Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205519
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219205519.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľky - manželky: F.. M. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. I. X, G., zastúpená advokátom Mgr.
Matejom Vidom, s miestom výkonu advokátskej činnosti Púpavová 89, Bratislava, proti manželovi: F..
S. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N.Ä. I. X, G., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom: Z. Š., J.. XX.XX.XXXX M. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania F.. M. Š., rodená S., nar. XX.XX.XXXX a F.. S. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. G.,

vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Súd zveruje maloletého Z. Š., nar. XX.XX.XXXX a maloletého S. Š., nar. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého Z. Š., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,- EUR
mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku.

IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého S. Š., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,- EUR
mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku.

V. Súd upravuje styk otca s maloletým Z. Š., nar. XX.XX.XXXX a maloletým S. Š., nar. XX.XX.XXXX
v každom párnom týždni od piatku od 16.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny s tým, že otec si deti
prevezme a odovzdá v mieste aktuálneho pobytu matky.

VI. Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2019, domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. Š., nar. XX.XX.XXXX a
maloletému S. Š., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Maloleté deti navrhovala zveriť
do svojej osobnej starostlivosti s výlučným právom na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich

majetku, pričom otec maloletých by bol povinný platiť na maloletého Z. výživné vo výške 250,- EUR
mesačne a na maloletého S. výživné vo výške 250,- EUR mesačne. Styk otca s maloletými deťmi žiadala
ponechať neupravený.2. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela po trojročnej známosti dňa XX.XX.XXXX na
úrade v G. G., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. G., vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX

narodil maloletý Z. a dňa XX.XX.XXXX maloletý S.. Navrhovateľka od mája 2019 býva spoločne s
maloletými deťmi v 1.izbovom byte na Š. ul. č. XX, keď v snahe predísť konfliktom a nevhodnému
správaniu manžela vyvolávaného požívaním alkoholických nápojov opustila spoločne s maloletými
deťmi domácnosť, ktorú zdieľala s manželom. Poukázala na problémy manžela s alkoholom, ktoré
začali už v roku 2011, kedy sa jeho príležitostné požívanie alkoholických nápojov zmenilo na pravidelné

každodenné požívanie alkoholických nápojov. Po cca 6 mesiacoch tohto už vtedy akútneho stavu
manžel po intervencii jeho rodičov abstinoval takmer 5 rokov. Koncom roka 2016 však začal opätovne
pravidelne požívať alkoholické nápoje, následne nútene abstinoval, obdobia abstinencie sa však
skracovali a boli nahrádzané obdobiami, kedy manžel pravidelne požíval alkoholické nápoje, odmietal a
aj v súčasnosti odmieta liečbu. Zdôraznila, že manžel pod vplyvom alkoholu nerozoznáva riziká svojho
konania, opakovane šoféroval pod vplyvom alkoholu, brával maloletého S. do krčmy, garáže, kde požíval

alkoholické nápoje. Uvedené problémy manžela s alkoholom majú negatívny dopad na maloleté deti, o
čom svedčí zhoršenie prospechu maloletého Z. ktorý je vystavený stresu, nakoľko si plne uvedomuje
zodpovednosť voči maloletému S. vyžadujúcemu si vzhľadom na jeho zdravotný postih špeciálnu
starostlivosť. V súčasnosti manžel zriedka vychádza z domu, navrhovateľku a maloleté deti pod vplyvom
alkoholu obťažuje telefonátmi a dožaduje sa ich návratu do spoločnej domácnosti. Uvedené skutočnosti

viedli k rozvratu manželstva, ktorý je podľa navrhovateľky dlhodobý, trvalý, nezvratný, manželstvo si viac
neplní svoje funkcie, a to napriek početným snahám manželov o obnovenie manželského spolužitia.
Zdôraznila, že ďalšie manželské a partnerské spolužitie s manželom si nevie predstaviť. Ďalej uviedla,
že maloletý S. je mentálne zaostalé dieťa, navštevuje Špeciálnu základnú školu na H. ulici so zaradením
do stupňa C - ťažší postih, nie je spôsobilý samostatnej existencie, vyžaduje si neustály dohľad dospelej

osoby. K majetkovým pomerom uviedla, že je zamestnaná v Č.D. Q. G., M.. N.., na pracovnej pozícii
analytik produktov, jej priemerná mesačná mzda je vo výške 1.745,85 EUR netto. Manžel podniká v
oblasti daňového poradenstva a vedenia účtovníctva, od roku 2015 je jediným spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti S.. N.. Y. U. N.. V.. Q.., výška jeho príjmu navrhovateľke nie je známa. Mesačné
výdavky navrhovateľky pozostávajú zo zálohových poplatkov za byt na Š. W.. Č.. XX vo výške 139,-

