Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209281
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217209281.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Ing. Q. S., A..

XX.XX.XXXX, S. W. T. X., Ľ. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Kubik,
advokát, s. r. o., Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, proti žalovanej: G.. Y. O., A.. XX.XX.XXXX, S.
W. Q. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Timar & partners, s. r. o., Šaľa, Štúrova 42, o zaplatenie
40.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 12.04.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú k

zaplateniu 40.000 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne, pokutou 0,1% denne, od 14.04.2014 do
zaplatenia a k náhrade trov konania z titulu pôžičky. Nárok odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa
13.03.2014 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bola
žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 40.000 eur. Prevzatie peňažných prostriedkov potvrdila žalovaná
podpisom na zmluve, vrátiť ich mala do 13.04.2014, doposiaľ nevrátila ani časť. Pôžička bola poskytnutá
bezúročne, v prípade jej nevrátenia včas, bola povinná zaplatiť aj sankciu vo výške 0,1% denne, ktorú
sankciu považuje žalobca za primeranú s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn.

15Cob/194/2010. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 Obč. zák. s tým, že súbežné
uplatnenie nárokov na úrok z omeškania a inú sankciu nie je vylúčené (odkaz na rozsudok Krajského
súdu v Trnave vo veci sp. zn. 21Cob/40/2009).

(2) Súd vo veci vydal dňa 16.10.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s
odôvodnením, že žalobca neuviedol v žalobe pravdivé a úplné skutkové tvrdenia. Žalobca žalovanej
pôžičku neposkytol, nakoľko obchodný prípad (súvisiaci s podnikateľskou činnosťou žalovanej), na ktorý

mali byť peňažné prostriedky z pôžičky použité, sa neuskutočnil. Pokiaľ mala žalovaná potvrdiť prevzatie
peňazí na zmluve, ide tu o štandardnú formuláciu, ktorú žalobca používa vo všetkých zmluvách pri
poskytovaní pôžičiek. Žalobca by mal navyše poskytnúť pôžičku v zmysle právnej úpravy platnej od
01.01.2013 (zákonom č. 394/2012 Z. z.) bankovým prevodom, čo však neurobil, nakoľko strany sa
dohodli, že zmluvu zrušujú preto, že účel pôžičky odpadol a žalobca mal zmluvu roztrhať. Žalobu podal
žalobca účelovo po tom, ako žalovaná vyzvala žalobcu na vrátenie rodinného domu (spor vedený na
tunajšom súde pod sp. zn. 12Csp/22/2017). Pôžička je reálny kontrakt a žalobca musí preukázať, že

reálne odovzdal finančné prostriedky. Z dôvodu opatrnosti vzniesla kompenzačnú námietku do výšky
žalovanej pohľadávky a uplatneného poplatku, keďže žalovaná na základe absolútne neplatných zmlúv
o pôžičkách vykonávala v prospech žalobcu úhrady súm značne prevyšujúcich dohodnutú pôžičku
(plnenia na absolútne neplatné pôžičky zo zmlúv z 01.03.2008 a 01.10.2008) - tak je žalobca povinnývydať žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 140.000 eur, ktoré plnenie nie je s poukazom na § 107
ods. 3 Obč. zák. premlčané. Žalovaná poprela aj duplicitné uplatnenie poplatku a úroku z omeškania,
ktoré nároky sa navzájom vylučujú, poukázala na to, že žalobca v žalobe odkazuje na rozhodnutie

aplikované na obchodnoprávny vzťah, v ktorom sa inak posudzovalo uplatnenie zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania, čo nie je prípad žalobcu. Opäť z dôvodu opatrnosti navrhla nárok žalobcu moderovať
podľa § 545a Obč. zák. pre neprimeranosť nároku (0,1% denne predstavuje 36,5% ročne), k tomu
poukázala tiež na to, že žalobca si nárok uplatnil až posledný deň (trojročnej) premlčacej lehoty, pričom
nič mu nebránilo uplatniť si ho skôr. Skutkové okolnosti ku kompenzačnej námietke doplnila písomným

podaním z 14.01.2019 tým, že jej žalobca poskytol pôžičku už v septembri 2007 vo výške 3,9 mil Sk, na
ktorej postupne vrátila 3,78 mil Sk, žalobca však tvrdil, že (prvú) splátku vo výške 1,9 mil Sk nevrátila
(potvrdenie o platbe našla až následne) a prinútil ju podpísať novú zmluvu o pôžičke na sumu 1,9 mil Sk
v marci 2008, túto sumu splácala postupne, celkom zaplatila 2,251 mil Sk. Táto v poradí druhá zmluva
bola predstieraným právnym úkonom, je neplatná a preto je žalobca povinný prijaté plnenie v celom
rozsahu vrátiť, pričom na prípadnú námietku premlčania navrhla na ňu neprihliadať podľa § 3 Obč. zák.,

keďže sám žalobca konal v rozpore so zákonom.

