Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 8, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217813
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113217813.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne S., štátnej

občianky SR, zastúpenej JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Legionárska 2, Trenčín proti
žalovanému Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o zaplatenie 59.851,50 eur
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 3.959,20 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 9.851,50 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 582,50 eur od 11.03.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.04.2011

do 09.04.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 582,50 eur od 11.05.2011 do 09.04.2014, zo sumy
582,50 eur od 11.06.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.07.2011 do 09.04.2014, zo sumy
582,50 eur od 11.08.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.09.2011 do 09.04.2014, zo sumy
582,50 eur od 11.10.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.11.2011 do 09.04.2014, zo sumy
582,50 eur od 11.12.2011 do 09.04.2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 582,50 eur od 11.01.2012 do
09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.02.2012 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.03.2012 do
zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.05.2012 do zaplatenia,

zo sumy 598 eur od 11.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 598 eur od 11.07.2012 do
zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.09.2012 do zaplatenia,
zo sumy 598 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.11.2012 do zaplatenia, zo sumy
598 eur od 11.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 598
eur od 11.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od
11.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 598 eur od 11.05.2013 do zaplatenia, zo
sumy 598 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.07.2013 do 07.11.2014, zo sumy
318,98 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.08.2013 do 07.11.2014, zo sumy 598

eur od 11.09.2013 do 07.11.2014 a zo sumy 598 eur od 11.10.2013 do 07.11.2014, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 619,50 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 619,50 eur od 11.03.2011 do zaplatenia titulom
náhrady mzdy a sumu 50.000 eur titulom nemajetkovej ujmy za jej diskrimináciu. Súčasne žiadala aj
náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že od 01.10.1997 je zamestnankyňou žalovaného.
Žalovaný jej v októbri 2010 doručil výpoveď, ktorú odôvodnil zrušením Z. s účinnosťou od 01.02.2011 akonštatovaním, že nemá možnosť jej ďalšieho zamestnávania vo svojej organizačnej štruktúre. Potom
začal žalovaný riešiť jej ďalšie zamestnávanie ako aj zamestnávanie ďalších pracovníkov dovtedy
pracujúcich na zrušovanej organizačnej zložke. Dňa 17.12.2010 uzavrel riaditeľ Z. s veliteľom VÚ XXXX

medziútvarovú dohodu o zmene pracovného pomeru, na základe ktorej mala byť preradená dňom
01.01.2011 zo Z. H. na VÚ XXXX. Dňa 22.12.2010 sa zúčastnila personálneho pohovoru na VÚ XXXX
D., po ktorom jej bolo ponúknuté miesto referent - pracovisko administratívnej bezpečnosti s nástupom
od 01.01.2011. Na základe toho požiadala žalovaného dňa 23.12.2010 o zrušenie výpovede. Žalovaný
v ten deň s jej žiadosťou súhlasil. Ďalej poznamenala, že dňa 30.12.2010 jej riaditeľ Z. oznámil, že

od generálneho riaditeľa dostal príkaz okamžite zrušiť medzútvarové dohody, pretože tento si nepraje,
aby zamestnanci Z. boli prijímaní na voľné miesta v rezorte. Túto informáciu žiadala podať aj písomne.
Keďže písomné vysvetlenie neobdržala, požiadala žalovaného dňa 07.01.2011 o informáciu, prečo jej
nie je umožnené pracovať. Z vyjadrenia žalovaného len vyplynulo. že medziútvarová dohoda o jej
prevode bola zrušená, ale bližšie podrobnosti žalovaný neuviedol. Prevody zamestnancov p. V. a L.. S.
boli realizované a na jej miesto nastúpila p. F. z podriadenej súčasti Z., a to konkrétne z posádkovej

správy budov H.. Potvrdilo sa, že generálny riaditeľ zakázal prijímať zamestnancov zo zrušovanej
organizačnej zložky Z. na iné voľné miesta v rámci rezortu. Motívom tohto konania bolo podozrenie,
že na Z. H. dochádzalo v minulosti k protiprávnej činnosti niektorých zamestnancov, ktorí aj začali byť
trestne stíhaní. Má za to, že žalovaný neodôvodnene a diskriminačne zasiahol do procesu ďalšieho
zamestnávaniazamestnancovzrušovanejorganizačnejzložkyZ.H..Konalnazákladeporušeniazásady

