Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203978
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215203978.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: U. B., narodená
XX.X.XXXX, bytom Y. K. XXX/XX, P. W., o zaplatenie 1.750,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti výroku III. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/146/2015-69 zo dňa 5.12.2017

v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/146/2015-124 zo dňa
6.2.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania r u š í
a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom a opravným uznesením označenými v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie v
časti o zaplatenie 1.997,50 eur zastavil, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania 8% ročne pevne vyčíslený sumou 523,29 eur (z nezaplatenej istiny vo výške 1.967,37 eur
od 16.4.2013 do 31.1.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 1.750,97 eur od 1.2.2014 do 16.11.2016 ),
úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov pevne vyčíslený sumou 37,07 eur (z
nezaplatených úrokov vo výške 126,15 eur od 16.4.2013 do 16.11.2016, z nezaplatených úrokov vo

výške79,62eurod17.11.2016do29.11.2016,znezaplatenýchúrokovvovýške29,62eurod30.11.2016
do21.12.2016),tovšetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku,výrokomIII.žalobuvčastiozaplatenie
úroku19,90%ročnepevnevyčíslenéhosumou1.183,63eurzamietol,výrokomIV.žalobcovivrátilcestou
Slovenskej pošty, a.s., Turzová 1, 040 01 Košice 88,50 eur z titulu súdneho poplatku zo žaloby a výrokom
V. rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok a opravné uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou
ust. § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 144, § 145 ods. 1,
2, 3, § 146 ods. 1, § 224, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 30.10.2012 uzatvoril žalobca so

žalovanou Úverovú zmluvu č. 12115, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 2.000 eur na žalovanou určený účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná
zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 52,92 eur s termínom
splatnosti prvej splátky 20.11.2012 v počte splátok 60 mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca s
konečnou splatnosťou úveru 20.10.2017. Výška RPMN bola 24,35% a priemerná RPMN ku dňu podpisu
Úverovej zmluvy 21,3%, celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť ako súčet výšky poskytnutého

úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom bola 3.294,60 eur. Žalovaná po vyčerpaní
poskytnutého úveru porušila svoje zmluvné povinnosti a preto bola listom zo dňa 22.3.2013 vyzvaná napredčasné splatenie poskytnutého úveru. Žalovaná po zosplatnení úveru do podania žaloby realizovala
úhrady vo výške 216,40 eur, o ktoré bola znížená istina pohľadávky. Žalovaná istinu zaplatila po podaní
žaloby, preto súd konanie v dôsledku späťvzatia žaloby čo do istiny zastavil a predmetom konania zostal

úrok z omeškania a vyčíslený zmluvný úrok vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver za bezúročný a

bez poplatkov. V samotnom texte zmluvy nie je anuitná splátka rozčlenená, je uvedená iba jednou istinou
- výška mesačnej splátky 52,92 eur, teda nie je rozdelené, koľko z uvedenej sumy ide na istinu, koľko
na úroky, koľko na poplatky. Anuitná splátka je vyjadrená len jednou, počas trvania zmluvy nemennou
sumou. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za
splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplýva z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže súd prvej inštancie predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná

je povinná žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Z prehľadu splátok
a úhrad a zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovaná finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté
žalobcom, uhradila čo do istiny bezo zvyšku a k úhrade zostal iba úrok z omeškania. Keďže úver
súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobu v časti, v ktorej si žalobca uplatnil
zmluvný úrok z omeškania vo výške 19,90% z istiny, ako nedôvodnú zamietol.

5. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vecne argumentoval plným
úspechom žalobcu, ktorému tak priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď žalobca sa
domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.750,97 eur s príslušenstvom, pričom konanie čo do samotnej
istiny bolo zastavené, avšak žalovaná istinu uhradila až po podaní žaloby.

