Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608200154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4608200154.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s.,
Staromestská 3, Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/
XX, H., 2/ V. A., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, H., o vymoženie sumy 4.017,99 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/10/2008 a u súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha,

Piaristická 2, Nitra, pod sp. zn. Ex 1321/07, o odvolaní oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/10/2008-66 zo dňa 24. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

Návrh oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, povinným v 1. a v 2. rade nepriznal
náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 200 ods. 5, §
203 ods. 1 a § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj EP)
a ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP).

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V č.k. 1Zm/329/07-14 zo dňa 30. 08. 2007.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 16. 01. 2008 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie
na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 4.017,99 eur so 6 % ročným úrokom od 26. 05. 2007
do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 13,39 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 241,78
eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa
23. 12. 2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia
Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/, § 58 ods. 5 a § 243f.

Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23. 12.
2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v
znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú
(§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal

nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.
12. 2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákonač. 438/2015 Z.z. (§ 243f ods. 1 EP), t.j. do 22. 01. 2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/

EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený
návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22. 01. 2016) nedoplnil.

5.Oprávnenýpodanímzodňa07.01.2016podanýmvzákonnejlehote(súdubolopodaniedoručené12.

01. 2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Z doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2750756 7 03 a
stavebnom úvere č. 2750756 2 01 zo dňa 27. 06. 2005 poskytol právny predchodca oprávneného (Prvá
stavebnásporiteľňa,a.s.)povinnýmúverstým,žeplneniezúverovejzmluvybolozabezpečenévlastnou
blankozmenkou vystavenou povinným v 1. rade a avalovanou povinnou v 2. rade. Nakoľko povinní
neuhrádzali splátky úveru riadne a včas v zmysle podmienok úverovej zmluvy, právny predchodca

oprávneného odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval povinných na vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov s príslušenstvom. Keďže povinní dobrovoľne svoj záväzok nesplnili, právny predchodca
oprávneného uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1Zm/329/07
voči povinným svoj nárok zo zabezpečovacej zmenky, ktorej zmenková suma zodpovedala výške
nesplateného úveru s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz je exekučným titulom na podklade,

ktorého je vedené exekučné konanie. Oprávnený v doplnení návrhu zároveň upozornil, že základný
zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z., je úverom spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ) a zákona
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí
veriteľomneboliporušenéustanoveniaObčianskehozákonníka(ďalejajOZ)oneprijateľnýchzmluvných

podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu
so spotrebiteľom platné ku dňu vystavenia zmenky.
K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
22. 06. 2005 (ďalej len zmluva) a odstúpenie od zmluvy zo dňa 07. 09. 2006 adresované
povinným v 1. a v 2. rade s dokladom o doručení povinným v 1. a v 2. rade.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi: Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s. ako veriteľom, povinným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinnou v 2. rade
ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru
pod číslom 2750756 7 03 vo výške 3.319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2750756 2 01 vo výške 1.991,64 eur s tým, že presná
výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 6,99 %

ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 eur, poplatok za
vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok
za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý poplatok bol vo výške 13,28
eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur. Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru
vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/329/2007 vyplýva, že vo veci samej
rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového

platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred
vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

7. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej

predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ
a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52
ods. 4 OZ - povinní v 1. a v 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania,povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ
(banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných
dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní

nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). R. uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda
typizovanou, štandardnou zmluvou. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon
č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi
veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že

vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo, že sa síce vymáha
nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj
základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP.

8. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a
predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to,
že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou
vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii,

rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže
zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou
predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú
zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný
zmenkovýplatobnýrozkaz(ďalejajlenzákladnékonanie)neboloprihliadanénaneprijateľnépodmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§
57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti
potrebné pre jej posúdenie (napr. to, akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil
a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.

9. V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo
výške 99,58 eur (3.000,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60
eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eur (400,- Sk)
je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.

Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.
Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má
vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa,
za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká

zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek
práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným.
Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho
predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú
protihodnotuniejespotrebiteľoviposkytovanážiadnaslužba,resp.benefit.Rovnakotoplatíajopoplatku

za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp.
služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné
spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky
neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha
sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre
prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v
prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis,pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých
je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a
jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky

poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil
aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie považoval zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za
neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1, písm. m/ a § 58

ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno,
prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m/ EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP)
a exekúciu zastavil.

11. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1
CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov
konania by mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu
na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods.

1 písm. m/ EP. Povinným však v konaní trovy nevznikli, preto im náhrada trov konania nebola priznaná.
Keďže povinným náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude
rozhodované.

12. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods.

5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.
Exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej
vykonávaní vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie
exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m/
EP), preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods.