prezumpcie neviny a na základe zakázanej aplikácie kolektívnej viny. Pritom doposiaľ nebol nikto zo
zamestnancov Z. právoplatne odsúdený v súvislosti s výkonom jeho práce. Aj v prípade, ak by k
odsúdeniu došlo, neznamená to, že iní spoluzamestnanci majú niesť spoluzodpovednosť a má s nimi
byť zaobchádzané inakšie, než s inými zamestnancami žalovaného, a to len preto, že boli zamestnaní v
zložke, kde sa mali údajne manipulovať a ovplyvňovať výsledky výberových konaní. Dôvody správania

sa žalovaného sú voči nej zjavne diskriminačné v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1, 2 Zákonníka
práce. Žalovaného vyzvala na odstránenie diskriminácie s tým, že žiadala, aby ju naďalej zamestnával
a prestal jej brániť v zamestnaní z dôvodu, že pracovala na Z.. Žalovaný od diskriminačného konania
neupustil a neodstránil ani jeho následky. Vzhľadom na neprijateľnosť motívu konania žalovaného, ako
aj zásah do jej práva na súkromie, občianskej cti a práva na prácu, na pretrvávajúcu diskrimináciu

požaduje aj náhradu nemajetkovej ujmy. Strata zamestnania sa prejavila aj v jej súkromí. S manželom
vychovávajú 4 deti. Bývajú v rodinnom dome, ktorý priebežne dokončujú. Rodine a svojim známym
musela vysvetľovať, prečo prišla o zamestnanie a že to nebolo jej vinou. Cíti poníženie, stres a nervozitu,
čo sa prenáša do jej rodinného života. Keďže jej pracovný pomer neskončil, tento trvá naďalej, žalovaný
jej neumožňuje pracovať, čím jej vytvára prekážku v práci a je povinný jej nahradiť mzdu za obdobie

od 01.02.2011 do času, kým jej umožní znovu pracovať. Nesúhlasila s aplikáciou ustanovenia § 79
Zákonníka práce, nakoľko k skončeniu pracovného pomeru nedošlo, pretože výpoveď jej daná bola
stiahnutá. Po opätovnom nástupe do zamestnania jej žalovaný vyplácal mzdy o 200 eur nižšiu, pretože
jej nezapočítal predchádzajúcu prax. Tento stav trval 1,5 roka, pričom v súčasnosti je jej vyplácaná mzda
ako pred PN. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po tom, ako ukončila dňa 01.07.2015 PN, nastúpila na správu

prevádzkyaúdržbystým,žejejbolpredloženýpracovnývýmer,nazákladektoréhodostalanižšiumzdu.
Nikto jej k tomu nič nepovedal a ona ho neprevzala. Od 01.10.2015 mala nastúpiť na VÚ, preto sa tam
dostavila. Zástupca veliteľa ju privítal a telefonicky si preveril, kam ju má zaradiť. Na to dostala telefonát
od riaditeľky personálneho úradu, ktorá na ňu kričala, že odkiaľ sa dozvedela o tomto zaradení, že o
tom nemala vedieť. Následne ju vyviedli z budovy von. Bolo to pre ňu veľmi ponižujúce. Pred budovou

stála až do konca pracovnej doby. Na druhý deň prišla na správu budov, kde už nemala svoje veci;
tieto už boli prenesené na VÚ, preto celý deň presedela u kolegyne. Riadne jej bolo miesto pridelené k
15.10.2015. Po zaradení na toto miesto jej žalovaný neuznal žiadnu prax a odpracované roky. Dostala
minimálnu mzdu. Asi od júna 2017 jej boli započítané všetky odpracované roky a priznaná mzda ako
pred nástupom na PN. V súčasnosti nepociťuje žiadnu diskrimináciu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že k žiadnej diskriminácii
vo vzťahu k žalobkyni nedošlo. Žalobkyňa nárok neuplatnila v zmysle zákona č. 514/2003 a
antidiskriminačného zákona. Žalobkyni sa snažil ponúkať voľné pracovné miesta, ktoré žalobkyňa
odmietala, a preto sumu 50.000 eur považuje za neprimerane vysokú. Žalobkyňa nie je verejne známa

osoba na to, aby jej vznikla ujma v takejto výške. V časti náhrady mzdy poukázal, že žalobkyni bola
vyplatená náhrada mzdy za 12 mesiacov. Je toho názoru, že žalobkyni v zmysle § 79 Zákonníka práce
prináleží nárok na náhradu mzdy len za takýto čas. Poukázal, že miesto, kde žalobkyňa pracovala, bolo
naozaj zrušené v dôsledku organizačných zmien a k neplatnosti výpovede z toho dôvodu nedošlo. Pretoby bolo nespravodlivé priznať žalobkyni náhradu mzdy, kedy by naozaj nemohla svoju právu vykonávať,
keďže miesto bolo zrušené.

