodcovská zmluva je

neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Právny zástupca ďalej uvádza, že na takúto zmluvu nie je možné
hľadieť ako na individuálne dohodnutú podmienku.
5. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnenýalebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

6. Podľa § 41 odsek 2 písmeno d/ Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.
7. Súd v prejednávanej veci skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi oprávneným a povinným
vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 13.08. 2012. Súd zameral svoje skúmanie

predmetného zmluvného vzťahu na zistenie, či možno dospieť k záveru, že v predmetnej veci medzi
účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah.

8. Podľa § 52 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12.Podľa§4odsek1zákonaorozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvamôžemaťformuosobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
13. Podľa § 4 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
14. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (predovšetkým uzavretou zmluvou o úvere zo dňa
13.08. 2012 súd zistil, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy
o úvere s povinným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s

ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu,
že súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého
druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom
zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je
uvedená v § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s dlžníčkou, ktorá je povinná

v predmetnom exekučnom konaní.
15. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu
zmluvy a označenie zmluvných strán. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že zmluvná strana - dlžník
je označená údajmi ako meno, priezvisko, rodné číslo. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z
jej grafickej úpravy) je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred

predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane,
návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný
princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí
sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu
je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej

viere využiť mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.
16. V prejednávanej exekučnej veci (preskúmaním predložených zmluvných listín) nebol preukázaný
jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z
uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľskýcharakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom
aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. V kontexte právnej úpravy
obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je podľa presvedčenia súdu logicky vylúčené, aby

tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných
podmienok spotrebiteľský, a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla
mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť,
zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je
potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, a preto pri ďalšom právnom
posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či sú v predmetnej exekučnej veci dané okolnosti odôvodňujúce
zastavenie exekúcie, súd vychádzal z uvedených právnych noriem.

17. Súd skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. V zmysle § 53 ods.
3 OZ ťaží v tomto prípade dôkazné bremeno dodávateľa (oprávneného). Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 53 ods. 2 OZ nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd z predloženej rozhodcovskej
zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú

pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje. Povinný v
tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť,
že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému
nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere. Súd v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj
poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov
pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).
Preto súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko povinný jednoznačne
nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní

opaku.

18. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného

ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis), a preto súd vyhodnotil uzavretú
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku.

19. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách absolútne neplatné. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je absolútne neplatný aj právny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ
(povinný) dovolával. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je
absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

20. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom
právnom úkone v zmysle § 4 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 40 odsek 1
Občianskehozákonníka,exekučnýsúdpopreskúmaníexekučnéhotituludospelknázoru,žepredložený
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a preto námietkam povinnej

vyhovel. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastaví (§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smerujeOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V Žiari nad Hronom, dňa 3. apríla 2017

JUDr. Andrej Matušovic
s u d c a