Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207109
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116207109.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: P. zastúpená: JUDr. Milan

Kuzma, advokát so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova 2 o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 21.12.2015 do zaplatenia do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí na
účet žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške
tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2016 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej sumu 19.100 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
21.12.2015 až do zaplatenia.
2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnila tým, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II dňa

22.1.2014 podala proti jej osobe návrh na vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov
v zmysle ust. 8 zák. č. 101/2010 Z.z., na základe čoho bolo na Okresnom súde Košice II vedené
súdne konanie pod sp.zn. 24C/10/2014. Potom, ako sa žalobkyňa dňa 28.5.2014 vyjadrila k danej
žalobe, zobral žalobca (Okresná prokuratúra Košice II) návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť, na základe čoho bolo konanie uznesením sp.zn. 24C/10/2014-132 zo dňa 26.1.2015 zastavené
(právoplatnosť 26.2.2015). Žalobkyňa tvrdila, že po podaní návrhu na začatie súdneho konania sa
okolo nej začal nepríjemný kolotoč neustálych otázok a unavujúcich odpovedí. Z voľne dostupných

zdrojov žalobkyňa zistila, že príslušné orgány preverovali viacero oznámení a podozrení o nelegálnom
nadobúdaní majetku, ale jej prípad bol prvým, ktorý sa dostal na súd na základe návrhu prokuratúry.
Dovtedy odborná ale aj laická verejnosť považovala tento zákon za „bezzubý“, preto informácia o podaní
takéhoto návrhu sa stala senzáciou nielen pre médiá, ale aj širokú verejnosť a bola vo veľkej miere
diskutovaná v médiách, aj na sociálnych sieťach. V samotných médiách sa začali objavovať informácie
o podanom návrhu ešte pred prvým pojednávaním, s uvedením mena žalobkyne a jej manžela. Najbližší
priatelia, známi a neznámi ľudia odsudzovali žalobkyňu, ako aj jej manžela za získanie veľkých majetkov

z nepoctivých zdrojov, v očiach aj úplne neznámych ľudí boli a už navždy ostanú nepoctivými a zlodejmi.
Ľudia sa od nej jej manžela odvrátili a ani po zastavení konania sa vzťahy nezlepšili. Preto si žalobkyňa
uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že samotné konštatovanie porušenie práva nie
je pre neho dostatočným zadosťučinením. Informáciu o historicky prvom takto podanom návrhu prevzalinielen slovenské printové média, ako sú denník O. pričom uviedli celé meno žalobkyne a jej manžela.
Žalobkyňa za nesprávny úradný postup žalovaného označila nedôvodné podanie žaloby na súd, pričom
žalovaný vychádzal z nesprávnych a neúplných predpokladov a tvrdení, ktoré si žiadnym spôsobom

neoveril, predovšetkým opomenul zistiť, či žalobkyňa s jej manželom majú, či nemajú zrušené BSM,
kvôli čomu nesprávne matematicky započítal aj také majetky, na ktoré prihliadať nemal, napr. vkladná
knižka syna, resp. podiely v obchodných spoločnostiach.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadrila dňa 26.5.2016, nárok žalobcu ani čo do základu, ani čo do výšky
neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že podal žalobu voči žalobkyni o vyslovenie nadobudnutia

majetku z nelegálnych príjmov podľa ustanovenia § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu
majetku v znení neskorších predpisov, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn.č. 38C/86/2016 (pozn. súdu,
pravdepodobne chyba v písaní, správne sp.zn.č. 24C/10/2014) a že dňa 18.12.2014 vzal žalovaný
návrh na začatie konania späť, na základe čoho bolo konanie uznesením Okresného súdu Košice II
zastavené. Tvrdil, že v predmetnej veci okresná prokuratúra po doručení podnetu od finančnej polície
na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, si

predvolala žalobkyňu a jej manžela (.) na podanie vysvetlenia ohľadom spôsobu nadobudnutia majetku,
ktorý bol predmetom podnetu finančnej polície. Po vykonaných výsluchoch bolo okresnou prokurátorkou
skonštatované, že kumulatívne podmienky zakotvené v § 8 tohto zákona pre podanie predmetného
návrhu boli naplnené. Skutočnosť, že dotknuté osoby v procese zhromažďovania podkladov výslovne
zatajili, resp. neuviedli relevantné právne skutočnosti, ktoré tvorili podstatný základ pre rozhodnutie o

ďalšom postupe, nemožno kvalifikovať za nesprávny úradný postup. Absencia nesprávneho úradného
postupu ako jednej z troch kumulatívnych podmienok pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu
(ďalšími dvoma podmienkami sú vznik škody a kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou), má za následok nemožnosť uplatnenie si náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., preto sa domnieva, že žaloba je v celom rozsahu neopodstatnená a nedôvodná.

4. Žalobkyňa vo svojej replike dňa 27.9.2016 uviedla, že pri výsluchu nebola zo strany žalovaného na
existenciu BSM, ale bolo povinnosťou žalovaného, ako osoby znalej problematiky, sa na predmetné
skutočnosti pýtať, najmä s prihliadnutím na rešpektovanie vlastníckeho práva. Uvedené v konečnom
dôsledkuosvedčujeajNávrhovyslovenienadobudnutiamajetkuznelegálnychpríjmovpodľa§8zákona
č. 101/2010 Z. z. zo dňa 17.1.2014, kde je na strane 9 uvedené, že: „P. naďalej trvá, bezpodielové

spoluvlastníctvomanželovnebolorozdelené,nebolozúžené,nebolozrušené.“Žalobkyninavyšehrozilo,
že majetok v hodnote 130.346,32 EUR prepadne v prospech štátu z dôvodu, že pochádza z nelegálnych
príjmov, pričom je matkou dvoch detí a už len samotná hrozba, že príde o všetko, pre ňu znamenala
neskutočný strach o budúcnosť jej rodiny. Žalobkyňa sa stretávala s poznámkami v materskej škôlke
typu: „ kto je ten X. a jeho mama?“ Došlo k zmene susedských vzťahov, známi, ktorých žalobkyňa

stretávala v meste sa pýtali, čo sa deje. X. usporadúvala večierky pre VIP klientov, avšak žalobkyňa
na nich už viac nebola vítaná, rozumej už nebola pozvaná a to napriek tomu, že po iné roky bola
spolu s manželom stále srdečne pozývaná. Žalobkyňa v rozhodnom čase musela často maloleté deti
nechávať s au-pair, ktorú platila. Starší syn žalobkyne mal 5 rokov a mladší syn len 2,5 roka. Žalobkyňa
tak stratila veľa času, musela si najať advokáta, spolupracovať, podať vysvetlenie vo veci sp. zn.

