Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015060
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119015060.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. augusta 2020
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

D. F.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. E. XXX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/206/2019 zo dňa 06.05.2020 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného D. F. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2T/90/2013 zo dňa 07.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 23To/152/2014 zo dňa 19.01.2015 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/90/2013 zo dňa 07.10.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/152/2014 zo dňa 19.01.2015 bol D. F. odsúdený pre pokračovací

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. v súbehu s pokračovacím prečinom súlože
medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., pokračovací
prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pokračovací prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g) Tr. zák. a prečin zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený D. F. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1
Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola
určená skúšobná doba v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, bol mu nariadený probačný dohľad vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov a uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov

a iných návykových látok.Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prokurátorka sťažnosť, ktorú zahlásila do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V jej písomných dôvodoch uviedla, že dôvodom
sťažnosti je absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Uviedla, že u odsúdeného

je naďalej aj po 4 mesiacoch od predchádzajúceho hodnotenia ústavu vysoké riziko sociálneho
zlyhania, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je naďalej nekritický a odsúdeného preto ústav
opäť neodporučil na podmienečné prepustenie. Rovnako odsúdený aj naďalej iba čiastočne plní
program zaobchádzania. Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu ústavu sa u odsúdeného vyskytla len
1 priaznivejšia okolnosť - dostal ďalšiu disciplinárnu odmenu za plnenie pracovných povinností. Podľa

prokurátorkyskutočnosť,žeodsúdenývykonalvovýkonetrestuodňatiaslobodyprotialkoholickéliečenie
apriori neznamená, že pracoval i na odstránení svojho „problému“ s alkoholom. Predmetné liečenie
totiž vykonal len preto, pretože mu bolo nariadené a bol vo výkone trestu odňatia slobody. Naviac
nie alkohol, ale jeho opakované a viaceré sexuálne agresívne konania voči maloletej blízkej osobe,
ktorá bola odkázaná na jeho výchovu a starostlivosť a ktorú odkázanosť aj využil a zneužil, bola
dôvodom odsúdenia. Účelom trestu je aj páchateľa prevychovať, čo znamená odsúdeného primäť k

uvedomeniu si nesprávnosti svojho konania tak, aby sa ho už v budúcnosti nedopustil. Hodnotenie
ústavu jednoznačne preukazuje, že uložený trest doposiaľ výchovný vplyv na odsúdeného nemá, a preto
je rozhodnutie o jeho podmienečnom prepustení predčasné. Pred výkonom trestu odňatia slobody bol
už odsúdený pre charakterovo násilný trestný čin. Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil rizikové
faktory a predovšetkým sa nedostatočne vysporiadal s týmito skutočnosťami. U odsúdeného nie je

možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Navrhla uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť.

Krajský súd v Trenčíne primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou

osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že predmetnou vecou sa už krajský súd zaoberal, keď uznesením

sp. zn. 23Tos/10/2020 zo dňa 04.02.2020 v celom rozsahu zrušil uznesenie súdu prvého stupňa sp. zn.
6Pp/206/2019 zo dňa 25.11.2019 a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol (citovaným uznesením
súdu prvého stupňa bol odsúdený podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. tiež
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu a podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená
skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov). Krajský súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí uviedol,

že sa zatiaľ nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného boli splnené obe materiálne
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podobe polepšenia sa a
očakávania vedenia riadneho života s tým, že nariadil súdu prvého stupňa, aby si po vrátení veci na
nové konanie vyžiadal si aktuálne hodnotenie odsúdeného z ústavu na výkon trestu, pripojil si základný
trestný spis, aktualizoval správy o jeho povesti, najmä si vyžiadal aktuálny odpis jeho registra trestov,

tieto dôkazy oboznámil na verejnom zasadnutí, pri zachovaní práva odsúdeného sa k nim vyjadriť,
tiež aj dôsledne dopočul odsúdeného k naznačeným otázkam, a následne opätovne posúdil vo vyššie
naznačenom smere, či sú u neho splnené materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa aj po vrátení veci na nové prejednanie a
rozhodnutie správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom vykonal všetky potrebné
dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu
trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Už vo svojom skoršom rozhodnutí krajský súd prisvedčil názoru súdu prvého stupňa, že odsúdený
spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej dvojtretinovej výmery uloženého trestu odňatia
slobody.

