Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4Pc/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118205737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:1118205737.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore navrhovateľa: F.. K. Y., U.., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., I. XX, v zastúpení: JUDr. Anna Kohajdová, advokátka so sídlom Nové Zámky,
Forgáchova bašta 7, IČO: 42 209 625, proti oprávnenému z platenia výživného: S. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., Q. XX, v zastúpení: Plechlo & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 15, IČO:
50 340 697, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa F.. K. Y. U.. voči oprávnenému z výživného S. Y.
zo sumy 250 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc od 28.03.2018, čím sa zmeňuje rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/10/2010-38 zo dňa 12.07.2010 v časti o výživnom. Výživné je

splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám oprávneného z výživného.

II. Súd návrh oprávneného z výživného zo dňa 13.06.2019 na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.03.2018 sa domáhal zníženia výživného na plnoleté dieťa zo sumy
250 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu.
Návrh odôvodnil tým, že oprávnená z výživného je jeho dcérou, vyživovacia povinnosť voči nej bola

stanovená naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/10/2010 zo dňa 07.09.2010
v sume 250 eur mesačne. Navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť voči dcére riadne plní, avšak dcéra
ukončila školskú dochádzku v šk. roku 2016/2017 na Spojenej škole J. Valašťana - Dolinského v
Bratislave, odvtedy dcéra nikde nepracuje, je evidovaná na úrade práce, ale nepoberá žiadne dávky.
Mohla by požiadať o priznanie invalidného dôchodku z mladosti, okolnosti, ktorého však navrhovateľ
v návrhu nekonkretizoval. Pokúsil sa o uzavretie dohody o znížení výživného, ale oprávnená na jeho
dohodu vecne nereagovala, ale mu poslala list o svojich údajných nezhodách s matkou. U navrhovateľa

nastala podstatná zmena okolností od roku 2010, navrhovateľ uzavrel manželstvo v roku 2012 a pribudla
mu vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi Q. Y., nar. XX.XX.XXXX. Okrem toho je jeho manželka
na materskej dovolenke, teda poberá len rodičovský príspevok.

2. Okresný súd Bratislava I vec v zmysle § 154 zák. č. 161/2015 Z. z. v spojení s § 6 tohto zákona
postúpil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 07.05.2018.

3. Navrhovateľ doplnil svoje podanie dňa 09.06.2018 o listinné dôkazy, ktorými preukazoval zmenu
majetkových pomerov na jeho strane, ako aj predložil potvrdenie o svojich príjmoch a predložil aj návrh
dohody o výživnom z 12.02.2018, v ktorej mienil znížiť výživné na sumu 100 eur mesačne, ale na túto
dohodu oprávnená z platenia výživného nereflektovala.4. Súd doručil návrh oprávnenému z výživného spolu s uznesením, ako aj s poučením, dňa 20.07.2018,
ale oprávnený z výživného sa k predmetnému návrhu nevyjadril, nevyužil svoje právo k návrhu uviesť

skutočnosti, ktorými by návrh odsúhlasil, resp. rozporoval. Z toho dôvodu súd vytýčil pojednávanie
vo veci na 15.10.2018, na ktoré oprávnený z výživného prevzal predvolanie dňa 24.09.2018, ale bez
ospravedlnenia sa na pojednávanie nedostavil, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho
neprítomnosti. Súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, že požiadal Okresný súd Bratislava I
o výsluch oprávneného prostredníctvom dožiadaného súdu. Po vypracovaní dožiadania bola do spisu

založená žiadosť právneho zástupcu oprávneného z výživného o odročenie pojednávania z dôvodu,
že podľa jeho tvrdenia návrh prevzala stará mama oprávneného, preto žiadal, aby súd opätovne
právnemu zástupcovi oprávneného zaslal návrh aj s prílohami. Toto podanie bolo síce podľa potvrdenia
o prijatí prijaté tunajším súdom dňa 11.10.2018, avšak podateľňa tunajšieho súdu z technických dôvodov
vytlačila toto podanie až 15.10.2018, o čom svedčí dátum na spodnej strane doručenky. Súd opätovne
doručil návrh aj s prílohami právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý ho prevzal dňa 14.11.2018. Na

