Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313202539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2313202539.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: LSE - Life

Star Emergency, s.r.o., IČO: 35 877 618, so sídlom Limbach 1, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr.
Peter Rea, so sídlom Bratislava, Dvokrížna 2, proti žalovanej : O.. G. G., D.. X.X.XXXX, N. B., O. XXXX/
XX, zastúpená: AK GG s.r.o., IČO: 50 954 709, Agátová 2513/15, Galanta, o zaplatenie 6 600,- Eur s
príl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 4 500,-Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
4 500,-Eur od 14.6.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú
samostatným uznesením je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 1. februára 2013 žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým
súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi 4 500,-Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4
500,-Eur ročne od 1. januára 2012 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca žalobu
skutkovo vymedzil tak, že strany uzavreli pracovný pomer 6. decembra 2009 pracovnou zmluvou, na
základektorejžalovanávykonávalaprežalobcuprácuakosamostatnepracujúcilekárzáchrannejslužby

v ambulancii zdravotnej služby v obvode Galanta. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Trnava / ďalej len Úrad / rozhodnutím sp. zn. ZS XXX/XXXXX/XXXX uložil žalobcovi pokutu vo
výške 6 600,-Eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorú žalobca zaplatil 30. decembra 2011.Úrad žalobcovi uložil pokutu z dôvodu,
že žalovaná neposkytla pacientke, ktorej bola privolaná 10. decembra 2011 zdravotnú starostlivosť
správne v dôsledku, ktorého postupu pacientka 18. decembra 2011 zomrela. Žalobca poukázal na to,

že škoda bola spôsobená žalobcovi nedbanlivostne a od žalovanej si uplatňuje náhradu škody vo výške
štvornásobku jej priemerného mesačného zárobku, pričom priemerný mesačný zárobok žalovanej v
čase vzniku škody bol vo výške 1 125,-Eur.
2. Právne žalobca žalobu odôvodnil podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce / ďalej len ZP /, § 186 ods.
1,2 ZP.
3. Žalobca spolu so žalobou súdu zaslal listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu, rozhodnutie Úradu,
doklad o úhrade pokuty.

4. Súd vo veci 11. apríla 2013 vydal platobný rozkaz č. k. 28Ro/173/2013-18 v zmysle podanej žaloby.
Žalovaná v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odpor, v ktorom uviedla,
že Úrad vydal rozhodnutie v rámci správneho konania. Povinnosťou žalobcu v predmetnom konaní bolo
preukázať, že zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu povinnosti a tým mal zabrániť k vzniku škody,t. j. mal konať preventívne a zabrániť vzniku škody. Žalovaná namietala, že žalobca v rámci správneho
konania sa jej neumožnil vyjadriť za účelom obhájenia svojho postupu, ktorý sa jej kladie za vinu a
okrem toho žalobca nevyužil možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu Úradu. Podľa názoru žalovanej

škodu si zapríčinil žalobca týmto konaním, a teda žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním
žalovanej a vzniknutou škodou. Žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.
5. Žalobca podaním z 31. októbra 2013 sa vyjadril k odporu, z ktorého vyplýva, že žalobca v
celom procese skúmania existencie porušenia poskytnutia správnej zdravotnej starostlivosti nezapríčinil
vznik škody žalovanej, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym spôsobom obrany žalobcu

v rámci správneho konania. Poukázal na svoj postup, v rámci ktorého podľa platného právneho
poriadku sa žalobcovi nekladie žiadna povinnosť, aby sa žalovaná vo veci vyjadrila. Napriek tomu
žalobca žalovanej v rámci správneho konania poskytol možnosť žalovanej vo veci sa vyjadriť, čo je
aj konštatované na strane 6 v odôvodnení rozhodnutia. Proti rozhodnutiu žalobca nepodal rozklad
z dôvodu neexistencie žiadneho dôkazu alebo zistenia, ktoré by mohlo zvrátiť vydanie rozhodnutia
a existenciu objektívnej skutočnosti, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. V tomto

smere poukázal na odôvodnenie rozhodnutia na strane 7, z ktorého vyplýva, že žalobca ako účastník
správneho konania nedisponoval žiadnymi skutočnosťami, ktorými by vyvrátil svoju zodpovednosť za
zistené porušenie právneho predpisu. V danom prípade neprichádza podľa žalobcu aplikácia § 415
Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ / z dôvodu neexistencie dôkazu, skutočnosti alebo argumentu,
ktorého predloženie v rámci správneho konania by zabránil vydaniu rozhodnutia alebo by zmiernil

sankcie v rozhodnutí.
6. Žalobca podaním z 25. marca 2014 zmenil žalobný petit, v zmysle ktorého žiadal žalovanú z titulu
náhrady škody zaviazať žalobcovi zaplatiť 6 600,-Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6
600,-Eur od 31. decembra 2011 do zaplatenia. Súd uznesením zo 6. mája 2014 č. k. 10C/180/2013-92
pripustil zmenu žalobného petitu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2014.