3. Uznesením č. k. 19C/22/2013-25 zo dňa 14.01.2014 pripustil súd zmenu žaloby tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni sumu 13.809,30 eur a úrok z omeškania zo sumy 640,90 eur od 11.08.2011
vo výške 9,5 %, od 11.09.2011 vo výške 9,5 %, od 11.10.2011 vo výške 9,5 %, od 11.11.2011 vo výške
9,25 %, od 11.12.2011 vo výške 9,25 %, od 11.01.2012 vo výške 9 %, od 11.02.2012 vo výške 9 %, od
11.03.2012 vo výške 9 %, od 11.04.2012 vo výške 9 %, od 11.05.2012 vo výške 9 %, od 11.06.2012 vo

výške 9 %, od 11.07.2012 vo výške 8,75 %, od 11.08.2012 vo výške 8,75 %, od 11.09.2012 vo výške
8,75 %, od 11.10.2012 vo výške 8,75 %, od 11.11.2012 vo výške 8,75 %, od 11.12.2012 vo výške 8,75
%, od 11.01.2013 vo výške 8,75 %, od 11.02.2013 vo výške 8,75 %, od 11.03.2013 vo výške 8,75 %, od
11.04.2013 vo výške 8,75 %, od 11.05.2013 vo výške 8,5 %, vždy do zaplatenia.

4. Podaním zo dňa 17.09.2015 zobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške

3.959,20 eur späť z dôvodu jej vyplatenia a konanie v tejto časti žiadala zastaviť. Súd preto v zmysle §
145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v tejto časti zastavil.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením rozsudku tunajšieho súdu č.
k. 19C/62/2011-96 zo dňa 21.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčín č. k.

4Co/367/2012-119 zo dňa 02.05.2013, listov zo dňa 17.07.2013, zo dňa 02.08.2013, zo dňa 05.08.2013,
zo dňa 07.08.2013, záznamu o vykonanom personálnom pohovore zo dňa 08.08.2013, vyjadrenia
k ponuke pracovných miest zo dňa 12.08.2013, listu zo dňa 13.08.2013, záznamu o vykonanom
personálnom pohovore zo dňa 20.08.2013, listov zo dňa 19.09.2013, zo dňa 02.10.2013, zo dňa
03.10.2013, znaleckého posudku č. 13/2015 znalkyne M.. L.. I. U., listín zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.

19C/62/2011, a to oznámenia zo dňa 27.01.2011, medziútvarovej dohody zo dňa 17.12.2010, vystúpenia
riaditeľa Z.Ú zo dňa 20.01.2011, odpovede na žiadosť o podanie informácie zo dňa 13.01.2011 a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 19C/62/2013-96 zo dňa 21.08.2012 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/367/2012-119 zo dňa 02.05.2013, právoplatným dňa 17.06.2013
súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou č. X/X-XX
zo dňa XX.XX.XXXX v znení zmien a doplnkov trvá.

7. Listom zo dňa 17.07.2013 vyzval žalovaný žalobkyňu, aby sa v súvislosti s rozhodnutím Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 02.05.2013 ohľadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru dostavila na
personálny pohovor dňa 23.07.2013. Listom zo dňa 02.08.2013 žalovaný opätovne vyzval žalobkyňu,
aby sa za účelom riešenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dostavila na personálny pohovor
dňa 08.08.2013. Listom zo dňa 07.08.2013 žalovaný oznámil riaditeľke V. voľné pracovné miesta.
Celkom bolo oznámených 10 voľných pracovných miest s miestom výkonu v N., R., D. a O.. V

