Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Alexandra Hanusová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615204024.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: B. Z. M., F..M.., R.: XX XXX XXX,
M. M. K. XX, Ž., proti žalovanej: E. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. B. XXX, o zaplatenie 1 017,79 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17.1.2019 č.k.
5C/623/2015-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 017,79
eura, časť žaloby týkajúcu sa úroku 28 % ročne zo sumy 1 017,79 eura od 19.10.2012 do zaplatenia
zamietolažalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Žalobcasavsporedomáhal

úhrady nepovoleného prečerpania účtu zriadeného na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 6.7.2010
uzavretej sporovými stranami.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany 6.7.2010 uzavreli
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému
zriadený osobný rastový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a vydaná platobná karta Maestro s denným

limitom 500 eur. Z listu žalobcu z 11.10.2012 zistil, že tento oznámil žalovanému, že dňom doručenia
tohto oznámenia odstupuje od zmluvy o účte a vyzval ho, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia
oznámenia uhradil debetný zostatok, ktorý bol k 30.6.2012 vo výške 1 003,74 eura. Podľa bodu 3.7
Všeobecných obchodných podmienok (VOP) zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnymi úrokovými
sadzbami. Úrokové sadzby a spôsob úročenia banka oznamuje zverejnením. Banka si vyhradzuje právo
zmeniť úrokové sadzby ako aj spôsob úročenia z dôvodu zmeny právnych predpisov, z dôvodu zmeny

obchodnej politiky banky, skvalitnenia, zjednodušenia či zmien v poskytovaní bankových produktov a
služieb, alebo v dôsledku takých zmien na bankovom trhu, ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie produktov
a služieb.

3. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení § 708 ods. 1 a ods. 2, § 709 ods. 1, § 710,
§ 711, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods.

1 a ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 5,
§ 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon
o spotrebiteľských úveroch“). Vychádzal z toho, že žalobca a žalovaný uzavreli 6.7.2010 zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe tejto zmluvy žalobca zriadil pre
žalovaného osobný rastový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a že žalobca od zmluvy odstúpil, keďže na

účte bol vykazovaný nepovolený debetný zostatok a vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku,
žalovaný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba s bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem inéhoslužbu vedenia účtu a poskytovania úverov. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako spotrebiteľský
spor a priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich
saochranyspotrebiteľovapodľaosobitnéhozákonaospotrebiteľskýchúveroch.Skutočnosť,žežalobca

viedol pre žalovaného bežný účet a prečerpanie finančných prostriedkov na účte vo výške 1 017,79 eura
medzi stranami nebola sporná. Súd prvej inštancie preto uložil žalobcovi povinnosť túto sumu žalobcovi
uhradiť.

4. K debetnému úroku 28 % zo sumy debetného zostatku uplatnenému žalobcom podľa bodu 3.12

VOP, podľa ktorého s nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená
povinnosť zaplatiť poplatok a podľa predloženého sadzobníka úrokových sadzieb platných od 1.3.2015,
podľa ktorého si žalobca mohol účtovať pri nepovolenom prečerpaní úrok z omeškania vo výške 28
% p. a. súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nemá nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na
účte preto, že tento nárok nemá oporu vo VOP žalobcu, vo výpisoch z účtu žalobcu, v ktorých žalobca
sám uvádzal žalovanému podmienky úročenia nepovoleného prečerpania na účte. Súd prvej inštancie

prihliadol aj na rozpornosť ustanovení VOP žalobcu z tohto obdobia, ktoré vo viacerých ustanoveniach
stanovovali rôzne spôsoby úročenia nepovoleného prečerpania, čo je pre spotrebiteľa neprijateľné a
preto žalobu v tejto časti zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý uspel v

základe žaloby (istine), priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca a žiadal v tejto
časti rozsudok zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci k
čomu poukázal na ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je v zmluve určené,

že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky
na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§
497 a nasl.). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch
sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa

alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že úrok z
prekročenej sumy po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie
prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Okrem ustanovení bodu 3.4,
3.8. a 3.12 Všeobecných obchodných podmienok je upravený aj Obchodným zákonníkom a zákonom
o spotrebiteľských úveroch a povinnosť platiť úroky z takto poskytnutých peňažných prostriedkov

potvrdzujú aj rozhodnutia, na ktoré poukázal (uznesenie Krajského súdu v Nitre z 19.12.2018 č.k.
5Co/140/2018-174 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 27.3.20189 č.k. 43Co/4/2018-54) .

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario (§ 383 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Súdprvejinštancieodôvodnilzamietnutiežalobyvprvomradetým,žetentonároknemáoporuvoVOP
žalobcu, ako aj preto, že ich ustanovenia vo viacerých ustanoveniach uvádzajú rôzne spôsoby úročenia
nepovoleného prečerpania úveru, čo je pre spotrebiteľa neprijateľné. Žalobca v odvolaní poukazoval na
zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky vo výške 28 % ročne z istiny prekročenia.

10. Prekročením sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch rozumie
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec
dohodnutého povoleného prečerpania.

11. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu o otvorení
bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupnéspotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto

poplatky môžu meniť.

12. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o prekročenie, ktoré trvá
viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b)

výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných
sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia
vrátane ponuky iných úverových produktov.

13. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch na prekročenie sa vzťahujú
ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka.

14. V prejednávanej veci nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou má charakter
spotrebiteľského vzťahu, ako aj to, že žalobca pre žalovaného viedol bežný účet a že žalovaný
prečerpal finančné prostriedky na tomto účte. Žalovaný sa dostal prečerpaním finančných prostriedkov
na svojom osobnom účte do debetu, v dôsledku čoho patria banke z takto poskytnutých peňažných

prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po
dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou
poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením
zmluvyobežnomúčte,ktorémázanásledokprávobankypožadovaťúrokyzaprečerpanieúčtu,sktorou
povinnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1.

15. Podľa bodu 3.12 žalobcom predložených VOP označeného ako Nepovolené prečerpanie pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,

pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods.
8.8 VOP sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka

zvýšiť alebo znížiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená
povinnosť zaplatiť poplatok.

16. Súd prvej inštancie k záveru o rozpornosti ustanovení VOP neuviedol ako dospel k tomu, že
sa v ich ustanoveniach uvádzajú rôzne spôsoby úročenia nepovoleného prečerpania, čo malo byť

pre spotrebiteľa nevýhodné a to najmä v súvislosti s tým, že tieto ustanovenia vyhodnotil ako také,
ktoré „takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch“. Možno teda konštatovať, že konajúci súd záver o nedôvodnosti uplatneného
úrokuzprečerpaniavyslovilbeztoho,abyvysvetlilakodospelktomu,žeodohodnutýspôsobúročeniaje
pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľný a ten je preto potrebné považovať za predčasný. Samotný

základ uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úroku z prekročenia považoval súd prvej inštancie v
zmysle ustanovení § 1 ods. 1 a § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch za daný.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že žalobca v odvolaní dôvodne namietal,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniauplatnenéhonároku.Vytýkanénedostatkynemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný
riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným vo veci, ktorým je v zmysle ustanovenia §

391 ods. 2 CSP viazaný. Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie
úroku uplatneného od 19.10.2012 z prekročenia podľa ustanovení § 1 ods. 2 a ods. 5, ako aj § 18
ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobcom predložených VOP (účinné od1.3.2015).Následnesvojezáveryoskutkovýchzisteniachaprávnomposúdeníveciodôvodníspôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP.

18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.