7. Žalobca podaním z 25. septembra 2014 čiastočne zobral žalobu späť a žiadal konanie v časti
uplatnenej náhrady škody vo výške 2 100,-Eur konanie zastaviť. Súd uznesením zo 16. októbra 2014
č. k. 10C/180/2013-113 konanie v časti 2 100,-Eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.
novembra 2014.
8. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť s tým, že žalobca neporušil v rámci správneho

konania žiadnu prevenčnú činnosť. V rámci správneho konania hlavný garant postupoval správne podľa
vnútorných zvyklostí. Žalobca nemal povinnosť žiadnym spôsobom dať žalovanej väčší priestor na
vyjadrenie a v prípade podania rozkladu by sa nerevidoval ani výsledok šetrenia ani výsledok výšky
pokuty. Dokonca pokuta by mohla byť vyššia.
9. Konateľ žalobcu sa vyjadril k premetu konania tak, že vo firme pôsobí ako manažér bez lekárskeho

vzdelania. Vo veci nepodal rozklad, pretože po doručení rozhodnutia sa rozprával s garantom, ktorý
jednoznačne uviedol, že pochybenie je na strane žalobcu, teda lekárky, a preto pokuta bola Úradu
zaplatená. Okrem toho aj odborná komisia podala stanovisko, že vec je nemenná. Potvrdil, že v rámci
správneho konania odborný garant MUDr. O. Z.o žalovanou komunikoval.
10. Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu porušenia postupu žalobcu v rámci

správneho konania, keď neumožnil žalovanej sa vo veci vyjadriť a proti rozhodnutiu Úradu nepodal
rozklad.
11. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul právnych zástupcov strán, svedka MUDr.
N. O., oboznámil sa s podstatným obsahom spisu.
12. Strany uzavreli pracovný pomer 6. decembra 2009 pracovnou zmluvou, v zmysle ktorej žalovaná

bola prijatá do funkcie samostatne pracujúceho lekára záchrannej služby. Miestom výkonu práce bolo
určené sídlo a prevádzkarne zamestnávateľa. Deň nástupu práce bol určený na 6. decembra 2009,
ktorým dňom vznikol pracovný pomer. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčito so skúšobnou dobou
na tri mesiace.
13. Úrad vydal Rozhodnutie 8. decembra 2011 č. k. ZS 205/00012/2011, ktorým žalobcovi uložil pokutu

vo výške 6 600,-Eur za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie
bolo zistené 26. júla 2011 ukončeným výkonom dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou pani O. S.,
D. XX. O. XXXX, D. N. B. X, XXX XX G. / ďalej len pacientka /. Nesprávne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti spočívalo v tom, že lekárka 10. decembra 2010 o 01,20 hodine u pacientky nezhodnotila
dostatočne anamnestické údaje a nevyužila všetky diagnostické možnosti lekára. Nález tV. a C. bol

vysoko podozrivý a pacientka pri takomto náleze mala byť prevezená do najbližšieho zdravotníckeho
zariadenia za účelom diferenciálnej diagnostiky. Po ambulantných vyšetreniach 10. decembra 2010 bola
pacientka odporučená k hospitalizácii vo Fakultnej nemocnice H. na Klinike pneumológie a ftizeológie,
neskôr preložená na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice H.. U pacientkybol 18. decembra 2010 o 3, 30 hodine konštatovaný I. U.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
žalovaná nerealizovala EKG pri zistených nálezoch , nebola indikovaná a ani podaná žiadna liečba a
pacientku ponechala v domácej liečbe. Nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti spočívalo v tom,

že žalovaná u pacientky nezhodnotila dostatočne anamnestické údaje a nevyužila všetky diagnostické
možnosti lekára ZZS. Pacientka mala byť prevezená do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie Úradu okrem iného bol vypracovaný
záznam lekárky ZZS o zhodnotení zdravotného stavu 10. decembra 2010, vyjadrenie dohliadaného
subjektu. Úrad rozhodol po zohľadnení všetkých skutočností, oboznámil sa stanoviskami W.. O.. A.