24C/10/2014 Okresného súdu Košice II., preto sa nemohla plnohodnotne venovať rodine. Žalobkyňa
predtým viedla normálny život, mala bežné starosti, plnohodnotne sa mohla venovať rodine a rozvíjať
talent jej syna, mala radosť zo svojich vlastných koníčkov - navštevovala jazyk kurzy, cvičenie s osobným
trénerom,chodiladodivadlaspolusmanželomananávštevyrôznychpodujatívSteelaréne.Vdôsledku
nezákonného postupu sa všetko zmenilo tak, že žalobkyňa psychicky nezvládla odsúdenie spoločnosti,

ohováranie, nepríjemné pohľady a nepríjemné otázky okolia, ktoré vyústili do takých rozmerov, že bola
spolu s rodinou nútená odsťahovať sa N. a žiť v ústraní na dedine, kde sa jej život rapídne zmenil.
Žalobkyňa si musela nájsť prácu, všetky aktivity boli nedostupné, o spoločenskom živote nehovoriac.
Napriek tomu, že žalobkyňa verila, že sa na dedine vyhne nepríjemným otázkam, mýlila sa, aj tu čelí
dôsledkom nezákonného postupu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej syn v tom čase chodil Q. na L., pričom

je pohybovo veľmi nadaný, rýchlo napredoval a druhý rok chodil s 10 ročnými deťmi. Q. však syn
žalobkyne nemôže rozvíjať svoj talent. Chodí už iba na plávanie, pričom plaváreň otvorili po rekonštrukcii
len tento rok. Informáciu o historicky prvom takto podanom návrhu prevzali nielen slovenské printové
média ako T., pričom boli uvedené aj celé mená.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 19.12.2016 zotrval na závere, že prokuratúra v postupe pri podávaní

predmetného návrhu, nepochybila a postupovala v súlade so zákonom č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní
pôvodu majetku. Poukázal na to, že o rozdelení BSM žalovaný nemal vedomosť z dôvodu, že až po
podaní návrhu na súd bolo prokuratúre predložené stanovisko advokáta manželov X. k podanému
návrhu (dňa 9.7.2014), v ktorom okrem iných skutočností uviedol, že BSM manželov bolo 3.3.2010rozdelené rozhodnutím okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.3.2010, čo však manželia
X. v zmysle § 19 písm. a/ zákona č. 162/1992 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam nenahlásili do 30 dní katastru nehnuteľností, a toto rozdelenie BSM nebolo

zrejmé ani z iných listinných dôkazov. Žalovaný k námietke, že prokuratúra nesprávne matematicky
započítala aj majetky, na ktoré prihliadať nemala (vkladná knižka maloletého syna a obchodné podiely
v obchodných spoločnostiach) uviedol, že vkladnú knižku maloletého U. do majetku započítal z dôvodu,
že maloletý nemal žiaden príjem, pričom ak finančné prostriedky na jeho vkladnej knižke pochádzali z
legálnych zdrojov, mohla uvedenú skutočnosť žalobkyňa pri podaní vysvetlenia prokuratúre preukázať.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 9.5.2017 opätovne poukázala na základné pochybenie na strane
Okresnej prokuratúry Košice II, ktorá vôbec nerozlišovala medzi majetkom v súkromnom vlastníctve a
majetkom v BSM, pričom prokuratúra nevyužila všetky svoje možnosti na zistenie skutočností týkajúcich
sa jej majetku a formy jej vlastníctva.

S k u t k o v ý stav :

7. Z obsahu pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Košice II pod sp. zn. č. Pc 103/12 súd zistil
nasledovné skutkové okolnosti : Okresnej prokuratúre Košice II bol dňa 14.8.2012 doručený podnet
Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finančnej
polície na podanie návrhu na začatie konania proti žalobcovi, v zmysle zák. č. 101/2010 Z.z. o
preukazovaní pôvodu majetku voči žalobkyni a jej manželovi, z dôvodu, že bol u nich zistený majetok

(nehnuteľnosti, peniaze na účtoch, cenné papiere, vozidlá a obchodné spoločnosti, príjmy za roky
1993-2010) v celkovej sume 690.031 EUR, pričom príjmy boli vo výške 21.926,70 EUR, a teda
rozdiel medzi hodnotou majetku a výškou príjmov bol 668.104,30 EUR. Preto bolo konštatované, že
majetok žalobcu je minimálne o 1.500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako jeho preukázateľné príjmy.
Dňa 20.8.2012 Okresná prokuratúra Košice II požiadala Prezídium policajného zboru o zistenie v akej

hodnote bol nadobudnutý majetok, ktorý by bol najmenej o 1.500-násobok minimálnej mzdy vyšší
ako preukázané príjmy, t.j. zistenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nebolo
zrušené ani rozdelené a aké boli príjmy a spôsob nadobudnutia majetku u žalobkyne. Dňa 3.7.2013
Prezídium policajného zboru v doplnení šetrenia uviedlo, že majetok v BSM je 679.961,62 EUR, príjmy
manžela žalobkyne boli vo výške 21.926,70 EUR, a ic spoločné príjmy boli vo výške 43.065,30 EUR.

V rámci podania vysvetlenia žalobkyne aj jej manžela na prokuratúre dňa 9.9.2013 k otázke, akým
spôsobom nadobudli majetok v ich súkromnom vlastníctve, v BSM a k hodnote majetku (nehnuteľnosti,
cennépapiere,účtyvbankách,motorovévozidlá),žalobkyňauviedla:„Majetoksmenadobudlispoločne.
Náš majetok nepresahuje štátom stanovenú hodnotu. Byt na P. sme nadobudli v roku 2009, rodinný
dom v F. bol skolaudovaný v roku 2010 alebo 2011, presne si nepamätám. Nepamätám si, kedy manžel

kúpil cenné papiere. Motocykel som kúpila v roku 2009. Osobný automobil sme kúpili v roku 2009.“
Jej manžel na rovnaké otázky uviedol : „Majetok som nadobudol legálne, pred účinnosťou zákona
č. 101/2010 Z.z. a môj majetok nepresahuje 1.500-násobok minimálnej mzdy. Preto nevidím dôvod
preukazovať pôvod majetku. Majetok mám riadne v daňovom priznaní, platím zaň dane. To je všetko, čo
viem k tomu povedať.“ Zo strany prokuratúry však žiadne otázky neboli položené, a ani žalobkyňa a jej

manžel nepredložili prokuratúre žiadne dôkazy. V liste Krajskej prokuratúry v Košiciach, adresovanom
Okresnej prokuratúre Košice II zo dňa 1.10.2013 sa uvádza, že krajská prokuratúra zistila, že okresná
prokuratúra zamýšľala požiadať Generálnu prokuratúru SR o usmernenie v ďalšom postupe, vzhľadom
na to, že žalobca a jeho manželka pri podávaní vysvetlenia uviedli, že majetok nadobudli legálne, pred
účinnosťou zákona a keďže zákon nadobudol účinnosť 1.1.2011 a nevyplýva z neho doba nadobudnutia

majetku, ktorého pôvod sa má preukázať a neobsahuje ani odkaz na iný zákon v tejto veci. Krajská
prokuratúra uviedla, že je pravdou, že zákon neobsahuje dobu nadobudnutia majetku z nelegálneho
príjmu. Je však platný a účinný a je potrebné v zmysle tohto zákona postupovať a aj keď v zákone
nie je uvedené časové vymedzenie, predmetom preverovania je aj majetok, ktorý osoba nadobudla a
nevie hodnoverne preukázať pôvod a spôsob jeho nadobudnutia pre účinnosťou tohto zákona. Dňa