to právny zástupca oprávneného už druhýkrát požiadal o doručenie návrhu podaním zo 04.01.2019, v
ktorom namietal, že návrh nebol doručený oprávnenému z výživného, ale jeho starej mame, čo však až
do rozhodnutia súdu nepreukázal. Namietal ďalej, že súd vytýčil pojednávanie napriek tomu, že nebol
návrh doručený oprávnenému z výživného. Právny zástupca oprávneného z výživného sa odmietol
dostaviť na dožiadaný súd na výsluch, podal sťažnosť voči postupu konajúceho sudcu, kde opätovne

uvádzal skutočnosti už v konaní tvrdené a ku ktorým sa konajúci sudca vyjadril podaním z 26.02.2019.
Okresný súd Bratislava I vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 01.03.2019 bez vybavenia, t. j. bez toho, aby
vypočuloprávnenéhozvýživného,pretožeprávnyzástupcaoprávnenéhozvýživnéhovzniesolnámietku
na postup Okresného súdu Nové Zámky. Súd vytýčil pojednávanie na 25.04.2019, právny zástupca
oprávnenéhozvýživnéhoaždodňapojednávanianedoručilsúdužiadnevyjadreniekpodanémunávrhu.

5. Na pojednávaní dňa 25.04.2019 právny zástupca oprávneného uviedol, že oprávnený z výživného sa
nemohol dostaviť na pojednávanie, pretože si nechcel s ním sadnúť do auta. K návrhu uviedol, že s ním
nesúhlasí, vyživovacia povinnosť navrhovateľa stále trvá, až kým nebude schopné dieťa samo sa živiť.
Oprávnený ukončil školskú dochádzku v roku 2017, odvtedy je evidovaný na úrade práce, ale bez nároku

na dávky, nemá žiadny príjem, ale aktívne si hľadá prácu. Ďalej uviedol, že oprávnený vzhľadom na svoj
zdravotný stav nie je schopný komunikovať s úradmi, preto si nevie vybaviť dôchodok. Býva s matkou
v rodinnom dome rodičov matky, ale k výške nákladov na bývanie a k výške nákladov oprávneného
sa právny zástupca nevedel vyjadriť. Matka oprávneného podala prihlášku na štúdium dňa 24.04.2019
na Odborné učilište Bratislava, Dúbravská cesta 1, na odbor pedikúra - manikúra, na druhej strane

právny zástupca predložil záverečné vysvedčenie o ukončení štúdia oprávneného na Praktickej škole
v Bratislave, na základe ktorého je oprávnený schopný vykonávať jednoduché činnosti so zameraním
na pestovateľské práce a pomocné práce v kuchyni. Právny zástupca oprávneného namietal dôvody
podania návrhu, a to s prihliadnutím na príjmy navrhovateľa a na zdravotný stav oprávneného z
výživného, ktorý podľa právneho zástupcu je mentálne zaostalým dieťaťom, ako aj s prihliadnutím na tú

skutočnosť, že invalidný dôchodok nie je také jednoduché vybaviť, pretože potrebuje k tomu oprávnený
psychologické posudky, ale nebol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti oprávneného na právne
úkony.

6. Oprávnený z výživného na pojednávaní dňa 30.09.2019 vypovedal, že nevie o tom, že je podaný

návrh, ani o tom, že by otec platil výživné. S otcom sa predtým stretával, aj si s ním telefonoval, ale už
prestal, lebo má nový mobilný telefón. Uviedol, že chodil do školy na Dolinského, kde sa učil matematiku
a počty a teraz chodí na inú školu a učí sa záhradníctvo.

7. Podaním zo dňa 13.06.2019 požiadal právny zástupca oprávneného okrem zrušenia termínu

pojednávania aj o prerušenie konania z dôvodu, že matka oprávneného podala na sociálnu poisťovňu
žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok z mladosti pre oprávneného z výživného, ktorého
výška je otázna, preto žiadal, aby súd prerušil až do právoplatného ukončenia konania sociálnej
poisťovne.