6. Proti zamietajúcemu výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), teda niektoré z náležitostí, ktoré má
v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy

o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené
v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky 52,92 eur, termín splatnosti 1. anuitnej
splátky 20.11.2012, počet anuitných splátok 60, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne
v 20. deň kalendárneho mesiaca. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a

kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých
sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom

texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou
VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi
úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora

z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého: 1.)
Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené

písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v
samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach
alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) (výška, počet a
frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i)
(právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby
trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúcaamortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Európsky súdny dvor jednoznačne
potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a

rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho
záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov
každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže
zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Nie je teda nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom: „Mesačne, v xx. deň kalendárneho
mesiaca“ teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa jej cieľ. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, splátka vo
výške 52,92 eur pozostáva z poplatku za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur, poplatku za poistenie
vo výške 0,00 eur, z úroku 19,90 % ročne (t. j. 1,658 % mesačne), je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina.
Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli

uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na
základe žiadosti žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto
toho si svoj záväzok nesplnil, vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 2.000 eur. Žalovaný
nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a
podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka,

ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej
splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

7.Žalovanáodvolanieprotirozsudkuaopravnémuuzneseniusúduprvejinštancienepodala,kodvolaniu

žalobcu sa nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku III. a v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c)
Civilnéhosporovéhoporiadku)avecmuvzrušenomrozsahuvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Už právoplatnými výrokmi I., II., IV. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného

sporového poriadku) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.997,50 eur zastavil, žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8% ročne pevne vyčíslený sumou 523,29 eur,
úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov pevne vyčíslený sumou 37,07 eur,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi vrátil cestou Slovenskej pošty, a.s.,
Turzová 1, 040 01 Košice 88,50 eur z titulu súdneho poplatku zo žaloby. Vzhľadom na to, že žalovaná

proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodala, v týchto výrokoch I., II., IV. rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok III. a
výrok V. o nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie v zamietajúcom
výroku vec právne správne posúdil.

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu v
sume 1.750,97 eur, úrok 127,24, úrok z omeškania 2,81 eur, úrok 19,90 % ročne zo sumy 1.750,97
eur od 14.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.750,97 eur od14.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 127,34 eur od 14.4.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zamietol
v časti žalobu dôvodiac, že úverová zmluva neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, pričom v takomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Žalobca nesúhlasil s rozsudkom súdu

prvej inštancie v zamietajúcom výroku, tvrdil, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie podrobný
rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a štát
nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať, poukazoval v
tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróova. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu

právnemu záveru v časti, v ktorej pri aplikácii ustanovení § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ustálil, že predmetný
spotrebiteľský úver je pre chýbajúcu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami

bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje príslušnými normami na ochranu
spotrebiteľa.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Prioritne odvolací súd riešil odvolaním nastolenú otázku, či predmetná úverová zmluva obsahuje

obligatórnu náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

14. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z

účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o
úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady;
amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných
na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a

stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru
alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere.

15. Podľa čl. 10 ods. 3 smernice, keď sa uplatňuje odsek 2 písm. i), veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy

o úvere.

16. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróova (ďalej aj „rozsudok vo veci C-42/15“) konštatoval, že článok 10 ods. 2písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod

50. rozsudku), článok 10 ods. 2 písm. h) smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod
52. rozsudku). Ďalej konštatoval, že z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3 smernice vyplýva,
že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy

odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53. rozsudku), že pokiaľ ide o zmluvy patriace
do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej
patria tieto povinnosti (bod 55. rozsudku). Tiež konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny.Tietoustanoveniavspojenísčlánkom22ods.1smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59.
rozsudku).

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa uvádza, že
predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský
úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej
istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“.
V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k uvedenému zákonu sa konštatuje, že predkladaným

zákonom je smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

20. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné

množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena
poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať
finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch,
resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky)
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

21. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,

aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzijednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie

zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-212/07, bod 110.).

22. Rozsudok vo veci C-42/15 konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú
tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h) smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o
spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“ (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch). Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v

úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo transponovať smernicu v
celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej
veci konštatoval: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali
presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na

istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza
pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné
náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku

úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny
úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká

časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v
zmysle rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.“

24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k

danejotázke,atouzneseniesp.zn.4Cdo/211/2017zodňa23.4.2018.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
sa v tomto rozhodnutí sa tiež venoval výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,podľaktoréhojezrejmámožnosťatýmajnutnosťeurokonformnéhovýkladudaného
ustanovenia s poukazom na článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/211/2017
zo dňa 23.4.2018 vyplýva: „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany
sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli,že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku

istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal
spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej
ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadá na istinu, istinu, úverový úrok a iné platby“.