31.10.2013 Okresná prokuratúra Košice II vyhotovila návrh na začatie konania, ktorý dňa 15.11.2013
predložila Krajskej prokuratúre v Košiciach na preskúmanie s tým, že poukázala na aplikačný problém
v súvislosti s majetkom dotknutých osôb v BSM, ktorý by bolo potrebné rozdeliť na polovicu a takto
uplatňovať ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona, t.j. ak by sa zohľadňoval majetok v BSM a tento by bolo
potrebné rozdeliť na polovicu, potom by ust. § 8 ods. 1 písm. a/ bolo možné uplatniť len na manžela

žalobkyne. Krajská prokuratúra v odpovedi zo dňa 19.12.2013 vyslovila nesúhlas s podaním návrhu
na začatie konania na vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov v zmysle nesprávneho
znenia petitu návrhu vo výške žalovanej sumy, ktorá mala prepadnúť v prospech štátu, preto uložilanávrh prepracovať a opätovne ho predložiť na schválenie. Na základe toho bol nový návrh na začatie
konania bol predložený na schválenie dňa 30.12.2013, ktorý Krajská prokuratúra odsúhlasila.
8. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu (v zmysle § 186 ods.2 CSP) má súd za preukázané,

že prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II dňa 22.1.2014 podala proti P. a jej manželovi na súd
návrh na vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa 8 zák. č. 101/2010 Z.z., na
základe čoho bolo na Okresnom súde Košice II vedené súdne konanie pod sp.zn. č. 24C/10/2014.
Predmetom tohto sporu bolo určenie, že hodnota majetku v sume 130.346,32 EUR, ktorá presahuje o
1.500-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy H. pochádza z nelegálnych príjmov a prepadá

v prospech štátu. P. jej manžel sa k návrhu na začatie konania vyjadrili podaním zo dňa 26.5.2014, v
ktorom namietali nedôvodnosť žaloby z nasledujúcich dôvodov : 1. majetok žalobkyne a jej manžela
je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, 2. žalobkyňu a jej manžela nie je možné chápať ako jeden
subjekt a to ani v prípade, že v čase nadobudnutia v žalobe uvedeného majetku tento nadobudli do
BSM, 3. jednotlivé majetky žalobkyne a jej manžela po matematickom sčítaní ich nadobúdacej hodnoty
nedosahujú zákonom stanovenú požiadavku uvedenú v § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní

pôvodu majetku, 4. zákon č. 101/2010 Z. z. nie je možné použiť retroaktívne, tento zákon nadobudol
účinnosť 1.1.2011, preto sa nemôže vzťahovať na akékoľvek právne skutočnosti vzniknuté pred dňom
jeho účinnosti a prevažná časť majetku však bola nadobudnutá pred účinnosťou zákona, 5. do majetku
žalobkyne a jej manžela nemožno zahrnúť vkladnú knižku, ktorá je vo vlastníctve ich syna, 6. do majetku
žalobkyne a jej manžela nie je možné započítať nadobudnutie obchodného podielu vo výške 90.000

EUR, nakoľko sa jednalo o bezodplatný prevod. Žalobkyňa s manželom súčasne tiež poukázali na
skutočnosť, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice II
pod sp. zn. č. 41C/221/2009 z 3.3.2010 (práv. 31.3.2010).
9. Na základe tohto podania P. zo dňa 16.12.2014, prokuratúra vzala návrh na začatie konania bez
uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť, s čím žalovaní (P. jej manžel) dňa 20.1.2015 súhlasili. Na

základe toho bolo konanie Uznesením pod sp. zn. č. 24C/10/2014-132 zo dňa 26.1.2015 zastavené
(práv. 26.2.2015).
10. Je takisto preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že informáciu o historicky prvom podanom návrhu
pre pôvod majetku prevzali do tlače slovenské printové média, a to : T. ktorí v titulkoch uvádzali „. „A.
ale aj „., a v samotných textoch článkov opisovali prípad žalobkyne a jej manžela, priebeh súdneho

konania, podnikateľské aktivity žalobkyne a jej manžela. V niektorých z týchto článkov, bola žalobkyňa a
jej manžel označená skratkou svojho mena (. v inom článku boli zase žalobkyňa a jej manžel označení
celým menom (F. a v ďalšom zase uvedením skratky svojho mena s číselným údajom veku (.11. Je
nesporné,žežalobkyňadňa23.10.2015požiadalaGenerálnuprokuratúruSRopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody v sume 19.100 EUR, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej

prokuratúry Košice II spočívajúcom v podaní žaloby o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych
príjmov podľa 8 zák. č. 101/2010 Z.z. voči nej a jej manželovi.
12. Generálna prokuratúra SR dňa 14.12.2015 jej žiadosti nevyhovela.
13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 17.5.2017 uviedla, že vypovedať na prokuratúru išli v septembri,
kedy bola na materskej dovolenke, čo je spôsobilo stres, ale nikto sa jej nespýtal, či má s manželom

rozdelené BSM alebo nie, celý výsluch trval možno 10 minút a určite to nemala záujem zamlčať.
Nedôvodné podanie žaloby prokuratúrou nepriaznivo zasiahlo do jej života tak, že sa žalobkyňa s
rodinou musela odsťahovať z O. na dedinu, pretože na nich okolie pozeralo ako na ľudí, ktorí sa
nelegálne obohatili, nemohla preto zostať žiť v O. tak, ako žili predtým, v škôlke, kde v tom čase nosila
syna stretávala každý deň ľudí, ktorí sa pýtali „kto sú tí X.“, odišli bývať na dedinu, kde trvalo dosť dlho,

aby si našli svoj život, ale ani tam to medzi ľuďmi nebolo lepšie, aj tam sa na nich pozerali ako na na
ľudí, ktorí sa nelegálne obohatili.
14. Na pojednávaní dňa 25.1.2018 žalobkyňa uviedla, že v čase, ako bol podaný návrh na začatie
konania zo strany žalovaného, bola sama, pretože jej manžel (. bol vzatý do väzby.
15. Svedkyňa G. na pojednávaní dňa 25.1.2018 uviedla, žalobkyňa je jej susedou v F.si od roku 2013,

