Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 7, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218302
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115218302.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, J. - X. Y.,
P. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná
27, Prešov, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, J., J. F. XXXXX/XX, v konaní zastúpená: JUDr.
Patrik HOLINGA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčárska 2/A, Košice, IČO: 36 856 967, o
zaplatenie 35.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 12C/301/2015 - 248 zo dňa 08.10.2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku III. o trovách
konania.

Odmieta odvolanie proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 35.000 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 23.06.2015 do zaplatenia v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom
rozhodol o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu 35.000 eur spolu
s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 03.02.2015 do zaplatenia. Nárok odvodzoval od toho, že na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015, odpredal kupujúcemu H. S. nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX, obec V., kat. úz. V. za kúpnu cenu 111.500 eur. Kúpna cena mala byť vyplatená z úveru od
banky O. a. s. vo výške 94.500 eur a zvyšná časť vo výške 17.000 eur bola zaplatená bezhotovostným
prevodom. Reálne predávajúci však dostal okrem sumy 17.000 eur aj sumu 59.500 eur, a to od banky
O., a.s., no nedostal sumu 35.000 eur, ktorú banka poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v R. R., a.s. Uvedený účet patrí žalovanej. Kúpna cena vo výške 35.000 eur patrila predávajúcemu, ale
bola zaslaná na účet žalovanej, ktorá ju odmietla vydať aj napriek predžalobnej výzve.

3. Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanej zakázané nakladať s finančnými
prostriedkami vo výške 35.000 eur vedenými na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, v R. R., a.s. až do
právoplatného skončenia v predmetnej veci.

4. Z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2017 medzi pôvodným žalobcom
G. S. a F. O., bytom P. XX, J. - X. Y., súd prvej inštancie na návrh žalobcu pripustil na jeho miesto nového
žalobcu, a to uznesením č. k. 12C/301/2015 - 96 zo dňa 13.10.2017. Postupoval tak podľa § 524 ods.
1, 2 OZ.

5. Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasila a namietala tvrdenie, aby kupujúci
sa pomýlil v čísle účtu, lebo je to ťažko uveriteľné, aby si zmluvné strany pred uzatvorením zmluvy
neprečítali kúpnu zmluvu. Žalobu považoval za nedôvodnú.

6. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 12C/301/2015 - 151 zo dňa 17.04.2018, ktorý bol po
podaní odvolania žalobcom zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/146/2018 - 176
zo dňa 30.05.2019, v ktorom bolo súdu prvej inštancie uložené vyhodnotiť aktívnu legitimáciu žalobcu
v súlade s princípmi spravodlivosti.

7. Prvoinštančný súd po doplnení dokazovania, a to aj výsluchom svedkov oboznámením predložených
listín a citujúc ust. § 451 ods. 1, 2; § 456; § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
skonštatoval, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
na žalovanej v danej právnej veci, s tým odôvodnením, že jemu, ako predávajúcemu, mala byť a nebola
zaplatená suma 35.000 eur, ktorá je časťou kúpnej ceny dojednanej medzi ním, ako predávajúcim a
p. H. S., ako kupujúcim. Bolo preukázané a nebolo to žalovanou ani spochybňované, že suma 35.000
eur bola žalovanej poukázaná na jej účet vedený v banke. Žalovaná tvrdila, že s týmto účtom umožnila
disponovať svojmu manželovi, a tak suma 35.000 eur, ktorá bola určená, ako časť kúpnej ceny z prevodu
nehnuteľnosti uzatvorenej medzi G. S. ml. a H. S., zrejme na základe ústnej dohody medzi G. S. st. a
E. Z., bude adresovaná z titulu vrátenia pôžičky na účet žalovanej.

8. Prvoinštančný súd zistil, že podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom (jeho právnym
predchodcom G. S. ml.) ako predávajúcim a H. S. ako kupujúcim, bol jej predmetom prevod
nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca (jeho právny predchodca) zapísaných na LV č.
XXX pre okres: J., obec: V., k.ú.: V., ako: pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o
výmere 474 m2, druh: Záhrady ; pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere
983 m2, druh: Trvalé trávne porasty; pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere
240 m2, druh: Zastavané plochy a nádvoria; pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/
X, o výmere 218 m2, druh: Zastavané plochy a nádvoria; stavba so súpisným číslom XX, na parcele č.
XXX/X, druh: Zastavané plochy a nádvoria, výmera 218 m2, parcela registra „C“, druh stavby: rodinný
dom, popis stavby: rodinný dom.

9. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy v čl. III. si predávajúci a kupujúci dohodli kúpnu cenu: „....dohodou
zmluvných strán stanovená na 111.500 EUR (slovom: jedenstojedenásťtisícpäťsto EUR). Zmluvné
strany sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR (slovom: deväťdesiatštyritisícpäťsto EUR)
bude zaplatená prostredníctvom úveru, ktorý kupujúcemu poskytne banka O., a.s. (ďalej aj ako „banka“)
na základe Zmluvy o poskytnutí úveru a časť kúpnej ceny vo výške 17.000 EUR (slovom: sedemnásťtisíc
EUR) bola zaplatená kupujúcim dňa 21.01.2015 bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho číslo
XXXXXXXXXX/XXXX. Časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR uhradí banka nasledovne: I. na bankový
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. R., a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume 35.000 EUR,
II. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený O., a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume v
59.500 EUR“.

10. Z listinného dôkazu - vyhlásenia A.. H. S. zo dňa 13.04.2015, v ktorom tento čestne vyhlásil, že
v súvislosti s prevodom realizovaným dňa 02.02.2015 na ťarchu jeho účtu na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX bola realizovaná v sume 35.000 EUR formou čerpania úveru - na úhradu kúpnej ceny na základe
kúpnej zmluvy, kde v dôsledku chyby pri vykonaní platobného styku, ktorá nebola spôsobená bankou,
utrpel majetkovú ujmu pripísaním sumy platobnej operácie v prospech účtu príjemcu (XXXXXXXXXX/
XXXX). To, že H. S. čerpal úver, mal súd preukázané zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru
evidovaného pod registračným číslom XXXXXX E (č.l.sp. 111 až 114 ). V zmluve bola uvedená výška a

účel úveru a ďalšie náležitosti úverovej zmluvy podľa čl. IV s názvom čerpanie úveru bodu 2. a dlžník
bol povinný najmenej 5 pracovných dní predo dňom požadovaného čerpania písomne požiadať banku
o čerpanie úveru. Podmienkou každého čerpania úveru bolo uhradenie všetkých splatných záväzkov
dlžníka voči banke, najmä poplatku za spracovanie úveru ako aj splnenie ďalších podmienok uvedených
v čl. Banka sa zaviazala zrealizovať čerpanie úveru najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa splnenia
podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.

11. Zo zápisnice z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru odboru kriminálnej
polície č. O.: S. - XXXX/X - Y. - J. - XXXX z výsluchu E. Z. zo dňa 30.01.2018 vyplynulo, že menovaný
tvrdil o kúpnej zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim G. S. a kupujúcim H. S., že túto zmluvu
nevyhotovil. Číslo účtu vedeného v R., kde mala byť zaplatená suma 35.000 eur je účtom jeho manželky,
ku ktorému má on dispozičné právo a z tohto účtu vybral 35.000 eur, t.j. peniaze, ktoré mal požičať G.
S. staršiemu, pričom doklad o ich zapožičaní nemá.

12. Žalovaná vo veci uviedla, že jej manžel mal firmu, ktorá fungovala ako záložňa, v ktorej mu ona
nepomáhala a kúpnu zmluvu medzi G. S. a H. S. videla pri výsluchu prvýkrát. Uviedla, že účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX je jej účtom, ku ktorému má dispozičné právo jej manžel E. Z. a tiež tvrdila, že
nemala vedomosť o tom, aby jej suma 35.000 eur bola zaslaná na tento účet.

13. G. S., st. v uvedenej trestnej veci potvrdil, že pozná E. Z. a že bol konateľom spoločnosti U. R. s.r.o.,
ktorá uzavrela zmluvu so spoločnosťou pána Z.. Potvrdil, že bol prítomný pri predaji rodinného domu a
celú vec predaja konzultoval s pánom Z., ktorý mu ponúkol vybaviť úver v F.. Kúpnu zmluvu vyhotovil Z.,
ktorému on poskytol všetky údaje. Dohodli sa, že časť peňazí požičia spoločnosti U. s.r.o., ktorá mala
vyplatiť zvyšnú časť pôžičky Z.. Dodatočne zistil, že účet, kde bolo zaslaných 35.000 eur je účtom pani
Z. a odvtedy tieto peniaze zadržiava.