H., Y.., O.. O. Š., pričom obaja odborníci prijali záver ohľadne nevyužitia diagnostických možností
zo strany žalovanej vzhľadom na zistenú diagnózu pacientky. Úrad rozhodol s konštatovaním, že
účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril, nenavrhol žiadne dôkazy
ani návrhy na doplnenie dokazovania. Konštatoval, že účastník konania pravdepodobne nemal žiadne
nové skutočnosti, ktoré by správnemu orgánu oznámil a vyvrátil tak zodpovednosť za zistené porušenie
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Pri určení výšky pokuty Úrad zohľadnil, že u žalovanej

nejde o prvé porušenie povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tohto dôvodu žalobca
Úradu v rámci správneho konania sa vyjadril, že so žalovanou bude rozviazaný pracovný pomer z
dôvodu nepravdepodobnosti nápravy jej odborného a morálneho profilu.
14. Z predložených výplatných lístkov za mesiace júl, august a september 2010 vyplýva, že žalovaná
v mesiaci júl 2010 odpracovala 82,50 hodín a jej brutto zárobok činil 2 431,55,-Eur, v mesiaci august

odpracovala 127,50 hodín a brutto zárobok činil 2 085,98,-Eur a v mesiaci september odpracovala150
hodín a brutto zárobok činil 1 886,78,-Eur.
15. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok číslo 2/2015, vypracovaný znalcom O.. O. N.. Znalec
znalecký posudok vypracoval na základe predloženého spisu, rozhodnutím Úradu, záznamom o
zhodnotení zdravotného stavu pacientky. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že neodkladná

zdravotnástarostlivosťnebolaposkytnutásprávne10.decembra2010o01,20hodineupacientky,podľa
predpísaných postupov a v súlade s vtedajšími poznatkami medicíny. Žalovaná nevykonala správne
všetky úkony, nerealizovala u pacientky EKG vyšetrenie napriek tomu, že vzhľadom k nadmerným
hodnotám krvného tlaku a pulzu bolo jeho vykonanie plne indikované v rámci diferenciálnej diagnostiky
príčiny zisteného stavu. Žalovaná ponechala pacientku v domácej starostlivosti, pričom nezabezpečila

jej neodkladný transport do zdravotníckeho zariadenia. V domácom prostredí nebolo možné u pacientky
vylúčiť možné akútne stavy spojené s nálezom H., C., W.Š. V. N. D. C.. V rámci prednemocničnej
zdravotnej starostlivosti bolo potrebné zo strany žalovanej objektizovať mieru dýchavice meraním
dychovej frekvencie, zmerať aktuálnu telesnú teplotu vzhľadom k prebiehajúcej vírusovej infekcie,
vyhotoviť a zhodnotiť EKG, zaistiť pacientke adekvátny venózny prístup pre podávanie liekov a infúzii na

doplnenie cirkulujúceho objemu tekutín, opakovane zmerať hodnoty vitálnych funkcií, pripraviť pacientku
na transport a transportovať ju do ústavného zariadenia. Znalec po preskúmaní rozhodnutia Úradu sa
stotožnil so závermi Úradu z odborného hľadiska. Znalec predpokladal, že v čase vyšetrenia pacientky
žalovanoubolizmeranéhodnotykrvnéhotlakuapulzu,ktorépoukazovalisvysokoupravdepodobnosťou
na rozvíjajúci sa šokový stav. Tým, že pacientka bola ponechaná v domácom prostredí oddialilo sa

započatie komplexnej liečby. Ďalej znalec uviedol, že príznaky uvádzajúce pacientkou v čase zásahu
nie sú jednoznačne charakteristické pre ochorenie, na ktoré následne o 9 dní zomrela. Ochorenie,
ktoré bolo príčinou smrti pacientky, však patrí svojimi príznakmi do okruhu difereniálneho diagnostickej
rozvahy, nakoľko sa prejavuje aj u skupiny príznakov, ktoré vykazovala pacientka v čase vyšetrenia.
Na otázku, či je možné odlíšiť hypotenziu / znížený krvný tlak / ako takú od habituálnej hypotzie, ktorá

je bežným stavom s prihliadnutím na stav a okolnosti pacientky, znalec označil habituálnu hypotenziu
za stav, kedy pri dlhodobo a opakovane meraných nižších hodnotách krvného tlaku boli jednoznačne
vylúčené možné patologické príčiny. S prihliadnutím na stav a okolnosti týkajúce sa stavu pacientky
v čase jej vyšetrenia žalovanou znalec konštatoval, že za habituálnu hypotenziu nemožno v žiadnom
prípade považovať stav zmeraného nízkeho tlaku spojeného s rýchlym pulzom o frekvencii 147 úderov

