Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202976
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719202976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., E. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr.
Marekom Lysinom, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, J. Kozačeka 5, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o

zaplatenie 1.055,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
číslo konania 13Csp/21/2019-55 zo dňa 07.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen číslo konania 13Csp/21/2019-55 zo dňa 07.10.2019 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1.055,59,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 09.02.2018
do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. súd rozhodol o
trovách prvoinštančného konania a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v
rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania. Súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 273

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a v zjednodušenom odôvodnení
rozsudku, vypracovaného v zmysle ustanovenia § 275 CSP, súd konštatoval skutkový a právny základ
uplatneného nároku a uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.06.2019, doručenou súdu dňa
24.06.2019, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.055,59 eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezdlžnejsumyod09.02.2018aždozaplatenia,akoajnáhradytrovkonania
v rozsahu 100% titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko dňa 01.05.2013 medzi žalobkyňou,
ako spotrebiteľom a žalovaným, ako veriteľom, bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

602900003, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo
výške 200 eur. Podľa zmluvy mala žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť aj celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 196 eur. Zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu
dvoch splátok úveru v celkovej výške 66 eur. V priebehu ďalšieho konania, keďže žalobkyňa uzatvorila
aj rozhodcovskú zmluvu, bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého došlo k exekúcii a
žalobkyňa poukázala v prospech žalobcu sumu v celkovej výške 1.189,59 eur. Žalobkyňa teda uhradila

celkovú sumu 1.255,59 eur a dostala úver vo výške 200 eur a preto z dôvodu, že podľa jej názoru
predmetná zmluva je bez poplatkov a bez úrokov, žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.055,59 eur odo dňa 09.02.2018 až do zaplatenia (1.255,59 eur - 200 eur). Súd prvej inštancie ďalejkonštatoval, že uznesením č. k. 13C/21/2019-47 zo dňa 02.07.2019 vyzval žalovaného, aby v lehote
15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 24.06.2019,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva,

označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, s
poučením, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 CSP). Predmetná
výzva bola žalovanému doručená dňa 09.07.2019, čo vyplýva z pripojenej elektronickej doručenky a
žalovaný sa k predmetnej výzve žiadnym spôsobom nevyjadril a nereagoval na ňu. Súd následne

citoval zákonné ustanovenia § 273 a § 275 CSP a s poukazom na ne uviedol, že predpoklady pre
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania vyplývajú z citovaného
ustanovenia § 273 CSP. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia
žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri
rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení,
ktorým mu bola táto povinnosť uložená bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd

rozhodnúť už vo fáze konania pred pojednávaním vo veci samej kontumačným rozsudkom. Následne
súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy,
ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Skutkovým základom kontumačného rozsudku bez nariadenia
pojednávania je žalobcom tvrdený skutkový stav, t. j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému
nároku. S poukazom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam potom

súdvyhodnotil,ževprejednávanejvecibolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprerozhodnutieožalobe
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, súd preto rozhodol o žalobe formou
rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP a žalobkyni, ako procesne úspešnej strane, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a

vyslovil, že o výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
napáda rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa ustanovenia § 365 písm. a), b) Civilného sporového
poriadku, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozsudku v zmysle CSP;

teda súd prvej inštancie znemožnil nesprávnym procesným postupom žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
súčasne odvolateľ prezentoval pochybnosti, či k vydaniu napadnutého rozsudku nedošlo sudcom,
u ktorého možno mať dôvodné pochybnosti o jeho zaujatosti, resp. konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Súd prvej inštancie

doručil žalobu žalovanému dňa 09.07.2019 spolu s uznesením 13C/21/2019-47 zo dňa 02.07.2019. Je
nanajvýš otázne, prečo súd krátkou cestou nepreskúmal hodnovernosť príloh, na ktorých žalobkyňa
založila svoj vykonštruovaný výpočet pre posúdenie sporného nároku. Aj keď judikatúra pripúšťa
tzv. zhojenie právnych úkonov účastníkov, žiaden právny predpis, ani ustanovenie a ani súdna prax,
neustanovuje taký prípad, že by sa zhojil postup súdu, ktorý v danom čase disponoval prílohami žaloby.