14. G. S. ml. ako predávajúci a H. S. ako kupujúci v uvedenej trestnej veci vo výsluchu do zápisnice
vedenej pod vyššie uvedeným číslom zhodne uviedli, že pri predaji rodinného domu bol zobratý z banky
úver. Záležitosti ohľadom uvedeného organizoval ich otec cez pána Z., ktorý pripravil kúpnu zmluvu.
Kúpnu cenu mala vyplatiť banka z úveru na účet predávajúceho, no neskôr zistili, že suma 35.000 eur
bola zaslaná na cudzí účet.

15. V predmetnej veci bol vypočutý ako svedok E. Z., t.j. manžela žalovanej, ktorý tvrdil, že jeho firma Z.
s.r.o., poskytovala požičiavaním finančné prostriedky S. st., v rokoch 2012 - 2013 vo výškach 15.000 eur,
30.000 eur, v rôznych sumách, ktoré boli priebežne vracané. Neskôr S. nemal na vrátenie finančných
prostriedkov, preto mu svedok poskytol možnosť vybavenia úveru v F.. Keďže jeho pohľadávka voči G.
S. st., bola vo výške 30.000 až 35.000 eur. Hypotéku tak vybavil na sumu 115.000 eur. Suma 35.000
eur bola jeho odmena za vybavenie úveru zo sumy 115.000 eur, ako aj zaplatenie časti dlžoby od G. a
H. S.. Títo o uvedenom vedeli. Manželka svedka ani nezistila, že jej bola poukázaná nejaká suma na jej
účet, lebo nesledovala tento účet a finančné prostriedky riešil doma jej manžel.

16. Žalovaná v priebehu konania nepreukázala žiaden právny dôvod na základe, ktorého by jej uvedená
žalovaná suma mala byť zo strany kupujúceho nehnuteľnosť doručená teda poukázaná, súd preto
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy právnemu nástupcovi žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdené skutočnosti,
že išlo o zaplatenie pôžičky medzi tretími osobami súd mal za to, že tieto sú irelevantné pre posúdenie
danej právnej veci, išlo o simulované úkony. Súd v danej právnej veci vychádzal z toho, že žalovaná
nebola účastníkom kúpnej zmluvy a bolo nesporné, že suma 35 000 EUR na jej účet bola poukázaná,
pričom na tieto finančné prostriedky žalovaná nemala právny dôvod a v priebehu konania ho ani
nepreukázala.

17. Návrh žalovanej na výsluch svedkov v osobe pracovníka banky súd prvej inštancie ako
nehospodárny zamietol.

18. K priznanej sume bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., a to od 23.06.2015 (od 1. dňa omeškania) až do zaplatenia. Žalobca žalovanú vyzval
predžalobnou výzvou zo dňa 17.06.2015 na vrátenie sumy 35.000 eur, ktorú podal podacím hárkom zo
dňa 22.06.2015. Lehota na plnenie tak uplynula ďalším dňom, tak od 23.06.2015 sa žalovaná dostala
do omeškania. Prvoinštančný súd preto úrok z omeškania žiadaný žalobou už od 03.02.2015 zamietol.

19. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1, 2; § 257; § 262 ods. 1, 2 CSP. V danej veci
zistil dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že právny predchodca žalobcu si neprečítal kúpnopredajnú
zmluvu, spoľahol sa na svojho otca G. S. st. Tento zapríčinil celú situáciu a žiadal osobu, ktorá nie je
poskytovateľom úveru a ani odborným poradcom s potrebnými vedomosťami o sprostredkovanie úveru,
obišiel teda celý systém, ktorý má zabezpečovať právnu istotu pre účastníkov právnych úkonov. Právny
predchodca žalobcu svojim benevolentným prístupom ako predávajúci zanedbal prevenčnú povinnosť,
neskontroloval základné údaj, ktorých presnosť a najmä kontrola sú nevyhnutné. Z týchto dôvod súd
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá z
dôvodu, že v konaní bola až na minimálnu časť neúspešná.

20. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku III. o trovách konania v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nie je mu pochopiteľné a zrejmé, z akých dôvodov a z „akého
princípu spravodlivosti“ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania naďalej postupoval vysoko
formalisticky a arbitrárne. Odôvodnenie výroku o náhrade trov konania absolútne neobstojí, nemá žiadne
skutkové opodstatnenie ani logiku a neobstojí ani právne. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy
iba výnimočne. S poukazom na Nález ÚS ČR PL ÚS 46/13 a I. ÚS 1593/15 uviedol, že súd v prípade
aplikácie ust. § 257 CSP je povinný vytvoriť procesný priestor, umožniť stranám sporu vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. V prejednávanej veci súd prvej inštancie takto
nepostupoval. Tiež uviedol, že vo všeobecnosti platí, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť
trovy konania spravuje zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi
priznať náhradu trov konania. Ide o výnimočné ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípade zvláštností
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvahy súdu musia
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. § 257 CSP, preto nie je možné aplikovať
kedykoľvek. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkového pomery oprávneného účastníka. Významným
kritériom na aplikáciu uvedeného ustanovenia sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/67/2010 a ÚS
SR I. 469/2013). Postoj žalovanej od samého začiatku, keď bola vyzvaná bankou, kde má založený účet,
či súhlasí s vrátením poukázanej sumy späť na účet banky, z ktorej boli poukázané úverové prostriedky,
vyjadrila negatívny postoj, preto žalobca musel podať návrh jednak na neodkladné opatrenie o zákaze
nakladať s touto sumou a následne žalobu. Aj v súdnom konaní zotrvávala na svojom negatívnom
postoji, odmietala dobrovoľne vydať žalovanú sumu. Súd navyše odignoroval aj trestné stíhanie vedené
na OR PZ v J. pod O.: S.-XXXX/X-Y.-XXXX, z ktorého vyplýva, že ani žalovaná, ani jej manžel E. Z.
nemali žiaden právny vzťah s pôvodným žalobcom G. S. ako predávajúcim, a preto takýmto (podvodným
konaním) E. Z., ktorý vyhotovil písomnú kúpnopredajnú zmluvu, do nej uviedol č. účtu svojej manželky na
vyplatenie časti kúpnej ceny. Žalovaná preto mala povinnosť sumu 35.000 eur vrátiť oprávnenej osobe,
prípadne banke. Neurobila tak ani po 5 rokoch od jej obdržania. O uvedenom sa vedie trestné stíhanie.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala odvolanie aj žalovaná. Odvolanie
odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietala, že nebolo preukázané tvrdenie o podvodnom
zneužití situácie E. Z. pri písaní zmluvy. Je absurdným, aby E. Z. pripravoval písomnú kúpnopredajnú
zmluvu, keď nebol v žiadnom vzťahu s bankou ani k pôvodnému žalobcovi. Zmluvné strany boli
povinné pred podpisom si zmluvu riadne prečítať. Podľa odvolateľky z dôkaznej situácie vyplynulo, že
dlžníkovými synmi bol fingovaný úver vybratý na zaplatenie dlhu za svojho otca E. Z., ktorým oznámil
číslo účtu svojej manželky. Vzťah S. a E. Z. tu bol, lebo na účet jeho manželky plnili dlh ich otca
za jeho firmu. Svedkovia G. a A.. H. S. boli opakovane predvolávaní na súdne pojednávanie, kde
sa však nedostavili zrejme z dôvodu možnej konfrontácie s E. Z.. Podľa odvolateľky išlo o fingovaný
predaj nehnuteľnosti, resp. rodinného sídla z brata na druhého brata a zneužitie inštitútu hypotekárneho
úveru, z ktorého časť mala byť použitá na úhradu pôžičky ich otca E. Z.. Ďalej tvrdila, že konečným
vlastníkom pohľadávky je E.. F., ktorý zaplatil G. S. sumu 10.000 eur. Žalobcu O., G. S. ani nepozná,
ani sa s ním nestretol. Celé postúpenie pohľadávky zabezpečoval E.. F.. V ďalšom sa zaoberala
okolnosťami postúpenia pohľadávky medzi terajším žalobcom a pôvodným žalobcom prostredníctvom
právneho zástupcu E.. F.. Žalovaná v rámci pasívnej legitimácie opätovne zdôraznila, že v žiadnom
prípade s uvedenou sumou nedisponovala, ani ju z bankového účtu nevybrala, a tak nemohlo dôjsť
k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného obohatenia podľa § 451 OZ. Žalovanú sumu prevzal
jej manžel a ak by malo dôjsť k nejakému bezdôvodnému obohateniu, tak by sa mal obohatiť on, nie

