Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817205092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817205092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov:
matky - Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, I. a otca - V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E.,
v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/57/2017-70 zo dňa 5. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 1P/57/2017-70 zo dňa 5. decembra 2019 zaviazal otca
maloletého Q. Z., nar. X.X.XXXX k povinnosti platiť na jeho výživu sumou vo výške 200,- eur mesačne,
vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku. Tým menil rozsudok tamojšieho súdu sp.zn. 1T/244/2009 zo dňa 1.10.2010 v časti o určení
výživného na maloletého. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka maloletého návrhom zo dňa 18.12.2017 žiadala, aby
súd zvýšil povinnosť otca platiť na výživu maloletého na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 1P/244/2009-261 zo dňa
1.10.2010 bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho
výživu 100,- eur mesačne. Maloletý od roku 2015 navštevuje základnú školu, v súčasnosti je žiakom
siedmej triedy. V súvislosti s tým sa podstatne zvýšili náklady na maloletého. Podľa jej vedomosti došlo
aj k zmene pomerov na strane otca, ktorý dlhodobo pracuje v Nemecku, kde sa výška jeho mesačného

príjmu pohybuje okolo 2.000,- eur. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu
naopak žiadal znížiť výživného na maloletého na sumu 50,- eur mesačne z dôvodu, že kvôli matke mu
bol odobratý vodičský preukaz a on má príjem len v minimálnej výške.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného na maloletého
Marka rozhodované tamojším súdom sp.zn. 1P/244/2009 zo dňa 1.10.2010. Od tejto doby prešlo 9
rokov, čo je doba, za ktorú došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletého. Z prehľadu
výdavkov, ktoré predložila matka maloletého vyplynulo, že platí mesačne inkaso vo výške 48,66 eur,

satelit vo výške 5,50 eur, poplatok za pevnú linku vo výške 4,76 eur, poplatok za vodu vo výške 15,- eur
mesačne, poplatok za pevné palivo vo výške 35,- eur mesačne, internet vo výške 15,- eur mesačne,
poistku pre seba vo výške 3,98 eur mesačne, drogériu vo výške cca 50,- eur mesačne, lieky cca 15,- eur
mesačne, stravu vo výške 250,- eur mesačne, stravu pre maloletého v škole, prvá platba vo výške 30,20eur a následne 7,- eur mesačne, komunálny odpad vo výške 46,- eur ročne, ďalej sa podieľa na platbách
nedoplatkov za vodu a elektrinu spoločne so svojimi rodičmi. Otec maloletého predložil len potvrdenie o
zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, z ktorého vyplynulo, že v roku 2018 pracoval

v spoločnosti STAFIM s.r.o., avšak súdu sa nepodarilo zistiť známe miesto výkonu jeho práce. Otec
nepreberal žiadne súdne zásielky, preto je dôvodné predpokladať, že skutočne pracuje mimo územia
Slovenskej republiky. Otec maloletého predložil zoznam exekúcii, z ktorých vyplynulo, že má dlh voči
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, voči spoločnosti Intrum justitia s.r.o., voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
a voči matke maloletého dieťaťa. V súvislosti s týmito exekúciami súd prvej inštancie poznamenal, že

tieto sú výsledkom nezodpovedného správania sa otca maloletého a jeho finančnej nedisciplinovanosti a
vžiadnomprípadenemôžubyťpodkladom,nazákladektoréhobysúdznížiljehopovinnosťplatiťvýživné
na maloleté dieťa. Keďže otec maloletého na žiadne z predvolaní súdu nereagoval, na nariadené súdne
pojednávania sa nedostavoval, súd nemal žiadnu vedomosť o jeho mesačných nákladoch. Preto súd
vychádzalprizmenevýškyvýživnéholenzpreukázateľnéhodôkaznéhostavu.Vzhľadomnaskutočnosť,
že naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred 9 rokmi, dospel k právnemu záveru, že návrh

matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa je dôvodný, a preto jej návrhu vyhovel. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. V odvolaní
uviedol,žezarábaminimálnumzduazostávamuživotnéminimum.Vsúčasnostinemáprácu,jestavbár.

Prácu má sľúbenú od marca. Sumu 200,- eur nie je schopný platiť. Svojho syna veľmi ľúbi, no exekútor
mu strháva výživné z platu. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd znížil
stanovené výživné na sumu 50,- eur mesačne.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. V odvolaní zdôraznila, že

od podania jej návrhu na zvýšenie výživného ku dňu rozhodnutia prešli dva roky a za dva roky sa
otec maloletého ani raz nedostavil na pojednávanie a vôbec nepreberal zásielky z okresného súdu.
Má vedomosť, že v tomto období bol doma, napriek tomu na pojednávania nechodil, muselo sa im
stále odročovať a vo veci robil prieťahy. Poukázala na to, že ona je od 30. mája 2018 práceneschopná
z dôvodu operácie chrbtice, operácie čeľustných kĺbov, ďalšiu operáciu kolena má naplánovanú na