Žalovaný ďalej v dôvodoch odvolania konštatoval, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je
žalobcom tvrdený skutkový stav - kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Zákon výslovne
nezdôrazňuje, či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú
ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné - skrátka,
že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne ustáť

(vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz „súd môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia, súd
má teda možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a bez nariadenia
pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať. Na rozdiel od rozsudku na základe uznania
či vzdania sa nároku (282 a násl. CSP) je teda súd podľa názoru odvolateľa povinný skúmať, či
žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadať na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona

prihliadať má (napr. preklúzia práva žalobcu). Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový
stav nie je nesporný, napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného
rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá. Žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
Cdo 1547/99, ktorý judikoval, že „základom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie môžu byť len také
žalobné tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že podľa nich možno výrokom rozsudku priznať práve to plnenie,

ktorého sa žalobca v žalobe domáha. Neúplne tvrdenia, z ktorých taký záver nemožno odvodiť, alebo
tvrdenia, ktoré sú v rozpore s žalobným návrhom (tzv. petitom), neumožňujú vyhovieť návrhu na vydanie
rozsudku pre zmeškanie.“ Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie neskúmal nárok žalobkyne a
hodnovernosť žalobných príloh, zakladá podľa názoru žalovaného nedôvodnosť vydania rozsudku prezmeškanie (len s ohľadom na žalobu a vykonštruovaný nárok žalobkyne). Súd prvej inštancie nemal v
konaní žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalobkyne, že podľa jej názoru je predmetná zmluva
bez poplatkov a bez úrokov a z toho dôvodu žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

1.055,59 eur. Odvolateľ tak namieta, že v tomto prípade vôbec súd nemohol pri vydaní rozhodnutia
dospieť k názoru, že žalobkyňou tvrdený skutkový stav je nesporný, práve naopak, žalobkyňa ku
svojej žalobe nepriložila relevantné dôkazy preukazujúce jej skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie
teda nepostupoval spravodlivo a efektívne, keď z pozície silného sudcu, ktorým je sporové konanie
ovládané, ako aj z princípu arbitrárneho poriadku, sa nevysporiadal, nepreskúmal prílohy, o ktoré opiera

žalobkyňa svoj nárok a založil odôvodnenie napadnutého rozsudku o vykonštruovaný procesný nárok
žalobkyne. Žalovaný je toho názoru, že neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky pre vydanie
akéhokoľvek rozsudku v neprospech žalovaného. S ohľadom na princíp právnej istoty žalovaný ani
nemoholpredpokladaťvydanierozsudkuprezmeškanie.Odvolateľďalejnamietal,žesúdprvejinštancie
neodôvodnil rozsudok náležite v zmysle § 275 CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že sa opiera o nedôvodný procesný nárok doručený súdu dňa 24.06.2019 (vykonštruovaný nárok

žalobkyne). Týmto postupom došlo aj k porušeniu ustanovenia o odôvodnení kontumačného rozsudku
v zmysle § 275 CSP. V odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené

podmienky nespĺňa. V ďalšom odvolateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko
vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12.
mája 2004, sp. zn. I ÚS 226/03, nález sp. zn. I. ÚS 236/06, sp. zn. I. ÚS 154/05, sp. zn. III. ÚS 119/03
alebo sp. zn. II. ÚS 6/03) konštatujúcu, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je nutné

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V ďalšom
texte odvolania vzniesol žalovaný námietku zaujatosti konajúceho sudcu a uviedol, že zarážajúco
pôsobí postup súdu prvej inštancie, najmä v danom prípade postup sudcu JUDr. Lehotského, ktorý
sa nielenže jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, čo

je znak arbitrárnosti, ale dokonca oprel odôvodnenie napadnutého rozsudku o nedôvodný procesný
nárok žalobkyne, o čom niet najmenších pochybností. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že
sú v danom prípade dôvodné pochybnosti o zaujatosti konajúceho sudcu spočívajúce v správaní sa
sudcu v danej veci a to zo subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska. Následne žalovaný citoval
z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II.ÚS 121/03.

