Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010243
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2320010243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. W. P., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22. apríla 2020, č. k.

1T/18/2020-240, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 21. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

Ing. W. P., nar. X. F. XXXX v R., trvalé bydlisko R. č. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS
Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno
n), § 38 odsek 3, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
- ventilátor Prima Klima 160 TC,
- ventilátor Vents TT 100,
- ventilátor Vents TT 125,
- ventilátor GH-V-184-clip fna, model: AC-6,

- ventilátor DT640E,
- LED svetlo Item MH-900W-180LED,
- Universal termostat UT 200,
- Klima LOGG a pro IT - 868 MHz,
- tienidlo adjust a wings avengers so sodíkovou lampou Sylvania 400W a elektronickým
predradníkom Lumatek LK6240 600W,

- tienidlo adjust a Wings avengers so sodíkovou lampou Superlant HPS 400W a elektronickým
predradníkom Compact Control UAL T/CL1 HPS MH 400 W,
- 3 ks tienidiel lámp bez označenia + 1 ks sodíková lampa Lumatek 600W HPS
- 2 ks sodíková lampa Lumatek 600W (zabelená v krabici)
- 2 ks sodíkových lámp (vo vedre) - 1 ks Lumatek Digital 600W, 1 ks Sylvania 400W,
- 1 ks lampa adjust a wings avenger + 1 ks sodíková výbojka,
- 1 ks lampa adjust a wings avenger bez sodíkovej výbojky,

- 3 ks zvlhčovačov vzduchu ( 2 ks zn. Solac H200, 1 ks Profesor Z70)- 2 ks ventilátorov ( 1 ks Vents TT-100, 1 ks Garde High Pro Clip Fan),
- 4 ks časovačov (1 ks Varispeed, 1 ks Horticular Lightning Timer, 1 ks Model 20214, 1 ks Solid DT01)
- 3 ks elektronických preradník potrebný pre rozsvietenie sodíkových výbojok (1 ks LK1TH240, 1

ks LK6240ULT Pro 400W, 1 ks Cella Compact Gear UAL T/CL 1 HPS 600W) a
- predlžovací kábel, elektrická rozdvojka EF-7.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len okresný súd) z 22. apríla 2020, č.

k. 1T/18/2020-240, bol Ing. W. P. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného
zákona na tom skutkom základe, že
od presne nezistenej doby najmenej od mesiaca marec 2019 si neoprávnene zadovážil semená rastliny

rodu Cannabis (konope), ktoré zasadil a pravidelne zalieval s výživovým roztokom, a tieto rastliny do
dňa 23.08.2019 pre svoju vlastnú potrebu v priestoroch rodinného domu číslo XX nachádzajúceho sa
v obci R., ktorého je výlučným vlastníkom, neoprávnene pestoval za použitia zariadenia vytvárajúceho
vyhovujúce podmienky na pestovanie, následne ich sušil a spracovával na použitie, a tieto neoprávnene
prechovával, pričom pri domovej prehliadke vykonanej u obv. W. P. v rodinnom dome číslo XX v obci R.

bolo zaistené sušené konope (stopa č. 10) s celkovou hmotnosťou 13,55 g, s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 13,2 % hmotnostných, obsahujúce 1507 mg THC, z ktorého by bolo možné
pripraviť minimálne 50 bežných jednotlivých dávok drogy v minimálnej hodnote 114,20 Eur, ďalej boli
zaistené zelené rastliny konope vo vysokom vegetačnom štádiu, konkrétne 4 zelené rastliny konope
(stopa č. 5), s hmotnosťou vysušeného rastlinného materiálu 468,77 g, s priemernou koncentráciou

tetrahydrokanabinolu (THC) 3,5 % hmotnostných, obsahujúce 10844 mg THC, z ktorého by bolo
možné pripraviť minimálne 620 bežných jednotlivých dávok drogy v minimálnej hodnote 3.098,30 Eur, 5
fragmentov zelených rastlín konope (stopa č. 7), s hmotnosťou vysušeného rastlinného materiálu 89,72
g, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 9,1 % hmotnostných, obsahujúce 4695 mg
THC, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 157 bežných jednotlivých dávok drogy v minimálnej

hodnote 515,90 Eur, 2 stonky zelenej rastliny konope so šiškami a bez listov (stopa č. 8), s hmotnosťou
vysušeného rastlinného materiálu 133,33 g, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC)
10,9 % hmotnostných, obsahujúce 10345 mg THC, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 345
bežných jednotlivých dávok drogy v minimálnej hodnote 949,10 Eur, pričom rastliny rodu Cannabis
(konopa)súpodľazákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochv

znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok, a účinná látka tetrahydrokanabinol
(THC) je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 172 odsek 2, § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek

2, odsek 3, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 60
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci v rovnakom rozsahu, ako je uvedené
v enunciáte tohto rozsudku s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa § 60 odsek 5 Trestného

zákona stáva Slovenská republika. Okrem toho obžalovanému okresný súd uložil podľa § 76 odsek 1,
§ 78 odsek 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuskonštatoval,žeobžalovanýnahlavnompojednávaní
realizoval vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste.
Následneokresnýsúdvodôvodnenízrekapitulovalvýsledkyvykonanéhodokazovaniapokiaľideovýrok

o treste.
Samotný výrok o treste potom okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti a síce, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúce okolnosti nezistil. Okresný súd ďalej uviedol, že pri
úvahe o výmere trestu predovšetkým zobral do úvahy učinené vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré

je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sanevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie. Okresný súd bol toho názoru, že vyhlásene viny
obžalovaným, ktoré je neodvolateľné, zakladalo u obžalovaného dôvod pre mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39

odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, preto mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, ktorý považoval za zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci postoj obžalovaného k tejto
trestnej veci, jeho vyhlásenie o vine, jeho doterajšiu bezúhonnosť ako aj kladný pracovný posudok a
kladné hodnotenie z miesta bydliska.
Okresný súd dodal, že v prípade obžalovaného nezistil také okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré

by umožňovali uložiť trest odňatia slobody výlučne iba za použitia § 39
odsek 1 Trestného zákona.
Zaradenie obžalovaného za použitia § 48 odsek 4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia odôvodnil okresný súd tým, že podľa jeho
názoru bude náprava obžalovaného v takomto ústave plnom rozsahu zaručená.
Výrok o treste prepadnutia vecí opísaných vo výroku okresný súd odôvodnil tým, že išlo o doličné

veci, ktoré súviseli s drogovou trestnou činnosťou obžalovaného a ktoré boli zaistené v rámci domovej
prehliadky.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný zahlásil odvolanie čo do výroku o treste.
Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
Obžalovaný odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.

Juraja Gavalca (ďalej len obhajca obžalovaného), v ktorom namietal, že mu okresný súd nepriznal
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže on sa od samého začiatku
trestného konania priznával a pri výsluchoch pred vyšetrovateľom i pred súdom napomáhal pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti. Správne mal okresný súd u neho konštatovať poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písmen j), l), n) Trestného zákona a súčasne mu pri existencii týchto troch významných

poľahčujúcich okolností mal podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona mimoriadne znížiť trest pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tomto smere poukázal na judikáty R 11/1968 - I, R
21/1970 a dodal, že druh, kombináciu a intenzitu trestu musí súd v každom konkrétnom prípade určiť
tak, aby zodpovedal všetkým osobitostiam prípadu (zásada individualizácie trestu). S použitím ust. § 39
odsek 1 Trestného zákone je možné trest uložiť vo výmere iba 5 rokov, ktorý trest by podľa jeho názoru

dostačoval na splnenie účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona. Taktiež je toho názoru, že vzhľadom
na jeho osobu, mieru jeho narušenia i na závažnosť trestného činu, bude postačovať jeho zaradenie na
výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám podľa § 322 odsek

3 Trestného poriadku rozhodol.
Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
2. júla 2020.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 21. júla 2020. Na

verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a formou eskorty
bolazabezpečenáúčasťobžalovaného.Pokiaľideodokazovanie,krajskýsúdhonaverejnomzasadnutí
nedopĺňal, lebo žiadne návrhy v tomto smere prednesené neboli.
V konečných návrhoch prokurátor žiadal odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, obhajca
obžalovaného sa pridržal písomne zdôvodneného odvolania a konečného návrhu v ňou uvedeného a

obžalovaný uviedol, že mu je to ľúto a v ďalšom sa pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou
osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné. Okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti podstatné pre uloženie zákonného a
spravodlivého trestu, keď obžalovanému nepriznal jednu poľahčujúcu okolnosť. Toto porušenie
Trestného zákona následne viedlo k uloženiu neprimerane prísneho trestu.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných

členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery
trestu musí súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo výroku o treste, že v tomto smere žiadne pochybenia nezistil, keď okresný súd vykonal
dokazovanie procesne správne a v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o treste.
Okresný súd nepochybil ani pri určení druhu trestu, keď správne dospel k záveru, že obžalovanému
musí byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko ide o trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, pričom

podmienečne odložiť (s probačným dohľadom) je možné len výkon trestu, ktorého výmera neprevyšuje
3 roky.
Okresný súd síce správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, avšak výsledný pomer ustálil nesprávne, keď obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušným orgánom.
Podľa názoru krajského súdu v tomto konkrétnom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady
na priznanie aj tejto poľahčujúcej okolnosti. Nie z dôvodu, že obžalovaný realizoval vyhlásenie o vine,
lebo len samotné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní neznamená automaticky aplikovanie tejto
poľahčujúcej okolnosti, ale z dôvodu, že obžalovaný aktívnym konaním pomáhal orgánom činným v

trestnom konaní a súdu objasniť všetky predtým neznáme detaily svojej trestnej činnosti.
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznával od
samého začiatku a úprimne ju ľutoval, vyšetrovateľovi ju podrobne popísal a na hlavnom pojednávaní
realizoval vyhlásenie o vine. Krajský súd je toho názoru, že obžalovaný zo svojej pozície už viac
nemohol napomáhať pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, napriek tomu v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia nedostal odpoveď, prečo by mu táto poľahčujúca okolnosť patriť nemala.
Navýslednejaplikáciiust.§38odsek3Trestnéhozákonauvedenépochybenievkonečnomdôsledkunič
nezmenilo a okresný súd správne obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody podľa
§ 172 odsek 2 Trestného zákona s hornou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby zníženou o
jednu tretinu, konkrétne v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov.

Zhodne s názorom okresného súdu dospel aj krajský súd k záveru, že ukladanie trestu odňatia slobody
v tomto rozpätí by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Správny bol právny názor okresného súdu, že neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným bolo z
hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo

kontradiktórne hlavné pojednávanie, čo zakladalo v tomto prípade dôvod pre mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením §
39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam tak, ako to vyplýva zo Stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017. S použitím cit. ust. sa dolná hranica trestnej sadzby znížila na

6 rokov a 8 mesiacov.
Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresný súd správne zohľadnil kritický postoj obžalovaného k
trestnej činnosti, jeho vyhlásenie o vine, pozitívne relácie od obce a zamestnávateľa, ako aj jeho
doterajšiu bezúhonnosť. Napriek tomu krajský súd pôvodný trest obžalovanému znížil kvôli tomu, že
obžalovanému priznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorú skutočnosť bolo potrebné pri ukladaní trestu

nepochybne zohľadniť.
Vkonečnomdôsledkutakkrajskýsúdobžalovanémuuložilnepodmienečnýtrestodňatianasamejdolnej
hranici vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, ktorý vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej
trestnej činnosti a okolnosti prípadu považoval za primeraný a spravodlivý. Takto uložený trest podľa
názoru krajského súdu splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a

zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
Pokiaľsaobžalovanývodvolanídomáhalmimoriadnehozníženiatrestuaj(prípadnevýlučne)zapoužitia
ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, k tomu je potrebné uviesť, že rovnako ako okresný súd, ani
krajský súd zákonné dôvody na aplikáciu tohto mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia nezistil. Vkonaní neboli preukázané resp. zistené žiadne také výnimočné okolnosti či už na strane páchateľa a/
alebo prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia. Len samotný fakt, že obžalovanému
boli súdom priznané hneď tri poľahčujúce okolnosti, podľa názoru krajského súdu takou významnou

okolnosťou nie je. Judikáty, na ktoré v tomto smere poukazuje obhajoba (R 11/1968 - I, R 21/1970),
považuje krajský súd za prekonané, primárne vzhľadom na zásadné zmeny v trestných kódexoch, ku
ktorým došlo od 1. januára 2006.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, tu krajský súd prevzal
vecne správny a zákonný výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného do ústavu so stredným

stupňom stráženia. Obžalovaný by ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu mal byť podľa § 48 odsek
3 písmeno b) Trestného zákona správne zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Keďže ale u obžalovaného ide o prvé odsúdenie vôbec, rovno na vysoký trest odňatia slobody,
je dôvodné sa domnievať, že so zreteľom na závažnosť ním spáchaného trestného činu a nízku mieru
jeho narušenia bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, preto s použitím ust. § 48 odsek 4 Trestného zákona zvolil krajský súd u neho túto formu

vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí opísaných v enunciáte, tento výrok krajský súd prevzal z napadnutého
rozsudku ako vecne správny a zákonný, keď obžalovaný voči tomuto trestu žiadne výhrady neuplatnil a
krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia v tomto smere nezistil.
Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania obžalovaného, keďže dospel k

záveru,ženímuplatňovanénámietkymalisvojeopodstatnenie,postupom podľa§321odsek1písmeno
d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho
výkonu a na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo
výroku (enunciáte) tohto rozsudku, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred
okresným súdom a v rámci odvolacieho konania to umožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.