žalovaná. E. Z. však použil uvedené prostriedky na vyrovnanie dlhu, ktorý mal G. S. st. voči nemu.
Vytýkala súdu to, že nezdôvodňoval, že G. S. st. zapríčinil celú situáciu a obišiel systém zabezpečujúci
právnu istotu účastníkov iných právnych úkonov. Právny predchodca žalobcu ako predávajúci nie
svojim benevolentným prístupom zanedbal svoju prevenčnú povinnosť, ale úmyselne, cielene uviedol v
spolupráci so svojim otcom a bratom tie údaje v kúpnej zmluve, ktoré sú na nej uvedené. Výpoveďami
všetkých S. je preukázané, že existoval právny vzťah medzi pánom Z. a G. S. st. a systém fiktívnej kúpnej
zmluvy a k nej prislúchajúcej úverovej zmluvy, ktorý vymyslel G. S. st., slúži len na to, aby vysporiadal svoj
záväzok voči Z. a zároveň „rodinné sídlo“ zostalo v rukách rodiny S.. Práve G. S. st. spôsobil to, že celá
hypotekárna zmluva prislúchajúca ku kúpnej zmluve medzi jeho synmi nesie znaky úverového podvodu.
Nemôže sa v danej veci v žiadnom prípade jednať o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez
právneho dôvodu. Ak by k nejakému neoprávnenému obohateniu aj došlo, mohlo by to byť z neplatného
právneho úkonu, nakoľko celá hypotekárna zmluva bola podpísaná na základe omylu, do ktorého uviedol
kupujúceho práve G. S. st. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol rozsudok v bode I. potvrdiť a
zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a v bode III. rozsudok zmeniť a
rozhodnúť v zmysle jeho odvolania. Prvší rozsudok súdu prvej inštancie bol uznesením Krajského súdu
v Prešove zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kde bol vyslovený právny
názor a po doplnení dokazovania bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorý napadla žalovaná. Odvolateľka v
odvolaní neuvádza nič nové, iba opakuje tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, tendenčné a účelové, s ktorými
sa prvoinštančný súd vyporiadal. Poukázal na prebiehajúce trestné stíhanie OR PZ O.: S.-XXXX/X-Y.-
XXXX, ktoré nie je ukončené. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. sp.
zn. 29C/216/2012, ktorá bola rovnako právne kvalifikovaná ako vydanie bezdôvodného obohatenia.
K argumentáciám žalovanej ohľadom postúpenia pohľadávky uviedol, že tieto nemajú žiaden právny
význam a sú irelevantné v danej veci s poukazom na § 524 a nasl. OZ (pozornosť upriamil na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Cdo/140/2007). Postúpením pohľadávky sa nemení postavenie dlžníka s poukazom na
rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo/V 82/2005. Ani hodnota postúpenej pohľadávky nie je obligatórnou
náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky (NS ČR 32/Cdo/1185/2012). Postúpenie pohľadávky
bolo žalovanej riadne oznámené doporučeným listom z 22.08.2017, na čo žalovaná počas konania
nereagovala. Dlžník s výnimkou prípadov uvedených v § 525 OZ nemá k dispozícií obranu založenú
na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky (R NS ČR/61/2010). Vo všeobecnosti platí a
vyplýva z konštantnej judikatúry, že pokiaľ nie je zakázané pohľadávku postúpiť, dlžníkovi neprináleží
rozhodovať o tom, komu a za koľko jeho veriteľ pohľadávku postúpil (NS ČR 29Cdo/1405/2008). K
obrane žalovanej, že ona sa neobohatila, lebo neprevzala sumu 35.000 eur uviedol, že majiteľom účtu je
žalovaná, na jej účet bola poukázaná omylom, neoprávnene a nedôvodne suma 35.000 eur, a to vďaka
omylu vyvolaného jej manželom, ktorý vybavoval úver v O., ktorý aj vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu, aj
keď to popiera, pričom žalovaná nemala s predávajúcim ani kupujúcim žiaden vzťah, preto išlo o omyl pri
poskytnutí plnenia, kedy sa bezdôvodne obohatila a odmieta dobrovoľne vydať sumu 35.000 eur vrátane
príslušenstva. Je preto potrebné, aby ten omyl a protiprávne konanie bolo odstránené rozhodnutím súdu.

23. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadrila tak, že účet v banke patril vlastnícky žalovanej,
ale dispozičné právo mal jej manžel, ktorý si prisvojil žalovanú sumu za účelom vyrovnania dlhu od
pána G. S. st. Nedošlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Finančné prostriedky
na účet žalovanej boli poukázané na základe platnej a účinnej zmluvy, ktorej účastníci o všetkých
podmienkach zmluvy vedeli, pred podpisom ju prečítali a riadne sa oboznámili s jej obsahom, s
ktorým súhlasili. Súd musí vychádzať z takejto platnej zmluvy, na základe ktorej došlo k zavkladovaniu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri. Podľa nej účastníci kúpnopredajnej zmluvy naplnili
skutkovú podstatu úverového podvodu podľa § 222 TZ. Poprela tvrdenia, aby E. Z. vybavoval úver
v O., všetko tam režíroval, aby vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu pre O.. Tretia osoba totiž nemôže
vybaviť úver prostredníctvom banky. Žalovaná sa nijakým spôsobom neobohatila, nie je preto pasívne
legitimovaná. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

24. K uvedenému vyjadreniu žalovanej zaujal svoje stanovisko žalobca tak, že poukázal na § 185
CSP, kde je zavedený princíp formálnej pravdy, z ktorej vyplýva dôkazná iniciatíva výhradne pre
strany sporu. S poukazom na princíp kontradiktórnosti konania a práva strany sporu na doručenie
procesných vyjadrení ostatných účastníkov uviedol, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne nové

právne skutočnosti, je iba opakovaním doterajších tvrdení. Žalovaná ignoruje právny názor vyslovený v
zrušujúcom uznesení Krajského súdu Prešov. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/218/2010
uviedol, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný
s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS/50/04. Navrhol preto rozsudok napadnutý
žalovanou potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K tomuto podaniu žalobcu sa
žalovaná už nevyjadrila.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.08.2020 a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej čo do výroku I. nie je dôvodné a čo do výroku II. nie je oprávnenou osobou
na podanie odvolania ako dôvodné vyhodnotil odvolanie žalobcu čo do výroku o trovách konania.

26. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

27. Odvolací súd v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo do výroku I., keďže jeho argumentácia bola vecne
správna, objektívna, presvedčivá a vychádzala z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v
zrušujúcom uznesení.

28. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia čo do výroku I., preto sa len obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom
uvádza nasledovné. To, že E. Z. sa podieľal na zabezpečení poskytnutia úveru a na tom, že do
kúpnej zmluvy bolo uvedené č. účtu jeho manželky, na ktoré následne z úveru bola poskytnutá bankou
suma 35.000 eur vyplýva z jeho výsluchu zrealizovaného súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa
08.10.2019. Aj to, že sám uvedený svedok uviedol, že 5.000 až 10.000 eur z uvedenej sumy malo
predstavovať jeho odmenu za vybavenie úveru, potvrdzuje jeho aktivitu v súvislosti s poskytnutím úveru.
Rozhodujúcim a jednoznačným však bolo to, že suma 35.000 eur bola poskytnutá na účet žalovanej,
ktorá bola jedinou vlastníčkou tohto účtu. Bolo jej povinnosťou v prípade, ak na účet bez právneho
dôvodu bola žalovaná suma poukázaná, túto vrátiť späť ako jej nepatriacu. Ak žalovaná, ako vlastníčka
účtu dovolila disponovať so svojim účtom svojmu manželovi E. Z. bez toho, aby sa zaujímala o uvedené,
zodpovedá za vrátenie tejto sumy. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej, že sa
bezdôvodne neobohatila ona, ale jej manžel. Bola to práve žalovaná, ktorá umožnila manželovi, hoci
ako disponentovi, vybrať z jej účtu jej neprináležiacu sumu 35.000 eur.