za minútu a anamnézou v znení, aké žalovaná zaznamenala do záznamu z výjazdu. V prípade pacientky
v anamnéze zapísanej žalovanou nebola žiadna zmienka, že pacientka máva nízky tlak. Preto je
nepravdepodobné, že by pacientka mala habituálnu hypotenziu. V prípade, že pacient má habituálnu
hypotenziu, tak aj v prípade namerania tlaku 90/60 mmHg, je povinné uskutočniť meranie EKG, ak
takáto zmeraná hodnota krvného tlaku nie je izolovaným nálezom, ale je sprevádzaná inými klinickými

odchýlkami od normy. Na ďalšiu kladenú vinu / nedôsledné zhodnotenie pulzu pacientky /, znalec
uviedol, že bez vyhodnotenia zosnímanej elektrickej aktivity srdca, zaznamenanej na EKG zázname nie
je možné vyšetrenie ako pravidelný za skutočne pravidelný a už vôbec nie za sínusovú tachykardiu. Nie
je možné označiť za bežný jav pulzovú frekvenciu 147 úderov za minútu v kontexte daných okolností,pretože sa jedná o nález jednoznačne nefyziologický, pri ktorom je bezpodmienečne pátrať po jeho
príčine.
16. Žalovaná podaním z 29. júna 2015 podala námietku voči znalcovi, pretože v minulosti bol

zamestnancom žalobcu. Súd uznesením z 22. septembra 2015 č. k. 10C/180/2013-185 znalca
nevylúčil z konania vo veci, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2015. Súd sa
zaoberal zisťovaním existencie predpokladov pre vylúčenie znalca v súlade s vtedy platným a účinným
ustanovením § 14 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Po oboznámení sa s obsahom
námietky žalovanej, s vyjadrením znalca, súd konštatoval, že skutočnosť, že v minulosti bol znalec v

obchodnoprávnom vzťahu so žalobcom nezakladá pochybnosť o znalcovej zaujatosti, či už pre pomer
k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka.
17. Súd vo veci vypočul na pojednávaní znalca vzhľadom na námietky žalovanej, na ktorom pojednávaní
žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala nezaujatosť znalca a sama žalovaná
označila tvrdenie znalca, že sa v minulosti nestretli za nepravdivé, pretože sa streli v roku 2009 v Senci
pri výmene služby. Na túto otázku znalec uviedol, ze od roku 1986 robil v záchrannej službe na rôznych

postoch a je možné, že sa so žalovanou stretol, ale na takéto stretnutie sa nepamätá. V závere uviedol,
že sa cíti byť nezaujatý, lebo u žalobcu nikdy v pracovnom pomere nepôsobil a v čase incidentu nebol
v žiadnom vzťahu podriadenom alebo nadriadenom k žalobcovi.
18. Z predloženého spisu z Úradu súd zistil, že žalovaná sa vyjadrila k podnetu na preskúmanie
správnosti v postupe pri liečbe a vyšetrovacích metódach zo 17. marca 2011 podanom pánom F. S., v

ktorom opísala postup pri výkone práce u pacientky.
19. Svedok O.. N. O. potvrdil, že za žalobcu sa vyjadril v rámci správneho konania. Jeho úlohou bolo
hájiť postup žalobcu a žalovanej z medicínskeho hľadiska. Vyjadrenie žalovanej sa v danom čase
nevyžadovalo. Rozklad proti rozhodnutiu Úradu nepodal, lebo nenašiel jeden argument, ktorým by
oponoval a spravidla vie, že by sa táto pokuta navýšila. Svedok potvrdil, že na základe písomného

splnomocnenia bol oprávnenou osobou podať rozklad proti rozhodnutiu. Ďalej potvrdil, že žalovaná sa
v správnom konaní vyjadrila Úradu, v ktorom napísala súvislý text.
20. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav vo veci súd právne uzatvára.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/ 2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zdravotná starostlivosť

je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len
„osoba“),zvýšeniakvalityjejživotaazdravéhovývojabudúcichgenerácií;zdravotnástarostlivosťzahŕňa
prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a
pôrodnú asistenciu.

22. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 179 ods. ods. 1 Zákonníka práce / ďalej len ZP /zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi
za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov
uvedených v § 182 a 185.
24. Podľa § 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje
od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie

neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca prevádzkuje ambulanciu záchrannej
zdravotnej služby v obvode Galanta. Žalovaná je zamestnankyňou žalobcu na základe uzavretej
pracovnej zmluvy. 10. decembra 2010 o 01.23 hodine žalovaná uskutočnila výjazd k pacientke O. S..

Žalovaná pacientku vyšetrila, pričom nenariadila vyhotovenie EKG a ani prevoz do nemocnice. Na
druhý deň pacientka sama vyhľadala ošetrenie v pneumologickej ambulancii, kde bola odporučená
na hospitalizáciu, kde bola prijatá, a to na klinike pneumológie a ftizeológii Fakultnej nemocnice H. a
po zhoršení zdravotného stavu bola preložená na KAIM FN Trnava. Následne pacientka po zhoršení
zdravotného stavu bola preložená na OAIM NÚSCH Bratislava, kde 18. decembra zomrela. Na základe

týchto skutočností manžel pacientky sa obrátil na Úrad za účelom preskúmania správnosti v postupe
pri liečbe a vyšetrovacích metódach. V rámci šetrenia Úradu žalovaná sa vo veci postupu zdravotnej
starostlivosti vyjadrila 3. mája 2011 tak, že pacientke vzhľadom na jej stav / nebol kritický / a liečbu, ktorú
mala od svojho praktického lekára nepodala terapiu, pacientku poučila a ponechala doma.26. Úrad vydal 8. decembra 2011 Rozhodnutie č. k. ZS XXX/XXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi uložil
pokutu vo výške 6 600,-Eur za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.

Porušenie bolo zistené 26. júla 2011 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej
starostlivosti pacientky. Úrad konštatoval nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoré
spočívalo v nesprávnom zhodnotení anemnestických údajov a nevyužití všetkých diagnostických
možností lekára zo strany lekárky ZZS 10. decembra 2010 o 01.20 hodine. Nález tachykardie a
hypotenzie bol vysoko podozrivý a pacientka pri tomto náleze, ale aj vzhľadom na jej anamnézu mala byť

prevezená do zdravotníckeho zariadenia za účelom diferenciálnej diagnostiky. Pacientka 18. decembra
2010 zomrela a podľa pitevného protokolu č. A. XXXX príčinnou smrti boli ischemické zmeny myokardu
medzikomorového septa srdca, komplikácie základnej choroby boli početné jazvy po infarkte myokardu
prednej a spodnej steny ľavej komory srdca a predného a zadného papilárneho svalu mitrálnej chlopne
základnou chorobou bola lymfocytárna myokarditída. Následne 10. decembra 2010 bola pacientka
hospitalizovaná vo FN Trnava a 17. decembra 2010 bola hospitalizovaná na P. D. N., kde na druhý deň

zomrela. V rozhodnutí Úrad konštatoval nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti spočívajúcej v
nevyužití všetkých diagnostických možností zo strany žalovanej s tým, že pacientka mala byť prevezená
do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia.

27. Žalobca pokutu zaplatil 30. decembra 2011.

28. V danom prípade predmetom konania je náhrada škody, ktorú si uplatňuje žalobca voči žalovanej z
titulu nedostatočného zhodnotenia amnestických údajov a nevyužitia všetkých diagnostických možností,
ktoréhozavineniasadopustilažalovanávrámciplneniapracovnýchúloh,vdôsledkuktoréhonedostatku
pacientka zomrela a Úrad v dôsledku podaného podnetu manžela nebohej pacientky zistil, že žalobca

ako subjekt poskytujúci zdravotnú starostlivosť pacientke neposkytol správne zdravotnú starostlivosť a
uložil žalobcovi pokutu vo výške 6 600,-Eur, ktorú žalobca zaplatil. Súd považuje za potrebné uviesť,
že pred rozhodnutím Úradu, Úrad sa oboznámil s odborným stanoviskom W.. O.. A. H., Y.., O.. O.
Š., z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že v danom prípade žalovaná pochybila, pretože nevyužila
dostatočne anamnestické údaje a nevyužila všetky svoje diagnostické možnosti.