25. Odvolací súd dopĺňa, že na záveroch vyjadrených vo vyššie uvedených rozhodnutiach sp. zn.

3Cdo/146/2017, sp. zn. 4Cdo/211/2017 spočívajú aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (viď napríklad sp. zn. 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 z 23.4.2018).

26. Vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku vo veci C-42/15,
účelu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a čiastkových právnych
záverov vyjadrených vyššie Najvyšším súdom Slovenskej republiky odvolací súd uzavrel, že predmetné

ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ
predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte, termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje
povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným

poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

27. Zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z., došlo k zmene (medziiným)

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v tom zmysle, že sa v ňom s
účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami
„frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku vo veci C-42/15.

Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo (podľa vyššie uvedeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky) možné a potrebné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná
úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a záver
súdu prvej inštancie o tom, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v dôsledku absencie tohto
údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona potom

nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť odvolacej námietky, že preskúmavaný
rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení o otázke splnenia náležitostí
zmluvyospotrebiteľskomúverevyplývajúcejzustanovenia§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských
úveroch, ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd uzatvára, že

odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.

29. V dôsledku prijatia vyššie uvedených nesprávnych právnych záverov sa potom súd prvej inštancie
nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov zo spotrebiteľskej zmluvy
a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti

odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 295 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého v danom
spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí takýto dôkaz.

30. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie aj v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania. Podľa ustanovenia § 389 písm. b)
Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku však musel
odvolací súd zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštanciev závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania a v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia rozsudku v spojení s opravným
uznesením odvolací súd musí konštatovať, že toto je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, preto sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov,
čo je dôvodom na zrušenie rozsudku v spojení s opravným uznesením vo výroku o nároku na náhradu
trov konania pre jeho nezrozumiteľnosť. Z odôvodnenia rozsudku v spojení s opravným uznesením totiž
vyplýva len odkaz na zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konštatovanie
úspešnosti žalobcu v celom rozsahu, čomu však nezodpovedá samotný výrok o nároku na náhradu

trov konania, podľa ktorého súd prvej inštancie nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania. V
súdenom spore však súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.997,50 eur zastavil, žalobe
v časti o zaplatenie úroku z omeškania v sume 523,29 eur a v sume 37,07 eur vyhovel a žalobu v
časti o zaplatenie úroku v sume 1.183,63 eur zamietol, avšak pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania aplikoval len ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúce zo
zásady úspechu vo veci, hoci konanie bolo v časti zastavené a v takomto prípade sa na daný prípad

vzťahuje aj ustanovenie § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúce zo zásady zodpovednosti
za zavinenie. Hoci súd prvej inštancie rozhodol meritórne len o časti uplatneného nároku (vyhovujúci
výrok a zamietajúci výrok), rozhodoval o nároku na náhradu trov konania len podľa zásady úspechu
za výsledok sporu (§ 255 Civilného sporového poriadku), ktorú zásadu za výsledok sporu nedoplnil
zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 Civilného sporového poriadku) a tento svoj postup pri

rozhodovaní o náhrade trov konania ani žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku v
spojení s opravným uznesením nevysvetlil. Po preskúmaní tohto výroku tiež odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie nesprávne postupoval, keď pri konštatovaní úspechu žalobcu nezohľadnil kapitalizované
úroky, kapitalizované úroky z omeškania, a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s postupom súdu
prvej inštancie pri konštatovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v spore. Pre pomerné rozdelenie

trov konania je totiž rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva iba
v prípadoch, ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn.
6Obo/243/2007 z 27.11.2008), čo nie je posudzovaný prípad, nakoľko žalobca už v žalobe špecifikoval
a pevnou sumou vyčíslil z časti i žalované príslušenstvo (úrok vo výške 127,24 eur, úrok z omeškania
vo výške 2,81 eur).

31. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného
sporového poriadku zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného

dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom a bolo tiež nevyhnutným, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania s
použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil pre nepreskúmateľnosť
a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti
bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou
žalobcom uplatnených nárokov na úroky, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 Civilného
sporového poriadku doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť,

posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti
znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného
sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť

súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vezme súd prvej inštancie na zreteľ obe zásady
uplatňujúcesaprirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonania,tedazásaduúspechuvovecidoplnenú
zásadou zodpovednosti za zavinenie a pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci zohľadní aj žalobcom
kapitalizované uplatnené príslušenstvo.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).