2014, 2015, kedy sa tam prisťahovala. Stretávala sa s ňou 2 - 3-krát do mesiaca, počas víkendov,
pomáhala jej ona a aj jej dcéra s opaterou detí, pretože to sama nezvládala, keďže nemala pri
sebe manžela. Svedkyňa nevedela naisto povedať z čoho pramenili problémy žalobkyne, ani ju to
nezaujímalo. Šírili sa po dedine klebety o žalobkyni (napríklad jej syn prišiel s informáciou zo školy,
alebo po dedine na ulici) o tom, že mala s manželom osobné problémy, že sa rozvádzajú. Svedkyňa

uviedla, že predtým na chatu chodievala s manželom, neskôr tam už chodila sama. Podľa osobného
názoru svedkyne dôvodom, prečo sa žalobkyňa presťahovala z O. bol ten, že byt v O. museli predať,
nakoľko manžel od nej odišiel a sama to nezvládala, teda sa domnievala, že mali problémy medzi
sebou navzájom, pričom ľudia v okolí na žalobkyňu stále útočili otázkami, čo sa u nich deje, prečo jesama, a z akého dôvodu, čo psychicky nezvládala. Svedkyňa zároveň uviedla, že nijako sa jej vzťah k
žalobkyni aj napriek klebetám po dedine nezmenil, naopak, vedela ju pochopiť, porozprávali sa, snažila
sa ju ukľudniť. Svedkyňa tvrdila, že žalobkyňa v roku 2015 sa aj na vzhľade veľmi zmenila, schudla,

bola utrápená, bolo na nej vidieť, že niečo nie je v poriadku, že má veľmi zlé obdobie. V súčasnosti
je žalobkyňa s manželom opäť spolu, nemá blízky vzťah k manželovi žalobkyne, pri stretnutí sa len
pozdravia, to je všetko.
16. Na pojednávaní dňa 25.1.2018 vypovedala svedkyňa O. ktorá je v rodinnom vzťahu s manželom
žalobkyne (manžel žalobkyne je synovcom manžela svedkyne), a ktorá uviedla, že od susedov sa

dozvedela, že o žalobkyni a jej manželovi písali v novinách, na čo sa jej vypytovali aj susedia, ale sama
o ničom nevedela. Je krstnou mamou jej detí, takže keď sa odsťahovali v roku 2014, tak sa už nemohli
tak často venovať deťom, ako by boli chceli. Svedkyňa sa domnievala, že manžel žalobkyne bol v tom
roku vo väzení. Keď žalobkyňa odišla z O., raz do mesiaca chodili za ňou, navštevovali sa, v tom čase
bola žalobkyňa nervózna, schudla. Bola to pre všetkých zmena, deti mali v O. viac možností, chodili
na krúžky, plávať, lekára mali v O., žalobkyňa bola v tom období na materskej, potom sa potrebovala

zamestnať. Psychicky všetko ťažko znášala, hlavne to, že sa musela odsťahovať z O. z dôvodu, že bol
na nich vyvíjaný tlak, každý sa ich pýtal prečo odišli, čo sa deje, prečo sú v novinách. Svedkyňa poprela,
že by po uvedených udalostiach sa nejako menil jej osobný vzťah k žalobkyni. Susedia sa jej vypytovali
na žalobkyňu, že prečo a čo sa u nich deje, lebo vedeli, že sme sa navštevovali. Svedkyňa články v
novinách nikdy o žalobkyni nečítala.

17. Svedok G. vo svojej výpovedi dňa 25.1.2018 tvrdil, že so žalobkyňou sa pozná cez jej manžela,
ktorého pozná dlhodobo. Pred uverejnením článku o žalobkyni a jej manželovi sa často stretávali, bývali
v O. cez ulicu, po uverejnení článku a ich odsťahovaní sa z O. sa už v podstate nestretávali vôbec.
Dočítal sa o nich v O. teda o tom, že na nich bola podaná žaloba o preukázaní nadobudnutia majetku. Po
týchto udalostiach sa zobrali a odišli z mesta, pretože prstom na nich ľudia poukazovali, spoloční známi,

ľudia, ktorí s jej manželom vyrastali, sa pýtali „videl si v televízii, že ho obvinili, že majú preukazovať
pôvod majetku“. Svedok sa však domnieval, že to nebola pravda, ani ich nevnímal inak ako predtým,
pozná žalobkyňu roky, veril, že sa ničoho nedopustila, stále ju vníma ako predtým. Aj jeho samotného
sa mnohí ich spoloční známi vypytovali, čo o nich vie. Domnieva sa, že dôvodom ich odsťahovania z
O. boli jednoznačne dôvody, ktoré uviedol. Svedok tvrdil, že žalobkyňa celú situáciu znášala ťažko, je

to citlivá žena, trápila sa, bola smutná, chodila ako kôpka nešťastia. Po odsťahovaní sa stretli raz alebo
dvakrát za tie roky, predtým sa videli pomaly každý týždeň.
18.Žalobkyňanapojednávanídňa25.1.2018doplnila,žesaodsťahovaťN.nechcela,chodilanachalupu
rok len vetrať, pretože tam nechcela bývať, nevedela si predstaviť, že sa tam zabýva a niekto príde a
všetko im zoberie. V čase po podaní žaloby mala stavy, kedy sa nevedela vyspať, rozmýšľať, fungovať

ako normálny človek, starať sa o deti, preto požiadala susedu o výpomoc s deťmi, ale nič jej o probléme
nerozprávala. Uviedla, že dodnes má problém s tým, že bývajú tam, kde bývajú, je to neporovnateľný
život a životná úroveň so životom v O., ale už by nechcela žiť v O.

Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :

19. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
20. Podľa § 1 písm.a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení účinnom od 01.01.2013, k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného spočívajúcemu

v podaní žaloby voči žalobkyni na všeobecný súd došlo dňa 22.1.2014, ďalej v texte len „zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“),, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
21. Podľa § 3 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
23. Podľa § 4 ods.1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátuGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
(odkaz na zákon o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
konaní.

24. Podľa § 9 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
27. Podľa § 4 ods.1 zákona č.101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku (v znení účinnom od

1.1.2011 do 30.6.2016, k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného spočívajúcemu v podaní žaloby
voči žalobkyni na všeobecný súd došlo dňa 22.1.2014, ďalej v texte len „zákona o preukazovaní
pôvodu majetku“) finančná polícia na základe písomného oznámenia alebo z vlastného podnetu podľa
§ 3 preskúma príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku osoby, proti ktorej podané
oznámenie smeruje, obstaráva podklady, požaduje vysvetlenia, zisťuje a zabezpečuje dôkazy potrebné

na podanie podnetu podľa § 6 a vykonáva iné potrebné opatrenia.
28. Podľa § 6 ods.1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku finančná polícia podá prokurátorovi
príslušnému podľa odseku 3 podnet na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok
bol najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako preukázateľné príjmy.
29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku prokurátor preskúma podnet podaný podľa

§ 6, najmä preskúma údaje a dôkazy podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d). Ak prokurátor považuje za potrebné
podnet doplniť alebo vykonať ďalšie preskúmavanie príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia
majetku osoby, požiada o doplnenie alebo ďalšie preskúmanie finančnú políciu. Finančná polícia je
povinná žiadosti prokurátora v určenej lehote vyhovieť.
30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o preukazovaní pôvodu majetku prokurátor požiada osobu označenú v

podnete o podanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov o tom, akým spôsobom nadobudla majetok
uvedený v podnete a hodnotu tohto majetku; táto osoba je povinná žiadosti prokurátora vyhovieť do
30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vysvetlením sa rozumie najmä predloženie listín a označenie iných
dôkazov potvrdzujúcich spôsob nadobudnutia majetku a jeho hodnotu.
31. Podľa § 8 ods.1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku prokurátor podá súdu návrh na začatie

konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov (ďalej len "návrh"), ak
a) zo zistených skutočností odôvodnene usudzuje, že hodnota majetku osoby označenej v podnete
presahuje najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy, ktoré táto osoba mohla
dosiahnuť, a
b) osoba označená v podnete nepodá vysvetlenie podľa § 7 ods. 2, alebo jej vysvetlenie prokurátor

nepovažuje za dostatočné.
32. Podľa § 3 ods.2 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre (v znení účinnom od 01.01.2014 do
31.12.2015, k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného spočívajúcemu v podaní žaloby voči
žalobkyni na všeobecný súd došlo dňa 22.1.2014, ďalej v texte len „zákona o prokuratúre“), prokuratúra
je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie

porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a
vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať
zákonnéprostriedkytak,abysabezakýchkoľvekvplyvovzabezpečiladôsledná,účinnáarýchlaochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
33. Podľa § 4 ods.1 písm.d/ zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori

zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
34. Podľa § 37 ods.1 zákona o prokuratúre orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby
poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu
podávajúvysvetlenia,vskončenýchveciachmupožičiavajúspisyadoklady,vneskončenýchveciachmuumožňujú nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane
týchprávazákonomchránenýchzáujmovfyzickýchosôb,právnickýchosôbaštátu,ktorésúpredmetom
konkrétneho konania.

