Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Janáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202687
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719202687.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, I., zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská
Bystrica, IČO: 36 860 654 proti žalovanému M.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X.,
zastúpenému Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. decembra 2019, č.k. 6C/35/2019-64, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. priznal žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni do 3
dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá
súdny úradník. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil
a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam - rodinnému domu č. XX stojacom na
parcele XXX, k parcele KNC XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2 a k parcele KNC
XXX záhrady o výmere 427 m2, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. I. s tým, že ich prikáže do výlučného

vlastníctva žalobkyni, ktorá vyplatí žalovanému na jeho podiel čiastku 13.600 eur. Po začatí konania
žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody, keď uviedla,
že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou jej žalovaný predal jeho spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach za navrhovanú sumu 13.600 eur. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O náhrade
trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Mal za to, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania, keď žalobkyňa bola nútená vziať žalobu späť po tom, čo odpadol predmet sporu
z dôvodu, že so žalovaným vec vyriešili mimosúdne dohodou, resp. uzatvorením kúpnej zmluvy zo
dňa 27.11.2019. Z kúpnej zmluvy mal za preukázané, že táto bola uzavretá až po začatí konania, jej
predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom jej výsledkom bol prevod
vlastníctva k podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na žalobkyňu ako
kupujúcu, a to za žalobkyňou navrhovanú kúpnu cenu 13.600 eur. Výsledkom uzatvorenej kúpnej

zmluvy v priebehu konania je teda stav totožný s obsahom žaloby, preto uzavrel, že žalovaný ako
neúspešná strana sporu je povinný nahradiť žalobkyni plnú náhradu trov konania. Nestotožnil sa s
argumentáciou žalovaného, že žaloba bola podaná predčasne, keď z obsahu vyjadrenia žalovaného
zo dňa 09.09.2009 je zrejmé, že žalovaný neakceptoval žalobkyňou navrhovanú dohodu, pričom išlo
o jednoznačné stanovisko žalovaného bez poskytnutia lehoty žalobkyni na ďalšie vyjadrenie, resp.
bez prejavenej vôle ďalej mimosúdne rokovať. Žalobkyni tak nezostávalo nič iné, len sa svojho práva

domáhať podanou žalobou.2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná. V odvolaní namietal, že

ešte pred podaním žaloby oznámil žalobkyni prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa
09.09.2019, že súhlasí so zrušením spoluvlastníctva. Zároveň jej navrhol za svoj spoluvlastnícky podiel
vyššiusumu,akoponúkalažalobkyňa,atozdôvoduinvestícií,starostlivostiaudržiavanianehnuteľností.
Citoval ust. § 44 ods. 2, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zákon neukladá navrhovateľovi

povinnosť uviesť lehotu na prijatie návrhu. Vo všeobecnosti platí, ak nebola určená lehota záväznosti
ponuky medzi navrhovateľom a adresátom ponuky, treba prihliadať aj na povahu navrhovanej zmeny a
na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu. Na základe uvedeného nesúhlasil
snázoromsúdu,žesvojimvyjadrenímdaljednoznačnéstanovisko,ženeprijímanávrhžalobkyne,keďže
v stanovisku neposkytol žalobkyni lehotu na ďalšie vyjadrenie, resp. neprejavil vôľu ďalej mimosúdne
rokovať a preto žalobkyni neostávalo nič iné, len sa svojho práva domáhať podanou žalobou. O

jednoznačné stanovisko by sa mohlo jednať len vtedy, ak by nereagoval vôbec alebo by jeho stanovisko
bolo zamietavé nielen vo vzťahu k výplate, ale aj k samotnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva.
Mal za to, že svojim súhlasom so zrušením podielového spoluvlastníctva, hoci za vyššiu cenu, prejavil
vôľu ďalej mimosúdne rokovať, zároveň bol toho názoru, že žalobkyňa aspoň z etického a morálneho
hľadiska, keďže reagoval na jej ponuku, mohla mu svoje stanovisko oznámiť nie žalobným návrhom, ale

mohla tak urobiť samostatným listom ešte pred podaním žaloby. Na základe uvedeného mal za to, že
žalobný návrh bol podaný predčasne, keďže žalobkyňa mu neumožnila vyjednávať zmluvné podmienky
a bez akejkoľvek reakcie na návrh podala žalobu na súd. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobkyňa len
predpokladala, že mimosúdna dohoda nie je možná, z čoho možno konštatovať, že žalobkyňa nebola
presvedčená o tom, že k mimosúdnej dohode nedôjde.

3. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že keďže sa nemohla
dohodnúť so žalovaným mimosúdne, bola nútená dať vypracovať znalecký posudok Ing. Zuzanou
Jurigovou zo dňa 13.07.2019 a vzhľadom na jej majoritný podiel v nehnuteľnostiach 10/12-in navrhla

zrušiť spoluvlastníctvo a vyplatiť podiel 1/6-ina žalovanému vo výške 13.600 eur. Toto žalovaný odmietol
a vo svojom oznámení zo dňa 09.09.2019 požadoval 18.000 eur na vyplatenie za údajné investície,
starostlivosť a udržiavanie nehnuteľností a akúsi kompenzácia nárokov z dedičského konania po
mame. Tieto nároky boli vymyslené, nedôvodné a keďže dohoda nebola možná, ani cez jeho právneho
zástupcu, dňa 26.09.2019 podala žalobný návrh na súd, aby súd zrušil spoluvlastníctvo, prikázal

jej uvedené nehnuteľnosti a aby určil výšku výplaty v zmysle znaleckého posudku. Až po podaní
žaloby žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne oznámil jej právnemu zástupcovi, že zvážili všetky
okolnosti a že žalovaný prijíma ponuku na 13.600 eur. Preto bola uzavretá mimosúdna dohoda o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a následne 27.11.2019 došlo k späťvzatiu žaloby.
Žaloba bola teda podaná dôvodne a žalovaný svojim postojom, že najskôr neprijal ponúkanú všeobecnú

hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zavinil, že sa musela domáhať súdnej
ochrany, čím jej vznikli účelne vynaložené trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku a trovami
právneho zastúpenia. Žiadala priznať jej náhradu odvolacích trov v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti výroku II. o trovách konania a zistil, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. uznesenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože
proti tomuto výroku odvolanie žalovaného nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa stranysporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, dôsledkom ktorého je vznik trov protistrany.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavané, pričom vo veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade povinnosť

nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre správanie
žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný nahradiť trovy
konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

8. V preskúmavanej veci bolo rozhodujúce posúdiť, či žalobkyňa podala žalobu dôvodne, a či ju vzala

späť pre správanie sa žalovaného po podaní žaloby.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností; žalobkyňa v podiele 10/12-in a žalovaný v podiele 1/6-ina. Z oznámenia
právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26. augusta 2019 odvolací súd zistil, že žalobkyňa dala ohodnotiť
sporné nehnuteľnosti znalkyňou Ing. Zuzanou Jurigovou znaleckým posudkom zo dňa 13.07.2019,

v ktorom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 81.600 eur. Žalobkyňa
žalovaného následne žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že
nadobudne jeho podiel, pričom mu bola ochotná vyplatiť za jeho podiel sumu 13.600 eur, zodpovedajúcu
výške jeho spoluvlastníckeho podielu podľa vypracovaného znaleckého posudku.

10. Na výzvu žalobkyne žalovaný reagoval prostredníctvom právnej zástupkyne oznámením zo dňa
09.09.2019, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva,
nesúhlasí však s navrhovanou výplatou vo výške 13.600 eur (požaduje sumu 18.000 eur), z dôvodu,
že až ním navrhovaná suma zohľadňuje investície, starostlivosť a udržiavanie nehnuteľnosti a súčasne
kompenzáciu nárokov z dedičského konania po mame. Následne žalobkyňa dňa 27.09.2019 podala

žalobunasúd,pričomžiadalazrušiťavyporiadaťpodielovéspoluvlastníctvokspornýmnehnuteľnostiam
tak, že tieto budú prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že bude povinná vyplatiť žalovanému na
jeho podiel čiastku 13.600 eur. Po začatí konania následne oznámila súdu, že berie svoju žalobu v celom
rozsahu späť, nakoľko dňa 27.11.2019 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou jej žalovaný odpredal
jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, a to za ňou navrhovanú čiastku 13.600 eur.

11. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným pred podaním žaloby dohodnúť
mimosúdne, avšak žalovaný napriek vypracovanému znaleckému posudku, ktorým bola stanovená
všeobecná cena sporných nehnuteľností, s navrhovanou cenou za výplatu jeho spoluvlastníckeho
podielu nesúhlasil; požadoval vyššiu cenu, zohľadňujúcu investície, starostlivosť a udržiavanie

nehnuteľnosti a súčasne kompenzáciu nárokov z dedičského konania po matke. Žalobkyňa tak podala
žalobu dôvodne, keďže k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedošlo, pričom nie je možné pripisovať na vrub žalobkyni, že sa so žalovaným nepokúsila uzavrieť
inú mimosúdnu dohodu, podľa jeho predstáv. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný napokon
žalobkyňou ponúkanú cenu za výplatu jeho spoluvlastníckeho podielu po podaní žaloby akceptoval

a uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu, ktorou previedol jeho spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam na žalobkyňu za ňou navrhovanú sumu 13.600 eur, v dôsledku čoho žalobkyňa zobrala
žalobu späť. Je tak nepochybné, že žalobkyňa zobrala späť žalobu pre správanie sa žalovaného, keďže
nemala dôvod pokračovať v konaní, pretože žalovaný jej návrh po podaní žaloby v plnom rozsahu
akceptoval.

12. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a je preto v
zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, považoval preto odvolací
súd za správny. Odvolací súd dodáva, že aj súdna prax v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov zastáva názor, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v
súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva presne takým spôsobom vyporiadania, na akom

sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol
v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II.
potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhradytrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.