rámci personálneho pohovoru dňa 08.08.2013 boli tieto miesta ponúknuté žalobkyni s tým, že sa k
ponuke vyjadrí do 12.08.2013. Listom zo dňa 12.08.2013 žalobkyňa oznámila žalovanému, že žiadne z
ponúknutýchpracovnýchmiestnezodpovedádohodnutejprácipodľauzavretejpracovnejzmluvy.Listom
zo dňa 13.08.2013 žalovaný opätovne pozval žalobkyňu na personálny pohovor na deň 15.08.2013.
Na personálnom pohovore dňa 15.08.2013 boli opätovne žalobkyni ponúknuté voľné pracovné miesta

s tým, že ak o tieto nemá záujem bolo navrhnuté skončenie pracovného pomeru dohodou, prípadne
výpoveďou. Žalobkyňa pri pohovore uviedla, že sa k voľným pracovným miestam vyjadrí do 20.08.2013.
Listom zo dňa 19.09.2013 a zo dňa 03.10.2013 žalovaný opätovne zaslal žalobkyni zoznam voľných
pracovných miest a poskytol jej možnosť sa k týmto vyjadriť.

8. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne M.. L.. I. U. bola určená výška funkčného platu žalobkyne
za obdobie od 01.02.2011 do 06.10.2013 v celkovej sume 19.038,51 eur.

9. Dňa 17.12.2010 bola podpísaná medziútvarová dohoda o zmene pracovného pomeru, v ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že od 01.01.2011 bude žalobkyňa preradená so Z. H. na VÚ XXXX D.. VÚ

XXXX D. uzatvorí so žalobkyňou dohodu o zmene pracovnej zmluvy od 01.01.2011 na pracovné miesto
referent.10. Z vystúpenia riaditeľa Z. zo dňa 20.01.2011 vyplynula žiadosť riaditeľa Z. H. a zaslanie písomného
zákazu uzatvárať medziútvarové dohody o prevode zamestnancov zo Z. H. k iným subjektom na všetky
subjekty MO SR z dôvodu, že realizácia medziútvarových dohôd mu bola ústne zastavená a dodnes

neobdržal ani on, ani iné subjekty rezortu MO SR, že je zakázané naberať zamestnancov Z. H. na voľné
miesta v rámci rezortu MO SR.

11. Z odpovede na žiadosť o podanie informácie zo dňa 13.01.2011 je zrejmé, že dňa 30.12.2010
telefonoval L.. O. S. riaditeľovi Z. a oznámil mu, aby okamžite zrušil medziútvarové dohody o prevode

zamestnancov S. N. a S. S. z dôvodu, že si nepraje realizáciu týchto prevodov. Na základe týchto
skutočností zrušil medziútvarovú dohodu o prevode S. S., ktorá bola podpísaná oboma stranami.
Dohoda o prevode S. N. nebola podpísaná, iba pripravená k podpisu. Následne dňa 30.12.2010 o
zrušení medziútvarovej dohody informoval S. S. a S. N.. Ďalej sa uvádza, že v období od 01.10.2010
do 07.01.2011 boli zo Z. H. realizované 2 prevody, a to Z. V. na VÚ XXXX H. od 01.12.2010 a L.. S.
na S. H. od 01.01.2011. V tomto období o prevod zo Z. H. požiadali 3 zamestnanci. Z celkového počtu

zamestnancov, ktorí požiadali o prevod, boli realizované 2 žiadosti.

12. Výzvou na odstránenie diskriminácie zo dňa 27.01.2011 vyzvala žalobkyňa žalovaného, aby upustil
od diskriminácie voči jej osobe tým, že jej marí možnosť zamestnať sa v rámci Ministerstva obrany SR, a
to vo VÚ XXXX D.. K diskriminácii došlo tým, že na príkaz L.. O. S. bola zrušená medziútvarová dohoda

o jej prevode z terajšieho pracoviska na pracovisko VÚ XXXX D. s odôvodnením, že si to nepraje ani
on, ani minister obrany a nikto z bývalého pracoviska Z. sa nesmie zamestnať v rezorte obrany. Za túto
diskrimináciu žiadala ospravedlnenie a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur.

13. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, tento

zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými
sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, na pracovnoprávne

vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“),

tento zákon upravuje odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
u zamestnávateľov, ktorými sú orgány štátnej správy, orgány alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne
záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy
alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

16. V zmysle § 4 ods. 1 zákona, zamestnancovi patrí za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto
zákonom plat.