8. Súd dotazoval sociálnu poisťovňu, či eviduje žiadosť oprávneného z výživného na priznanie
invalidného dôchodku, sociálna poisťovňa podaním z 15.07.2019 súdu oznámila, že konanie o priznanie
invalidného dôchodku oprávneného zatiaľ ani nezačalo a do dátumu doručenia odpovede súdu nebola
spísaná žiadosť o invalidný dôchodok. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nevidel žiadny dôvod naprerušenie konania, pretože tvrdenia právneho zástupcu oprávneného o podanie žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku sa nejavili hodnovernými, preto súd v zmysle § 162 ods. 3/ CSP rozhodol tak, že
návrh na prerušenie konania zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej a v konaní ďalej pokračoval.

9. Dňa 01.07.2019 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal platiť výživné voči plnoletému oprávnenému v sume 100 eur
mesačne a zvyšok výživného v sume 150 eur do úschovy súdu až do rozhodnutia vo veci samej.
Uznesením zo dňa 22.07.2019 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom

na tú skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil akútne ohrozenie uspokojovania jeho základných životných
potrieb, pričom konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia by sa neznížila vyživovacia
povinnosť otca, len spôsob úhrady výživného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.08.2019.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s
písomnými dôkazmi, a to návrhom, lustráciou v REGOB, postúpením spisu, lustráciou v Sociálnej

poisťovni, doplnením návrhu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/10/2010-37 zo
dňa 12.07.2010, listom z 09.02.2018, dohodou o výživnom z 12.02.2018, doručenkou, sobášnym
listom, rodnými listami, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017, výplatnými
lístkami navrhovateľa, vyčíslenými mesačnými výdavkami na domácnosť, potvrdeniami o návšteve
školy, poučením, splnomocnením, dožiadaním, e-mailom z 08.11.2018, podaním právneho zástupcu

plnoletého dieťaťa zo 04.01.2019, sťažnosťou na postup v konaní z 11.02.2019, vyjadrením k
sťažnosti, vysvedčením oprávneného z výživného, prihláškou na štúdium do odborného učilišťa alebo
praktickej školy z 15.04.2019, oznámením UPSVAR Bratislava, záverečnými vysvedčeniami, lustráciou
účastníkov aj rodinných príslušníkov, predložením podkladov o výdavkoch oprávneného s prílohami
zo 07.05.2019, žiadosťou o prerušenie konania právneho zástupcu oprávneného zo dňa 13.06.2019,

vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa z 01.07.2019 s prílohami, potvrdením o príjme matky
oprávneného z 15.07.2019, potvrdením UPSVAR Bratislava zo 16.07.2019, správou Sociálna poisťovňa
z 15.07.2019, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo 16.07.2019, potvrdením prijatia na
štúdium oprávneného, uznesením o zamietnutí neodkladného opatrenia zo dňa 22.07.2019, pripojenými
spismi Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Pc/10/2018, sp. zn. 11C/10/2010, potvrdením o návšteve

školy oprávneného z 02.09.2019, potvrdením UPSVAR Bratislava o evidencii oprávneného v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Účastníci konania sú v príbuzenskom pomere otca a dcéry. Rodičia oprávneného z výživného, a to
navrhovateľ a matka Z.. Z. Y., boli rozvedení v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/10/2010, v

ktorom konaní bol v tom čase maloletý oprávnený z výživného zverený do osobnej starostlivosti matky a
navrhovateľ ako otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Táto skutočnosť
bola zistená z predmetného spisu Okresného súdu Bratislava I.

12. Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného na oprávneného z výživného, ktorý odôvodnil

tým, že dňa 05.05.2012 uzavrel manželstvo s D. Y., rod. P., po uzavretí manželstva dňa 04.01.2016
sa mu narodilo ďalšie dieťa, a to Q. Y., teda mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom jeho
príjem za predmetné obdobie od roku 2016 sa znížil, jeho priemerný čistý mesačný zárobok činil za
obdobie od mája 2017 do apríla 2018 sumu 2502,78 eur. Jeho manželka D. Y. bola taktiež odkázaná
na jeho výživu, pretože od narodenia maloletého dieťaťa bola na materskej dovolenke a poberala len

rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami, čo činilo sumu 213,20 eur mesačne. Takto došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť voči
maloletému synovi a vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorá dočasne má znížený príjem kvôli tomu,
žejenamaterskejdovolenke.Navrhovateľžijevspoločnejdomácnostiajsdvomadeťmisvojejmanželky
z prvého manželstva, a to s P. P., nar. XX.XX.XXXX a N. P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré obe deti sú už