1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

14. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nesprávne z dôvodu, že konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. S poukazom na ust. § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník uviedol, že na
to, aby veriteľ mohol požadovať odplatu za dojednanie úveru, musia byť splnené dve podmienky. Prvou
podmienkou je, že požadovať odplatu za dojednanie úveru môže len veriteľ, ktorý má poskytovanie

úveru ako predmet činnosti a druhou, že odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá v zmluve, a
to aj jej výška. Právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) obe tieto podmienky
spĺňal, pričom právo poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky za celkové spracovanie úveru a za vedenie
účtu bolo v rámci podnikateľskej činnosti prípustné, v bankovej praxi obvyklé a zároveň neodporovalo
žiadnym zákonným ustanoveniam. Okrem výšky jednotlivých poplatkov uvedených priamo v úverovej

zmluve, bol povinným poskytnutý aj Sadzobník poplatkov pre príslušný rok, a to vrátane poplatku za
vystavenie biankozmenky, ako aj poplatkov za vedenie účtu. Uviedol, že odmieta subjektívne hodnotenie
súdu prvej inštancie, že niektoré poplatky boli dojednané bez hospodárskej ekvivalencie. Išlo o poplatky
za administratívne služby spojené so zabezpečením úveru a vedením úverového účtu, pričom bolo v
bankovej praxi obvyklé, že tieto služby boli uhrádzané formou osobitných poplatkov mimo bežného

úroku. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že povinní podpísali úverovú zmluvu dobrovoľne a v
prípade, ak by nesúhlasili s niektorou zo zmluvných podmienok, nikto ich k uzavretiu zmluvy nenútil a
túto nemuseli podpísať. Je v rozpore s princípom právnej istoty, ak právny vzťah u úverovej zmluvy,
vzniknutý v roku 2005 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah, v súčasnosti preskúmava súd, a to
ešte vo vykonávacom konaní podľa predpisov občianskeho práva z pohľadu, či sú pre dlžníka výhodné

alebo nie.
V súvislosti so súdom vytknutými poplatkovými povinnosťami oprávnený poukázal na to, že tieto
poplatky už boli zaplatené a povinní mali možnosť sa domáhať voči veriteľovi vrátenia poplatkov v rámci
dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskehozákonníka, čo však neurobili a teda ich prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčaný.
Oprávnený ďalej uviedol, že ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f

Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z., na základe ktorých má exekučný súd právomoc
preskúmavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a pri aplikácii ktorých súd napádaným
rozhodnutím zastavil exekučné konanie vedené pod sp. zn. 4Er/10/2008, sú rozporné s čl. 1 ods. 1, čl.
20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
15/98, PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 16/95 a PL. ÚS 16/06.

S poukazom na niektoré ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP)
a zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok uviedol, že formálnym dôsledkom právoplatného
súdneho rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia
(prekážka res iudicata). Materiálna stránka účinkov právoplatného súdneho rozhodnutia spočíva v jeho
záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, čo znamená, že právoplatné súdne rozhodnutia by mali
plnerešpektovaťajexekučnésúdy. Vpriamomrozporesustanoveniami§226,§228,§230a§232CSP

potom § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku zakladajú exekučným
súdom sui generis právomoc dodatočne vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne
rozhodnutia, a to mimo rámca základného konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. Z ústavnoprávneho hľadiska je neudržateľné, že k opätovnému vecnému
prieskumu, a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza mimo

rámca základného konania, vo vykonávacom konaní. Je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v zákona
č. 438/2015 Z.z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu
uplatniteľnosť právnych noriem a osobitne právnu istotu ako základný atribút právneho štátu, pričom
uviedol, že ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. sú v rozpore s čl. I ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
s čl. 6 Dohovoru.

Upozornil na to, že z č. I. ods. 1 Ústavy SR možno ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu a v
ňom inkorporovanej právnej istoty odvodiť aj všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov,
pričom opätovne poukázal na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 16/95. Ustanovenie § 243f
zákona č. 233/1995 Z.z. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej
istoty.Zákonodarcasasnažilformálnelegitimizovaťzásahdoúčinkovprávoplatnýchsúdnychrozhodnutí

tým, že zákonom č. 438/2015 Z. z. zároveň doplnil do ustanovenia § 228 ods. 1 OSP nové písm. g/, na
základe ktorého mohol účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu návrhom na obnovu
konania aj v prípade, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla
alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pričom sa prejavila nekoncepčnosť a

nesystematickosť prijatých zmien. Je nepochybné, že napadnutá právna úprava zasahuje nielen do
základného práva veriteľov na súdnu ochranu, ale tiež jednoznačne zasahuje aj do vlastníckych práv
veriteľov.
Oprávnený s ohľadom na právny stav platný do 23. 12. 2015 uviedol, že sa domnieva, že právoplatné
súdne rozhodnutie je nemenné a záväzné pre všetky orgány a že jeho judikovanému nároku bude

poskytnutá súdna ochrana v zmysle č. l. 46 Ústavy SR aj vo vykonávacom konaní. Exekučný
súd nerešpektoval zákonom garantovanú záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť exekučného titulu a
nerešpektoval v ústave zakotvené základné princípy právneho štátu ako princíp právnej istoty a zákazu
retroaktivity, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval
svoje procesné práva na nútený výkon právoplatného súdneho rozhodnutia vo vykonávacom konaní v

takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesatiežkporušeniuprávanasúdnuochranu.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Zároveň navrhol, aby konajúci súd
podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a §
243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a toto konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil.