Zdôraznil, že pri posudzovaní nestrannosti sudcu je potrebné brať zreteľ na subjektívnu a objektívnu
stránku nestrannosti sudcu. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka osobných prejavov sudcu
vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Objektívna
stránka nestrannosti sudcu je založená na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho výťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.
necíti zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca mohol byť zaujatý.
Žalovaný má pochybnosti o tom, že takýmto postupom sa chcel sudca len „zbaviť veci“ a vyhnúť sa
tak spravodlivému a zákonnému prejednaniu veci. S poukazom na vyššie uvedený postoj sudcu v
konaní má žalovaný legitímne pochybnosti o to, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci,

účastníkom, resp. ich zástupcom disponuje. Konanie sudcu vzbudzuje dôvodné pochybnosti o zaujatosti
a to nielen zo subjektívneho hľadiska (vzťah k účastníkom, jeho zástupcom, nevysporiadanie sa s
dôkazmi, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia i podľa samotného presvedčenia konajúceho sudcu),
ale aj z objektívneho hľadiska, teda na základe osobného presvedčenia a správania. V tejto súvislosti
poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: I. ÚS 126/03. V závere

odvolania sa žalovaný vyjadril aj k nedôvodnosti žalobného návrhu, v ktorom žalobkyňa žiada o vydanie
bezdôvodného obohatenia a tento nárok opiera o ňou vykonštruované výpočty s tvrdením, že predmetná
zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Žalovaný tvrdí, že nárok žalobkyne je právne a skutkovo
nedôvodný z viacerých dôvodov a žaloba mala byť zamietnutá v plnom rozsahu a priznaná náhradu
trov právneho zastúpenia. Predmetom danej žaloby je zaplatenie vykonštruovanej sumy 1.055,59 eur,

pričom však žalobkyňa celý svoj nárok založila na vykonštruovanom výpočte a nie na hodnovernej
vymáhanej pohľadávke oprávneného. V platnom právnom poriadku SR je nemysliteľné, aby žalobkyňa
na základe tak nehodnoverného, vykonštruovaného výpočtu zneužila svoje podstavenie a požadovala
bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. Žalovanému nie je zrejmé, prečo súd vznik nároku navydanie bezdôvodného obohatenia spájal iba so žalobkyňou vykonštruovanými výpočtami. Žalovaný sa
vyjadril k podaniu súdneho exekútora JUDr. R. Krutého zo dňa 25.09.2017 a uviedol, že z konečného
vyúčtovania exekučného konania - daňového dokladu, jasne a zrozumiteľne vyplýva, že vymáhaná

pohľadávka pre oprávneného je v sume 865,58 eur a nie v čiastke, ktorú si vykonštruovala žalobkyňa a o
ktorú oprela svoj nedôvodný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyni
boli na základe zmluvy zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa nevrátila
dohodnutým spôsobom. Bola to práve žalobkyňa, kto porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalobkyňa
neopodstatneným tvrdením o zmluve bez úrokov a bez poplatkov má za cieľ zneužiť svoje postavenie

s cieľom získať pre seba neoprávnený majetkový prospech. Žalovaný tvrdí, že takémuto konaniu zo
strany žalobkyne nemožno poskytnúť súdnu ochranu, pretože zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako
tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy,
zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný tak má za

to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ navrhuje, aby
po rozhodnutí o možnej zaujatosti sudcu JUDr. J. Lehotského odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil na nové rozhodnutie zákonnému sudcovi prvej inštancie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje

za vecne správny a spravodlivý a odvolanie žalovaného je podľa jej názoru nedôvodné. Trvá na
podanej žalobe v celom rozsahu a uplatňovaný nárok považuje za dôvodný, preukázaný a podložený
početnými dôkazmi predloženými súdu. S odvolacími dôvodmi tak, ako ich uvádza žalovaný, nesúhlasí
a tvrdenia žalovaného považuje za účelové a zavádzajúce. Naopak, rozhodnutie napadnuté žalovaným
považuje za vecne správne a spravodlivé. Odvolanie žalovaného podľa jej názoru neobsahuje zákonom