síce plnoleté, ale nie sú zárobkovo činné, pretože sa stále pripravujú na budúce povolanie. Na obe
deti platí ich otec výživné v sume 190 eur mesačne. Čo sa týka nákladov rodiny na bývanie, tieto činia
sumu 255,92 eur mesačne (92 eur plyn, 46 eur elektrina, 23 eur voda, 28 eur odvoz žumpa, 2,50 eur
daň, 10,42 eur smetné, 16 eur internet, 16 eur televízia, 22 eur telefón), okrem toho cestuje do práce
denne autom, za opotrebenie motorového vozidla si navrhovateľ započítal sumu 66 eur mesačne a

za pohonné hmoty sumu 334,80 eur mesačne. Náklady na stravu činia mesačne 540 eur, hygiena,
kozmetika 190 eur mesačne, oblečenie, obutie 210 eur mesačne, za lieky a lekárov 75 eur mesačne,
kultúra, dovolenka, detské centrum 240 eur mesačne. Takto celkové mesačné výdavky činia 1911,72
eur. Navrhovateľ spláca spolu s manželkou hypotéku vo výške 171 eur mesačne a poistku 8,75 eurmesačne. Keďže v spoločnej domácnosti s nimi bývajú aj plnoleté deti manželky navrhovateľa, hradia
sa v domácnosti aj výdavky na ich stravu, oblečenie, cestovné a školské potreby, čo u každého z detí
manželky navrhovateľa činí cca sumu 345 eur mesačne.

13. Z manželstva s Z.. Z. Y. pochádza ešte jedno dieťa, a to Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bola na neho
stanovená vyživovacia povinnosť v sume 400 eur mesačne Okresným súdom Bratislava V sp. zn.
17P/195/2012. Táto vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči svojmu plnoletému synovi bola zrušená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/206/2015 zo dňa 11.02.2016, počnúc od 31.08.2015,

čo bolo preukázané z predmetného spisu Okresného súdu Bratislava I.

14. Oprávnený z výživného dňa 30.06.2017 ukončil štúdium na Praktickej škole Bratislava, Dolinského
1, s veľmi dobrými výsledkami, od 04.09.2017 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Zo správy ÚPSVAR Bratislava z 03.05.2019 vyplýva,
že oprávnený nie je a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a ani o dávku nepožiadal, nie je a

ani nebol poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, avšak si aktívne hľadá vhodné zamestnanie a
riadne si plní povinnosti, boli mu ponúknuté vhodné pracovné miesta, ani jedno z týchto pracovných
miest neobsadil, t. č. je zaradený na individuálne poradenské služby. Právny zástupca oprávneného z
výživného predložil 07.05.2019 podklady o mesačných výdavkoch oprávneného z výživného, náklady
na bývanie činia 96,58 eur, amortizácia rodinného domu a údržby domácnosti 50 eur, strava 210 eur,

lieky, zubár 25 eur, oblečenie, obuv 60 eur, MHD električenka 26,90 eur, mobilný telefón 20 eur, kultúrne
a športové vyžitie 20 eur, drogéria, kozmetika 50 eur, počítač, tablet, mobil mesačné splátky 10 eur,
dovolenky 100 eur. Takto celkové výdavky oprávneného z výživného podľa jeho tvrdenia činia sumu
678,18 eur mesačne. Matka oprávneného z výživného podala za dcéru dňa 24.04.2019 prihlášku na
štúdium na Odborné učilište, Dúbravská cesta 1, Bratislava, v odbore pedikúra - manikúra, z potvrdenia

o návšteve školy predmetného učilištia súd zistil, že oprávnený z výživného je v šk. roku 2019/2020
žiakom 1.PM triedy formou denného štúdia. Právny zástupca oprávneného z výživného predložil súdu
dňa 13.09.2019 list Sociálnej poisťovne zo 04.09.2019, ktorou Sociálna poisťovňa žiada o doloženie
lekárskych nálezov k žiadosti o invalidný dôchodok.