15. O podanom odvolaní rozhodol tunajší odvolací súd uznesením č.k. 11CoE/10/2017-79 zo dňa 30. 03.
2017 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil, návrh na prerušenie konania zamietol a účastníkom konania
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie zo dňa 04. 08. 2017,
o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením v konaní pod sp. zn. 1Oboer/10/2018zo dňa 28. 03. 2019 tak, že dovolanie odmietol a povinným v 1. a 2. rade náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal.

17. Ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu SR dňa 14. 06. 2019 oprávnený (spoločnosť
Majetkový Holding, a.s.) namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd okrem iného aj uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 11
CoE 10/2017-79 zo dňa 30. 03. 2017. Nálezom č.k. II. ÚS 299/2019-44 zo dňa 20. 02. 2020 Ústavný súd

SR rozhodol tak, že základné právo obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a.s. na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 11
CoE 10/2017 zo dňa 30. 03. 2017 porušené boli. Zároveň Ústavný súd SR rozhodol tak, že predmetné
uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a oprávnenému priznal trovy
konania v sume 640,66 eur.

18. Následne Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v jeho vyššie
označenom rozhodnutí (náleze) zo dňa 20. 02. 2020, rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími
dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) opätovne prejednal

podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 10. 2016 je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/, § 391
ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň odvolací súd rozhodol i o návrhu oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 (ktorý bol súčasťou
podaného odvolania) na prerušenie konania tak, že ho zamietol.

19. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci sa
začalo dňa 18. 12. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného (Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s.) zo dňa 14. 12. 2007 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - zmenkového
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/329/07-14 zo dňa 30. 08. 2007. Následne

súdny exekútor Mgr. Erik Tóth podaním zo dňa 08. 01. 2008 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia
navykonanieexekúcienazákladevyššieoznačenéhoexekučnéhotitulu.Z.prvejinštanciepoverenímzo
dňa 16. 01. 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe predloženého exekučného
titulu.
Dňa 07. 06. 2012 bol súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručený návrh zo dňa 16. 12. 2009

na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom rozhodol uznesením č.k.
4Er/10/2008-54 zo dňa 07. 06. 2012 tak, že pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený (Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s.) a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený (Majetkový Holding, a.s.).
Dňa 12. 01. 2016 bolo súdu prvej inštancie od oprávneného doručené doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 07. 01. 2016. Uznesením č.k. 4Er/10/2008-66 zo dňa 24. 10. 2016 súd prvej inštancie

rozhodol tak, že exekúciu zastavil, povinným v 1. a v 2. rade nepriznal náhradu trov konania a súdnemu
exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 08. 11.
2016. Ďalší priebeh konania v predmetnej veci, postup oprávneného a rozhodovanie súdov je uvedené
v bode 15, 16 a 17 tohto uznesenia.

20. Úlohou odvolacieho súdu, potom ako Ústavný súd SR zrušil jeho rozhodnutie sp. zn. 11CoE 10/2017
zo dňa 30. 03. 2017, bolo opätovne rozhodnúť o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu exekučného
súdu č.k. 4Er/10/2008-66 zo dňa 24. 10. 2016.

21. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

22. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 01.
2017 (teda i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnenýopíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m/, ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak
m/rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom
rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že

sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 243f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) ods. 1, 3, 4, 5, 6 vyššie
citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa
§ 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo

dňa účinnosti tohto zákona.
Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

23. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 04.
2020 (teda i čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 243m vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2018 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2018.

24. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017,

ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.
Podľa § 36 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon
4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

-
4c) Napríklad zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z.z.