Krajský súd sa ale opätovne nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného boli
splnené obidve materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v
podobe polepšenia sa a očakávania vedenia riadneho života.Krajský súd opakovane považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda
aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom trestu, než ho uložil súd
v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,

teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode pred vykonaním celého trestu. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne
prepustiť každého odsúdeného (Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť...), ale ponecháva na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel dovtedy
vykonaného trestu odňatia slobody, teda aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného
v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý

uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje opakovane za potrebné poukázať
na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda,
navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve

rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie
odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré
oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo
výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z
ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie. Aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či odsúdený

preukázal polepšenie, je nevyhnutné napríklad poznať, čo bolo u neho príčinou páchania trestnej
činnosti. O to viac táto potreba vyvstáva u odsúdeného, ktorý sa dopustil závažnejšej trestnej činnosti.
V hodnotení ústavu na výkon trestu sa naďalej uvádza, že odsúdený je nekritický k spáchanej trestnej
činnosti a túto popiera počas celého výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený uvedené tvrdenia na
verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa v podstate vôbec nespochybňoval a naviac je v zápisnici o

verejnom zasadnutí zaznamenané aj takéto jeho vyjadrenie v rámci konečného návrhu: „Žiadam o
prepustenie, prísľub práce mám, mal som čas prehodnotiť postoj k životu, riadny život bude asi problém.“
Teda sám odsúdený „spochybňuje“ to, či by bol schopný a pripravený viesť na slobode riadny život.

Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto jeho postoj s prihliadnutím aj na jeho citované vyjadrenie

nemôže byť prejavom polepšenia a nedáva dostatočnú záruku, že by po prepustení na slobodu viedol
riadny život, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej časti uloženého
trestu odňatia slobody stále neuvedomuje (nepripúšťa). Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“
odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny
život.

Krajský súd pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým

okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života
odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy

odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k
páchaniu trestnej činnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného D. F. za podstatne sťaženú už aj z pohľadu povahy
spáchaných trestných činov, pre ktoré vykonáva trest odňatia slobody, nakoľko Trestný zákon výslovne

určuje, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 2).K argumentom súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení je potrebné dodať, že odsúdený sa trestnej
činnosti nedopustil len pod vplyvom alkoholu, a preto vykonanie ochranného protialkoholického liečenia
odsúdeným nie je takou podstatnou okolnosťou, ktorá by mohla mať pozitívny vplyv na elimináciu jeho

recidívy do budúcna. Naviac sa odsúdený plánuje vrátiť do spoločnej domácnosti k manželke, s ktorou
zdieľa spoločnú domácnosť aj druhá dcéra odsúdeného - mal. N. T., nar. 2008, pričom je potrebné
zdôrazniť, že trestnej činnosti sa dopustil vo vzťahu k prvej dcére A. T., nar. 1997 v tejto spoločnej
domácnosti na adrese jeho trvalého bydliska.

Vyššie uvedené skutočnosti preto podľa názoru krajského súdu zatiaľ nedávajú dostatočnú záruku, že
protiprávne konanie odsúdeného sa už nebude opakovať.

Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj
ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Ani ústav na výkon trestu pritom opätovne
neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Je preto v záujme

dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby uložený trest
odňatia slobody ďalej vykonával tak, ako to navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, pretože ani po doplnenom dokazovaní súdom prvého stupňa by neprichádzalo do úvahy iné

rozhodnutie a bolo možné o návrhu odsúdeného rozhodnúť tak, ako to urobil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.