(3) Replikou zo dňa 21.03.2018 žalobca uviedol, že žalovaná v zmluve potvrdila prevzatie peňažných
prostriedkov, pokiaľ ich použila na iný, než určený účel, ide to na jej vrub a nezbavuje ju to povinnosti
reálne požičané peniaze vrátiť. V zmluve strany dohodli sankčný úrok, popri ňom je možné uplatniť si

aj zákonný úrok z omeškania, tieto nároky žalobcu nie sú neprimerané, nezákonné, ani v rozpore s
dobrými mravmi.

(4)Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,svedkami,oboznámenímsaspredloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2014 uzavretej v písomnej forme s poukazom na § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka mal žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi poskytnúť finančnú čiastku vo
výške 40.000 eur na dobu 1 mesiaca, podľa bodu 4. zmluvy žalovaná „potvrdila prevzatie požičanej istiny
v celosti“ podpisom zmluvy. Pôžička bola účelová (bod 2. zmluvy) na nákup repky olejnej v objeme 500

až 600 ton s dohodnutým výnosom pre veriteľa 3 eurá za tonu. V zmysle bodu 5. zmluvy strany dojednali
„poplatok z omeškania“ na požičanú sumu 0,1% denne, ak nebude vrátená do dohodnutého termínu.

(6) Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu o pôžičke spísali spoločne so žalovanou, ktorá
určovala podmienky. Pôžičky od žalobcu využívala žalovaná asi 15 rokov a pravdepodobne posledné

peniaze - vo výške 40.000 eur zaplatila niekomu, kto jej nedodal tovar. Nárok si uplatnil v poslednej chvíli
z dôvodu, že už nemal na výber, dovtedy boli so žalovanou neustále v kontakte, boli dobrí spoločníci.
O tom, že má poskytnúť pôžičku a má byť spísaná zmluva rokovali so žalovanou asi začiatkom marca
2014. Práve žalovaná žiadala peniaze v hotovosti, keďže obchodovala v P. a tam sa platilo v hotovosti.
So žalovanou sa zoznámil cez jej synovca. Do času, kým nezačala mať žalovaná problémy s daňovým

úradom, vždy peniaze vrátila. Nevrátila asi posledné tri pôžičky. Ako zábezpeku dohodli, že mu predá
dom. Či použila peniaze na uvedený účel, nekontroloval, v posledných prípadoch jej dal toľko peňazí,
koľko potrebovala. So žalovanou mal uzavretých asi 5-6 zmlúv o pôžičke. Prvé pôžičky boli ešte v
slovenských korunách a išlo o miliónové čiastky. Posledné tri prípady boli ten s domom, pôžička, ktorú
nestihol dať na súd vo výške 26.000 eur a tretí je tento posledný sporný prípad. Prípad s domom, vtedy

žalovaná potrebovala asi 70.000 eur a sama žalovaná navrhla, že dá žalobcovi do zálohu dom, čo
nechcel riešiť záložným právom, nakoľko v tom čase mala na liste vlastníctva evidované záložné právo
OTP banky. Medzitým boli medzi nimi aj menšie pôžičky, hocikedy prišla za žalobcom, že potrebuje
napríklad 2.000 eur, žalobca jej požičal a ona ich vrátila na druhý deň. Spornú sumu 40.000 eur odovzdal
žalovanej doma u žalobcu, prítomná bola jeho (t. č. nebohá) manželka a synovec žalovanej. Vždy mal

doma nejaké peniaze.