25. Podľa § 162 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), súd konanie
preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Q. súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie

konania,
c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Z.nym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d/ nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

26. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhalo plnenie na základe zmenkového platobného
rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V pod č.k. 1Zm/329/07-14 dňa 30. 08. 2007 na podklade
predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému

povinnosť v určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie, a to v zmysle ust. § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 v tých exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený si túto
svoju povinnosť splnil, keď návrh na vykonanie exekúcie doplnil v podaní zo dňa 07. 01. 2016, ktoré

bolo doručené exekučnému súdu dňa 12. 01. 2016, ktorý následne uznesením zo dňa 24. 10. 2016
exekúciu v celosti zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že
exekučný titul bol vydaný v súdnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1/ neprijateľné
zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými

mravmi alebo so zákonom. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom tunajší súd
rozhodol uznesením č.k. 11CoE/10/2017-79 zo dňa 30. 03. 2017 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie
o zastavení exekúcie potvrdil. Na základe ústavnej sťažnosti oprávneného vo veci rozhodol Ústavný
súd SR, ktorý v náleze č.k. II. ÚS 299/2019-44 zo dňa 20. 02. 2020 konštatoval, že základné právo
oprávneného na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie boli uznesením tunajšieho súdu

v konaní pod sp. zn. 11 CoE 10/2017 zo dňa 30. 03. 2017 porušené. Zároveň toto uznesenie zrušil a
vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Povinnosťou tunajšieho odvolacieho súdu bolo s
poukazom na právny názor vyjadrený v uvedenom náleze Ústavného súdu SR (ktorým bol odvolací súd
v predmetnej veci viazaný) a dôvody odvolania oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 proti uzneseniu súdu
prvej inštancie zo dňa 24. 10. 2016 o zastavení exekúcie opätovne preskúmať existenciu dôvodu na

zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

27. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že
pokiaľ vo veci konajúci exekučný súd zistí, že v konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné

zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom, tak tieto zistenia sú automaticky dôvodom na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov
zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého
posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod

(základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré
zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne.28. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (napr. I. ÚS
640/2014), preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti

s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé,
ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní
disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za
reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne
dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a

preto sa im súdna ochrana neposkytuje, čo konštatoval Ústavný súd SR vo svojom náleze v konaní pod
sp. zn. II. ÚS 299/2019-44 zo dňa 20. 02. 2020. Inými slovami, ak aj exekučný súd zistil, že došlo k
uplatneniu neprijateľnej podmienky v rámci uplatnenia nárokov zo zmenky, tak mal zastaviť exekúciu
len v tej časti uplatneného nároku, v ktorej došlo k navýšeniu nároku v dôsledku uplatnenia takejto
neprijateľnej podmienky, teda mal exekúciu zastaviť len v časti a nie v celku. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na časť odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, v ktorej identifikoval neprijateľné

podmienky spotrebiteľskej zmluvy spočívajúce v dojedaniach rôznych poplatkov.

29. Zo strany exekučného súdu tak došlo k pochybeniu, pre ktoré bolo potrebné odvolaním napadnuté
uznesenie zo dňa 24. 10. 2016 o zastavení exekúcie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na
ďalšie konanie. V rámci tohto konania exekučný súd ako súd prvej inštancie opätovne posúdi

splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a v rámci tohto posúdenia sa bude opätovne zaoberať
skutočnosťou, či tieto podmienky existujú, či odôvodňujú zastavenie exekúcie v celosti, prípadne len v tej
časti,ktorájereálneoddeliteľnáasvojoupovahouspĺňaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuspotrebiteľskej
zmluvy, ktorú bude potrebné konkrétne pomenovať a definovať.

30. V neposlednom rade odvolací súd dáva do pozornosti exekučného súdu ďalšie jeho pochybenie
(ktoré konštatoval i ústavný súd vo svojom náleze) spočívajúce v tom, že „o zastavení exekúcie rozhodol
takpovediac od stola bez toho, aby k zamýšľanému právnemu posúdeniu o neprijateľnosti zmluvných
podmienok sťažovateľka mohla vyjadriť a poskytnúť svoje právne argumenty“. Toto pochybenie bude
potrebnévpriebehuďalšiehokonaniaodstrániťaúčastníkovkonaniaoboznámiťsprípadnouexistenciou

neprijateľných zmluvných podmienok (ich konkrétnym pomenovaním a definovaním) a zamýšľaným
právnym posúdením tak, aby mali priestor a možnosť sa k nemu vyjadriť, resp. uplatniť svoje argumenty.
Povinnosťou exekučného súdu bude ďalej postupovať v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR
vyjadrenom v jeho náleze č.k. II. ÚS 299/2019-44 zo dňa 20. 02. 2020, ktorým je viazaný.

31. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania
návrhu na začatie konania Q. súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. 39 ods. 4, § 44
ods. 2, § 57 ods.1 písm. m/ a ust. § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia konania exekučného
konania zodpovedá ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (teda nie
účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie
o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Q. súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) sa primerane použijú i na konanie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, teda i na exekučné konanie (ust. § 9a Exekučného poriadku). S poukazom na ust. § 36 ods.
5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem
zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z.z.), medzi ktorými ani
príkladom nie je uvedený OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, resp. CSP v znení účinnom od 01.
07. 2016.
Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak k záveru o tom, že

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania. Z
uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko
nezistil dôvod na takýto postup.32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,

t.j. zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 10. 2016 o zastavení exekúcie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (I. výrok) a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol (II.
výrok).

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.