EUR, zálohových poplatkov za byt na ul. N. I. vo výške 185,- EUR, poplatkov za elektrickú energiu vo
výške 20,50 EUR, poplatkov za plyn, káblovú televíziu, internet vo výške 38,11 EUR, poplatkov za stravu
maloletého Z. v školskej jedálni 25-30 EUR, poplatkov za stravu maloletého S. v školskej jedálni 20-25
EUR. Okrem uvedených poplatkov navrhovateľka má priemerné mesačné výdavky na stravu vo výške
350,- EUR, ošatenie vo výške 70,- EUR, zdravotnú starostlivosť a lieky vo výške 30,- EUR, kvartálne platí

poistné maloletého Z. vo výške 117,95 EUR a poistné maloletého S. vo výške 120,- EUR. Navrhovateľka
poberá rodičovský prídavok na maloleté deti v súhrnnej mesačnej výške 48,68 EUR.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky,
kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so sobášnym listom účastníkov

konania, rodným listom maloletého Z., rodným listom maloletého S., potvrdením o príjme navrhovateľky
zo dňa 06.03.2020, výpisom obchodnej spoločnosti S..N.. Y. U. N.. V.. Q.. z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, pracovnou zmluvou manžela zo dňa 29.10.2019, trestným rozkazom
Okresného súdu Ž. zo dňa 13.01.2020, sp. zn. XT/X/XXXX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2019, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, bol maloletým
deťom ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletých detí v predmetnom konaní.

5. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich
manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XX, pod poradovým číslom XXX.

6. Z obsahu rodného listu maloletého Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného

úradu G. F. - V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil,
že matkou maloletého je F.. M. Š., nar. XX.XX.XXXX a otcom F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX. Z obsahu
rodného listu maloletého S. Š., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu G.F. - V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou
maloletého je F.. M. Š., nar. XX.XX.XXXX a otcom F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX.

7. Z obsahu potvrdenia o príjme navrhovateľky vystaveného dňa 06.03.2020 Č. Q. G., M.. N.., N. N. Ž.
XX, G., F.: XX XXX XXX ako zamestnancom navrhovateľky súd zistil, že priemerná mesačná
mzda navrhovateľky je 1.716,24 EUR netto.

8. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že manžel je od 16.04.2015

jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti S..N.. Y. U. N.. V.. Q.., N. N. N.. I. X, G., F.:
XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo:
XXXXXX/B.

9. Dňa 29.10.2019 bola medzi K. G., M.. N.., N. N. O. J. X, G., F.: XX XXX XXX ako zamestnávateľom
a F.. S. Š. ako zamestnancom uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol ku dňu 15.11.2019

medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer, ktorý bol v skúšobnej dobe ukončený
zamestnávateľom ku dňu 26.11.2019, a to z dôvodu, že zamestnanec sa viackrát nedostavil do práce,
dostavil sa s meškaním, čo odôvodňoval rodinnou situáciou a dňa 25.11.2019 po návrate z obeda javil
známky opojenia alkoholom, preto bol oprávnenými osobami podrobený dychovej skúške na prítomnosť
alkoholu, ktorej výsledok bol pozitívny.