35. Podľa § 37 ods. 3 zákona o prokuratúre na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú
prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny.
36. Podľa § 37a zákona o prokuratúre, v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh ustanovených zákonom
má prokurátor právo na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy,
na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon.

P r á v n y záver :
37. Pasívna legitimácia žalovaného je daná zákonom č. 514/2003 Z.z. ako objektívna zodpovednosť
štátu, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Pri určení orgánu konajúceho v mene štátu súd vychádzal z ust. §
4 ods. 1 písm. f / zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastupuje štát v tomto spore, pretože škodu v zmysle
nesprávneho úradného postupu (§ 9 ods.1 cit. zákona) spôsobil štátny orgán (Okresná prokuratúra)

v občianskom súdnom konaní, podaním nedôvodného návrhu na začatie konania voči žalobkyni (dňa
22.1.2014).
38. Žalobkyňa si v spore uplatnila nárok na náhradu škody - nemajetkovej ujmy vo výške 19.100 EUR,
ktorá jej mala byť spôsobená štátom pri výkone verejnej moci tým, že na ňu bola zo strany prokuratúry
nedôvodne podaná žaloba dňa 22.1.2014 o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov.

39. Žalovaný v rámci obrany v spore namietal, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný,
pretože žalobkyňa v rámci podania vysvetlenia k spôsobu nadobudnutia majetku výslovne zatajila,
resp. neuviedla relevantné právne skutočnosti, ktoré tvorili podstatný základ pre rozhodnutie o ďalšom
postupe, preto postup prokuratúry nemožno kvalifikovať za nesprávny úradný postup. Po vykonaných
výsluchoch bolo okresnou prokurátorkou skonštatované, že kumulatívne podmienky zakotvené v § 8

tohto zákona pre podanie predmetného návrhu boli naplnené.
40. Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 3 upravuje právo osoby voči štátu na náhradu škody,
ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci. Toto právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne
vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva.
41. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 9.11.2015 písomne v
súladesust.§15ods.1zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocipožiadala

Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spolu s uvedením sumy
odškodnenia, a že žalovaný dňa 14.12.2015 jej nárok neuznal.
42. Z uvedeného teda vyplýva záver, že zákonná 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku
v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona, márne uplynula bez toho, aby bol nárok žalobkyne uspokojený.

43. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu, ktorej súčasťou je aj pojem
nemajetková ujma (a teda ak sa v texte vyskytuje pojem škoda, myslí sa tým aj nemajetková ujma),
spôsobenej orgánmi verejnej moci sú :
1.existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo

nesprávny úradný postup takéhoto orgánu,
2. existencia škody a
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.
Pre záver o zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri vyššie uvedené predpoklady kumulatívne.

44. Súd sa preto v prvom rade zaoberal posúdením existencie tvrdeného nesprávneho úradného
postupu u žalovaného.
45. Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek
zavinenie (§ 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) a štát sa jej nemôže zbaviť, a má charakter
občianskoprávnej zodpovednosti, preto je nutné ju posudzovať podľa špeciálnej (zákona č. 514/2003

Z.z.) a všeobecnej právnej úpravy (Občiansky zákonník).
46. Napriek tomu, že pojem nesprávneho úradného postupu nie je v zákone definovaný, vychádza
právna teória i súdna prax z toho, že ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovenýchprávnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať aj z
hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému

postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej
lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

47. V spore bolo nesporne preukázané, že žalovaný dňa 22.1.2014 na základe podnetu finančnej polície
a po vykonanom šetrení na prokuratúre, podal voči žalobkyni a jej manželovi žalobu o vyslovenie
nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa ustanovenia § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o
preukazovaní pôvodu majetku v znení neskorších predpisov, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn.č. 24C/10/2014, ktoré bolo dňa 18.12.2014 na základe späťvzatia návrhu zastavené.
48. V procese preverovania skutkových okolností zo strany žalovaného pred podaním žaloby boli zistené

také pochybenia, ktoré vyústili do nesprávneho úradného postupu. Jednalo sa predovšetkým o to,
že žalovaný v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku dôsledne
nepreskúmal podnet finančnej polície ohľadne údajov a dôkazov týkajúcich sa výsledku preskúmania
príjmov, hodnoty majetku v BSM, ako aj spôsobu nadobudnutia majetku u žalobkyne a u jej manžela,
ale aj skutočností a dôkazov, ktoré mali nasvedčovať tomu, že hodnota ich majetku mala presiahnuť

najmenej o 1500 násobok minimálnej mzdy oproti ich preukázateľným príjmom. Ak žalovaný pred
podaním žaloby na všeobecný súd zistil, že zistené údaje o majetku žalobkyne boli neúplné, či
nepreukázané, mal tieto skutkové okolnosti zistiť, preveriť, overiť v súlade s ustanovením § 7 ods. 2
zákona o preukazovaní pôvodu majetku v rámci podania vysvetlenia od žalobkyne, alebo ju mal vyzvať
na predloženie dôkazov o sporných a neúplných skutkových okolnostiach. Je tiež nesporné, že žalovaný

vyzval žalobkyňu na podanie vysvetlenia, a aj to, že žalobkyňa sa na podanie vysvetlenia dňa 9.9.2013
riadne dostavila, pričom do zápisnice uviedla svoje vyjadrenie, avšak je tiež nesporné, že žalovaný
neprejavil žiadnu iniciatívu spočívajúcu v kladení doplňujúcich, upresňujúcich otázok na úplné a presné
zistenie skutkového stavu. Žalovaný nevyužil pri výkone svojej pôsobnosti zákonné prostriedky tak, aby
sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečil dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, nakoľko nevyužil svoje právo podľa § 37 ods.1 a
3, § 37a zákona o prokuratúre na súčinnosť orgánov verejnej správy, súdov na zapožičanie spisov
súvisiacich s predmetnou vecou, resp. právo na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných
systémov verejnej správy a nesplnil svoju povinnosť podľa § 3 ods.2 zákona o prokuratúre.
49.Postupžalovanéhopripodanížalobynavšeobecnýsúdvočižalobkynimožnovyhodnotiťakopostup,

ktorý bol v rozpore s ust. § 7 zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ale aj v rozpore s ustanovením §
37 ods.1 a 3, § 37a zákona o prokuratúre, ktorý však nemožno pripísať na úkor žalobkyne, ktorá bola
v danej veci v procesnej pozícii žalovanej.
50. Bolo povinnosťou orgánu štátu so širokospektrálnou právomocou pred podaním civilnej žaloby
presne a nepochybne zistiť skutkový stav a nespoliehať sa len na vyjadrenie, či neúplné vyjadrenie