máj 2020 a má aj nález na mozgu, pre ktorý podstupuje rôzne vyšetrenia v Martine, Ružomberku a
Dolnom Kubíne. Od júna 2019 je na neplatenej práceneschopnosti a poberá len čiastočný invalidný
dôchodok a pre pretrvávajúce zdravotné problémy sa zatiaľ nemôže vrátiť do práce. S odvolaním otca
maloletého nesúhlasí, poukázala aj na to, že v minulosti bol trestne stíhaný pre neplatenie výživného.
Vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne neplní, preto bol aj podaný návrh na exekúcie pre platenie

výživného do skončenia vyživovacej povinnosti. S rozsudkom okresného súdu sa stotožňuje, považuje
ho za opodstatnený, preto navrhla rozsudok potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že od posledného rozsudku o
výživnom ubehla dlhá doba, ktorá opodstatňuje zvýšiť výživné, pretože sa výrazne zvýšili potreby a

výdavky na maloleté dieťa. Matka je dlhodobo práceneschopná z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania

(§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu
oznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku(§219ods.3CSP)adospelkzáveru,ženapadnutý
rozsudok je potrebné podľa § 387 CSP potvrdiť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie o zvýšení výživného na maloletého Q. Z. a o zamietnutí protinávrhu otca na zníženie výživného
na maloleté dieťa.

7. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie dôsledne zistený skutkový stav,

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, a pretože
v celom rozsahu zdieľa jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne posúdil s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť anemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ - otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuplatnil
žiadne podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty, než tie, s ktorými sa riadne vysporiadal už súd
prvej inštancie, preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len na podporu správnosti prvoinštančného

rozhodnutia uviesť nasledovné:
8. V zmysle ust. § 26 Zákona o rodine v spojení s ust. § 121 CMP dohody i súdne rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná
od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí
byť podstatná a musí sa týkať okolnosti, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého alebo objektívne - vývojom
objektívnych okolností.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Podľa čl. 18 ods. 1 vety prvej Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa.

11. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase

rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch
maloletého dieťaťa odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, prípadne dohody rodičov. Iba
zmenazávažnejšiehocharakterumôžebyťdôvodomnatakúzmenurozhodnutia.Zmenapomerovmôže
spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Pri úvahe
o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa

na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Základným predpokladom pre
zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov,
ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého.

12. Aj odvolací súd mal preskúmaním spisového materiálu nepochybne preukázané, že naposledy

bolo o výške výživného na maloletého rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn.
1P/244/2009 zo dňa 1.10.2010. Preto nepochybne za toto obdobie došlo k zmene pomerov tak na
strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinných rodičov. Maloleté dieťa v čase predchádzajúceho
rozhodovania malo 5 rokov. V súčasnosti maloleté dieťa 4.1.2020 dovŕšilo vek 14 rokov. Ide teda
nepochybne o dobu, za ktorú u dieťaťa došlo k podstatným zmenám.

13. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa vyplývajú z ust. § 62 a nasl. Zákona
o rodine. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Aplikačná prax vymedzila odôvodnené potreby dieťaťa ako náklady spojené s
výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou,

kultúrnymi a športovými potrebami a záujmami. Odôvodnené potreby je nevyhnutné individualizovať z
hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho veku, duševnej a
telesnej vyspelosti a tieto sú jednak pravidelné a jednak nepravidelné, či náhodné. Ďalej sú odôvodnené
potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými potrebami povinného, ako aj vymedzením
rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Na strane povinného rodiča sa

preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Snaha povinného vyhnúť sa plneniu svojej
vyživovacej povinnosti, resp. ju znížiť, je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní jej výšky súd
neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov,
ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.).

Sám otec v odvolaní poukazuje na to, že je stavbár. Ide teda o prácu, ktorá je v súčasnosti na trhu práce
dostatočne žiadaná.14. Vzhľadom na uvedené zákonné možnosti zmeny pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zákona o rodine bolo preukázateľne preukázané, že v posudzovanom prípade v období od
posledného rozhodovania o výživnom došlo ku kvalifikovanej a relevantnej zmene pomerov na strane

maloletého dieťaťa, keď ide o takú zmenu pomerov, ktorá nemá len prechodný charakter.

15. Odvolací súd sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zvýšeniu výživného na
maloleté dieťa. Nepochybne na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov v súvislosti s ktorou
došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na jeho výchovu a výživu. Preto odvolacie námietky otca, že

zarába len minimálnu mzdu a dostáva životné minimum a že v súčasnosti nemá prácu, hoci je stavbár,
aj odvolací súd hodnotí ako nezodpovedné a nemôže byť na úkor odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa. Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu o zvýšení výživného odvolací súd dáva do
pozornosti výšku priemernej mesačnej mzdy v odvetví stavebníctvo, zistenej zo štatistických údajov SR,
keď v roku 2019 bola táto vo výške 707,- eur. Preto vzhľadom na výšku príjmu, ktorú by otec mohol na
trhu práce dosahovať pri takto určenom výživnom (200,- eur mesačne), si dokáže pokryť aj odôvodnené

potreby vrátane svojich vlastných nákladov na živobytie.

16. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych argumentácii odvolací súd nemal žiadne
pochybnosti o tom, že zvýšenie výživného na maloleté dieťa otcovi na sumu 200,- eur je dôvodné a v
tejto sume primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam

povinného rodiča - otca.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle
ktorých rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)