10. Trestným rozkazom Okresného súdu Ž. zo dňa 13.01.2020, sp. zn. XT/X/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2020, bol manžel v trestnom konaní v postavení obvineného
odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona s prihliadnutím na § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku na trest odňatia slobody

vovýmere4mesiacov,ktorýmubolpodľa§49ods.1písm.a) Trestnéhozákonapodmienečneodložený
s podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určenou skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, zároveň mu bol
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 34 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 353 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku uložený
trest zákazu činnosti, t. j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, a to za prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, keď dňa 11.01.2020 v
čase približne o 15.35 hod viedol osobné motorové vozidlo značky I. Y. s ev. č. G. XXXNR po ceste F. v
katastri mesta G. v smere od S. na G., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia
PZ G., pričom v čase o 15.35 hod sa podrobil dychovej skúške na alkohol, ktorej výsledok bol pozitívny
s nameranou hodnotou 1,56 mg/1-1 alkoholu v dychu, čo predstavuje 3,25 promile alkoholu v krvi, pri II.

skúške v čase o 16.00 hod s nameranou hodnotou 1,64 mg/1-1 alkoholu v dychu, čo predstavuje 3,42
promile alkoholu v krvi, pri III. skúške v čase o 16.23 hod s nameranou hodnotou 1,55 mg/1-1 alkoholu
v dychu, čo predstavuje 3,23 promile alkoholu v krvi.

11. Manžel nereagoval na výzvy súdu doručené mu dňa 14.02.2020, dňa 28.02.2020, dňa 20.4.2020,

ktorými bol súdom vyzvaný na zdokladovanie svojich majetkových pomerov predložením potvrdenia
o zárobku za posledných 12 mesiacov, daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie,
živnostenského listu resp. výpisu z Obchodného registra (ak podniká), potvrdenia z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny o výške príspevku v nezamestnanosti (ak je nezamestnaný), rodných
listov ďalších vyživovacích povinností, lekárskych potvrdení o zvýšených výdajoch na liečbu (ak

má zdravotné ťažkosti), listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve,
nadobúdacích dokladov k hnuteľným veciam väčšej hodnoty, rozpisu mesačných výdajov spojených s
bývaním, čerpaním úverov, ako aj dokladov o ich úhradách, rozpisu mesačných výdajov spojených so
starostlivosťou o maloleté deti.

12. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 09.03.2020 o 12.30 hod, na
pojednávanie sa dostavila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, kolízna opatrovníčka,
nedostavil sa manžel, ktorý v deň pojednávania ospravedlnil svoju neprítomnosť telefonicky dôvodiac
služobnoucestou,nedoložilvšakžiadenlistinnýdokladpotvrdzujúcipovinnosťúčastinaslužobnejceste,
preto súd jeho ospravedlnenie neakceptoval a prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať

v neprítomnosti manžela.

13. Navrhovateľka na pojednávaní, konanom dňa 09.03.2020, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že
s manželom sa zoznámili počas vysokoškolského štúdia, v roku XXXX uzavreli manželstvo, z ktoréhosa po 7 rokoch narodili postupne dvaja synovia. Manžel bol v tom čase riadne zamestnaný, problémy
začali vznikať v roku 2003, kedy za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti založil spoločnosť s
ručením obmedzeným, podnikateľskú činnosť vykonával v domácom prostredí, čo viedlo k vzniku hádok

medzi manželmi, nakoľko celú starostlivosť o maloleté deti a domácnosť bola popri riadnom zamestnaní
nútená vykonávať navrhovateľka. Prvé problémy manžela s alkoholom začali v roku 2008-2009, vtedy
navštívil psychiatra, bola mu naordinovaná medikamentózna liečba, ktorú však po čase svojvoľne
vysadil. V roku 2016 začal jeho problém s alkoholom opätovne. Stalo sa, že manžel pod vplyvom
alkoholu šoféroval auto, kde ako spolujazdca viezol svoje dieťa. Situácia začala byť neúnosná, keď

sa manžel pod vplyvom alkoholu začal bezdôvodne rozčuľovať, používať vulgarizmy, neudržal moč a
podobné. V máji 2019 manžel bezdôvodne zamkol navrhovateľku s maloletými deťmi v izbe, tá sa bála o
svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť maloletých detí, preto sa bez ďalšieho zo spoločnej domácnosti
spoločne s maloletými deťmi odsťahovala do bytu na Š. ul. č. XX v G., kde bývajú doposiaľ. Tento byt
má navrhovateľka s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Po opustení spoločnej domácnosti
manžel prosil navrhovateľku, aby sa s maloletými deťmi vrátila, následne sa vyhrážal, do októbra 2019