15. Matka oprávneného z výživného - Z.. Z. Y., býva spolu s oprávneným z výživného a so svojimi rodičmi
v rodinnom dome v Bratislave, oprávnený z výživného spolu s matkou obývajú 1. podlažie rodinného
domu, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky oprávneného S. N. a G. N.. Stará matka oprávneného z
výživného S. N. je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 396,90 eur, starý otec podľa potvrdenia
Sociálnej poisťovne dávky ani dôchodok nepoberá. Matka oprávneného z výživného Z.. Z. Y. pracuje

ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2018
do júna 2019 činí 2898,97 eur.

16. Podľa § 62 ods. 1/, 2/ Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4/ Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5/ Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1/ Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.20. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

22. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

23. Súd pri stanovení alebo zmene výživného prihliada na oprávnené potreby dieťaťa s ohľadom na jeho
vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú
iné povinné osoby, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností. Určenie výšky výživného je individuálne v každom prípade. Na strane povinného je zásadou
miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného zase zásada, že deti

majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom ich životná úroveň má byť približne rovnaká.
Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká, je nutné porovnať
životnú úroveň každého z rodičov a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa.

24. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie

zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly
rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené
prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného
rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania
s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce

pre zmenu výživného. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane oprávneného
(jeho odôvodnené potreby), ako aj zmenu pomerov na strane povinného (jeho schopnosti, možnosti
a majetkové pomery). Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom „zmena pomerov“ rozumie len
zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých
skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

25. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného bol
podaný dôvodne, sú dané podmienky na zníženie výživného zo strany otca, resp. povinného z platenia
výživného. Navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného na svoju plnoletú dcéru zo sumy 250 eur na
sumu 50 eur mesačne, a to na základe tej skutočnosti, že v roku 2012 si založil rodinu, v roku 2016

sa mu narodilo maloleté dieťa, teda mu pribudla nová vyživovacia povinnosť. Návrh odôvodnil aj tým,
že oprávnený z výživného ukončil školskú dochádzku v roku 2016/2017, odvtedy je vedený v evidencii
uchádzačovozamestnanie,alebeznárokunapoberaniedávok.Podľatvrdenianavrhovateľaoprávnený
z výživného za obdobie od roku 2017 trávi čas len používaním mobilného telefónu, bez zrejmej snahy
sa zamestnať, pričom v roku 2019 nastúpil na štúdium na ďalšej strednej škole. Tak navrhovateľ, ako

aj právny zástupca oprávneného z výživného pred súdom tvrdili, že zdravotný stav oprávneného z
výživného vykazuje známky mentálneho zaostávania, čo má za následok, že oprávnený z výživného
nie je schopný sa zamestnať a nie je schopný si zabezpečiť svoje živobytie inou formou, napríklad
poberaním invalidného dôchodku. Právny zástupca oprávneného aj počas konania tvrdil, že bol podaný
návrh sociálnej poisťovni na priznanie invalidného dôchodku pre oprávneného z výživného, avšak sa

jedná o dlhý proces schvaľovania tejto dávky. Ani navrhovateľ, ani právny zástupca oprávneného z
výživného, ani samotný oprávnený z výživného, v konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz, z ktorého
by vyplynulo, že oprávnený z výživného je vzhľadom na svoj zdravotný stav tak hendikepovaný, že by
bol uznaný za invalidného, resp. že by bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Zákon
pri stanovení povinnosti rodičov na plnenie výživného ohraničuje túto povinnosť do doby, kým dieťa nie

je schopné samo sa živiť. V prípade detí so zdravotným hendikepom, môže dôjsť k situácii, že dieťa
nikdy nebude schopné samo sa živiť, v tomto prípade ak nezabezpečia jeho výživu rodičia, nastupuje
štát, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť dávkami sociálnej pomoci. V danom prípade oprávnený z
výživnéhožijevspoločnejdomácnostisosvojoumatkouaplnoletýmbratom,pričommieraposudzovania
majetkových pomerov na strane oprávneného z výživného, sa odvodzuje od výšky príjmov oboch