(7) Žalovaná vypovedala, že pôžičku 26.000 eur žalobcovi vrátila v hotovosti. Vtedy bola prítomná
aj jeho manželka, aj syn žalovanej, ktorého si žalobca zavolal, lebo potreboval niečo na počítači.
Manželka žalobcu vtedy povedala, že zmluvy sú na stole a potom ich roztrhá, avšak žalobca niečo

robil so synom na počítači a zmluva roztrhaná nebola. Spornú čiastku 40.000 eur žalobca žalovanej
neposlal, začal sa vyhovárať na to, že má nejaké poplatky a musia navýšiť zmluvu na dom, s čím
žalovaná nesúhlasila. Žalovaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti obchoduje od roku 1991 s
poľnohospodárskymi produktmi, problémy medzi ňou a žalobcom nastali v roku 2015, keď sa dozvedela,že jej dom prepísal na svoju sestru. Spornú zmluvu spísal žalobca s tým, že peniaze mal poslať na účet
na druhý deň, ale neposlal. Zmluvu podpísali doma u žalobcu, jej synovec však pri tom nebol. Spoločné
obchody robili do roku 2010, v súčasnosti spolu nekomunikujú. Pri podpísaní zmluvy boli len oni dvaja,

podpísalajustým,žehneďnadruhýdeňmalžalobcaposlaťpeniaze.Zmluvupredpodpisomsiprečítala,
bola približne rovnaká, ako ostatné. Na účet mal žalobca poslať peniaze preto, lebo jej tak povedal.

(8) Svedok D. P. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sú dlhoroční priatelia, spoznali sme sa v 90.-
tych rokoch. So žalovanou svedok spoločne obchodoval v oblasti nákup a predaj poľnohospodárskych

produktov. Išlo o veľké finančné objemy, spolupráca trvala 2 až 4 roky. Žalovanú so žalobcom zoznámil
práve svedok. Vtedy mali záujem nakúpiť nejaký tovar - poľnohospodárske produkty a žalovaná nemala
peniaze. Svedok som so žalobcom obchodoval aj sám, tieto obchody vždy prešli bez problémov. Žalobca
sa k nemu správal čestne a rovnaké správanie požadoval aj od druhej strany. Žalobca poskytol žalovanej
peniaze, ale k výške vyjadriť nevedel, rádovo mohlo ísť o desaťtisíce eur. V niektorých prípadoch bol aj
osobne pri tom, keď žalobca poskytol peniaze žalovanej, stretli sa vždy u žalobcu v jeho rodinnom dome.

Prítomní boli žalobca, žalovaná, manželka žalobcu a svedok. Žalovaná zobrala od žalobcu peniaze,
nevedelvakejvýške,anivkoľkýchprípadoch,anikedy.Pritom,žebynejaképeniazežalovanážalobcovi
vracala, prítomný nebol. Pri poskytovaní peňazí bol prítomný aj v čase ich spolupráce so žalovanou, ale
aj neskôr, keď spolu nepracovali, bolo to viackrát.

(9) Svedok A. N. vypovedal, že bol prítomný iba pri jednej pôžičke, ktorú dostali spolu od žalobcu, bolo to
spolu 180.000 eur, dostali ich na mesiac alebo na dva. Bolo to v roku asi 2011 alebo 2012. So žalobcom
som sa zoznámil v roku 2008 asi na jeseň, so žalovanou o dva až tri roky neskôr. Sám sa najprv venoval
nákupu a predaja hospodárskych zvierat, potom prišli agrokomodity. V súčasnosti dlh voči žalobcovi
nemá. So žalovanou sa zoznámil cez D. P., ktorého pozná od roku 2000. V súčasnosti asi nie je dobrý

vzťah medzi žalovanou a P., nakoľko ten sleduje vždy svoj prospech, okolo roku 2010 si založil vlastnú
firmu a začal obchodovať sám, vtedy prestal obchodovať so žalovanou. Žalobca poskytoval pôžičky aj
spoločnostiam, v ktorých bol činný svedok, niektoré (pôžičky) boli zabezpečené, napr. záložným právom,
ale aj kúpnou zmluvou, ktorou svedok založil rodinný dom, ktorý vlastnili s manželkou, tento dom ešte
žalobca nevrátil, ale určite mu nič nedlhuje. K výkonu záložného práva pri obchodných spoločnostiach

došlo, nehnuteľnosti majú podľa znaleckého posudku hodnotu cez 1 milión eur.

(10) K otázke dispozície peňažnými prostriedkami vo výške spornej pôžičky žalobca predložil výpisy z
účtov, podľa ktorých vybral hotovosť v dňoch 20.012014 v sume 5.000 eur a 13.03.2014 v sume 17.000
eur (účet obchodnej spoločnosti Viliv, s. r. o., Dunajská Streda, t. č. v likvidácii), tento výber sa premietol

do pokladničnej knihy uvedenej firmy ako „dotácia pokladne“, dňa 17.02.2014 v sume 18.000 eur (z
osobného účtu). Z ďalšieho osobného účtu vybrala manželka žalobcu dňa 17.01.2014 sumu 7.000 eur
a žalobca dňa 23.01.2014 sumu 10.000 eur, dňa 14.02.2014 sumu 7.000 eur (dňa 19.02.2014 žalobca
na účet vložil 13.500 eur), dňa 13.03.2014 sumu 20.000 eur. Dňa 10.03.2014 bola žalobcovi vyplatená
časť odplaty za prevod obchodného podielu zo strany tretej osoby vo výške 10.000 eur v hotovosti.