29. V konaní je irelevantné tvrdenie žalovanej, že zmluvné strany kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
boli nehnuteľností, a v ktorej bol uvedený jej účet, si riadne neprečítali túto zmluvu, lebo pre danú
vec je to nerozhodujúce. Je pravdou, že zmluvná strana by si mala riadne preštudovať právny úkon,
ktorý realizuje, aby sa riadne oboznámila s jeho obsahom. Ak však v zmluve je uvedené č. účtu bez
konkrétneho uvedenia vlastníka tohto účtu, nie je možné iba na základe č. účtu identifikovať majiteľa
tohto účtu bez overenia v príslušnej banke.

30. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia o
fingovanom úvere za účelom zaplatenia dlhu E. Z., t.j. manželovi žalovanej. Žalovaná nemala žiaden
vzťah s účastníkmi kúpnopredajnej zmluvy, preto nebol preukázaný žiaden právny dôvod, na základe
ktorého by jej mala byť z uvedenej kúpnej zmluvy poskytnutá suma 35.000 eur. Ak E. Z. tvrdil, že malo
ísť o vrátenie pôžičky za otca zmluvných strán, teoreticky by mohla byť poskytnutá suma pripísaná na

jeho účet. Vo svojom výsluchu pripustil, že sa pomýlil pri udávaní č. účtu, lebo má celkom 5 účtov, ani
jeho konanie nie je možné vyhodnotiť ako konanie zodpovedné a opodstatnené. Suma 35.000 eur je
vysokou sumou, preto pri manipulácií s ňou je len dosť ťažké uveriť tvrdeniu, že sa pomýlil pri uvádzaní
č. účtu, na ktorý má byť uvedená suma vyplatená.

31. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku odvolateľky, že bratia S. neprišli na
výsluch pred súd prvej inštancie z obavy konfrontácie. Do spisu boli predložené čestné prehlásenia, z
ktorých súd prvej inštancie získal informácie a rovnako boli vyhodnotené aj výsluchy G. S. st., G. S. ml.
a H. S., zo spisu vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru odborom kriminálnej polície č.
O.: S.- XXXX/X-Y.XXXX. Rovnako ako nedôvodnú bolo nutné vyhodnotiť aj odvolaciu námietku týkajúcu
sa aktivít právneho zástupcu žalobcu E.. F. ohľadom postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania. Zákon postúpenie pohľadávky umožňuje a upravuje v § 524 OZ.

32. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že v
predmetnej veci boli naplnené zákonné podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ a nutnosť vydať ho žalobcovi v zmysle § 456 OZ.

33. Ešte je nutné dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo
dňa 17.04.2016). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane
vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

34. Keďže odvolanie žalovaná smerovala aj proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, odvolací súd odvolanie proti uvedenému výroku postupom
podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V zmysle § 359
CSP totiž odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže žaloba
v prevyšujúcej časti výrokom II. bola zamietnutá, bolo uvedeným výrokom rozhodnuté v prospech
žalovanej, preto odvolanie proti uvedenému výroku nebola žalovaná oprávnená podať.

35. Výrok o trovách konania bol odvolacím súdom zmenený tak, že v konaní pred súdom prvej inštancie
žalobcovi iba v nepatrnom rozsahu neúspešnému v zmysle § 255 ods. 1 CSP, bola priznaná plná náhrada
trov konania pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v konaní preukázané
také podmienky, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP, teda neboli preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Odvolací súd
sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého tieto dôvody videl v tom, že právny
predchodca žalobcu si neprečítal kúpnopredajnú zmluvu, spoliehal sa iba na svojho otca G. S. st. Za
najzávažnejšie v predmetnom prípade odvolací súd považoval konanie E. Z., ktorý do kúpnopredajnej
zmluvy uviedol č. účtu svojej manželky, na ktoré bola z úveru poskytnutá suma 35.000 eur. Ako to
už bolo vyššie uvedené, iba prečítanie a oboznámenie sa s č. účtu bez toho, aby bol špecifikovaný v
kúpnej zmluve aj majiteľ tohto účtu, nebolo možné zistiť ani pôvodným žalobcom, komu účet patrí. Z
vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že je správne a spravodlivé strane žalobcu
priznať trovy prvoinštančného konania. Z uvedených dôvodov bol preto výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania postupom podľa § 388 CSP zmenený, lebo neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov
konania proti neúspešnej žalovanej. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania, a to tak
prvoinštančného, ako aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 7, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.