maloleté deti navštevoval, potom bezdôvodne prestal. K ospravedlneniu účasti manžela na pojednávaní
uviedla, že manžel sa nedostavil na pojednávanie úmyselne, má svoju vlastnú obchodnú spoločnosť,
takže služobné cesty si plánuje sám. Vo vzťahu k maloletým deťom uviedla, že maloletý Z. bude mať v
septembri 18 rokov, je druhák na Q. M. na J. W., maloletý S. bude mať 15 rokov, navštevuje špeciálnu
školu na H. W. pre ťažkú duševnú zaostalosť, do ktorej školy ho navrhovateľka pravidelne vozieva,

je odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť, nosí plienky, pričom jedno balenie plienok stojí 40,- EUR,
na mesiac potrebuje tri balenia. Za výživové doplnky pre maloletého S. platí v dôsledku jeho zníženej
imunity 60,- EUR mesačne. Maloletý S. nosí okuliare, ktoré mu navrhovateľka kupuje dvakrát do roka,
pretože si ich často láme. Od jej odchodu zo spoločnej domácnosti manžel na výživu detí neprispieva
žiadnou sumou.

14. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 24.06.2020 o 09.00 hod, na
pojednávanie sa dostavila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, kolízna opatrovníčka,
nedostavil sa manžel, ktorý mal doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia. Súd prijal uznesenie,
ktorým rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti manžela.

15. Na pojednávaní, konanom dňa 24.06.2020, navrhovateľka uviedla, že od posledného pojednávania
sa situácia nezmenila, stále býva s maloletými deťmi v byte na Š. ul. č. XX I. G. a manžel v spoločnom 4-
izbovom byte. Manžel bol naposledy s maloletými deťmi v osobnom kontakte v novembri 2019, odvtedy
deti nevidel, je v telefonickom kontakte s maloletým Z.. Nekontaktuje navrhovateľku s tým, že by chcel

maloleté deti vidieť, tie sú v kontakte s rodičmi z manželovej strany, ktorých aj navštevujú, manžel
však maloleté deti nenavštevuje ani v čase, keď sú u starých rodičov. Navrhovateľka videla manžela
naposledy v marci 2020, keď išla do ich spoločného bytu vyzdvihnúť doklady, aj vtedy bol pod vplyvom
alkoholu, uistil ju, že na pojednávanie príde. Zdôraznila, že manželovi nebráni v kontakte s maloletými
deťmi. Ďalej uviedla, že maloletý S. má vrodenú mentálnu zaostalosť v dôsledku ktorej navštevuje

siedmy ročník Špeciálnej školy na H. X v G., okrem toho nosí dioptrické okuliare, má astigmatizmus,
potravinovú alergiu na mliečne výrobky, citrusy a orechy. S tým súvisia aj zvýšené výdavky na stravu,
v škole platí navrhovateľka mesačný poplatok 130,- EUR, čo zahŕňa obedy aj družinu. V noci je
plienkovaný, mesačné náklady na plienky predstavujú sumu vo výške cca 60,- EUR. Z. bude mať v
septembri 18 rokov, je druhák na Q. M. J., nemá žiadne zdravotné problémy, venuje sa športovým

aktivitám, chodí do posilňovne, za čo navrhovateľka platí mesačne 100,- EUR. K svojím majetkovým
pomerom uviedla, že jediným zdrojom jej príjmu je mzda, okrem bežných výdavkov na maloleté deti,
ktoré hradí sama, im platí štvrťročne životné poistenie vo výške 120,- EUR na každé dieťa, poplatky
spojené s užívaním bytu na Šalviovej ul. č. XX v Bratislave vo forme poplatku správcovi vo výške 139,-
EUR a poplatkov za služby, elektrinu, plyn a podobne. Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve nevlastní.

16. Na pojednávaní, konanom dňa 24.06.2020, právny zástupca navrhovateľky navrhoval, aby súd
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletých
detí a spravovanie ich majetku, otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté deti výživné a upravil styk otca
s maloletými deťmi v každom párnom týždni od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že

otec si deti prevezme aj odovzdá v mieste aktuálneho pobytu matky, zároveň mal za to, že uvedená
úprava styku je v záujme maloletých detí.17. Na pojednávaní, konanom dňa 24.06.2020, kolízna opatrovníčka navrhovala zveriť maloleté detí do
starostlivosti matke za súčasného uloženia povinnosti otcovi platiť na maloleté deti výživné v mesačnej
výške 250,- EUR na každé dieťa, rovnako sa stotožnila s matkou navrhovanou úpravou styku otca s

maloletými deťmi.

18. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine")
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že

spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,
ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa
slovenského rodinného práva je rozvod manželstva. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne
dôvody rozvodu manželstva, v prípade ktorých by bol súd povinný manželstvo rozviesť. Je výlučne na

posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva. V zmysle
§ 23 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat
manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiská
objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Dostatočnosť rozvratu bude mať súd za preukázanú
vtedy,akdospejekzáverom,žemanželstvoužnemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávať

obnovenie manželského spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže
súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvod manželstva je
však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť
v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal
kvalifikovaný rozvrat. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich
manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a
ekonomickú, rovnako neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov konania, berúc do úvahy

najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi
nimi. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď mal za preukázané, že manželia od mája
2019 nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú bola navrhovateľka nútená opustiť z dôvodu pre ňu už viac
neznesiteľných problémov manžela s alkoholom, nestarajú sa spoločne o maloleté deti. Súd tak dospel
k záveru, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania je predovšetkým manželova dlhodobá

závislosť od alkoholu, u ktorého prvé problémy s alkoholom sa objavili už v roku 2008-2009. K svojím
problémom s alkoholom sa manžel nepostavil zodpovedne, keď napriek dohováraniu a prosbám zo
strany manželky, ako aj zo strany svojich rodičov, sa nepodrobil protialkoholickej liečbe, naopak naďalej
holduje alkoholu, čo mal súd za preukázane aj tým, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom N.
Ž. pod sp. zn. XT/X/XXXX bol trestným rozkazom zo dňa 13.01.2020, špecifikovaným v odseku 10

tohto rozsudku, právoplatne odsúdený za jazdu osobným motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu,
ako aj tým, že pracovný pomer manžela ako zamestnanca s K. G., M.. N.. ako zamestnávateľom bol
ukončený po 10 dňoch v skúšobnej dobe, a to z dôvodu, že manžel bol na pracovisku pod vplyvom
alkoholu. Neopomenuteľnou je taktiež skutočnosť, že manžel sa staval k tomuto konaniu pasívne,keď sa nevyjadril k návrhu na začatie konania, nereagoval na výzvy súdu, nezúčastnil sa ani jedného
pojednávania, čo potvrdzuje jeho nezáujem o záchranu manželstva. Pri rozhodovaní súd prihliadol v
neposlednom rade aj na záujem maloletých detí a zvážil, že rozvod bude v súlade aj s ich záujmami,

nakoľko prostredie, v ktorom jeden z rodičov je na dennej báze v podnapitom stave, nemožno označiť
za prostredie, ktoré má priaznivý vplyv na psychický vývin maloletých detí. Na podklade uvedeného
mal súd za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu
navrhovateľky vyhovel.

21. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci manželia sa sami dohodnú na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode
nedôjde, tento zákon v § 24 súdu ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

22. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len "CMP") s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča,súdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Akjemaloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodina rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

23.Rozhodnutieotom,ktorémuzrodičovbudenačasporozvodedieťazverenédoosobnejstarostlivosti
zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Zásadnými
okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú

najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov,
rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, či kontinuita
prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako aj na skutočnosť, že so zverením maloletých detí
do osobnej starostlivosti matke súhlasila matka, kolízny opatrovník, otec vzhľadom na jeho pasivitu v
konaní neprezentoval záujem, aby mu boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, súd rozhodol

tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na
zabezpečenie riadnej starostlivosti, keď aj doterajšiu starostlivosť o maloleté deti vykonávala riadnym
spôsobom a bez zistených nedostatkov. Je nutné poznamenať, že u otca vzhľadom na jeho problémy s
alkoholom v súčasnosti absentuje schopnosť osobne sa starať o maloleté deti.

24. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť, je zastupovanie maloletých detí a správa ich majetku.
Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať
majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou
starostlivosťou, t. j. so starostlivosťou, ktorá bude v čo najširšej možnej miere chrániť majetkové záujmy

dieťaťa. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že zastupovať maloletých
a spravovať ich majetok budú obaja rodičia vychádzajúc zo skutočnosti, že toto právo zo zákona patrí
obom rodičom a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným
pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností.

25. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do
osobnej starostlivosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že dieťa má právo
na udržiavanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, nemôže byť odrhnuté od svojich koreňov.
Súdne určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa, je vždy výsledkom posúdenia
konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci (možnosti, schopností oboch rodičov zabezpečiť

podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého
dieťaťa a mnohých ďalších aspektov).

26. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu navrhovanom matkou, s ktorým sa stotožnil aj
kolízny opatrovník. Súd mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby bol zachovaný ich styk s otcom,

ktorý styk podporuje aj samotná matka, nakoľko maloleté deti majú k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah
a je potrebné tento vzťah rozvíjať a zachovať. Súd zároveň apeluje na otca, že je nutné, aby v aspoň v
čase výkonu jeho styku s maloletými deťmi nepožíval alkoholické nápoje a správal sa ako zodpovedný
rodič hľadiaci na záujmy maloletých detí, ktoré majú byť v popredí pred záujmami vlastnými.

27. V danom konaní vzhľadom na skutočnosť, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky, bol súd povinný určiť výšku vyživovacej povinnosti otca. Matka navrhovala, aby súd zaviazal otca
povinnosťou platiť výživné na maloletého Z. vo výške 250,- EUR mesačne a na maloletého S. vo výške
250,- EUR mesačne, s ktorou výškou vyživovacej povinnosti sa stotožnil aj kolízny opatrovník.28. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním
vecných plnení, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,

plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie,
zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Zákonná vyživovacia povinnosť
vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na
strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného

dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti,
zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie.
Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom
oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé
od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj ďalších okolností. Výživným sa
rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa

všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na
hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb,
ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie,
náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Základným účelom
výživného na maloleté dieťa je teda zabezpečenie uspokojovania všetkých životných potrieb dieťaťa pre

jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej a tomu by mala zodpovedať aj výška výživného,
ktorou rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výživu dieťaťa prispieva.

29. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, keď maloletý
S. navštevuje Špeciálnu školu na H. W. pre ťažkú duševnú zaostalosť, navrhovateľka mesačne platí

za stravovanie maloletého S. v školskej jedálni a družinu 130,- EUR, za 3 balenia plienok 120,- EUR,
výživové doplnky v dôsledku jeho zníženej imunity 60,- EUR, bežné výdavky na ošatenie. Vzhľadom na
potravinovú alergiu maloletého S. má zvýšené výdavky spojené s jeho stravou v domácom prostredí.
Maloletý Z. navštevuje druhý ročník na Q. M. J., chodí do posilňovne, za čo navrhovateľka platí mesačne
100,- EUR, okrem uvedeného navrhovateľka platí poplatky za stravovanie maloletého Z. v školskej

jedálni vo výške 30,- EUR, rovnako aj bežné výdavky spojené s jeho stravou v domácom prostredí,
ako aj s ošatením. Okrem uvedeného navrhovateľka pravidelne mesačne platí zálohové poplatky za
byt vo výške 139,- EUR, poplatky za elektrickú energiu vo výške 20,50 EUR, poplatky za plyn, káblovú
televíziu, internet vo výške 38,11 EUR. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu
navrhovateľky v priemernej mesačnej výške 1.716,24 EUR netto a z príjmu otca, ktorého výšku v súlade

s § 63 ods. 1 Zákona o rodine ustálil na sumu 4.296,60 EUR (20 x 214,83 EUR), t. j. 20-násobok sumy
životného minima, nakoľko otec, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť si tak ako bolo uvedené v odseku
11 tohto rozsudku nesplnil súdom uloženú povinnosť, na splnenie ktorej bol opakovane vyzvaný, keď
nepredložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Pre doplnenie súd uvádza, že
aj v prípade nevyužitia domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, je možné ustáliť, že vzhľadom na

vzdelanie a prax otca je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať zárobok minimálne vo výške
4.000,- EUR brutto mesačne, nakoľko takúto mzdu mal dohodnutú v pracovnej zmluve špecifikovanej
v odseku 9 tohto rozsudku. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu za použitia
citovaných zákonných ustanovení a zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme
maloletých detí návrhu matky v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca v plnom rozsahu vyhovel a

určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške uvedenej v IV. výroku tohto rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).