29.Súdvdanomprípade,akoprvouotázkousazaoberal,čirozhodnutieÚradujerozhodnutím vydaným
v rámci správneho konania. Z dikcie zákona o zdravotných poisťovniach § 77 ods. 1 je súd toho názoru,
že už samotné vykonávanie dohľadu je konaním Úradu, na ktoré je nevyhnutné aplikovať ustanovenia
správneho poriadku, a teda je potrebné uviesť, že predmetné konanie je správnym konaním. K otázke,

či a do akej miery je občianskoprávny súd oprávnený skúmať a posudzovať obsah správnych aktov, sa
už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach, napríklad v rozhodnutí sp.
zn. 5 Cdo 157/2007, v ktorom konštatoval, že mimo rámca správneho súdnictva nie je občianskoprávny
súd oprávnený skúmať ani platnosť ani zákonnosť správnych aktov. Občianskoprávny súd v prípadoch,
v ktorých je to potrebné, skúma iba to, či ide vôbec o správny akt a nie akt vydaný v medziach právomoci

príslušného orgánu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

30. ZP ustanovuje rámcové pravidlá pre všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá vznikla
zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje zamestnávateľa za účelom preukázania všetkých

predpokladov na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a/
protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť / kauzálny nexus /
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/ zavinenie zamestnanca.

31. a/ protiprávne konanie zamestnanca - v danom prípade žalobca preukázal existenciu
pracovnoprávnehovzťahu/pracovnéhopomeru.Protiprávnekonaniejekonanievrozporesobjektívnym
právom. V oblasti pracovného práva je to konanie škodcu, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou
vyplývajúcou pre neho z pracovnoprávneho vzťahu. Rozhodnutím Úradu, ale aj znaleckým posudkom
mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaná neposkytla riadne pacientke zdravotnú starostlivosť,

spočívajúcu v tom, že nezhodnotila dostatočne anamnestické údaje a nevyužila všetky diagnostické
možnosti lekára.32. b/ vznik škody - ZP rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu / najmä ušlý zisk /. Škoda sa prejavuje
v majetkovej sfére poškodeného a je definovaná ako ujma, ktorá nastala a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom. Pod skutočnou škodou sa rozumie suma, o ktorú sa majetok poškodeného

zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do
pôvodného stavu. Na strane žalobcu vznikla škoda vo forme povinnosti žalobcu zaplatiť pokutu na
základe vydaného rozhodnutia zo strany Úradu.

33. c/ príčinná súvislosť sa v právnej teórii, ale aj v súdnej praxi chápe ako súvislosť medzi dvoma

javmi, ktorá spočíva v tom, že jeden jav / protiprávny úkon / je takej povahy, že by bez neho druhý
jav / škoda / nebol vznikol. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok.
Príčinná súvislosť ako pojem nie je bližšie definovaná žiadnym pracovnoprávnym predpisom, nie je
preto dané jednoznačné pravidlo na jej zisťovanie a preukazovanie. V danom prípade na základe
nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej pacientke postup lege artis, čo
znamená postup v súlade so zákonom / príčina / bola žalobcovi uložená pokuta / následok /, ktorú

žalobca zaplatil, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku. V lekárskych postupoch určovať jednoduchý
vzťah príčiny a následku je obtiažne. V tomto smere súd poukazuje na záver znaleckého posudku, z
ktorého vyplýva, že nesprávnym postupom a tým, že pacientka bola ponechaná v domácom prostredí
oddialilo sa započatie komplexnej liečby pri zistení pulzovej frekvencie 147 úderov za minútu v
kontexte daných okolností, bolo potrebné pátrať po príčine, ktoré žalovaná ako lekárka nezisťovala. V

rámci prednemocničnej zdravotnej starostlivosti bolo zo strany žalovanej potrebné objektizovať mieru
dýchavice meraním dychovej frekvencie, zmerať aktuálnu telesnú teplotu vzhľadom k prebiehajúcej
vírusovej infekcie, vyhotoviť a zhodnotiť EKG, zaistiť adekvátny venózny prístup pre podávanie liekov a
infúzii na doplnenie cirkulujúceho objemu tekutín, opakovane zmerať hodnoty vitálnyh funkcií, pripraviť
pacientku na transport do ústavného zariadenia. Tým, že žalovaná nevykonala predmetné úkony podľa

názoru súdu / príčina / vyvolala / následok / pokutu uloženú žalobcovi zo strany Úradu.