17. Podľa § 4 ods. 3 prvá veta zákona, plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu.

18. Podľa § 4 ods. 4 zákona, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia
tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c)
až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa
§ 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

19. Podľa § 29 ods. 2 zákona, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a
zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde,
je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods.
3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

20. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.21.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobažalobkynevčastináhradymzdy
je dôvodná. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 19C/62/2011-96 zo dňa 21.08.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčín č. k. 4Co/367/2012-119 zo dňa 02.05.2013, právoplatným dňa 17.06.2013,

bolo určené, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, t. j. k jeho zániku nedošlo.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru je prideľovať zamestnancovi
prácu a za túto mu poskytnúť mzdu (plat). Ak teda v danom prípade pracovný pomer trval, bol žalovaný
povinný prideľovať žalobkyni prácu. Pokiaľ tak však nerobil, či už preto, že pracovné miesto žalobkyne
bolo zrušené (hoci pracovný pomer naďalej trval) alebo z iných dôvodov, možno konštatovať, že sa

jedná o prekážku v práci na strane žalovaného, za ktorú ale žalobkyni ako zamestnankyni v pracovnom
pomere, ktorej nebolo umožnené prácu vykonávať, patrí náhrada jej funkčného platu, a to za celé
obdobie trvania tejto prekážky, t. j. za obdobie od 01.02.2011 do 06.10.2013. Podľa znaleckého posudku
č. XX/XXXX znalkyne M.. L.. I. U. bola výška funkčného platu za celé uvedené obdobie určená v
sume 19.038,51 eur. Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobkyni funkčný plat
za obdobie od 01.02.2011 do 31.01.2012 vo výške 6.990 eur brutto a za obdobie od 17.06.2013 do

06.10.2013 vo výške 2.197,01 eur brutto. Celkom teda žalobkyni vyplatil sumu 9.187,01 eur brutto.
Keďže žalovaný žalobkyni nevyplatil funkčný plat za celé obdobie, za ktoré jej prináležal, uložil súd
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zvyšok funkčného platu vo výške 9.851,50 eur (19.038,51 eur -
9.187,01eur=9.851,50eur).Žalovanýsaprotitejtopovinnostivkonaníbránilpoukazomnaustanovenie
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce, kedy súd nemusí priznať náhradu mzdy (platu) za dobu prevyšujúcu

12 mesiacov. Podľa názoru súdu však toto ustanovenie Zákonníka práce nie je na danú situáciu
aplikovateľné. Dotknuté ustanovenie treba vykladať v súvislosti s odsekom 1, ktorý výslovne označuje
situácie, kedy možno o postupe podľa odseku 2 uvažovať. Ide o prípady, kedy dal zamestnávateľ
zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo s ním neplatne okamžite skončil pracovný pomer alebo s
ním neplatne skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V danom prípade však nebolo ani zo strany

súdu určené, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru z niektorých vyššie uvedených
dôvodov, práve naopak, súd určil, že pracovný pomer trvá, keď výpoveď (inak platná) bola oprávnenou
osobou odvolaná. Za tohto skutkového stavu potom bol žalovaný povinný po celú dobu žalobkyni prácu
prideľovať a pokiaľ tak nečinil, je povinný jej vyplatiť náhradu funkčného platu.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

24. Keďže žalovaný žalobkyni náhradu mzdy riadne a včas vo výplatnom termíne nevyplatil, dostal sa

do omeškania, v dôsledku vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania, ktorý jej súd v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia priznal vo výške 9 % ročne zo sumy 582,50 eur od 11.03.2011 do
09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.04.2011 do 09.04.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 582,50
eur od 11.05.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.06.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50
eur od 11.07.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.08.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50

eur od 11.09.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.10.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50
eur od 11.11.2011 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.12.2011 do 09.04.2014, vo výške 9 % ročne
zo sumy 582,50 eur od 11.01.2012 do 09.04.2014, zo sumy 582,50 eur od 11.02.2012 do 09.04.2014, zo
sumy 582,50 eur od 11.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.04.2012 do zaplatenia, zo sumy
598 eur od 11.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 598 eur od 11.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, zo
sumy 598 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 598
eur od 11.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od
11.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.03.2013
do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 598 eur od

11.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.07.2013
do 07.11.2014, zo sumy 318,98 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 598 eur od 11.08.2013
do 07.11.2014, zo sumy 598 eur od 11.09.2013 do 07.11.2014 a zo sumy 598 eur od 11.10.2013 do
07.11.2014, pričom deň, od ktorého je žalovaný úroky z omeškania platiť, je vždy dňom nasledujúcim podni splatnosti mzdy za ten ktorý mesiac. Súd tiež poznamenáva, že úrok z omeškania, ktorý si žalobkyňa
vyčíslila, vyjadril vo výroku rozsudku nie pevnou sumou, ale sadzbou, sumou a obdobím, za ktoré jej
úrok z omeškania patrí.