(11) Žalovaná podnikala prostredníctvom obchodnej spoločnosti SK Commercium, s. r. o., dňa
15.03.2014 vybrala z pokladne firmy sumu 15.000 eur („vklad na bežný účet“) a dňa 17.03.2014 vložila
do pokladne firmy v troch čiastkach sumu celkom 15.000 eur („príjem hotovosti z banky“), v pokladni
bolo vedených v mesiaci marec 2014 cca 50 tisíc eur. Výrazný pohyb v pokladni zaznamenala firma vo

februári (vklady 73.500 eur, výbery 25.500 eur).

(12)Podľa§657Občianskehozákonníka(zákonč.40/1964Zb.vplatnomznení-OZ)zmluvouopôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

(13)Zmluvaopôžičkevovšeobecnostinevyžadujepresvojuplatnosťpísomnúformu,môžebyťuzavretá
aj ústne. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva
druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke predpokladá dohodu strán, ako aj reálne

odovzdanie predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom
uzavretia zmluvy o pôžičke, k jej uzavretiu zákon vyžaduje teda i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi („prenecháva“). Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranamiprávny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalobca, ktorý tvrdí, že pôžička bola poskytnutá, má dôkaznú
povinnosť, a teda (dôkazné) bremeno preukázať, či reálne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke.

(14) Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

(15) Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje sa platba
v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Podľa § 5

zákona ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe
ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

(16) V danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy písomne, zmluva je podpísaná vlastnoručne oboma
stranami, jej obsah je jasný a zrozumiteľný, preto z hľadiska obsahu a formy nie je zmluva o pôžičke
uzavretá medzi stranami dňa 13.03.2014 neplatný právny úkon. Ďalšou podmienkou pre platnosť zmluvy

o pôžičke v zmysle § 657 OZ je preukázanie faktického odovzdania peňazí. Práve túto skutočnosť
žalovaná namietala a tvrdila, že k faktickému odovzdaniu peňazí medzi ňou a žalobcom nikdy nedošlo.
Z dokazovania vyplýva, že zmluva o pôžičke bola pripravená žalobcom, žalobca preukazoval svoje
tvrdenie o odovzdaní peňazí žalovanej výpismi z osobného a podnikateľského účtu a poukazom na
formuláciu bodu 4. spornej zmluvy. Sporná zmluva o pôžičke nebola jedinou, ktorú medzi sebou

strany uzavreli, žalobca so žalovanou uzatvoril viacero zmlúv o pôžičke a požičiaval peniaze žalovanej
od roku 2008 (za účelom vlastného finančného prospechu z výnosov žalovanej), tieto zmluvy boli
predložené ako dôkazné listiny v súbežne prebiehajúcom spore na tunajšom súde vo veci sp. zn.
12C/22/2017 a stranám sú známe. Okrem toho bolo preukázané, že obdobne požičiaval žalobca
peniaze aj ďalším osobám, podnikateľom. Preto pokiaľ preukazoval dispozíciu s dostatkom peňažných

prostriedkovvýlučnevýpismizosvojichúčtovaštandardnouformuláciouvtextezmluvy,súdtietodôkazy
nepovažoval za dostatočné na preukázanie skutočnosti, že práve žalovanej aj v skutočnosti odovzdal
spornú čiastku. Na preukázanie zdroja peňazí na strane žalobcu nepostačuje jeho tvrdenie, že v čase
uzavretia pôžičky so žalovanou vykonal výber hotovosti z banky. Tieto výbery samy osebe ešte nie sú
dôkazom o existencii zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, pretože môže ísť o pohľadávku

z iného titulu.

(17) S prihliadnutím na všetky okolnosti uzatvorenia pôžičky súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v preukázaní odovzdania peňazí žalovanej. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil
odovzdanie a prevzatie peňazí v spornom prípade. Keďže súd nemal v konaní zo zisteného skutkového

stavu preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah z titulu zmluvy o
pôžičke žalobu zamietol.

(18) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(19) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(20) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanej, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

(21) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).