34. zavinenie - je subjektívna právna kategória definovaná ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby
ku konaniu a k výsledkom tohto konania. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. O
nedbanlivosť ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí, alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom mal vedieť. Povinnosť zamestnávateľa preukázať
zavinenie zamestnanca je dôkazom o aplikácii prezumpcie neviny. Zavinenie je viazané na deliktuálnu
spôsobilosť páchateľa škodovej udalosti. Nebude dané, ak na strane zamestnanca existujú alebo v čase
spáchania škodovej udalosti existovali okolnosti, ktoré deliktuálnu spôsobilosť vylučujú, to znamená

nedostatok veku alebo duševná porucha. V danom prípade zavinenie spočíva v postupe žalovanej
pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientke v tom, že nezhodnotila dostatočne anamnestické
údaje a nevyužila diagnostické možnosti lekára, t. j. opakovane nezmerala TK pri úvodných nízkych
hodnotách, nevykonala EKG pri tachykardii a bolestiach v oblasti lopatiek a mala byť prevezená do
ústavnej starostlivosti. V tomto smere súd poukazuje aj na záver znaleckého posudku, v ktorom smere

znalec uviedol, že ponechanie pacientky v domácom prostredí oddialilo započatia komplexnej liečby
zameranej na odstránenie účinnej liečby šokového stavu. Tiež znalec potvrdil, že v prípade, ak pacient
trpí habituálnou hypotenciou a ak aj bol nameraný tlak 90/60 mmHg, je povinné uskutočniť meranie EKG.

35. V danom prípade súd považoval žalobu za podanú dôvodne, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno

za účelom preukázania škody, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym postupom svojho zamestnanca pri
vyšetrení pacientky. Súd zdôrazňuje, že občianskoprávny súd nie je oprávnený skúmať správne akty,
čo do zákonnosti a správnosti. V konaní o náhradu škody sa strany nevyhnú znaleckému dokazovaniu,
tak ako to bolo v danom prípade, pretože sa problematika rieši komplexne a za účelom preukázania
príčinnej súvislosti. V danom prípade súd uvádza, že pri lekárskych postupoch 100 % preukázanie

príčinnej súvislosti sa javí ako nereálne, nedosažiteľné a neudržateľné.

36. Vzhľadom na námietky žalovanej súd uvádza: Údajne jej žalobca nedal priestor vo veci sa vyjadriť
za účelom ozrejmenia svojho medicínskeho postupu, v dôsledku čoho si aj žalobca sám spôsobil
škodu vo forme uloženia pokuty a jej výšky. V tomto smere súd uvádza, že žalovaná sa vo veci

správneho konania vyjadrovala Úradu, kde podľa názoru súdu mala priestor na vyjadrenie ohľadne
zdravotnej starostlivosti, zvoleného postupu pri liečbe. Žalovaná nemôže od žalobcu očakávať, aby v
jej non lege artis ju obhajoval do takej miery, že od Úradu nebude uložená pokuta. Žalovaná vo svojom
vyjadrení sa zaoberala anamnézou pacientky, objektívnym vyšetrením a uvedením, že vzhľadom najej stav / rozumej pacientkin / nepodala terapiu, poučila ju a ponechala doma. V podstate žalovaná v
čase, keď mala vedomosť o správnom konaní sa bližšie nevyjadrila k zvolenej zdravotnej starostlivosti.
Dokonca, ani v rámci znaleckého dokazovania pred súdom, pri výsluchu znalca / lekára /, žalovaná

ako lekárka za účelom svojej obrany nedávala odborné otázky, ktoré by znížili váhu dôkazu. Žalovaná
mala na znalca, len jednu otázku, respektívne tvrdenie, že znalec nepravdivo uviedol, že v minulosti
sa nestretli, lebo v roku 2009 sa v Senci stretli pri výmene služby. Na predmetné tvrdenie znalec
uviedol, že od roku 1986 pracuje v záchrannej službe na rôznych postoch a je teda možné, že za toto
obdobie sa stretol so žalovanou, ale na túto skutočnosť sa nepamätá. Súd uvádza túto skutočnosť

z dôvodu, že žalovaná pred znalcom ako lekárom mala klásť odborné otázky a nie skúmať, či sa
znalec s ňou stretol alebo nie, pretože pre posúdenie znaleckého dôkazu je jej stretnutie so znalcom
nepodstatné. Žalovaná ďalej tvrdila, že EKG nebolo u pacientky vykonané ani 10. decembra u lekárky,
hoci tento postup nebol kladený za vinu ošetrujúcej lekárke. Ošetrujúca lekárka po vyšetrení na rozdiel
odžalovanejodporučilapacientkehospitalizáciu. Podľanázoružalovanejpacientkesazhoršilzdravotný
stav 13. decembra 2010 a teda zhoršenie zdravotného stavu pacientky nemá žiaden súvis s postupom