predpísané náležitosti a to najmä odvolacie dôvody (resp. tieto sú len uvedené odkazom na zákonné
ustanovenia, no nie sú odôvodnené) a samotný odvolací návrh nemá ani náležitosti podľa ustanovenia
§ 363 CSP. Podľa názoru žalobkyne žalovaný zbytočne zahlcuje súd výberom judikatúry vo všeobecnej
rovine, no neuvádza ani jeden jediný dôkaz, prípadne dokonca ani tvrdenie, ktoré by mohlo zakladať
niektorý z odvolacích dôvodov. V odvolaní sa žalovaný takmer vôbec nevenuje predmetu konania,

neuvádza žiadne argumenty či skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, ako o
nej rozhodol súd prvej inštancie, žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu, ktoré by
preukazovali nedôvodnosť žaloby. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný v konaní nevyužil prostriedky
procesného práva a to najmä prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, počas konania bol
nečinný a podanie odvolania považuje za účelovú snahu žalovaného oddialiť právoplatnosť rozhodnutia

v predmetnej veci, resp. vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti. Má za to, že skutočnosti uvádzané
v žalobe v celom rozsahu odôvodňovali vydanie rozsudku, uvádzané skutočnosti navyše podložila
rozsiahlymi dôkazmi, ako prílohami žaloby. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil nárok žalobkyne
a nenamietal tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa má za to, že vo veci bol úplne zistený skutkový stav
(súd vychádzal z dôkazov zabezpečených v spise) a žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepopieral

odôvodnenosť nároku. Tú v konečnom dôsledku nepopieral ani v odvolaní, ktoré smeruje skôr proti
procesnej stránke veci. Žalovaný síce v odvolaní tvrdí, že žalobný návrh je nedôvodný, no na druhej
strane neuvádza, z akého dôvodu. Žalovaný neuvádza žiadne relevantné skutočnosti na svoju obranu
a prečo by nemal byť nárok dôvodný, uvádza len, že je vykonštruovaný. Podľa názoru žalobkyne súd
správne vyhodnotil dôkazy a riadne zistil skutkový stav. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi

dôkazmi, ktoré by bolo možné považovať za novoty v odvolacom konaní. Žalovaný sa navyše odvoláva
na skutočnosti, ktoré mal uplatniť ešte v súlade so zásadami koncentrácie konania. V predmetnom
prípade tak podľa názoru žalobkyne boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Žalovaný bol v konaní nečinný, nevyjadril sa k podanej žalobe, hoci bol na to bol súdom vyzvaný,
dokonca bol súdom upozornený na možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade, že sa k

žalobe nevyjadrí. Žalovaný bol teda v celom rozsahu uzrozumený s možnosťou vydania rozsudku pre
zmeškanie, teda nie je zrejmé z akého dôvodu v podanom odvolaní tvrdí, že neboli na jeho vydanie
splnené podmienky. Žalobkyňa s poukazom na znenie ustanovenia § 273 CSP zhrnula, že žalovaný
mal povinnosť vyjadriť sa k žalobe, bol uznesením č. k. 13C/21/2019-47 zo dňa 02.07.2019 vyzvaný,
aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny

na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva s poučením, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže
aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný bol teda zo strany súdu
upozornený na možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie, no aj napriek tomu sa k žalobe nevyjadril.Žalovaný v konaní (a to ako na súde prvej inštancie, tak ani v odvolacom konaní) nepredložil žiadne
dôkazy a vo veci bol nečinný, hoci bol ako účastník povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovanému nikto neodoprel možnosť vyjadriť sa k predmetu sporu a k tvrdeným skutočnostiam

a dôkazom, no žalovaný toto právo sám nevyužil. Zmyslom odvolacieho konania nie je naprávanie
chýb, ktoré si žalovaný sám spôsobil svojou procesnou pasivitou. Pokiaľ žalovaný vyjadruje svoje
prekvapenie nad tým, prečo súd nepreskúmal hodnovernosť príloh, žalobkyňa uviedla, že žiadna takáto
povinnosť súdu nevyplýva, ich hodnovernosť mohol napadnúť žalovaný, no nespravil tak. Žalovaný v
podanom odvolaní viackrát používa výrazy ako „vykonštruovaný výpočet“ prípadne „sporný nárok“, no

neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil dôkaz, prečo by mal byť výpočet vykonštruovaný a nárok sporný.
Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní vyjadruje k podmienkam vydania rozsudku pre zmeškanie,
tieto vyjadrenia sú vo všeobecnej rovine a keďže žalovaný nepredložil v konaní ani jeden dôkaz a
ani tvrdenie, ktorým by spochybnil nárok žalobkyne, ňou tvrdený stav teda bolo možné považovať za
nesporný. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje určitý druh sankcie za procesnú pasivitu. Žalovaný
dokonca ani nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, hoci žalobkyňa zdôraznila, že na

to ani nebol daný dôvod. V zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ je teda za svoju procesnú
pasivitu zodpovedný len samotný žalovaný a tento si mal strážiť svoje práva. Pokiaľ žalovaný uviedol,
že súd nemal preukázané, že úver je bezúročný a bez poplatkov, táto skutočnosť preukázaná bola
a rovnako vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a z bohatej súdnej praxe týkajúcej sa
uvedenej problematiky, pričom žalobkyňa podotkla, že veľká časť judikatúry sa týka priamo spoločnosti

žalovaného a používania nekalých praktík, neprijateľných zmluvných podmienok, porušovania práv na
ochranu spotrebiteľa a nedodržiavania príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V
predmetnom prípade bolo dokonca daných viacero dôvodov, prečo je potrebné považovať poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatku, pričom žalobkyňa toto svoje tvrdenie v žalobe riadnym spôsobom
odôvodnila. Pokiaľ žalovaný okrem iného uvádza ako odvolací dôvod ustanovenie § 356 písm. b/

(neprípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia), podľa názoru žalobkyne tento odvolací
dôvod neobstojí, nakoľko pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky. Pokiaľ sa
žalovaný odvoláva na nedostatočné odôvodnenie rozsudku (k čomu opäť uvádza rozsiahlu judikatúru
vo všeobecnej rovine, ktorá však s vecou nesúvisí), žalobkyňa argumentuje, že rozsudok bol v

celom rozsahu odôvodnený zákonným spôsobom. Tvrdenie, že bolo porušené žalovaného právo na
spravodlivý súdny proces, je nepravdivé. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní vyjadruje pochybnosť
o nezaujatosti súdu a vznáša námietku zaujatosti. Podľa názoru žalobkyne sa jedná znova len o
pokus žalovaného vyhnúť sa svojej povinnosti. Námietku zaujatosti žalovaný vzniesol z dôvodu vydania
rozsudku pre zmeškanie, pričom však toto nie je dôvodom pochybností o nezaujatosti súdu, resp.

sudcu. Žalovaný opäť uvádza množstvo irelevantných skutočností a všeobecnej judikatúry, týkajúcej
sa zaujatosti sudcu, pričom však na predmetný prípad sa tieto nevzťahujú a v predmetnom prípade
ani nie je daná pochybnosť o nezaujatosti sudcu. Argumentácia žalovaného v súvislosti s možnou
zaujatosťou sudcu pôsobí priam absurdne a na základe žiadneho z dôvodov uvedených žalovaným
nemožno námietke zaujatosti vyhovieť. Samotnej údajnej nedôvodnosti žalobného návrhu sa žalovaný

venuje len okrajovo v poslednom bode svojho odvolania. Podaná žaloba bola v celom rozsahu
dôvodná, boli v nej uvedené všetky skutočnosti, ktoré nárok zakladali a tieto boli podložené dôkazmi.
Nejednalo sa teda o žiadne vykonštruované výpočty. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žaloba mala byť
zamietnutá, žalobkyni nie je zrejmé, na podklade čoho tak mal súd urobiť, keďže žalovaný sa k tejto
ani nevyjadril a naopak žalobkyňa ju riadne odôvodnila a preukázala svoj nárok. Žalobkyňa zdôraznila,