týchto osôb. Matka oprávneného z výživného má priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 2898,97
eur, aj keď oprávnený z výživného žije v spoločnej domácnosti s matkou a súd prihliada aj na mieru
osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, aj v tom prípade je výška príjmov na jedného člena domácnosti
vyššia, ako v prípade navrhovateľa, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu,a donedávna aj voči svojej manželke, ktorá bola na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol
rodičovský príspevok. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ okrem manželky a maloletého
dieťaťa býva v spoločnej domácnosti aj s nezaopatrenými deťmi svojej manželky z prvého manželstva,

takže aj keď príjem oboch rodičov oprávneného z výživného je zhruba rovnaký, navrhovateľ má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, u matky oprávneného z výživného neexistuje žiadna iná vyživovacia povinnosť,
pričom aj výdavky oboch rodičov oprávneného z výživného sú v pomere rovnaké.

26. Pokiaľ ide o potreby oprávneného z výživného, je nesporné, že od posledného rozhodovania o

výživnom uplynula doba 9 rokov, ale oprávnený z výživného nevedel v konaní preukázať, že by jeho
oprávnené potreby sa zvýšili do tej miery, že by to odôvodňovalo výšku vyživovacej povinnosti otca,
t. j. navrhovateľa, v sume 250 eur mesačne. Oprávnený z výživného v konaní nepreukázal žiadnymi
relevantnými skutočnosťami, že by jeho zdravotný stav bol natoľko nepriaznivý, že by nemohol sám sa
živiť, resp. od roku 2017 uplynuli dva roky bez toho, že by oprávnený z výživného, resp. jeho matka
požiadala o priznanie sociálnej dávky alebo invalidného dôchodku pre oprávneného z výživného, tak

suma 50 eur podľa názoru súdu je adekvátna na výživu plnoletého dieťaťa vo veku 24 rokov, ktoré
preukázateľne nemá žiadne zdravotné problémy, pričom výška životného minima na jednu plnoletú
fyzickú osobu činí od 01.07.2018 sumu 205,07 eur. Nie je teda zrejmé z akého dôvodu po ukončení
školskej dochádzky sa oprávnený z výživného nezamestnal, nepožiadal o priznanie žiadnych dávok
a stále argumentuje, že je odkázaný výživou na svojich rodičov kvôli svojmu zdravotnému stavu. Súd

zisťujeskutočnýstavveci,alevprípadeakúčastnícinepredložiadôkazynapreukázaniesvojichtvrdenía
tietodôkazyniejevmožnostiachsúduvykonať,súdmusívychádzaťzdôkazovpredloženýchúčastníkmi
v konaní. V tomto konaní však oprávnený z výživného nepreukázal, že na jeho strane existujú okolnosti,
pre ktoré nie je schopný sám sa živiť, teda že je odkázaný výživou na svojich rodičov. Podľa názoru súdu
boli splnené podmienky aj na zrušenie výživného zo strany navrhovateľa, ale navrhovateľ sa domáhal

svojim návrhom len zníženia výživného, keďže sa jedná o návrhové konanie, súd nemohol prekročiť
rámecnávrhunavrhovateľa,pretorozhodoltak,žeznížilvýživnézostranynavrhovateľanaoprávneného
z výživného na sumu 50 eur mesačne počnúc od podania návrhu vzhľadom na skutočnosti uvedené
vyššie.

27. Oprávnený z výživného predložil súdu potvrdenie o návšteve školy, v zmysle ktorého navštevuje
ďalšiu strednú školu. Ohľadne tohto dôkazu bol súd toho názoru, že oprávnený z výživného
ukončil školskú dochádzku, má kvalifikáciu na vykonávanie niektorých prác uvedených v záverečnom
vysvedčení, preto má predpoklady na to, aby vykonával práce podľa svojej kvalifikácie. Fakt, že
oprávnený z výživného opätovne začína štúdium na inej strednej škole formou denného štúdia, nemá

dopad na to, že oprávnený z výživného by sa mohol zamestnať podľa svojej kvalifikácie, preto
nepovažoval toto ďalšie štúdium oprávneného z výživného za zvyšovanie jeho kvalifikácie a prípravu
na budúce povolanie a na tento dôkaz neprihliadol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu

trov konania nepriznal, pretože sa jednalo o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Rozsudokvoveciachvýživnéhomožnonanávrhzmeniťalebozrušiť,aksazmeniapomery(§157CMP).