žalovanej. V tomto smere súd poukazuje na záver znaleckého posudku, v zmysle ktorého ponechanie
pacientky v domácom prostredí oddialilo započatie komplexnej liečby a bezprostredný transport do
zdravotníckeho zariadenia mohlo prispieť k zabráneniu rozvoja komplikácií, ktoré u pacientky vznikli a
viedli k jej smrti. Okrem toho znalec uviedol, že ochorenie, ktoré bolo príčinou pacientky, patrí svojimi
príznakmi do okruhu diferiálno- diagnostickej rozvahy, ktoré sa prejavuje príznakmi, ktoré vykazovala

pacientka v čase vyšetrenia žalovanou. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že Úrad neuviedol, aké
konkrétnepredpísanépostupyžalovanánevykonala. Úradvosvojomrozhodnutíuviedol,že„nesprávne
poskytnutie zdravotnej starostlivosti spočívalo v tom, že lekárka ZSS dňa 10.12.2010 o 01.20 hod. u
pacientky O. S. nezhodnotila dostatočne anamnestické údaje a nevyužila všetky diagnostické možnosti
lekára ZSS / opakované zmeranie TK pri úvodných nízkych hodnotách, EKG pri tachykardii a bolesti

medzi lopatkami /. ¨ Ďalšia námietka žalovanej spočívala ohľadne nepodania rozkladu proti rozhodnutiu.
Svedok O. uviedol, že nepodal rozklad proti rozhodnutiu, lebo nemal žiadne dôvody na podanie rozkladu
a okrem toho z praxe vie, že by Úrad v prípade podaného rozkladu, zvýšil pokutu. V tomto smere súd
uvádza, že rozhodnutie je rozhodnutím vydaným v rámci správneho konania, ktoré je vykonateľné a
právoplatné. Predmetná námietka nemôže spôsobiť liberalizačný dôvod na zbavenie zodpovednosti za

škodu žalovanej.

37. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je zamestnávateľ povinný podľa § 134 ods. 1 zisťovať
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v
rokunajedenmesiacpodľatýždennéhopracovnéhočasuzamestnanca.Vdanomprípaderozhodujúcim
obdobím je mesiac júl, august, september 2010. Pri výpočte priemerného hodinového zárobku sa
vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej v rozhodujúcom období a vydelí sa počtom odpracovaných hodín v
rozhodujúcom období. V mesiaci júl žalovaná odpracovala 11 dní x 82,50 hodín = 907,5, v auguste 17

dní x 127,50 hodín = 2 167,5 a v septembri 20 dní x 150 hodín = 3 000, spolu 6 075 hodín. V mesiaci
júl žalovanej bola vyplatená mzda brutto vo výške 2 431,55,-Eur, v mesiaci august 2 085,78,-Eur, v
septembri 1 886,25,-Eur, spolu 6 403,58,-Eur. Z toho priemerný hodinový zárobok činí 1 0540,-Eur / 6
403,58/6 075 = 1 0540 / a priemerný mesačný zárobok 1 0540 x 174 = 1 833,96 x 3 = 5 501,88. Žalobca
si uplatnil výšku náhrady škody vo výške 4 500,-Eur, ktorú sumu žalobcovi priznal vzhľadom na podanú

žalobu. Žalovaná mala námietky ohľadne výpočtu priemerného zárobku / výplata mimoriadnej odmeny /.
Pri výpočte priemerného zárobku súd vychádzal z údajov uvedených žalobcom ohľadne odpracovaných
dní, hodín v mesiaci, zárobku v inkriminovanom období. Iné údaje súdu zo strany žalovanej neboli
zaslané a v tomto smere žalovaná nepredložila žiadne dôkazy.

38. Súd žalobcovi nepriznal 9 % ročné úroky z omeškania z dlžnej sumy od 1. januára 2012 do
zaplatenia, od kedy sa žalovaná údajne dostala do omeškania so zaplatením nároku žalobcu. V prvom
rade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a v konaní ani nepreukazoval od kedy sa žalovaná
dostala do omeškania. Je pravdou, že žalobca pokutu zaplatil 30. decembra 2011, ale žalovanej nezaslal
výzvu na zaplatenie náhrady škody. Žalovaná predsa nemohla vedieť, kedy žalobca zaplatil pokutu.

Do omeškania sa však dostala po tom, ako jej bola doručená žaloba, z ktorej jednoznačne nadobudla
vedomosť o momente zaplatenia pokuty 13. júna 2013 a nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania
podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.39. Súd v ostatnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 1
Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % napriek
neúspešnosti konania v minimálnom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodne súdny úradník po

právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.