že nijakým spôsobom nezneužila svoje postavenie, naopak bol to práve žalovaný, ktorý sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil. Zmluva o úvere ani nemusela byť vyhlásená za neplatnú, táto bola bezúročná a
bezpoplatkuažalobabolapodanánasplneniepovinnosti.Pokiaľžalovanýpoukazujenarozdielnusumu
vymáhanej pohľadávky pre oprávneného a uplatňovaného nároku, žalobkyňa považovala za potrebné
uviesť, že pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v predmetnom prípade exekučným titulom,

rozhodcovská zmluva v znení ako bola formulovaná, predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku,
čo spôsobilo, že rozsudok vydaný na jej základe je aktom ničotným, nulitným - tzv. paaktom. Realizácia
nárokov vyplývajúcich z paaktu, vykonaná dobrovoľne alebo nedobrovoľne, nemení paakt na platný
právny úkon, realizácia paaktu nespôsobuje jeho konvalidáciu. V tomto smere poukázala žalobkyňa na
niektoré rozhodnutia súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/27/2011zo dňa 29.01.2015,

4MCdo/6/2012, 6MCdo/9/2012, 6MCdo/14/2012). Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAsPA 03990/15
zo dňa 19.02.2016 je v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky nulitným právnym aktom, na základe
ktorého ani nebolo možné viesť exekúciu. Na základe uvedených skutočností tak žalobkyňa navrhuje,aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu reagoval len v stručnosti s tým, že naďalej trvá
na svojich doterajších písomných podaniach, ktoré sú súčasťou spisu.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu v meritórnom výroku I. a v závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd sa v prvom rade procesne vysporiadal s námietkou zaujatosti zákonného sudcu,
obsiahnutou v odvolaní žalovaného.

7. Civilný sporový poriadok upravuje vylúčenie sudcov a iných osôb v ustanoveniach § 49 až 59, pričom
osobitne je upravený postup vylúčenia sudcu na základe jeho oznámenia (§ 50 -51 CSP) a osobitne
konanie o uplatnenej námietke zaujatosti stranou sporu (§ 52 až 58 CSP).

8. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak
so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

9. Podľa ustanovenia 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v

procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

10. Podľa ustanovenia 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

12. Súd po vznesení námietky zaujatosti zákonného sudcu stranou v konaní je povinný skúmať, či

sú splnené zákonné predpoklady v zmysle citovaných ustanovení § 52 a § 53 CSP na vyhodnotenie
procesného prejavu strany sporu ako kvalifikovanej námietky zaujatosti. Z obsahu námietky zaujatosti
zákonného sudcu žalovaného vyplýva, že dôvodom pochybnosti žalovaného o zaujatosti zákonného
sudcu je výlučne procesný postup zákonného sudcu, ktorý, podľa názoru žalovaného, sa chcel „zbaviť“
veci vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaného, postupujúc podľa ustanovenia § 273 CSP. Je

tak zrejmé, že toto procesné podanie žalovaného nemožno považovať za účinne vznesenú námietku
zaujatosti sudcu, nakoľko výhrady voči sudcovi, resp., subjektívne prezentovaný postoj tohto účastníka,
sa týkajú výlučne len procesného postupu zákonného sudcu v tomto súdnom konaní. V takomto
prípade súd na námietku zaujatosti neprihliada a o nekvalifikovanej námietke zaujatosti nadriadený
súd ani nerozhoduje (§ 49 ods. 3 a § 53 ods. 3 CSP). Nadriadený súd poznamenáva, že nie je dôvod

jednoznačne formulovanú zákonnú úpravu obchádzať ani len z opatrnosti.

13. Následne sa odvolací súd zameral na dôvody odvolania žalovaného, smerujúce voči rozsudku
vydanému podľa ustanovenia § 273 Civilného sporového poriadku.

14. Vychádzajúc z ustanovenia § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej
inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

15. Podľa ustanovenia § 356 písm. b/ CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie,
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého

rozhodnutia.16. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa ustanovenia § 273 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez nariadenia pojednávania
rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

18. Podľa ustanovenia § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú

identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

19. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a viazaný odvolacím rámcom
vyplývajúcim z dikcie ustanovenia § 356 písm. b/ CSP, obmedzujúceho prípustnosť odvolania proti
rozsudku pre zmeškanie výlučne len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého

rozhodnutia, potom zdôrazňuje, že v odvolacom konaní, predmetom ktorého je preskúmanie rozsudku
vydaného podľa ustanovenia § 273 CSP, je výlučne len skúmanie, či súd prvej inštancie dodržal
pred vydaním rozsudku pre zmeškanie všetky zákonom požadované predpoklady a podmienky pre
vydanie takéhoto rozsudku a predmetom odvolacieho konania tak nie sú skutkové tvrdenia týkajúce sa
uplatneného nároku z hľadiska jeho vecnej dôvodnosti a zákonnosti.