žalobkyne.
51. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu
v čase pred podaním žaloby (o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela bolo
od 31.3.2010 zrušené, čo bola rozhodná informácia pre zistenie, či majetok žalobkyne bol najmenej
o 1.500 násobok minimálnej mzdy vyšší, ako jej preukázateľné príjmy), nedôvodne podal na Okresný

súd Košice II. žalobu voči žalobkyni a jej manželovi o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych
príjmov v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (sp. zn.
č. 24C/10/2014, ktorú po zistení uvedenej informácie zobral v celom rozsahu späť), čo predstavuje z
hľadiska pojmového „akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu“, na základe
čoho súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 3

ods.1 písm. d) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Týmto zistením
mal súd preukázaný 1. predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
52. Právo domáhať sa náhrady škody sa musí priznať každému, komu škoda alebo ujma vznikla

ako dôsledok nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a náhrada škody by mala predstavovať
„spravodlivé zadosťučinenie” a zahŕňať i peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu) (rozsudok
Krajského súdu Bratislava z 25. 09. 2013, sp. zn. 11Co/2/2013).53. V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom
štáteurčujepostuporgánovverejnejsprávytak,abyneboliporušovanéprávaobčanov(nálezÚstavného
súdu SR z 14. júla 1999, sp. zn. II.ÚS 62/1999, resp. sp.zn. II. ÚS 25/2011, IV. ÚS 62/05, II. ÚS 590/08).

54. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom nie je právom absolútnym
(uznesenie NS SR sp. zn. 4 MCdo 20/2009).

55. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

zistenie škody, resp. nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne; pre posúdenie vzniku zodpovednosti za
škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, resp. nemajetková ujma, za
ktorú je náhrada požadovaná.
56. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem
škody nedefinuje, preto s odkazom na znenie § 25 cit. zákona, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom. Treba dodať, že zákon

o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Z toho dôvodu pojem škody
treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
57. Nemajetková ujma je pritom určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu
vo sfére fyzickej osoby.
58. Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody (§ 17 ods.1 ), má poškodený právo aj
na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu (§ 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).
59. Súčasne súd skúmal aj vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom žalovaného a škodou na strane žalobkyne.
60. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nevysvetľuje pojem príčinnej

súvislosti, ale v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pritom nie je rozhodujúce
časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
61. Otázka príčinnej súvislosti je v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v

konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou
(ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)sazisťujepríčinná

súvislosť.
62. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu súd preto posúdil otázku, v čom konkrétne spočíva
škoda (nemajetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, ako aj vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou na strane žalobkyne, v tomto
smere súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (žalobou, písomnými vyjadreniami strán v spore),

výpoveďou žalobkyne a svedeckými výpoveďami.
63. Žalobkyňa vo svojich písomných podaniach, ale aj vo svojej výpovedi na odôvodnenie vzniku
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu uviedla, že :
· najbližší priatelia, známi a neznámi ľudia žalobkyňu, ako aj jej manžela odsudzovali za získanie veľkých
majetkov z nepoctivých zdrojov, v očiach aj úplne neznámych ľudí boli a už navždy ostanú nepoctivými

a zlodejmi. Ľudia sa od nej odvrátili a ani po zastavení konania sa vzťahy nezlepšili. Napríklad sa v
materskej škôlke, kde chodil jej syn, stretávala s poznámkami typu „ kto je ten X. jeho mama“,
· o návrhu na začatie konania podanom na súde voči nej a manželovi, napísali média, a to konkrétne
denník O. pričom v niektorých z nich uviedli celé meno žalobkyne a jej manžela,
· žalobkyni hrozilo, že jej majetok v hodnote 130.346,32 EUR prepadne v prospech štátu, z čoho

pochádzala jej obava o finančné zabezpečenie svojich dvoch detí,
·X.usporadúvalavečierkypreVIPklientov,avšakžalobkyňaodpodaniažalobyzostranyžalovaného,na
ne viac nebola pozvaná a to aj napriek tomu, že predtým, boli spolu s manželom stále srdečne pozývaní,· v rozhodnom čase žalobkyňa musela často maloleté deti nechávať s au-pair, ktorú si platila, starší syn
žalobkyne mal v tom čase 5 rokov, mladší syn len 2,5 roka, pričom stratila veľa času vybavovaním v
súvislosti s touto kauzou a nemohla sa plnohodnotne venovať svojej rodine,

· v čase pred podaním žaloby žalobkyňa rozvíjala talent syna, ktorý chodil v O.a L., pričom je pohybovo
veľmi nadaný, rýchlo napredoval a druhý rok chodil s 10 ročnými deťmi, v F.šak jej syn v tom nemohol
pokračovať,
· žalobkyňa predtým mala radosť zo svojich vlastných koníčkov - navštevovala jazykové kurzy, cvičenie
s osobným trénerom, chodila do divadla spolu s manželom, na návštevy rôznych podujatí v Steel aréne,

· v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného sa všetko zmenilo tak, že žalobkyňa psychicky
nezvládla odsúdenie spoločnosti, ohováranie, nepríjemné pohľady a nepríjemné otázky okolia, v
dôsledku čoho bola spolu s rodinou nútená predať byt v O. a odsťahovať sa z O.., žiť v ústraní na dedine,
kde sa jej život rapídne zmenil, musela si nájsť prácu, všetky predchádzajúce spoločenské, kultúrne
aktivity boli nedostupné.
64. Z výpovede žalobkyne a svedkyne O. však vyplynulo aj to, že v čase, ako bol zo strany žalovaného

podaný návrh na začatie konania zo strany žalovaného, bola žalobkyňa sama, mysliac bez manžela z
dôvodu, že jej manžel (. bol vzatý do väzby.
65. Svedkyňa G. uviedla, že spolu s dcérou pomáhala žalobkyni s opaterou detí podľa jej tvrdenia
z dôvodu, že „bola sama, nemala pri sebe manžela“, domnievajúc sa, že mala s manželom osobné
problémy, že sa rozvádzajú, o žiadnych iných problémoch svedkyňa nemala vedomosť. Svedkyňa

potvrdila, že žalobkyňa v roku 2015 sa veľmi zmenila, schudla, bola utrápená, bolo na nej vidieť, že
niečo nie je v poriadku, že má veľmi zlé obdobie. V súčasnosti je žalobkyňa s manželom opäť spolu,
ona sama nemá blízky vzťah k manželovi žalobkyne, pri stretnutí sa len pozdravia, to je všetko.
66. Svedkyňa O. (v rodinnom vzťahu s manželom žalobkyne) uviedla, že od susedov sa dozvedela, že
o žalobkyni a jej manželovi písali v novinách, na čo sa jej vypytovali aj susedia, ale sama o prípade nič

nevedela, žiadne články v novinách nikdy o žalobkyni nečítala. S deťmi žalobkyne, ktoré sú jej krstné
deti sa po odsťahovaní z O. videli menej často. Svedkyňa sa domnievala, že manžel žalobkyne bol v tom
roku vo väzení, že žalobkyňa psychicky všetko ťažko znášala, hlavne preto, že sa musela odsťahovať z
O. z dôvodu, že bol na nich vyvíjaný tlak, každý sa ich pýtal prečo odišli, čo sa deje, prečo sú v novinách.
Svedkyňa poprela, aby sa po uvedených udalostiach zmenil jej osobný vzťah k žalobkyni.