25. Podľa § 13 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný

zákon). V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia,
manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého
zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákon (antidiskriminačný zákon),
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného

postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní
zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany
pred diskrimináciou.

27. Podľa § 6 ods. 1, 2 Antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa
odseku1sauplatňujelenvspojenísprávamiosôbustanovenýmiosobitnýmizákonminajmävoblastiach

a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania,
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,

c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch
aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu
zamestnania (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách
združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom

poskytujú.

28. Podľa § 9 ods. 1, 2 prvá veta Antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo
na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na
súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo

slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.

29. Podľa § 11 ods. 1, 2 Antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu

označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.

30. Žalobkyňa si ďalej uplatnila i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, ktorá
jej mala byť spôsobená diskriminačným konaním žalovaného, keď na príkaz generálneho riaditeľa
bola zrušená medziútvarová dohoda, na základe ktorej mala byť preložená na S. Motívom tohto
konania malo byť podozrenie žalovaného, že na Z.ochádzalo v minulosti k protiprávnej činnostiniektorých jeho zamestnancov, a preto generálny riaditeľ zakázal prijímať zamestnancov zo zrušovanej
organizačnej zložky Z. na iné voľné miesta v rámci rezortu žalovaného. Súd preto skúmal, či k takémuto
diskriminačnému konaniu zo strany žalovaného skutočne došlo. Hoci dôkazné bremeno spočíva na

žalovanom, žalobkyňa sama predložila súdu listinné dôkazy (zrušenie medziútvarovej dohody o prevode
žalobkyne, vystúpenie riaditeľa Z. a poskytnutie informácie zo dňa 13.01.2011), z ktorých jednoznačne
vyplynulo, že k zrušeniu medziútvarovej dohody skutočne došlo na príkaz B., pretože on si to nepraje. S
predložených listín ďalej vyplynulo, že v období od 01.10.2010 do 07.01.2011 boli realizované 2 prevody
zamestnankýň Z. H. na iné pracovné miesta v rámci rezortu (konkrétne Z. V. nastúpila od XX.XX.XXXX

na VÚ XXXX H. a L.. S. od XX.XX.XXXX na S. H.). Z uvedeného teda vyplýva, že v dotknutom období,
kedy malo dôjsť k prevodu žalobkyne zo Z. H. na VÚ XXXX D., došlo k prevodom iných zamestnankýň na
iné miesta v rezorte žalovaného, pričom uvedené zamestnankyne boli tiež pôvodne zaradené na Z. H..
Možno preto konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že dôvodom zrušenia medziútvarovej dohody
o prevode bol práve motív tvrdený žalobkyňou, a preto má súd za to, že z tohto dôvodu k diskriminácii
žalobkyne nedošlo. Iný dôvod diskriminácie (napr. vek, pohlavie, príp. odborová činnosť žalobkyne)

žalobkyňa netvrdila. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v tejto časti nedôvodná, v
dôsledku čoho ju zamietol. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa počas konania poukazovala na
nevhodné správanie žalovaného (najprv ju na novom pracovisku privítal, potom ju vyhodil, riaditeľka na
ňu v telefonickom rozhovore kričala), toto nijak nesúvisí a nevykazuje znaky diskriminácie, a preto v
prípade ujmy na cti a ľudskej dôstojnosti je na mieste postup podľa iných zákonných ustanovení.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

32. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobkyňa mala plný úspech v časti

žaloby o náhradu mzdy a v časti žaloby o zaplatenie 50.000 eur úspech nemala; žalovaný nemal úspech
v časti žaloby o zaplatenie náhrady mzdy, avšak v časti o zaplatenie 50.000 eur bol v plnom rozsahu
úspešný). Keďže každá strana mala v konaní úspech len čiastočný, pričom neúspech každej strany je
približne rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

33. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v

Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.