20. Je nutné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok, predstavuje
zákonom upravenú a prípustnú procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Procesná úprava
Civilného sporového poriadku rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením
pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). Rozhodnutie rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne (zákonná dikcia "súd môže rozhodnúť..") a
nie je viazané na návrh žalobcu. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak
ide o žalobu o splnenie povinnosti. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje
sankciu za absenciu povinnosti strany tvrdiť a dôkaznej povinnosť (čl. 8 CSP) a zásadné tak je
(aj z hľadiska reakcie na konkrétne odvolacie argumenty žalovaného), že rozsudok pre zmeškanie

sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania a čo je zásadné, ani po právnom posúdení
veci (hoc aj len predbežnom), preto aj odôvodnenie tohto rozsudku je charakterizované určitými zo
zákona vyplývajúcimi špecifikami a obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny
dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd je tak v odôvodnení povinný uviesť len, čoho sa
žalobca svojou žalobou domáhal a uvedie splnenia predpokladov podľa ustanovenia § 273 CSP

alebo § 274 CSP. Súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie
veci a ani citovať ustanovenia hmotného práva. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd odmieta
dôvodnosť a relevanciu odvolacích argumentov žalovaného, že súd mal vyhodnotiť „vykonštruovaný“
nárok žalobkyne v nadväznosti na vyhodnotenie ňou predložených dôkazov a listín a z toho dôvodu
potom rozsudok pre zmeškanie nevydať. Pokiaľ súd má naplnené všetky predpoklady pre vydanie

rozsudku pre zmeškanie, neskúma a nehodnotí žalobný nárok po hmotnoprávnej stránke a neposudzuje
predpoklady jeho vecnej dôvodnosti. Rovnako neobstojí - s poukazom na ustanovenie § 275 CSP
argument žalovaného ako odvolacia námietka o údajnom nedostatočnom zdôvodnení kontumačne
vyhláseného rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 275 CSP je špeciálnym vo vzťahu k
ustanoveniu § 220 ods. 2 a 3 CSP, preto neobstojí námietka odvolateľa o údajnej nepreskúmateľnosti

a nedostatočnom zdôvodnení rozsudku pre zmeškanie.

21. Keďže odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolací súd zameral pozornosť
na preskúmanie, či súd prvej inštancie v danej veci dodržal všetky zákonom striktne vyžadované

predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním, ktorými sú:
-súdriadnedoručilžalovanémužalobudovlastnýchrúkspolusuznesením,vktorommuuložilpovinnosť
v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez
nariadeniapojednávaniarozhodnúťvovecirozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovieasúčasne
žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril. Odvolací súd zdôrazňuje,

že všetky uvedené podmienky a predpoklady vyžadované zákonom musia byť splnené kumulatívne a
nesplnenie čo i len jedinej z nich má za následok nutnosť zrušiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu
nesplnenia zákonných predpokladov pre takýto postup súdu a tým aj výrazný zásah do ústavných práv
strany sporu na spravodlivé prejednanie jeho veci pred nezávislým súdom, pretože zistené nedostatky
by nebolo možné dodatočne - následným eventuálnym postup súdu - konvalidovať. Pokiaľ však by

boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie strany sporu, nemožno
takýto postup súdu prvej inštancie vytýkať, nakoľko ide o zákonný postup súdu v súlade s procesnými
predpismi a nie svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie, ako namieta odvolateľ.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 13C/21/2019-47 zo dňa 02.07.2019
vyzval žalovaného (ako to vyplýva z výroku uznesenia), aby sa v súdom určenej lehote 15 dní od

doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 24.06.2019, uviedol vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. V odôvodnení uznesenia
súd citoval zákonnú úpravu § 167 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V poučení
súd výslovne poučil žalovaného, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže

aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273
CSP). Predmetné uznesenie obsahujúce výzvu, spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému
doručenédňa09.07.2019,čovyplývazpripojenejelektronickejdoručenky,pričomtentodátumdoručenia
nespochybnil ani žalovaný, naopak, v odvolaní sám uviedol a tým potvrdil, že mu bolo predmetné
uznesenie doručené dňa 09.07.2019. Z obsahu spisu je bez pochýb možné konštatovať, že na

uznesenie súdu obsahujúce túto výzvu s uvedeným upozornením a poučením o možnosti rozhodnúť aj
rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia §273 CSP, sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril a
nereagoval na ňu. Odvolací súd poznamenáva, že ani v dôvodoch odvolania žalovaný neuviedol jediný
relevantný dôvod, pre ktorý ostal pasívny a na výslovnú výzvu súdu nereagoval a na svoje procesné
právaipovinnosti(tvrdeniaapreukázaniatvrdeného)rezignoval.Súdnásledneoznámilpostupompodľa

ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, že bude verejné vyhlásenie rozsudku dňa 07.10.2019 o 08.30 hod. a
v tento deň aj súd odvolaním napadnutý rozsudok verejne vyhlásil a vyhotovil jeho obsah v súlade so
zákonnými ustanoveniami § 273 a § 275 CSP.

23. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu tak mal jednoznačne za preukázané, že v konkrétnom

prípade súd prvej inštancie postupoval dôsledne v zmysle dikcie ustanovenia § 273 písm. a/, b/ a c/ CSP
a bol dodržaný procesný postup, ako aj zákonné podmienky a predpoklady pre vydanie kontumačného
rozsudku pre zmeškanie žalovaného v konkrétnej veci. Odvolací súd súčasne konštatuje, že rozsudok
pre zmeškanie žalovaného spĺňa aj všetky formálne požiadavky pre obsahové odôvodnenie takéhoto
rozsudku tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 275 CSP, súd v ňom konštatoval skutkový a právny základ

uplatneného žalobného návrhu a následne konštatoval splnenie procesných podmienok a predpokladov
pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Rozsudok taktiež obsahuje správne
poučenie o možnosti žalovaného podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia
§ 277 CSP, ako aj poučenie o možnosti podať odvolanie voči rozsudku. Je tak nutné konštatovať, že boli
naplnené všetky materiálne i formálne požiadavky vyplývajúce zo zákonnej úpravy civilného sporového

konania. Bolo na zvážení súdu, či vydá kontumačný rozsudok, alebo zvolí riadny štandardný procesný
postup, pričom nemožno súdu vytýkať procesný postup v súlade so zákonnou úpravou. Napokon,
odvolací súd vo vzťahu k žalovanému poznamenáva, že vydaniu kontumačného rozsudku mohol
zabrániť jednoducho svojou procesnou reakciou a aktivitou a nemožno sa stotožniť s jeho námietkami,
že zjednodušeným postupom súdu bez vecného skúmania žalobného nároku bolo zasiahnuté do jeho

procesných práv, pokiaľ sám svojou procesnou vôľou a pasivitou naplnil zákonné podmienky pre
takýto postup súdu. Odvolací súd opakovane uvádza, že vydanie kontumačného rozsudku je zákonom
aprobovanou procesnou sankciou za procesnú pasivitu strany sporu, pričom v sporovom konaní je
vecou procesnej obozretnosti samotnej strany sporu, aby si dôsledne, prezieravo a uvážene strážila
a obhajovala svoje procesné záujmy a práva. Nemožno sa stotožniť ani s argumentom odvolateľa, že

rozhodnutie súdu bolo pre neho prekvapivé, pokiaľ upozornenie na takýto možný postup súdu bolo
obsiahnuté v uznesení súdu s výzvou na vyjadrenie sa a ktoré žalovaný vedome či z nedbanlivosti
odignoroval a nerešpektoval.24. Možno potom zhrnúť, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade s procesnou úpravou a boli na
postup a rozhodnutie súdu podľa § 273 CSP naplnené všetky podmienky a predpoklady a odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I., ako aj v závislom výroku II. o trovách

konania, o ktorých súd rozhodol v súlade so zásadou úspešnosti strán sporu, podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§

255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť
procesne úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).