67. Svedok G. (kamarát manžela žalobkyne) uviedol, že pred uverejnením článku o žalobkyni a jej
manželovi sa často stretávali, bývali v O. cez ulicu, po uverejnení článku a ich odsťahovaní sa N. sa
už v podstate nestretávali vôbec. Dočítal sa o nich v O., teda o tom, že na nich bola podaná žaloba o
preukázaní nadobudnutia majetku, na čo sa žalobkyňa s rodinou odsťahovali z mesta, pretože ľudia na
nich poukazovali, spoloční známi, ľudia, ktorí s jej manželom vyrastali, sa pýtali „videl si v televízii, že

ho obvinili, že majú preukazovať pôvod majetku“. Svedok týmto tvrdeniam neveril, ale aj jeho sa mnohí
ich spoloční známi vypytovali, čo o nich vie. Svedok tvrdil, že žalobkyňa celú situáciu znášala ťažko, je
to citlivá žena, trápila sa, bola smutná, chodila ako kôpka nešťastia.
68. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k z á v e r u , že obe svedkyne v tomto spore
čiastočne potvrdili tvrdenie žalobkyne o tom, že prežívala v období roku 2014 -2015 ťažké obdobie,

že bola pod tlakom svojho okolia, že okolie sa o nich zaujímalo, ďalej potvrdili, že žalobkyňa nebola
spokojnáspresťahovanímsazO.etoženielenonasmanželom,aleajichdetimalivO.užsvojezázemie,
avšak, ani jedna zo svedkýň nepotvrdila vedomosť o článkoch týkajúcich sa žalobkyne a jej manžela,
a hlavne, čo je pre prípad podstatné, nepohodu žalobkyne v uvedenom čase nespájali s predmetnou
kauzou, ale s problémami vo vzťahu žalobkyne a manžela a teda, nepotvrdili priamu príčinnú súvislosť

tvrdenej ujmy u žalobkyne s nesprávnym úradným postupom žalovaného.
69. Jedine svedok G. potvrdil priamu súvislosť nepriaznivej situácie u žalobkyne s neprávnym úradným
postupom žalovaného, ako aj s článkami o žalobkyni a jej manželovi, a o tlaku spoločnosti na žalobkyňu
v tejto súvislosti.
70. Súd nemal preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne a

nesprávnym úradným postupom žalovaného v tom, že by najbližší priatelia, známi a neznámi ľudia
odsudzovali žalobkyňu za získanie veľkých majetkov z nepoctivých zdrojov, alebo že sa ľudia sa od
nej odvrátili, pretože naopak, svedkovia vypovedajúci v tomto spore (na návrh samotnej žalobkyne)
zhodne potvrdili, že o „podaní žaloby“ vôbec nevedeli a ich vzťah so žalobkyňou sa v dôsledku toho
nijako nezmenil, nijako ju neodsudzovali, za problém považovali vzťah s manželom a naopak jej vyjadrili

svoju podporu. Súd nemal preukázanú priamu vecnú súvislosť medzi tvrdeným vznikom škody na
strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného ani v tom, že by v materskej škôlke
sa žalobkyňa stretávala s poznámkami typu „kto je ten X. jeho mama“, alebo že by sa žalobkyňa s
manželom zúčastňovali večierkov pre VIP klientov v X.i, a že by bolo došlo k nejakej zmene, nikto tietotvrdenia žalobkyne nepotvrdil. Súd nevzhliadol priamu príčinnú súvislosť ani medzi tvrdeným vznikom
škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného spočívajúcom v presťahovaní
sa žalobkyne s rodinou N. v zmene športového vyžitia jej syna, táto súvislosť nebola jednoznačne

preukázaná ani z časového, ale ani z vecného hľadiska; vynára sa tu totiž otázka do akej miery toto
riešenie o zmene trvalého bydliska vyplývalo zo skutočnosti, že manžel žalobkyne bol vo väzbe a čo
bolo priamou príčinou tejto zmeny.
71. Tvrdenie, že o návrhu na začatie konania podanom na súde voči nej a manželovi, napísali média,
a to konkrétne T. sa preukázalo ako pravdivé, avšak aj tu absentuje priamu príčinná súvislosť medzi

vznikom škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného, pretože priamu
zodpovednosť za články o žalobkyni by mali niesť vydavatelia príslušných novín, ktorí uverejnením
mena a priezviska žalobkyne, prípadne iných identifikátorov v spojení s kauzou, o ktorej nebolo súdom
právoplatne rozhodnuté, mohli narušiť integritu osobnosti žalobkyne, konkrétne mena a dôstojnosti
žalobkyne (§ 11 Občianskeho zákonníka).
72. Za jednoznačne p r e u k á z a n ú priamu vecnú súvislosť medzi vznikom škody na strane

žalobkyne a nesprávnym úradným postupom však súd považuje dôvodnú hrozbu straty majetku v
hodnote 130.346,32 EUR prepadnutím v prospech štátu, z čoho dôvodne pochádzala obava žalobkyne
o finančné zabezpečenie svojich dvoch maloletých detí; navyše za situácie, keď bol jej manžel vo
väzbe. Rovnako za preukázanú príčinnú súvislosť súd považuje aj skutočnosť, že v rozhodnom čase sa
žalobkyňa nemohla osobne starať o svoje maloleté deti, ale musela im zabezpečiť starostlivosť (starší

syn žalobkyne mal v tom čase 5 rokov, mladší syn len 2,5 roka), pričom stratila veľa času vybavovaním
v súvislosti s touto kauzou, a nemohla sa plnohodnotne venovať svojej rodine, svojim koníčkom, ktorým
sa predtým venovala, kultúre. V dôsledku celej tejto situácie možno žalobkyni celkom dôvodne priznať aj
psychickú traumu, ako nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby v spojitosti s nesprávnym úradným
postupom žalovaného voči jej osobe.

73. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale
táto musí byť jednoznačne preukázaná, preto za skutočnosti označené žalobkyňou ako ujma, ktoré však
neboli pre súdom jednoznačne preukázané (odôvodnenie v bodoch 63. až 70.), jej nemôže byť priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy.
74. V zmysle ustanovenia § 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci súd uzavrel, že vzhľadom na preukázanú existenciu nepriaznivých následkov miernej intenzity,
trvajúcich v obmedzenom časovom úseku a v rozsahu odôvodnenom v bode 71. rozsudku spôsobených
nesprávnym úradným postupom žalovaného, by iba samotné konštatovanie porušenia práva n e b o l o
dostatočnýmzadosťučinenímzaujmuspôsobenúžalobkynineprávnymúradnýmpostupomžalovaného,
preto súd p r i z n a l žalobkyni nárok na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný

postup, ktorého sa dopustil žalovaný.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
75. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;
časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).

76. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo, t.j. bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. z. 5 Cdo/126/2009, ale obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 25. mája 2011, sp.zn. 5 Cdo 24/2011 a iné).
77. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie,

nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu
bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný
(priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody

môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť
teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal.
Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným),zodpovednosť za škodu nenastáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp.zn. 6 M
Cdo 16/2012).
78. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina

bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (Občianske kolégium Najvyššieho súdu
SR 4 MCdo 3/2014).

79.Výškanemajetkovejujmyvzmysleust.§17ods.3citovanéhozákonajelimitovanáposúdenímosoby

poškodeného, jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žil a pracoval, ďalej posúdením závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v
súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho spoločenskom uplatnení.
80. Podľa o 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (t.j. celková

suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej
mzdy § 6 zákona č. 215/2006 Z. z.).
81. Na tento prípad sa teda vzťahuje novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá nadobudla účinnosť 31. decembra 2012, nakoľko k
nesprávnemu úradnému postupu došlo dňa 22.1.2014.

82.Výškunemajetkovejujmyžalobkyňaurčilasumou19.100EUR,avšakbezuvedeniaspôsobuurčenia
tejto sumy, t.j. akým spôsobom dospela práve k tejto výške žalovanej sumy a zároveň žiadnymi dôkazmi
nepodporila svoje tvrdenie ohľadne dôvodnosti výšky takejto sumy nemajetkovej ujmy. Z tohto pohľadu
je výška žalovanej sumy nepreskúmateľná.
83. V súlade s ust. § 191 ods.1 CSP súd vyhodnotil podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo, ako

aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že pri aplikácii zákonného limitu a
princípu primeranosti a aby poskytnutie náhrady v primeranej výške poskytlo náhradu dotknutej osoby
na satisfakciu, na spravodlivé zadosťučinenie, ale zároveň aby nevytváralo priestor pre obohacovanie sa
na tejto situácii, pričom žalobkyňa nepreukázala existenciu následkov nesprávneho úradného postupu
až takej intenzity, ktorá by zakladala jej právo na priznanie peňažnej náhrady vymedzenej žalobou vo

výške 19.100 EUR, preto súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup
žalovaného vo výške 5.000 EUR, ktorá predstavuje spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňa i peňažnú
náhradu nemajetkovej ujmy, teda morálnu ujmu. Na základe toho potom žalobu v prevyšujúcej časti ako
nedôvodnú zamietol.
84. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 5.000 EUR,

priznal súd žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000
EUR od 21.12.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty potom, ako si
nárok u žalovaného uplatnila v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., a to až do zaplatenia.
85. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

86. Z dôvodu sumy určenej na úhradu pre žalovaného, súd určil dlhšiu, 15 dňovú lehotu na plnenie.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
87. Najvyšší súd SR konštatoval, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému
obohacovaniu sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach
(rozsudok NS SR, Sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006).

88. V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím je potrebné zdôrazniť, že v zásade jedinými kritériami,
ktorými sa súd musí pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy spravovať, sú závažnosť vzniknutej
ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Hoci občiansky zákonník žiadnu maximálnu, ani
minimálnu hranicu výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neurčuje a určenie výšky náhrady v peniazoch
je vecou súdu, je možné nájsť určitú inšpiráciu minimálne v existujúcej českej právnej úprave, ktorá

v zásade je najbližšia našej platnej právnej úprave, pričom priamo v ust. § 444 OZ obsahuje výšku
jednorazového odškodnenia pozostalým pri usmrtení blízkej osoby. Potiaľto bola úvaha súdu prvého
stupňa správna. Nemožno však paušálne na túto sumu nazerať ako na jediné vodítko pri určovaní výšky
nemajetkovej ujmy, ale vnímajúc dôležitosť takejto právnej úpravy a rozhodnutie (síce zahraničného, ale
z pohľadu príbuznosti legislatívy a konzistentnosti judikatúry najbližšieho) zákonodarcu priamo v zákone

stanoviť základnú hranicu, je predsa možné sa úvahou o základnom minime touto úpravou inšpirovať
(Krajský súd Trnava sp. zn. č. 9Co/423/2012).
89. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že vzhľadom na neurčité právne pojmy „pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce“, „v značnej miere“ a „najmä“ použité v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníkaje zrejmé, že súd pri úvahách o tom, či je na mieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
prihliadne aj na iné kritériá - hľadiská, než sú uvedené v tomto ustanovení. Priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch zákon zveruje na voľnú úvahu súdu (sp. zn. 5Cdo/126/2007 zo dňa

30.04.2008).
90. Na porovnanie určenia výšky primeranej sumy náhrady nemajetkovej ujmy odvodzovanej napríklad
od oslobodenia spod obžaloby, čo je obdobný zásah do osobnosti človeka, súd poukazuje na iné
rozhodnutia súdov v rámci SR :
- KS Banská Bystrica (z 23. 08. 2016) sp.z.n.č. 14 Co 433/2015 priznaná suma : 6.000 EUR (oslobodenie

spod obžaloby),
- KS Banská Bystrica (z 22. 09. 2016) sp.z.n.č. 12 Co 133/2014 priznaná suma :5.022,75 EUR
(oslobodenie spod obžaloby),
- KS Banská Bystrica (z 20. 10. 2016) sp.z.n.č.16 Co 63/2016 priznaná suma : 4.800 EUR (oslobodenie
spod obžaloby),
- NS SR (z 3. 7. 2014) sp.z.n.č.3 Cdo 298/2013 priznaná suma : 4.350 EUR (nezákonné uznesenie o

vznesení obvinenia a väzba policajtky od 5.7.2003 - 26.9.2003),
- NS SR (z 27. 6. 2013) sp.zn.č. 3 Cdo 11/2012 priznaná suma : 2.000 EUR (trestné stíhanie v dĺžke
takmer 3 roky, oslobodená spod obžaloby),
- NS SR (z 26. 10. 2016) sp.zn.č. 5 Cdo 173/2015 priznaná suma : 1.813,76 EUR (trestné stíhanie,
navrhovateľ oslobodený spod obžaloby).

T r o v y konania :
91. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
92. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

93. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
94. Zásadu úspechu vo veci je treba uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž

ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné
a čo je sprevádzajúce (nález Ústavného súdu ČR III ÚS 170/99).
95. V tomto spore súd za základ nároku považoval určenie, že nárok žalobkyne je daný, t.j. že do práva
žalobkyne bolo zo strany žalovaného protizákonne zasiahnuté, na základe čoho určil, že jej patrí plná

náhrada trov konania. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je v tomto prípade až druhotné, nadväzujúce
na primárne určenie. Rovnako je to aj v prípade, ak výška úhrady je posudzovaná znalcom. Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci“, keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu a nie
čo do výšky priznaného nároku.

96. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania, v
rozsahu 100%, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy žalovanej, ktorú súd v prevažnej miere
posúdil ako nedôvodnú.
97. V dôsledku neúspechu v spore, žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).